Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614208383
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4614208383.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloleté deti Q. a to: S., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX , bytom u matky, zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, odborom sociálnych vecí a rodiny, ako kolíznym
opatrovníkom, deti rodičov: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. XXX, právne zastúpená JUDr. Denisom
Glajchom, advokátom so sídlom Topoľčany, Bernolákova 2476/34 a X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XX, právne zastúpeného Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou - Šokovou, advokátkou so sídlom Piešťany,
Nitrianska 5, o zvýšenie výživného , takto

r o z h o d o l :

Súd z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5C/107/2011 zo dňa 29.06.2011 tak,

že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60,- eur na
sumu 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2014.

V ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený.

Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2014 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 120,- eur je otec
povinný splácať v mesačných splátkach po 10,- eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty
výhody splátok a exekúcie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného, v ktorom návrhu uviedla, že maloletá B.
od 01.09.2014 nastúpila základnú školskú dochádzku, teda zvýšili sa jej náklady na jej štúdium, keďže
bolo potrebné zakúpiť školské pomôcky, ako sú učebnice , slovníky a iné a maloletá S. sa momentálne

nachádza vo veku kedy sa jej zvýšili náklady z dôvodu jej fyzického rastu, tiež náklady na hygienické
potreby a ošatenie. Poukázala tiež na to, že uzavrela manželstvo s Q. E., ktorý má dve vyživovacie
povinnosti, preto žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletú S. zo sumy 90,- eur na sumu 135,-
eur a maloletú B. zo sumy 60,- eur na sumu 90,- eur.

Otec maloletých detí sa písomne vyjadril k podanému návrhu s tým, že s návrhom matky nesúhlasí
a domnieva sa, že na strane maloletých detí nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie výživného z jeho strany a poukázal na svoj príjem ako i mesačné náklady. Žiadal
návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov , správou zamestnávateľa oboch rodičov, dokladmi o
poplatkoch, správou kolízneho opatrovníka, správou zo školy, sobášneho listu, rodného listu, pripojením

spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5C/107/2011 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5C/107/2011 zo dňa 29.06.2011 bolo manželstvo rodičov
maloletých detí rozvedené a maloletá S. , nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX pre čas po rozvode
boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej S.
mesačne sumou 90,- eur a na výživu maloletej B. mesačne sumou 60,- eur. Súčasne uvedeným
rozsudkom bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak , že je oprávnený sa s nimi stretávať každý

párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 01.08.2011.

V čase poslednej úpravy výživného, súd z pripojeného spisu zistil, že rodičia maloletých detí nezdieľali
spoločnú domácnosť od apríla 2011, kedy sa matka s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej
domácnosti. Otec bol zamestnaný v Delipro, s.r.o. Piešťany s priemerným mesačným zárobkom 654,26

eur. Vyživovaciu povinnosť mal k dvom maloletým deťom.

Matka v čase poslednej úpravy výživného ako vyplýva zo správy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
Topoľčany poberala rodičovský príspevok od 01.11.2008 s tým, že od januára 2010 do júna 2010
poberala príspevok vo výške 256,- eur, od júla 2010 do decembra 2010 v sume 164,22 eur a od januára
2011 v sume 190,10 eur. Vyživovaciu povinnosť mala k dvom maloletým deťom.

V čase poslednej úpravy výživného ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka maloletá S.
navštevovala 5.ročník ZŠ, O. a maloletá B. bola v osobnej starostlivosti matky a nenavštevovala MŠ.

V súčasnej dobe matka uzavrela manželstvo s Q. E. a to dňa XX.XX.XXXX. Manžel Q. E. má vyživovaciu
povinnosť k deťom pochádzajúcim z prvého manželstva to voči dcére B. vo výške 140,- eur a k synovi
P. v sume 110,- eur. Obývajú 5-izbový rodinný dom, ktorý je vlastníctvom jej matky a majú k dispozícii

samostatnú izbu. Na domácnosť prispievajú sumou 100,- eur, keďže réžia domu predstavuje sumu 200,-
eur. Matka nemá žiadne dlhy, ani pôžičky. Vyživovaciu povinnosť má k dvom maloletým deťom.

Otec maloletých detí je naďalej zamestnaný firma Delipro, s.r.o. Piešťany a zo správy zamestnávateľa
vyplýva, že za obdobie od januára 2014 do decembra 2014 otec mal príjem vo výške 759,23 eur. Obýva
2-izbový byt, pričom spláca hypotekárny úver vo výške 186,57 eur, nájom vo výške 102,- eur, telefón

10,- eur, elektrická energia mesačne 20,- eur, životné poistenie 40,- eur. Vyživovaciu povinnosť má k
dvom maloletým deťom, pričom predmetný 2-izbový byt obýva sám.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne,
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ,
ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre

určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce

povolanie, alei zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo
od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie,

ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v
ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR
zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom
alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa
ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé

predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu
jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými
iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho

odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;
právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov,
pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty

zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je len
čiastočne opodstatnený, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného maloletá S. navštevovala 2.stupeň
ZŠ, ktorý stupeň navštevuje i v súčasnej dobe, teda pokiaľ ide o maloletú S., súd mal za to, že výška
výživného v sume 90,- eur je postačujúca na zabezpečenie nákladov maloletej S. už aj vzhľadom na tú

skutočnosť, že chce pokračovať v štúdiu a je predpoklad, že bude navštevovať strednú školu. Pokiaľ ide
o otca tomuto sa zvýšil príjem o 104,97 eur, avšak súd zohľadnil tú skutočnosť, že otec sa s maloletými
deťmi pravidelne na základe upraveného styku stretáva a keďže má záujem, aby zabezpečil obom
maloletým deťom bytové podmienky, ako i vyžitie, vyriešil bytovú otázku zakúpením 2-izbového bytu.
Pokiaľ ide o matku, táto uzavrela manželstvo , z manželstva nepochádzajú maloleté deti a v súčasnej

dobe na základe dohody o pracovnej činnosti má z tejto činnosti príjem, zatiaľ čo v čase poslednej
úpravy výživného bola len poberateľkou rodičovského príspevku. Pokiaľ ide o maloletú B., táto začala
navštevovať základnú školu, je teda žiačkou 1.ročníka, je teda nepochybné, že matke sa zvýšili náklady
na jej celkové zaopatrenie, preto súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú B. zo sumy 60,- eur
na sumu 80,- eur mesačne, od 01.09.2014. Súčasne súd rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie

od 01.09.2014 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 120,- eur ( 6 x 20,- ), ktoré povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 10,- eur, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a
exekúcie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ O.s.p. nakoľko ide o konanie o výživnom,
ktoré možno začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.