Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212625
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314212625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária,
Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej P. X., nar. XX. X. XXXX, X. XX, J.,
o zaplatenie 125,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 64,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne z dlžnej sumy od 26.07.2013 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 31. 10. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou
žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 125,50 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej zapožičal
jednu SIM kartu a poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú
cenu. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatila mesačné úhrady za

poskytnuté služby vyfakturované faktúrami za obdobie 03/2013 - 05/2013 vo výške 64,50 eur. Ďalej z
podanej žaloby vyplýva, že medzi účastníkmi konania bol uzatvorený aj dodatok k zmluve o pripojení, na
základe ktorého žalobca poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú akciovú cenu a
žalovaná sa zaviazala užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku,
uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady
škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že žalobca žalovanej síce
poskytol telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, avšak žalovaná si svoju povinnosť nesplnila.

V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady
škody (ktorá bola v súdnych konaniach vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku), žalobca sa
domáha nároku titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že poskytol žalovanej telekomunikačné
zariadenie za zvýhodnenú akciovú cenu. Výšku tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou
telekomunikačného zariadenia 80 eur a akciovou cenou 19 eur, za ktorú bol odpredaný žalovanej.

Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy

64,50 eur za neuhradené poskytnuté služby a sumy 61 eur titulom náhrady škody, ako aj úroku z
omeškania z uvedených súm a náhradu trov konania.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o pripojení,
dodatkom k tejto zmluve, prílohou č. 1 dodatku k zmluve, dokladom o cene telekomunikačného
zariadenia, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb

prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., faktúrami a pokusom o
pokonávku a zistil tento skutkový stav.

Zo Zmluvy o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie zo
dňa 25. 7. 2011 č. Y. vyplýva, že žalovanej bola zapožičaná mikroprocesorová SIM karta, ku ktorej

bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX a ktorej predmetom bolo poskytovanie v zmluve
špecifikovaných programov a služieb.

Podľadodatkuktejtozmluvezodňa25.7.2011,žalobcaposkytolžalovanejtelekomunikačnézariadenie
zn. M. B. J. P.., za kúpnu cenu so zľavou vo výške 19 eur s tým, že žalovaná je si vedomá toho,
že táto akciová cena telekomunikačného zariadenia je vo výške rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou

tohto telekomunikačného zariadenia a žalobcom poskytnutou zľavou a táto zľava je jej poskytnutá len
z dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by
spôsobilo podniku vznik škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného
zariadenia (čl. 3.7 Dodatku).

Podľa čl. 2.2. Dodatku, žalovaná sa zaviazala, že počas doby viazanosti, bude mať na SIM karte taký
účastnícky program alebo jeho variant, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená
prinajmenšom na sumu 9,55 eur.

Žalovaná sa v čl. 2.3. uvedeného Dodatku zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite

po dobu 24mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom,
po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo
o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať

aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde
k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatku.

Podľa čl. 2.5 Dodatku, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo
2.4 tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku

uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred
uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 61 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto
bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti

účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr.
odstúpením od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia
povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu
škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku
bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia

doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote
14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Podľa Dokladu o cene telekomunikačného zariadenia zn. M. B. J. P.., predajná cena tohto
telekomunikačného zariadenia bola 80 eur a akciová cena 19 eur.

NeoddeliteľnousúčasťouuvedenejzmluvyopripojenísúVšeobecnépodmienkyposkytovaniaverejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s..

Žalobca vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby predloženými faktúrami v celkovej výške 64,50 eur
a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 3. 2013 splatnou dňa 5. 4. 2013 sumu 10 eur, faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22. 3. 2013 splatnou dňa 5. 4. 2013 sumu 5 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo
dňa 22. 4. 2013 splatnou dňa 6. 5. 2013 sumu 10 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 4. 2013splatnou dňa 6. 5. 2013 sumu 5 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 5. 2013 splatnou dňa 5.
6. 2013 sumu 34,50 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 11. 7. 2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná

služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať

každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,

pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje

verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej služby.

Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanej služby a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/
Všeobecných podmienok, je táto povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej
kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd
nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd
žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 64,50 eur vyhovel, pretože žalovaná ako dlžníčka má

povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 64,50 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3

ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 61
eur, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou.

Žalovaná v Dodatku k zmluve o pripojení vyhlásila, že je si vedomá, že telekomunikačné zariadenie je
jej predávané za zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať dohodnuté služby
počas dohodnutej doby, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa
ustanovenia §420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon,

spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie §420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak
na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie
predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal,
že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán,
b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné

podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľačl.2Všeobecnýchpodmienok(Zmluvaopripojení.AktiváciaSlužieb)bod2.1-spoločnosťOrange
Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľaustanovenia§40ods.2Občianskehozákonníka,písomneuzavretádohodasamôžezmeniťalebo
zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal
a ani zo strany žalovanej súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdŕžala. Treba
teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo a teda žalovaná svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovanýpoplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je
daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia §442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k
uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu,
za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva
telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou

žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného ale
nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom
a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K

protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenie
obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom

záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 61 eur a to
aj spolu s úrokom z omeškania.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti o
zaplatenie 64,50 eur (51,39%), čo je neúspechom žalovanej. V časti o zaplatenie 61 eur (48,61%) však
súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že tak úspech, resp. neúspech
žalobcu i žalovaného, sú porovnateľne rovnaké. Preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie olehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).