Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 9P/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203462
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3513203462.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu

o mal. K. S., B.. J. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky N. L., X. X. L. Y. XXX, a otca V. S., X. G. K., C. P.,
D. U. Č.. X, X. Č.. XX, L. C., L. C., maloletý v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zrušenie vyživovacej
povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému K.C. S., B.. XX.XX.XXXX, zo sumy XX,-
Eur s účinnosťou od 08.04.2013 na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa určeného podľa osobitného prepisu.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 08.04.2013 do 05.02.2015 v celkovej sume 23,27
Eur je otec maloletého povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.09.2011
č.k. 7P/48/2008-281 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 16.02.2012 č.k.
4CoP/1/2012-295.

IV. Súd návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podanýmnávrhomsamatkamaloletéhodomáha,abysúdzvýšilvýživnéplatenéotcomnamaloletéhozo
sumyXX,-EurmesačnenasumuXXX,-Eurmesačne.Uviedla,žesumaurčenéhovýživnéhojeabsolútne
neadekvátna k veku a potrebám dieťaťa. Navyše otec maloletého stále výživné neplatí. O maloletého
sa tak od roku 2007 stará sama. Narodil sa jej syn T. a poberá preto iba rodičovský príspevok a rodinné

prídavky. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je živnostníkom, avšak zatiaľ z tejto činnosti
neprofituje, avšak platí inkaso, elektriku, vodu, smeti, nakoľko sama nemá z čoho tieto poplatky platiť.

Otec maloletého uviedol, že výživné neplatí, jeho účty na Slovensku boli zrušené, matka maloletého
zobrala fakticky dom, dve autá, dedičstvo, ktoré mal na území Slovenska, sám preto nemá nič. Objem
a hodnota zostávajúceho majetku je vyššia ako dlh na výživnom. So synom nemohol komunikovať,
syn to nechce, zrejme ho navádza matka. Ak matka nemá dosť finančných prostriedkov, je pripravený

syna vychovávať sám. Uviedol, že zarába menej ako XXXX,-rubľov mesačne, nemá žiadny majetok.
Do pracovného pomeru nastúpil v júni 2013, do tejto doby nepracoval. Nebol registrovaný ako
nezamestnaný. V roku 2007 uzatvoril manželstvo. Má ešte dve deti z prvého manželstva, ktoré žijú vSlovenskej republike. Pokiaľ ide o zdravotný stav, má zlomeninu 13 stavca, problémy s chrbticou u neho
pretrvávajú. Nepoberá dôchodok, na území Ruska nepodniká.

Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť na zákonnom určenú minimálnu výšku výživného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, správami o príjmoch rodičov, písomným podaním otca
a výsluchom účastníkov konania.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.09.2011 č.k. 7P/48/2008-281 v
spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 16.02.2012 č.k. 4CoP/1/2012-295 bolo výživné
s účinnosťou od 01.07.2011 určené vo výške XX,-Eur mesačne. V uvedenej dobe mal otec maloletého
ďalšie dve vyživovacie povinnosti z jeho predchádzajúceho manželstva a posledný pracovný pomer na
území Slovenskej republiky ukončil z dôvodu nasledovania svojej manželky do G. K.. Začal v roku 2010
podnikať. V čase určenia výživného už bol ženatý so U. Y. S.. Príjem matky v uvedenom období bol vo

výške XXX,-Eur mesačne.

Pokiaľ ide o maloletého L., ten v súčasnosti navštevuje základnú školu. K jeho záujmom patrí futbal, z
tohto dôvodu potrebuje športové vybavenie. Iné zvýšené výdavky nemá.

Matka maloletého je poberateľkou rodičovského príspevku, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k T. L., nar.
dňa XX.XX.XXXX. Žije v spoločnej domácnosti s otcom tohto dieťaťa.

Otec maloletého žije v G. K., kde od júna 2013 pracuje. V roku 2013 dosahoval priemerný čistý mesačný
zárobok vo výške X.XXX,XX rubľov, čo pri prepočte k aprílu 2013, kedy bol podaný návrh na súd,

predstavovalo cca XXX,-Eur mesačne, v roku 2014 dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo
výške X.XXX,XX Eur. Táto suma predstavuje v súčasnosti XXX,XX Eur, začiatkom roka 2014 to bolo cca
XXX,XX Eur, keďže dochádza k výraznému poklesu ruskej meny. V predchádzajúcom období bol otec
maloletého nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou,
jej príjem je vo výške 7.000,-rubľov mesačne. Otec má ďalšie dve deti, dcéru T. S. a dcéru W. S.,

vyživovaciu povinnosť má však už iba k jednej dcére.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživnémá prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne

na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v

prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods.l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Je zrejmé, že na strane maloletého došlo od roku 2011 k zmene pomerov, je starší, náklady spojené

s jeho výživou a výchovou sú nepomerne vyššie. Navyše na strane matky maloletého pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť a došlo tiež k zníženiu príjmov z dôvodu poberania rodičovského príspevku. Tieto
skutočnosti by boli dôvodom na zvýšenie výživného. Na strane druhej však treba uviesť, že príjem otca
maloletého neumožňuje v súčasnej dobe platenie výživného vo výške vyššej, ako je minimálna suma
výživného. Z príjmu otca, ktorý dosahuje v Ruskej federácii, ťažko možno uhrádzať zvýšené výdavky.

Je nepochybné, že výživné, ktoré je určené v súčasnosti nie je dostačujúce na uspokojovanie potrieb
dieťaťa, avšak otcovi dieťaťa po zaplatení výživného nezostáva dostatok finančných prostriedkov na
uspokojovanie vlastných potrieb. Otec maloletého nepredložil súdu správu o príjme svojej manželky
s tvrdením, že jej príjem na určenie výživného nemá. Je pravdou, že manželka otca nemá žiadnu
vyživovaciu povinnosť k jeho synovi, avšak účelom zistenia príjmu manželky otca je zistenie pomerov,

v akých otec maloletého v súčasnosti žije.

Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd potom zvýšil výživné s účinnosťou od podania návrhu
na minimálnu výšku výživného, keďže pôvodne určené výživné vo výške XX,-Eur už nezodpovedá
citovanému § 62 Zákona o rodine. Každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v

rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pokiaľ otec maloletého poukazoval na skutočnosť, že je občanom Ruskej
federácie a vzťahujú sa neho zákony tohto štátu, je potrebné uviesť, že rozhodným právom pre účely
určenia výživného, či jeho zvýšenia, je v danom prípade právo Slovenskej republiky. V danom prípade
súd poukazuje na čl. 30 ods. 1 Vyhlášky č. 95/1983 Zb. o zmluve medzi Československou socialistickou

republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v
občianskych, rodinných a trestných veciach. Je preto bezpredmetné, aké právne predpisy sú platné v
Ruskej federácii vo vzťahu k určeniu výživného.

Zvýšením výživného na tzv. minimálne výživné došlo k vzniku nedoplatku na výživnom za obdobie od

podania návrhu, t.j. 08.04.2013 do 05.02.2015. Nedoplatok predstavuje sumu 23,27 Eur. Súd pri jeho
určení vychádzal zo skutočnosti, že výška výživného bola v období od 08.04.2013 do 30.06.2013 v sume
26,65 Eur a následne vo výške 27,13 Eur. Nedoplatok je potom za apríl 2013 vo výške 0,50 Eur (23 dní),
za máj a jún 2013 vo výške vždy 0,65 Eur a následne v období od júla 2013 do súčasnosti vo výške 1,13
Eur. Nedoplatok súd uložil otcovi maloletého zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, čo

je primeraná lehota na zaplatenie vo vzťahu k jeho príjmu.

Z rovnakých dôvodov ako súd uviedol vyššie bol zamietnutý návrh otca maloletého na zrušenie
vyživovacejpovinnostiavrátenievšetkýchpeňazímameotcamaloletého.Súdužuviedol,žekaždýrodičje povinný prispievať na výživu maloletého aspoň vo výške 30% zo sumy životného minima na takéto
dieťa určeného osobitným predpisom. Rodič má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť až do okamihu, kým
dieťa nie je schopné samo sa živiť, čo v prípade maloletého nenastalo. Maloletý si plní povinnú školskú

dochádzku a pripravuje sa tak na budúce povolanie. Otec maloletého by si mal navyše uvedomiť, že
ako otec by sa mal podieľať i na výchove maloletého, čo nerealizuje vôbec. Zodpovednosť za výchovu
maloletého majú pritom obaja rodičia. Samotná skutočnosť, že otec maloletého žije v cudzine ešte nie
je dôvodom na to, aby si neplnil svoje rodičovské povinnosti. Otec maloletého nepreukázal, že by o
maloletého javil akýkoľvek záujem, stýkal sa s ním, zaujímal sa o neho. Je smutné, ak biologický rodič o

svoje dieťa nejaví záujem. Úprava iných povinností rodiča ako úprava výživného však predmetom tohto
konania nebola.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému
súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie

v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa
vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Ak sa účastníci konania
práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v
exekúcii.