Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810217616
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3810217616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Ing. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.,
Y. č. 1, zast. Z.. Z. J., advokátom so sídlom K., J.. Sv. U. č. XX, proti odporcovi: O. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., X. č. XXX/XXX, zast. JUDr. K. G., advokátom so sídlom K., I. č. 6, o zaplatenie 45.309,70 eur s
príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. mája 2012,
č. k. 15C/9/2011-145, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo
výške 624,58 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Z. J., advokáta so sídlom K., J.. Sv.

U. č. XX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. mája 2012, č. k. 15C/9/2011-145, bolo rozhodnuté
tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 45.309,70 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne
z dlžnej sumy od 12.09.2008 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou 66,39 eur za každý deň omeškania
počnúc 12.09.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporca je povinný
nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok 2.718,50 eur a trovy právneho
zastúpenia 3.737,46 eur, a to k rukám JUDr. Z. J., advokáta so sídlom K., J.. Sv. U. č. XX, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči
odporcovi zaplatenia 45.309,70 eur s príslušenstvom z titulu nevrátenej peňažnej pôžičky, ktorú
poskytol odporcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.08.2008. Odporcovi poskytol pôžičku v
sume 45.309,70 eur s dohodnutým úrokom 3% ročne. Odporca neručil za pôžičku žiadnym hnuteľným,
resp. nehnuteľným majetkom, preto si dojednali pre prípad nezaplatenia pôžičky zmluvnú pokutu vo
výške 66,39 eur za každý deň omeškania. Odporca mal vrátiť pôžičku do 11.09.2008. Vzhľadom na
neochotu odporcu vrátiť pôžičku domáha sa súdnej ochrany. Navrhovateľ následne zmenil návrh v časti

príslušenstva tak, že zo žalovanej istiny 45.309,70 eur uplatnil úrok z omeškania 8,5 % ročne od
12.09.2008 do zaplatenia, zároveň zobral späť návrh v časti zmluvného úroku 3% ročne od 12.08.2008
do zaplatenia. Okresný súd uznesením zo dňa 12.02.2012 pripustil zmenu návrhu a čiastočne zastavil
konanie v zmysle dispozície navrhovateľa s návrhom. Odporca nárok navrhovateľa neuznával. S
navrhovateľomsapozná 6-7rokov,malimedzisebouserióznevzťahy.Spolupracovaliakopodnikatelia,
v rámci ich vzťahov došlo ak peňažným pôžičkám, hlavne keď potreboval preklenúť nejaké obdobie.
Boli to pôžičky do 10.000,- eur, ktoré boli vždy vrátené. Aj dňa 05.01.2009 si požičal v priestorochČSOB banky pobočka K. od navrhovateľa peniaze v hotovosti v sume 1.000.000,- Sk, peniaze boli
vyplácané v eurách. Boli vyplácané v priestoroch banky, keď navrhovateľ dal príkaz na výber tejto sumy
v hotovosti, peniaze mu boli vyplatené k jeho rukám, pričom v tejto dobe nebola podpísaná žiadna

zmluva. Mali len ústnu dohodu, že ich vráti do jedného roka s úrokom 3% ročne. Takýto úrok bol
dojednaný aj v predchádzajúcich pôžičkách. Za obdobie rokov 2006 - 2007 mu vyplatil na úrokoch
150.000,- Sk. Je pravdou, že túto pôžičku nesplatil, niekedy v roku 2010 podpisoval navrhovateľovi
potvrdenie o tom, že mu z tejto sumy dlhuje 21.000,- - 22.000,- eur, toto uznáva ako nesplatenú časť
pôžičky. Pôžička sa znižovala jeho stavebnými prácami, ktoré vykonával jeho firmou na nehnuteľnosti

navrhovateľa, alebo na iných stavbách. Poprel, že by bol uzavrel s navrhovateľom zmluvu z 11.08.2008,
nie je pravdou, že by túto zmluvu podpísal, alebo že by bol v uvedený deň prevzal hotovosť. Podpis na
tejto zmluve je ale jeho podpisom, avšak takúto listinu s takýmto znením úroku nikdy nepodpísal. Túto
situáciu nevie vysvetliť. Nepodpísal ani žiadnu dohodu o zmluvnej pokute 2.000,- Sk mesačne za každý
deňomeškania.Existenciulistinyz11.08.2008sivysvetľujetak,žekeďmalsnavrhovateľom7xuzavretú
zmluvu o pôžičke, mohol niečo podpísať navrhovateľovi a pritom si to neprečítať. V auguste 2008 žiadnu

takúto pôžičku od navrhovateľa nemal. Bežne mu požičiaval peniaze, ktoré mu o pár týždňov vrátil.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov,
listinnými dôkazmi - zmluvou o pôžičke z 11.08.2008, výzvou na úhradu z 11.11.2010, zmluvami
o pôžičke z 02.01.2007, 15.05.2007, 10.07.2008, 16.07.2008, 10.08.2008, 11.08.2008, 07.05.2009,
31.03.2009, 09.03.2010, výpismi z účtov v P. a.s. G. - účty navrhovateľa, výsluchom svedkov D. E., Z.

H., na základe čoho mal zistený tento skutkový stav:

Zo zmluvy o pôžičke z 11.08.2008 vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku v
sume 1.365.000,- Sk s dohodnutým úrokom 3% ročne. Odporca ako dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť do
11.09.2008. Zmluvné strany si dohodli zmluvnú pokutu v prípade nesplatenia pôžičky, a to 2.000,- Sk za
každý deň omeškania. Dlžník svojim podpisom zároveň potvrdil prevzatie hotovosti.

Z ďalších pripojených zmlúv o pôžičke vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 02.01.2007
peňažnú pôžičku 318.000,- Sk s 3% ročným úrokom so splatnosťou do 02.02.2007, s dojednanou
zmluvou pokutou 1000,- Sk za každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.05.2007 poskytol
navrhovateľ odporcovi peňažnú pôžičku 212.000,- Sk s 3% ročným úrokom s dobou splatnosti do
15.06.2007, s dojednanou zmluvnou pokutou 1000,- Sk za každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke

zo dňa 10.07.2008 poskytol navrhovateľ odporcovi peňažnú pôžičku 735.000,- Sk s 3% ročným úrokom
s dobou splatnosti do 10.08.2008 a so zmluvnou pokutou 1200,- Sk za každý deň omeškania. Zmluvou
o pôžičke zo dňa 16.07.2008 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku 405.000,- Sk s 3% ročným úrokom
s dobou splatnosti do 23.07.2008, so zmluvnou pokutou 1000,- Sk za každý deň omeškania. Zmluvou o
pôžičke zo dňa 10.08.2008 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku 367.500,- Sk s 3% ročným úrokom

s dobou splatnosti do 10.09.2008 a s dojednanou zmluvnou pokutou 1000,- Sk mesačne za každý deň
omeškania. Zmluvou o pôžičke zo dňa 07.05.2009 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku 5.250 eur
s 3% ročným úrokom s dobou splatnosti do 07.06.2009 a s dojednanou zmluvnou pokutou 10 eur za
každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke z 31.03.2009 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku 2.500
eur s 3 % ročným úrokom s dobou splatnosti do 04.04.2009 a s dojednanou zmluvnou pokutou 3 eur za

každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke z 09.03.2010 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku 11.000
eur s 3% ročným úrokom s dobou splatnosti do 09.04.2010 so zmluvnou pokutou 10 eur za každý deň
omeškania.

Z oznámení a výpisov z účtov navrhovateľa v ČSOB a.s. G., pobočka K. vyplýva, že navrhovateľ mal
zriadené v tejto banke účty, a to bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX založený 20.05.2008, pričom

začiatočný stav k 01.01.2009 bol na účte 2.704,22 eur a z účtu boli vykonávané v mesiacoch január
2009 len splátky úveru 637,96 eur a poplatok za vedenie účtu 3,29eur. Ďalej mal zriadený úverový účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX založený 28.05.2008 so zostatkom - 78.192,14 eur. Navrhovateľ mal založený
bežný devízový účet dňa 08.09.2008 č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX s vkladom dňa 08.09.2008 v
sume 10.530 CHF, pričom stav účtu k 01.01.2009 bol CHF a v mesiaci január 2009 bola na účte

uskutočnená len účtovná operácia - poplatok za vedenie účtu a transakcie - 2,72 CHF.Navrhovateľ v priebehu konania trval na podanom návrhu. S odporcom sa poznali už dlhšie, tykali si,
odporca podnikal v stavebnej činnosti, potreboval peniaze pre nejakú zákazku s tým, že mu ju rýchlo
vyplatia. Žiadal od neho sumu 1.365.000,- Sk, ktorú sumu mu aj v hotovosti v deň uzatvárania zmluvy

vyplatil. Vyplatil ju pred Y. v K. na parkovisku v aute. V tej dobe mal zmenáreň, takéto peniaze mal
bežne k dispozícii. Peniaze mu požičiaval ako fyzická osoba fyzickej osobe, nešlo o žiadne obchodné
vzťahy. Pôžičku mal vrátiť do jedného mesiaca s dohodnutým úrokom. Asi mesiac po tejto pôžičke mu
poskytol aj pôžičky v nižších sumách, ktoré mu vrátil. Navzájom boli v dobrom vzťahu, dôveroval mu.
Dojednanie o zmluvnej pokute inicioval sám a s týmto odporca súhlasil, vyjadroval sa, že mu peniaze

vráti a k omeškaniu nedôjde. Písomné vypracovanie pôžičky pripravoval sám, pri odovzdávaní peňazí
bol prítomný Z. H.. Viackrát s ním prejednával vrátenie pôžičky, odporca aj mal peniaze, tieto investoval
do nejakej mäsiarne, pričom jemu peniaze nevrátil. Okrem zmluvnej pokuty nebol dojednaný žiadny
iný zabezpečovací prostriedok. Aj pred podaním návrhu ho odporca ubezpečoval, že mu peniaze vráti,
nedošlovšakanikčiastočnémuplneniu.Čosatýkatvrdeníodporcujepravdou,žeodporcovidalpeniaze
v roku 2006 -2007 na jeho stavbu, s touto pôžičkou to nemá nič spoločné. Poprel, že by bol v januári

2009 poskytoval odporcovi pôžičku 1.000.000,- Sk, resp. 33.300 eur.

Svedkyňa D. E., manželka odporcu, uviedla, že v januári 2009 si požičiaval odporca peniaze od
navrhovateľa,bolaprítomnápredbankouP.pobočkaK.,vbankebolmanželanavrhovateľ.Išloopôžičku
1.000.000,- Sk, ktorú potreboval manžel na vyplatenie firemných vecí. Keď vychádzali z banky videla
peniaze bola to celá suma 1.000.000,- Sk, nevie v akých bankovkách. Manžel mal aj predtým požičané

peniaze od navrhovateľa, po januári 2009 si peniaze nepožičiaval. Táto pôžička nebola splatená, resp.
časť pôžičky bola vyplatená. Vie, že bola podpísaná aj zmluva o pôžičke až dodatočne následne, túto
zmluvu videla, bola v nej uvedená suma 1.000.000,- Sk, dokedy sa mala pôžička vrátiť nevie.

Navrhovateľ výpoveď svedkyne poprel v tom smere, že odporca sa sám vyjadril, že v banke navrhovateľ
lenniečopodpísalaodišielaodporcasimalvbankeprepočítaťpeniaze.Rozpornéjeitvrdeniesvedkyne

ohľadom sumy, ktorú raz udáva v Sk a inokedy v eurách. Neexistuje ani žiadna zmluva uvádzaná
svedkyňou na sumu 1.000.000,- Sk.

Svedok Z. H. je v kamarátskom vzťahu k oboch účastníkov, odporcu zoznámil s navrhovateľom on,
pretože odporca potreboval požičať peniaze. Bolo to na konci roku 2006, v januári 2007 si požičal
nejakú finančnú čiastku, bol na káve s nimi, keď si odovzdávali peniaze. Prvá suma bola okolo 300.000,-

Sk, potom bol ešte prítomný pri jednej pôžičke v auguste 2008. Zatelefonoval mu navrhovateľ, že deň
predtým dával peniaze odporcovi ako pôžičku 300.000,- Sk, pričom mu ide poskytnúť ďalšiu s vyššou
sumou, ktorá je neobvyklá a chce, aby bol pri tom. Išlo približne o pôžičku 1.350.000,- Sk. Boli spolu s
navrhovateľom pri Y. v K. a v osobnom aute navrhovateľa, kde prišiel odporca, tento podpísal pripravenú
zmluvu a navrhovateľ mu odovzdal do jeho rúk hotovosť v 5.000,- Sk bankovkách. Videl na vlastné oči

odovzdanie peňazí. Nemá dôvod si vymýšľať, pretože odporcu pozná lepšie ako navrhovateľa, staval
mu dom, komunikuje spoločne s oboma. Odporca potreboval peniaze, aby mohol podnikať v niečom.
K ostatným zmluvným dojednaniam sa nevedel vyjadriť.

Odporca namietal výpoveď svedka, nemôže si pamätať sumy uvedené v zmluvách.

Okresný súd ďalej poukázal na znenie § 657 a § 544 odst. 1 Občianskeho zákonníka

Okresný súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
dôvodný, a preto mu vyhovel. V konaní nebolo sporné, že tak pred tvrdeným poskytnutím pôžičky
dňa 11.08.2008 ako i po tomto dátume navrhovateľ poskytoval odporcovi hotovostné peňažné pôžičky
s lehotou splatnosti jedného, resp. dvoch mesiacov s dojednaným zmluvným úrokom 3% ročne a
vždy aj s dojednanou zmluvnou pokutou, ktorej výška závisela od výšky poskytnutej pôžičky. Odporca

nepoprel, že mal požičané peniaze z týchto pôžičiek, tieto mu slúžili na preklenutie nedostatku peňazí
v podnikaní na krátke obdobie, tieto pôžičky vrátil a tieto pôžičky nesúvisia s predmetnou pôžičkou.
Odporca poprel prevzatie peňažnej pôžičky 1.365.000,- Sk dňa 11.08.2008 tak ako tvrdil navrhovateľ.
Bolo povinnosťou navrhovateľa za tohto stavu preukázať existenciu pôžičkového vzťahu podľa § 657Občianskeho zákonníka, ktorý vzťah je reálnym vzťahom, čo znamená, že k pôžičke dochádza až
momentomreálnehoodovzdaniapeňazí.Okremsvojhotvrdeniaapísomnéhodôkazu-zmluvyopôžičke
zo dňa 11.08.2008 /odporca podpis na zmluve nepoprel/, ktorá obsahuje totožné zmluvné dojednania

ako ostatné zmluvy s odporcom, ktorých existenciu odporca nepoprel, navrhovateľ svoje tvrdenie
preukázal i svedeckou výpoveďou svedka Z. H.. Svedok je v kamarátskom vzťahu k obom účastníkom,
s presnosťou popísal časové súvislosti zoznámenia účastníkov sa, poskytnutie prvej pôžičky, jej sumy
a následne potvrdil, že bol osobne zainteresovaný do predmetnej pôžičky, keď na vlastné oči videl
odovzdanie peňazí navrhovateľom do rúk odporcu v auguste 2008 v sume 1.365.000,- Sk. Okresný

súd považoval túto výpoveď v spojitosti s listinnými dôkazmi a tvrdením navrhovateľa za vierohodnú.
Naopak odporca svoje tvrdenie, a to že dlhuje navrhovateľovi len zvyšok pôžičky zo dňa 05.01.2009 v
sume 1.000.000,- Sk nepreukázal. Okresný súd preveril účty navrhovateľa v ČSOB a.s. pobočka K., z
ktorých nevyplýva, že v uvedenom čase by navrhovateľ vyberal v hotovosti túto sumu a následne ju mal
odovzdať v priestoroch banky k rukám odporcu. Ide o fakt, ktorý by bol zistiteľný z účtu navrhovateľa.
Tvrdenie odporcu o pôžičke v januári 2009 nepodporuje vierohodne ani manželka odporcu, ktorá síce

potvrdila, že bola s odporcom v banke, kde mal navrhovateľ odovzdať hotovosť odporcovi. Jej výpoveď
sa však nezhoduje s výpoveďou odporcu. Svedkyňa uviedla, že videla v hotovosti sumu 1.000.000,- Sk,
následne opravila výpoveď, že išlo o eurá, tvrdila, že po tejto pôžičke v januári 2009 už navrhovateľ
peniaze odporcovi nepožičiaval, čo taktiež nie je pravdou, pretože z uvedených zmlúv vyplýva, že
i následne dňa 07.05.2009, dňa 31.03.2009 a 09.03.2010 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičky.

Pokiaľ potvrdila, že videla zmluvu na sumu 1.000.000,-Sk, i táto skutočnosť zostala nepreukázaná,
pretože existencia takejto zmluvy s touto sumou a s dátumom 05.01.2009 nebola preukázaná a je
nelogické, aby pôžička z januára 2009, keď už platila mena v eurách bola znela na sumu v Sk. V konaní
zostalo nepreukázané aj tvrdenie odporcu, že niekedy v auguste 2010 mal dodatočne podpisovať
navrhovateľovi písomnú zmluvu o pôžičke z januára 2009 so zostatkom približne 21.000 až 22.000 eur,

pričom si zrejme nevšimol s presnosťou čo podpisuje. Existencia takejto zmluvy s touto sumou nebola
preukázaná. Pokiaľ bolo zaužívanou praxou medzi účastníkmi, že pri poskytovaní peňazí vždy podpísali
písomnú zmluvu tak, ako to bolo aj v ostatných prípadoch, javí sa vierohodné tvrdenie navrhovateľa,
že aj pri poskytovaní spornej pôžičky bola podpísaná aj písomná zmluva s uvedením sumy, ktorá sa
poskytovala, ako aj výšky zmluvného úroku, doby splatnosti a i zmluvnej pokuty. V zmysle uvedeného

Okresný súd považoval nárok navrhovateľa za preukázaný a zaviazal odporcu k vráteniu pôžičky v
sume istiny 45.309,70eur. I keď navrhovateľ poskytoval odporcovi pôžičky aj následne v roku 2009 a
aj v roku 2010 po tom, čo spornú pôžičku vrátenú nemal, táto okolnosť sama o sebe nemôže mať
vplyv na uplatnený nárok navrhovateľa vzhľadom na vysvetlenie navrhovateľa, že odporca ho neustále
ubezpečoval, že peniaze mu vráti.

Okresný uviedol, že priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, a to vo výške 8,5%
ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky 12.09.2008 /splatnosť dojednaná 11.09.2008/,
pričom odporca nereagoval ani na predžalobnú výzvu navrhovateľa. Účastníci mali v predmetnej zmluve
dohodnutú zmluvnú pokutu pre prípad nezaplatenia pôžičky v dojednanej dobe, a to 2.000,- Sk za každý

deň omeškania. Vychádzajúc z ostatných písomných zmlúv o pôžičkách okresný súd skonštatoval, že
bolo bežným zmluvným dojednaním medzi účastníkmi konania dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré
zabezpečovalo vrátenie pôžičky v prípade včasného nezaplatenia, a to v závislosti od výšky poskytnutej
sumy. Kým napríklad pri pôžičke zo dňa 15.05.2007 bola dojednaná zmluvná pokuta 1000,- Sk za každý
deň omeškania pri výške pôžičky 212.000,- Sk a dobe splatnosti jedného mesiaca, pri pôžičke zo

dňa 10.07.2008 zmluvnú pokutu 1.200,- Sk za každý deň omeškania z vrátenia pôžičky 735.000,- Sk
Okresný súd preto považoval dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej zmluve o pôžičke 2.000,-
Sk denne z výšky pôžičky 1.365.000,- Sk za primerané a zodpovedajúce zaužívaným zmluvným
dojednaniam medzi účastníkmi konania. Preto okresný súd vychádzajúc z požičanej sumy 1.365.000,-
Sk a neexistencii žiadneho iného zabezpečovacieho prostriedku považoval dojednanie o zmluvnej

pokute medzi fyzickými osobami za primerané a nie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Okresný súd vzal zreteľ na to, že navrhovateľ opakovane poskytoval peniaze
odporcovi, odporca mal plnú vedomosť o požiadavkách navrhovateľa, ako veriteľa, čo do splatnosti
pôžičiek ako i dojednaní o zmluvnej pokute. Pôžička mala odporcovi slúžiť na preklenutie prechodného
nedostatku peňazí v podnikaní, nešlo teda o nejakú výnimočnú udalosť v živote odporcu, ktorá by z

pohľadu významu zabezpečovanej pohľadávky založila súdu dôvod na primerané zníženie zmluvnej
pokuty. Pôžička mala byť krátkodobá, bola poskytnutá len na dobu jedného mesiaca s nízkym zmluvnýmúrokom 3% ročne, ktorý nakoniec navrhovateľ ani neuplatnil. Na druhej strane odporca si je vedomý,
že dlhší čas dlhuje navrhovateľovi peniaze / i keď podľa neho z titulu inej pôžičky/, tento stav naďalej
udržiava a navrhovateľovi nevrátil ani v priebehu konania žiadnu sumu. Dĺžku omeškania s vrátením

pôžičky ovplyvňuje odporca svojou nečinnosťou. Berúc do úvahy tieto okolnosti, okresný súd priznal
navrhovateľovi aj zmluvnú pokutu v dojednanom a uplatnenom rozsahu. Navrhovateľovi pritom nárok
na náhradu škody v súvislosti s porušením povinnosti nevznikol, resp. takýto nárok ani netvrdil, preto
okresný súd nepristúpil ani k zníženiu zmluvnej pokuty s poukazom na § 545a Občianskeho zákonníka.

O povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.

1 O.s.p.. V konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu prináleží náhrada trov konania, ktoré mu vznikli
zaplatením súdneho poplatku z návrhu 2.718,50 eur a trovami právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena za úkony právnej
služby - prevzatie a príprava veci, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 12.01.2012,
dňa 26.03.2012, 07.05.2012, 31.05.2012, pričom odmena za jeden úkon v zmysle § 10 ods. 1
vyhlášky predstavuje 512,85 eur, spolu 3.077,10 eur, režijný paušál 2x 7,21 eur /v roku 2011/ a 4x

režijný paušál á 7,63 eur /rok 2012/, t.j. RP spolu 44,94 eur. Trovy právneho zastúpenia sú v sume
3.122,04 eur, DPH 20% z trov právneho zastúpenia bez režijných paušálov podľa uplatnenia právneho
zástupcu navrhovateľa činí 615,42 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 3.737,46 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj náhradu v zmysle § 147a ods. 2 O.s.p. vo výške
100,00 eur za jeho účasť na pojednávaní dňa 09.02.2012, ktoré bolo odročené z dôvodu na strane

odporcu. Právnemu zástupcovi odporcu bolo doručené predvolanie na tento termín 18.01.2012, pričom
vdeňkonaniapojednávaniadoručilprávnyzástupca odporcužiadosťoodročeniepojednávania,pretože
odporca bol objednaný na tento deň na vyšetrenie. Okresný súd telefonicky zistil od MUDr. Z. H. P. G.
G., že odporca si tento termín dohodol ako vyhovujúci. Pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny
zástupca navrhovateľa bolo za jeho účasti odročené na iný termín pojednávania. V zmysle § 147 a ods.

5 O.s.p. právo podľa odseku 2/ zanikne ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie
konať. Právny zástupca navrhovateľa v uvedenej zákonnej lehote toto právo neuplatnil, nárok uplatnil
až písomným podaním z 01.06.2012, preto mu okresný súd tento nárok nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
V úvode poukázal na znenie výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odporca neuznáva nárok

navrhovateľa v uplatnenej výške a uznáva len pôžičku vo výške 1.000.000,- Sk, ktorú prevzal v
januári 2009 tak, ako to uviedol pred okresným súdom. Navrhovateľovi z tejto sumy časť vrátil a preto
prostredníctvom svojho zástupcu dal návrh na uhradenie sumy 25.000,- eur. Odporca poukázal na to, že
je nelogické aby navrhovateľ potom, čo mu neboli vrátené peniaze, ďalej požičiaval peniaze odporcovi,
s čím sa okresný súd nevyporiadal. Svedok Z. H. je „služobníček“ navrhovateľa a povie presne to, čo mu

nakáže navrhovateľ. Nie je to len v tomto prípade, ale je to aj v iných prípadoch, ktoré riešil okresný súd v
podobných sporoch, v ktorých súd uveril úžerníckym praktikám. Odporca by v živote nepodpísal zmluvu,
kde by sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Sk denne z poskytnutej pôžičky. Odporca
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh zamietne a zaviaže navrhovateľa
nahradiť mu trovy celého konania.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Podľa názoru navrhovateľa odporca v odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosti, ktoré mal okresný
súd preukázané, pričom odporca tieto skutočnosti žiadnym relevantným spôsobom nevyvracia. Návrh
právneho zástupcu navrhovateľa na mimosúdne vyrovnanie bol odporcovi daný v čase, keď ešte vinou
odporcu nebolo uskutočnené pojednávanie. Nie je pravdou, že návrh bol urobený v čase, keď mal súd

preverené účty navrhovateľa v banke. Nie je pravdou, že navrhovateľ vedie akýkoľvek obdobný spor
na Okresnom súde Prievidza. Obrana odporcu bola účelová. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd
zistil skutkový stav dostatočným spôsobom a na základe neho rozhodol. Preto navrhol, aby odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal odporcu k náhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 520,48 eur s DPH, pozostávajúcich z odmeny vo výške 512,85 eur, z režijného paušálu

vo výške 7,63 eur a DPH.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto

dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, odporca namietal správnosť skutkových zistení okresného
súdu na základe vykonaného dokazovania.

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými
je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,

ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v
celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení
rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Z hľadiska odvolaním namietanej správnosti zisteného skutkového stavu veci okresným súdom na
základe vykonaného dokazovania, podľa ktorého okresný súd mal preukázané poskytnutie pôžičky,

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zistenie skutkového stavu veci je výsledkom hodnotenia
dôkazov, vykonaných pred súdom. Preto odvolací súd v návrhových konaniach môže posudzovať len
to, či okresný súd vykonal dokazovanie na základe návrhov účastníkov a v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie vo veci. Z hľadiska hodnotenia dôkazov môže skúmať len to, či hodnotenie dôkazov bolo
okresným súdom vykonané v súlade s ustanoveniami § 132 a nasl. O.s.p., pričom všeobecnú úpravu

hodnotenia dôkazov upravuje ustanovenie § 132 O.s.p..

Nazákladepreskúmaniasprávnostipostupuokresnéhosúduprihodnotenídôkazovodvolacísúdnezistil
pochybenie zo strany okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku oprel svoje skutkové
závery o konkrétne skutočnosti, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na základe navrhovateľom
predložených dôkazov o svojich tvrdeniach vyvodil správny záver o neunesení dôkazného bremena zo

strany odporcu v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. v otázke preukázania existencie pôžičky. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s
ustanoveniami § 132 O.s.p..

V súvislosti s posudzovaním správnosti hodnotenia dôkazov odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na to, že ak súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 132 O.s.p.,

tedahodnotíichpodľavnútornéhopresvedčenia,založenéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolností
prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, odvolací súd
v takom prípade nemôže vytknúť okresnému súdu, že by z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia
§ 132 O.s.p. nesprávne zistil skutkový stav veci, aj keď má odvolateľ iný názor na hodnotenie dôkazov
okresným súdom. Platilo by to aj pre prípad, keď na základe hodnotenia výsledkov vykonaného

dokazovania v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. by prichádzali do úvahy viaceré rovnocenné varianty
skutkového stavu veci a súd prvého stupňa by sa rozhodol pre jednu z týchto variant, ktorá situácia
však v uvedenom prípade nenastala. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať
aj na ustanovenie § 226 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd pre prípad záveru o nesprávnom zistení
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa na základe nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov

nie je oprávnený súdu prvého stupňa prikazovať, ako konkrétne má následne hodnotiť ten ktorý
vykonaný dôkaz a aké konkrétne skutkové zistenia má z neho vyvodiť. V takom prípade odvolací súd
môže len poukázať, na ktoré okolnosti súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov neprihliadol, s čím
sa nevyporiadal a aké vady mal jeho logický úsudok pri hodnotení dôkazov. S poukazom na uvedené
odvolací súd na základe preskúmania veci dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v

prejednávanom prípade sú správne.

Pokiaľ ide o konkrétny obsah podaného odvolania, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd sa už
v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného
odvolania, ktoré dôvody odporca prezentoval aj počas konania pred okresným súdom. Odôvodnenienapadnutého rozsudku je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., lebo okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku dal jasné, logické a zrozumiteľné odpovede na rozhodné otázky a tieto odpovede
náležite odôvodnil. Okolnosť, že úvahy okresného súdu nezodpovedajú predstavám odporcu nemôže

byť sama osebe dôvodom k záveru o nesprávnosti napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto s
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
na základe aplikácie ktorých v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Navrhovateľ uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 624,58 eur,
pozostávajúcich z odmeny advokáta vo výške 512,85 eur, z režijného paušálu advokáta vo výške 7,63
eur a 20 % DPH. Keďže uplatnený nárok je v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z v
znení neskorších predpisov, o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .