Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 2, 2015

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 4C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201496
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6413201496.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľa HARMÓNIA

s.r.o., Priemyselná 554/37, Žiar nad Hronom, IČO : 36 003 271, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Banská Bystrica, v oddieli Sro, vložka č. 3564/S, zastúpený JUDr. Jozefom Baranom,
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie Matice slovenskej 25/45 proti odporkyni Y. X.,
W.. X.XX.XXXX, bytom L. XX/XX, Ž. W. Q., zastúpená Advokátska kancelária Dobiš s.r.o., so sídlom
Zechenterova 356/24, Kremnica, IČO : 36 857 327, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, v oddieli Srol, vložka č. 14525/S o 853,99 € takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 853,99 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 15.10.2012 do zaplatenia, všetko do 15. dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 51 € na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa
Barana sumu 230,04 € ako trovy právneho zastúpenia, všetko do 3. dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar
nad Hronom dňa 5.2.2013 návrh, v ktorom navrhoval, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal
odporkyňu zaplatiť mu žalovanú sumu a to z toho dôvodu, že v článku 12. pracovnej zmluvy

boli dohodnutí, že ak zamestnanec odíde zo zamestnania pred skončením výpovednej doby, má
zamestnávateľ nárok na jeden priemerný zárobok ako pokutu za porušenie výpovednej doby. V článku
10. pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ s odporkyňou dohodol, že v prípade rozviazania pracovného
pomeru uhradí náklady za školenie. Odporkyňa skončila pracovný pomer tak, že dala výpoveď dňa
15.10.2012 a od 16.10.2012 do práce nenastúpila.

Po vydaní platobného rozkazu proti tomuto podala odporkyňa odpor, popierala hmotno právny návrh

navrhovateľa na zaplatenie pokuty v zmysle článku 12. pracovnej zmluvy a pokiaľ sa týkalo nákladov
školenia, tak tieto ničím nepreukázal, pokutu v prípade ustanovenia článku 10. pracovnej zmluvy
považovali za neplatný právny úkon, pretože obchádza zákon a tiež sa prieči dobrým mravom.

V dôsledku podaného odporu, súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. Odporkyňa
i právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, ospravedlnili svoju neprítomnosť a preto súd konal
aj keď zostala odporkyňa nečinná.

Z vykonaného dokazovania a to výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a z listinných dôkazov nie
je sporné, že účastníci uzavreli dňa 2.11.2010 Pracovnú zmluvu, na základe ktorej odporkyňa nastúpila
do zamestnania u navrhovateľa 2.11.2010 na výkon práce predajca automobilov a malých motocyklovna dobu určitú do 31.10.2013 (čl.5-6 pracovnej zmluvy). Nie je sporné, že v článku 12. pracovnej
zmluvy boli účastníci dohodnutí, že v prípade, že zamestnanec odíde zo zamestnania pred skončením
výpovednej lehoty, má zamestnávateľ nárok na jeden priemerný zárobok ako pokutu za porušenie

výpovednejdoby.Rovnakoniejesporné,žeodporkyňadňa15.10.2012doručilanavrhovateľovivýpoveď
z pracovného pomeru podľa § 67 Zákonníka práce a viacej do zamestnania nenastúpila, napriek tomu,
že ju zamestnávateľ vyzýval na nástup do zamestnania (listinný dôkaz z čl.3).

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby (§ 62 ods. 1 Zákonníka

práce). Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ
má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto
zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve;
dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná (§ 62 ods. 8 Zákonníka práce). Uvedené
zákonné ustanovenie zakotvuje právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume priemerného
mesačného zárobku zamestnanca a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného

zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa
počas plynutia výpovednej doby, pričom podmienkou uplatnenia tohto nároku je skutočnosť, že sa na
peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o tejto peňažnej náhrade musí byť písomná, inak
je neplatná. Ak teda zamestnanec svojvoľne poruší pracovno právny predpis tým, že nezotrvá počas
výpovednej doby u zamestnávateľa, s ktorým uzavrel dohodu o peňažnej náhrade, zamestnávateľovi

vzniká právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku u tohto zamestnanca za jeden
mesiac, najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a
dĺžky výpovednej doby. Pre zamestnávateľa je to určitá forma satisfakcie, kompenzácie resp. paušálnej
náhrady vzniknutej škody a pre zamestnanca motivácia pred hrozbou peňažnej sankcie riadne a včas
plniť povinnosti súvisiace s končiacim sa pracovným pomerom. Zakotvenie práva zamestnávateľa na

peňažnú náhradu súvisí s prípadmi v aplikačnej praxi, keď zamestnanci v rámci výpovednej doby
odchádzajú na nové pracovné miesta, nehľadiac na doterajších zamestnávateľov, ktorým vzniká škoda
napr. z dôvodov, že nestihli zaškoliť nových zamestnancov na príslušné pracovné miesto.

Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že nárok navrhovateľa na peňažnú náhradu vo výške

priemerného nároku zodpovedá všetkým zákonným ustanoveniam uvedených v § 62 ods. 1 a 62 ods.
8 Zákonníka práce a preto nárok navrhovateľa v tejto časti je v plnom rozsahu dôvodný.

Navrhovateľ uniesol listinnými dôkazmi a dokázal, že dňa 2.11.2010 uzavrel s odporkyňou dohodu
o úhrade nákladov za školenie (čl.9). V tejto dohode sa dohodli na tom, že odporkyňa bude

povinná absolvovať všetky povinné školenia, ktoré budú platené a tieto nahradí zamestnávateľ v plnej
výške. Náklady na školenie účtované dodávateľom školenia budú náklady na ubytovanie, stravu a
náklady na cestovné. Ďalej sa dohodli, že v prípade predčasného ukončenia pracovného pomeru
zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, zamestnanec zamestnávateľovi uhradí alikvotnú časť
preukázateľne zaplatených nákladov na školenie, t.j. náklady za samotné školenie, nákladov na

cestovné a stravné. Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a dokázal, že odporkyňa sa od 24.1.2011
do 24.4.2012 zúčastnila jedenástich školení, preukázal výšku nákladov na tieto školenia a zároveň aj
alikvotnú čiastku, ktorú požadoval od odporkyne za nedodržanie stanovených podmienok.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť

zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna, náhrady mzdy a úhradu ďalších
nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u
zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom a to
aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť
písomné, inak je neplatná (§ 155 ods. 1 Zákonníka práce).

Dohodou o zvýšení kvalifikácie zamestnanec na seba preberá v zásade dva záväzky- základnými
záležitosťami zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po absolvovaní štúdia v dohode uvedený
čas, čím zamestnávateľovi v podstate vracia ním vynaložené náklady súvisiace so zvyšovaním
kvalifikácie a druhým je povinnosť zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré vynaložil v

súvislosti s jeho štúdiom (zvýšením kvalifikácie) a to aj vtedy, ak zamestnanec skončil pracovný pomer
pred skončením štúdia. Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a dokázal, že uzavrel s odporkyňou
dohodu, ktorá je uvedená platne, odporkyňa porušila povinnosti zotrvať v pracovnom pomere a preto ajnávrh navrhovateľa v časti vyčíslených nákladov za školenie je dôvodný. Preto súd návrhu navrhovateľa
v plnom rozsahu vyhovel.

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výška
úrokov z omeškanie je stanovená § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ mal vo veci úspech a
preto mu súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva voči odporkyni, ktorá vo
veci úspech nemala. Trovy navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok a ďalej trovy právneho
zastúpenia advokáta za úkony právnej služby podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Náhrada za jeden úkon
je 51,45 €, advokát uskutočnil štyri úkony - príprava a prevzatie, návrh, vyjadrenie k odporu, účasť na

pojednávaní, ku každému úkonu prislúcha režijný paušál, v roku 2013 vo výške 7,81 €, v roku 2014 -
8,04 € a v roku 2015 - 8,39 €. Celkove trovy právneho zastúpenia advokáta predstavujú sumu 230,04
€. Platobným miestom na náhradu trov konania účastníka zastúpeného advokátom je advokát (§ 149
ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.