Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230525
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112230525.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa D. podnik U., a.s., so sídlom U., K. 1, Z.: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. T. X., advokátom, so sídlom U., Q.. M. U. 9- O proti odporcovi N. H., bytom M.,
t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom J.. H. T., vyšším súdnym úradníkom Okresného
súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 21. novembra 2013, č.k. 17C/27/2013-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o
t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
50,70 Eur. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 28,13 Eur,

ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 11,63 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 16,50 Eur. Vychádzal zo zistenia, že medzi navrhovateľom a odporcom, tým, že odporca
nastúpil do dopravného prostriedku mestskej hromadnej dopravy a cestoval v ňom, bola konkludentným
spôsobom, t.j. nevýslovne, uzatvorená zmluva o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka, bol povinný podľa § 8 ods. 2,
6 zákona o doprave zaplatiť bežné cestovné v sume 0,70 Eur a postih vo výške najviac sto násobku

cestovného, teda najviac v sume 70 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporca si uplatnil 50 Eur tohto postihu,
súd prvého stupňa rozhodol o tejto časti žalovanej sumy v navrhovateľom uplatnenej výške. Vzhľadom
k tomu, že odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil, súd prvého stupňa návrhu
navrhovateľa vyhovel a rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur.
Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa § 760, § 772 Občianskeho zákonníka a podľa § 8 ods.
1, 2, 5 a 6 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a § 150

ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov konania, tak aby boli primerané výške uplatnenej
pohľadávky. Navrhovateľ v konaní zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50 Eur. Účelné
trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie
veci zo dňa 31.05.2012 a písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 31.05.2012. Za
každý z týchto úkon patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a/,

c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 16,60 eur. Ku
každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál. Právny zástupca
navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd prvého stupňa zvýšil priznanú odmenu
a náhradu výdavkov podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 %. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia
súd prvého stupňa určil v sume 58,15 eur. Vzhľadom k tomu, že v konaní ide o drobný spor znížil

priznanú náhradu trov konania na sumu zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku a účelnýmtrovám právneho zastúpenia, ktoré zodpovedajú ich 20 %, teda vo výške 11,63 Eur. Celková náhrada
trov konania navrhovateľa tak predstavuje sumu 28,13 Eur.

Proti tomuto rozsudku a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie

navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal
trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie konania vo veci
samej. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých

prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v obdobných
prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia, keď suma
trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v odôvodnení
rozsudkunedostatočneodôvodnilzníženietrovkonaniaatolentým,žetrovykonaniasúvočipohľadávke
neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho

zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického
výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako
samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania

rozhodnúťpodľa§142ods.1O.s.p.,ktorývyjadrujezásaduzodpovednostiovýsledokkonania,apriznať
navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V
prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný
a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode

29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský
súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu
(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v
označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,88 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil si aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 19,33 eur.

Opatrovník odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o náhrade
trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ichnáhradu.Naprotiustanoveniu§150ods.1O.s.p.,ktorépresúddávatakútomožnosťvovýnimočnýchprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,aplikáciaustanovenia§150ods.2O.s.p.jezákonomviazanálen
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom

konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §

150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej úspešný,
a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške
103,74 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia 87,24 eur. V pomere k predmetu konania 50,70 eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto
aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho

zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy
zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o
trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať
trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu

konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.,
ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady len
na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím
sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu
vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených

celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní
náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Miera
zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví ako

neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastivovýrokuonáhrade
trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .