Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313217187
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313217187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľky F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B., F. XX, za účasti matky V. V., trvale bytom B., F. XX, zastúpená Mgr. Vladimírou Doničovou,
advokátkou, Kukorelliho 60, Humenné, za účasti otca U. V., trvale bytom B., F. XX, zastúpený JUDr.
Vladimírom Šatníkom, advokátom, Advokátska kancelária, Humenné, Mierová 64/2, za účasti kolízneho
opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Okresného prokuratúra v Humennom, o
zverenie do osobnej starostlivosti a o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 19P/372/2013 - 90 zo dňa 30.06.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca voči
F. V. a v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom a trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie o zverenie F. V. do osobnej starostlivosti matke a
konanie o určenie výživného zo strany otca za čas od 26.11.2013 do 30.11.2013 zastavil.

Súd zaviazal otca prispievať na výživu F. V., nar. XX.XX.XXXX po 150 Eur mesačne s účinnosťou od
01.12.2013 tak, že výživné je povinný zasielať vždy do 10-dňa v mesiaci vopred k rukám F. V..

V prevyšujúcej časti súd návrh na výživné zamietol.

Nedoplatok na výživnom za čas od 01.12.2013 do 31.05.2014 činí 444,80 Eur, ktorý je otec povinný
zaplatiť k rukám F. V. v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodne matka maloletého dieťaťa F. V. podala
dňa 26.11.2013 návrh, ktorým žiadala, aby zveril maloletú F. do jej osobnej starostlivosti a otcovi stanovil
výživné po 300 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

V návrhu uviedla, že s otcom maloletej nevedú spoločnú domácnosť, aj keď žijú v jednom byte, je
potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.Matka vtedy ešte maloletej žiadala určiť výživné na mal. F. po 200 Eur mesačne s účinnosťou od
01.12.2013. Návrh v rozsahu nad sumu 200 Eur a za obdobie od 26.11.2013 do 30.11.2013 vzala späť
a žiadala v tejto časti konanie zastaviť.

V priebehu konania maloletá dovŕšila dňa 02.06.2014 plnoletosť. Na pojednávaní dňa 03.06.2014 na
podanom návrhu svojej matky trvala. Uviedla, že študuje na strednej škode vo Vranove nad Topľou,
denne cestuje do školy a má výdavky v súvislosti s odbornými exkurziami, ktoré poriada škola, na
kopírovanie učebných pomôcok, náklady na kozmetiku, obliekanie, hygienické potreby, na cestovné.
Matka jej dáva denne 2 Eur na raňajky a desiatu. Má aj ďalšie výdavky na obedy, večere a stravu počas

víkendov. Matka jej dobíja kredit na mobilný telefón 10 Eur mesačne a internet jej platí vo výške 9 - 10
Eur mesačne.

Prvostupňový súd zistil, že otec maloletého dieťaťa je zamestnaný ako živnostník s tým, že od
01.06.2014 do 01.06.2017 má pozastavené prevádzkovanie živnosti. Za rok 2012 ako živnostník mal
príjem 31 058,40 Eur, výdavky 27 886,01 Eur a základ dane predstavoval 3 172,39 Eur. Za tento rok
mal nárok na daňový bonus vo výške 249,24 Eur.

Za rok 2013 bol jeho príjem 18 275,36 Eur hrubého, jeho výdavky činili 19 485,94 Eur, teda základ dane
bol vyčíslený na 0 Eur a daňová strata predstavovala 1 210,58 Eur.

Od 01.06.2014 sa otec zamestnal vo firme Lepal, s.r.o. v Humennom na dobu neurčitú s dohodnutou
mzdou 430 Eur mesačne pri pracovnom čase 40 hod. týždenne. Otec hradí výdavky v súvislosti s
užívaním bytu v polovici vo výške 127,70 Eur mesačne. V máji 2014 z titulu predaja časti zásob po

pozastavení živnosti získal 3 500 Eur. Zvyšné zásoby má uskladnené. Okrem toho zo živnosti mu zostalo
asi 1 800 Eur. Do výdavkov za rok 2013 bola podľa peňažného denníka započítaná aj suma 2 000 Eur
na osobnú spotrebu otca.

Matka maloletého dieťaťa je invalidná dôchodkyňa. V roku 2013 poberala dôchodok mesačne po 293,30
Eur a od 01.01.2014 po 301,10 Eur. Iné príjmy nemá.

Prvostupňový súd aplikujúc ustanovenie § 96 O.s.p. čiastočne zastavil konanie čo do návrhu na zverenie
dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a návrhu na zvýšenie výživného nad sumu 200 Eur a čo do
určenia výživného za obdobie od 26.11.2013 do 30.11.2013.

Vo zvyšku prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1,2, 5 Zákona
o rodine a § 63 ods. 1,2 Zákona a rodine. Vychádzal aj z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Prihliadal na skutočnosti, že rodičom svedčí vyživovacia povinnosť vo vzťahu k F., je to ich zákonná
povinnosť, aby sa postarali o potreby dieťaťa až dovtedy, kým nie je schopné samé sa živiť. Prihliadol
na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča, ktorý je povinný správať sa tak, aby zabezpečil výživu svojho dieťaťa v potrebnom rozsahu,
ak mu vtom nebránia závažné dôvody. Rozhodol, že v danom prípade primeraná výška výživného v

závislosti od zákonných kritérií na výživu F. V. predstavuje po 150 Eur mesačne od 01.12.2013. Preto v
prevyšujúcej časti ( čo do sumy 200 Eur mesačne ) súd návrh zamietol.

Keďže za obdobie od 01.12.2013 do 31.05.2014 otcovi vznikol dlh na výživnom po 150 Eur mesačne,
teda spolu 900 Eur, a v závislosti od zhodného vyjadrenia rodičov, že otec prispel dcére za celé toto
obdobie sumou 455,20 Eur, nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie predstavuje 444,80 Eur, ktoré

otcovi uložil uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods. 1 O.s.p. jednorázovo.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, a to proti výroku o určení výšky výživného, podal
odvolanie otec navrhovateľky - odporca.

Z obsahu doručenky o doručení rozsudku súdu prvého stupňa otcovi k rukám jeho právneho zástupcu

JUDr. Vladimíra Šatníka, advokáta vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa prevzal splnomocnenec
advokáta dňa 19.03.2014. Z pečiatky pošty Humenné 1 zo dňa 19.06.2014 na potvrdení o doručení
písomnosti je zrejmé, že táto písomnosť nebola splnomocnencovi zástupcu otca doručená dňa
19.03.2014, ale dňa 19.06.2014, pretože dňa 19.03.2014 vo veci ani ešte len nebol vyhlásený rozsudok
súdu prvého stupňa. Rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 03.06.2014, expedovaný bol

prvostupňovým súdom dňa 13.06.2014, teda dňa 19.06.2014, ktorý deň je uvedený na pečiatke pošty
Humenné 1, je dňom doručenia tohto rozsudku zástupcovi otca. Preto údaj o doručení napísaný dňa
19.03.2014 podľa § 45 ods. 2 O.s.p. odvolací súd nepovažoval za pravdivý. Prvostupňový rozsudok
prevzala právna zástupkyňa matky dňa 27.06.2014 po predchádzajúcom oznámení dňa 19.06.2014
a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny taktiež dňa 19.06.2014. Tieto okolnosti nepriamo potvrdzujú
nepravdivú informáciu o doručení rozsudku právnemu zástupcovi otca - odporcu.

Odporca v odvolaní namietal výšku určeného výživného na sumu 150 Eur mesačne, ktorá suma je
neprimerane vysoká s tým, že žiadal určil výživné vo výške 80 Eur mesačne a k tomu primerane znížiť
aj dlžné výživné, ktoré po odpočítaní poskytnutých platieb predstavuje v súčasnej dobe už len sumu
24,80 Eur.

Namietal, že prvostupňový súd vyčítal otcovi vysoké výdavky na nákup materiálu. Podstatou živnosti,

ktorú prevádzkuje otec je montáž materiálu. Práce spočívajúce v montáži materiálu tvoria zisk, resp.
príjem z jeho živnosti. Čím menej materiálu by nakúpil, tým menej by mohol namontovať a tým menej
zarobiť, preto nákup materiálu nemôže byť považovaný za výdavky, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť
v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.

Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil aj osobnú spotrebu otca vo výške 2 000 Eur, keď uvedenú sumu

síce priebežne počas roka z pokladne vybral, avšak z nej realizoval platby v hotovosti a tieto účtovníčka
zaučtovávala spolu ku koncu roka.

Nesprávne prvostupňový súd vyhodnotil príjem otca z titulu predaja materiálu ku dňu zastavenia živnosti,
keďže túto sumu je otec povinný zaúčtovať a až z celkového zúčtovania bude jasné v akej výške bude
jeho príjem z tohto predaja.

Vyživovacej povinnosti k dcére sa nebráni, ale je potrebné zohľadniť, že dcére na začiatok školského
roka kupuje školské potreby, počas školského roka jej hradí cestu do školy, platí mesačné poistenie,
kúpil jej kompaktný digitálny fotoaparát a dva notebooky. Pretože v súvislosti so živnosťou vykázal za
predchádzajúce obdobie stratu, bol to dôvod, prečo sa rozhodol svoju živnosť pozastaviť. Súd nebral do
úvahy oprávnené životné náklady otca a tieto neboli ani predmetom dokazovania. Pokiaľ by bol povinný

platiť 150 Eur mesačne výživné a po odpočítaní polovice nákladov na bývanie vo výške cca 127 Eur,
ostane na sume 95 Eur na ostatné výdavky. Rodinné prídavky na dcéru poberá matka. Preto žiadal
zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila matka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Kolízna opatrovníčka, Okresný prokurátor v Humennom a ani F. V. sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2
O.s.p.. Vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi súdu prvého stupňa, a to tak vo
vzťahu k skutkovým zisteniam, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci a vyhodnoteniu pomerov
účastníkov konania z právneho hľadiska. Prvostupňový súd správne zistil, že otec F. pozastavil svoju

živnostenskú činnosť od 01.06.2014 do 01.06.2019 s tým, že sa následne zamestnal v súkromnej
spoločnosti na riadny pracovný pomer na dobu neurčitú. V tomto zamestnaní má príjem 430 Eur
v hrubom. Zohľadnil pri stanovení výšky výživného možnosti a schopnosti otca, tak ako to má na
mysli ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine pri konštatovaní, že výživné má prednosť pred
všetkými ostatnými ďalšími výdavkami rodičov a pri konštatovaní, že nie je možné zohľadniť nie

nevyhnutné výdavky, ktoré vynaložil povinný rodič. Správne zohľadnil prvostupňový súd skutočnosť, že
po pozastavení živnostenskej činnosti otec mal príjem nielen z trvalého pracovného pomeru vo výške
430 Eur v hrubom, ale získal aj z predaja časti tovaru sumu min. vo výške 3 500 Eur. Tento tovar mal
otec zakúpený a odpočítal si ho z príjmov zo živnostenskej činnosti z predchádzajúceho obdobia. Zisk z
predaja tohto tovaru môže slúžiť aj na uspokojenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k dcére F.. Je
otázne, akým spôsobom nakladal otec s finančnými prostriedkami v rozsahu 2 000 Eur z titulu osobnej

spotreby čerpanej v priebehu roka 2013. Nie je zistené, a ani žiadnym spôsobom preukázané, že túto
sumu otec investoval späť do živnostenskej činnosti, pretože aj pokiaľ by nakupoval materiál, bolo by
to zrejme nehospodárne, uvedenú sumu investovať do ďalších zásob tovaru pri stratovom podnikaní v
roku 2013 a pri vysokých cenách už uskladneného tovaru.

Je pravdou, že prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa sa bližšie nezaoberá

jednotlivými položkami potrieb odporcu v súvislosti s jeho existenciou a životom. Tak isto sa však
nezaoberal prvostupňový súd takto podrobne ani výdavkami matky F. a už vôbec nie výdavkami F.,
ktorá nemá žiaden príjem, pripravuje sa na svoje budúce povolanie a je závislá finančne od svojich
rodičov. Podrobný rozpis jednotlivých výdavkov otca nemôže ovplyvniť existenciu vyživovacej povinnosti
odporcu k dcére, a keďže nie všetky výdavky je možné zohľadniť pri určovaní výšky výživného, nebolo

by to ani účelné. Výživné má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Stanovenie
výšky výživného nie je závislé len od preukázaného príjmu povinného rodiča, ale aj od jeho schopnosti,
možností, ktoré prvostupňový súd riadne skúmal a zohľadnil ( napr. príjmy počas živnostenského
podnikania, príjmy z predaja tovarových zásob, informácie o existencii ďalších tovarových zásob, ktoré
neboli predané a pod. ), ale aj od potrieb oprávnenej - dcéry F., ktorá nie je schopná sama sa živiť,

pripravuje sa na svoje budúce povolanie a jej potreby sú z pohľadu ostatných výdavkov prvostupňový
súd dôsledne zohľadnil všetky pomery rodičov a potreby F. a správne dospel k záveru, že suma 150
Eur zodpovedá aj oprávneným potrebám F.. Tvrdenia otca považoval odvolací súd za účelové vzhľadom
na zistenia prvostupňového súdu, kde bolo od účtovníčky otca zistené, že suma 200 Eur je osobnou
spotrebou otca, a teda nešlo o sumu vnesenú späť do podnikania, že za tovar získal v máji 2014 sumu 3

500 Eur, ale na pojednávaní dňa 03.06.2014 najskôr tvrdil, že to bolo 6 000 - 7 000 Eur a až potom bez
odôvodnenia túto položku znížil na 3 500 Eur. Nie je možné opomenúť, že z podnikania pri postavení
živnosti mu ostalo 1 800 Eur a z peňažného denníka na rok 2013 vyplýva, že tovarové zásoby mal v
hodnote 10 198,23 Eur. V tejto súvislosti ako krok, ktorý je možné považovať za rizikový je potrebné
vyhodnotiť aj správanie sa odporcu - otca, ktorý sa rozhodol prerušiť podnikanie a tým aj zbaviť príjmu z

tejto činnosti bez toho, aby zvážil aj iný spôsob vysporiadania sa os zlou ekonomickou situáciou ( napr.
podnikanie popri pracovnom pomere a pod. ). Nebolo možné pri stanovení výšky výživného zohľadniť
jednorázovo a náhodile plnenia otca mimo vyživovacej povinnosti bez toho, aby tieto plnenia preukázal
( školské potreby, fotoaparát, noteboky ). Cestovné do školy bolo po zhodnom vyjadrení účastníkov
konania odrátané od dlžného výživného.

Preto odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky otca - odporcu za dôvodné a napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej povinnosti a súvisiacich výrokoch podľa § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešná navrhovateľka si trovy odvolacieho konania neuplatnila, preto jej neboli priznané.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.