Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/465/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613221140
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613221140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

KmeťovejazčlenieksenátuJUDr.DrahomíryDibdiakovejaJUDr.MárieJamriškovejPhD.vprávnejveci
žalobcu NOREKA spol. s r.o., IČO: 31 611 184, so sídlom Masarykova 8, 984 01 Lučenec, zas. JUDr.
Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Obec
Divín,IČO:00316041,sosídlomNámestiemieruč.654/3,98552Divín,zast.JUDr.JozefomBrázdilom,
advokátom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 26.619,09 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/112/2013-143 zo
dňa 11. júla 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/112/2013-143 zo dňa 11. júla 2014 v prvej vete výroku m
e n í tak, že návrh žalobcu na zaplatenie 7.638,31 Eur s 8,25%-ným úrokom z omeškania od 16.11.2013
do zaplatenia zamieta.

Rozsudok okresného súdu v druhej vete výroku p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v štvrtej vete výroku mení tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému

trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 2.944,50 Eur.

Tretia veta výroku zostáva rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutá.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 1.046,- Eur (z toho trovy
právneho zastúpenia 588,91 Eur).

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.638,31 Eur s
8,25% ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia

(prvá výroková veta), žalobu čo do zaplatenia sumy 10.545,81 Eur s prísl. zamietol (druhá výroková
veta), konanie čo do zaplatenia sumy 8.434,97 Eur s prísl. zastavil (tretia výroková veta) a rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtá výroková veta).

Žalobcasavkonanídomáhalprotižalovanémuzaplatenia26.619,09Eurtitulomnáhradyškody.Uviedol,
že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 05.08.2008 kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadeného vecného
bremena, predmetom ktorej bol odplatný prevod pozemkov v katastrálnom území Divín o spoločnej

výmere 2411 m2 z vlastníctva žalovaného ako predávajúceho na žalobcu ako kupujúceho za dojednanú
kúpnu cenu vo výške 183.236,- Sk. Dňa 07.08.2008 podali spoločne žalobca a žalovaný terajšiemu
Katastrálnemu úradu Banská Bystrica, Správa katastra Lučenec návrh na vklad vlastníctva podľa kúpnej
zmluvy, Katastrálny úrad Banská Bystrica začal o návrhu na vklad vlastníctva podľa kúpnej zmluvy konaťv rámci vkladového konania označeného pod č. V2840/08 a rozhodnutím zo dňa 16.12.2008 Správa
katastra Lučenec návrh na vklad vlastníctva zamietla. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie KÚ
zo dňa 16. 12. 2008 zrušil a vec vrátil Správe katastra Lučenec na ďalšie konanie, Správa katastra

Lučenec o návrhu na vklad vlastníctva rozhodla znovu dňa 18.01.2010 tak, že návrh zamietla, a
Krajský súd v Banskej Bystrici opätovne rozhodnutie KÚ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Na základe odvolania žalovaného proti zrušujúcemu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
Najvyšší súd SR rozsudkom 8Sžo212/2010 zo dňa 29.09.2011 zrušujúci rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 26Sp7/2010 zo dňa 24.05.2010 zmenil a rozhodnutie Správy katastra Lučenec č.

2840/08 zo dňa 18.01.2010 o zamietnutí návrhu na vklad vlastníctva potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku okrem iného uviedol, že v posudzovanom prípade išlo o prevod majetku obce
a podmienkou platnosti kúpnej zmluvy bolo schválenie prevodu vlastníctva obecným zastupiteľstvom,
uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce Divín zo dňa 03.04.2008 č. 3/2008 pod bodom 2, písm. r)
nemalo potrebné náležitosti, a preto kúpnu zmluvu zo dňa 05.08.2008 nebolo možné považovať za
vkladu schopnú listinu. Žalobca po doručení uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR listom zo dňa

21.11.2011 vyzval žalovaného na vysporiadanie nárokov z neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2008
a upozornil ho na náklady, ktoré na zameranie pozemkov, ktoré mal nadobudnúť do svojho vlastníctva
vynaložil a tiež vykonal činnosť zabezpečením využitia nadobudnutých pozemkov. Žalovaný listom zo
dňa 05.12.2011 oznámil žalobcovi, že pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy bude predávať
vo vlastnom mene, očakáva vyčíslenie nároku s tým, že o týchto nákladoch v prípade uznania bude so

žalobcom rokovať. Žalovaný žalobcovi doteraz žiadne nároky napriek viacerým rokovaniam neuhradil.

Žalobca poukazoval na ust. § 42 a § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a tvrdil, že neplatnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2008 spôsobil jedine žalovaný, resp. osoby za žalovaného konajúce,
pretože nezabezpečili prijatie takého uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré by spĺňalo formálne

a materiálne náležitosti v zmysle zákona. Žalobca po schválení uznesenia obecného zastupiteľstva
Obce Divín č. 3/2008, bod 2, písm. r) zo dňa 03.04.2008, ktorým obecné zastupiteľstvo Obce Divín
schválilo predaj pozemkov v rekreačnej oblasti pre žalobcu za kúpnu cenu 76,- Sk/m2, špecifikáciu
ktorých určí geometrický plán a potom čo bol žalobca ubezpečený, že po vyhotovení geometrického
plánu bude s ním uzavretá kúpna zmluva, dal na vlastné náklady vypracovať geometrický plán. Za

vyhotovenie geometrického plánu žalobca spoločnosti Geodeti G5 s. r. o. zaplatil sumu 226.112,- Sk,
pričom z dôvodu, že kúpna zmluva je neplatná a neschopná vkladu, žalobca tento geometrický plán
nemôže nijako využiť a náklady na jeho vyhotovenie vynaložil zbytočne. Tieto zmarené náklady vo výške
7.505,54 Eur považuje žalovaný za skutočnú škodu, ktorá mu vznikla protiprávnym konaním žalobcu.
Zároveňzdôvodu,žežalobcamalzáujemspoločnespozemkami,ktorémalnadobudnúťodžalovaného,

nadobudnúť aj pozemky bezprostredne susediace, ktoré sa mali predávať spoločne s pozemkami
nadobudnutými od žalovaného, dal vyhotoviť aj ďalší geometrický plán na určenie pozemkov, za
tento plán zaplatil sumu spolu 254.112,- Sk, čo tiež boli zbytočne vynaložené náklady. Žalobca ďalej v
súvislosti s vkladovým konaním kúpnej zmluvy vynaložil náklady na zaplatenie správneho poplatku vo
výške 4.000,- Sk, tieto boli vynaložené úplne zbytočne a tieto zmarené náklady vo výške 132,77 Eur

považuje žalobca tiež za skutočnú škodu, ktorá mu vznikla vyššie uvedeným protiprávnym konaním
žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že pozemky, ktoré mal podľa kúpnej zmluvy nadobudnúť, mienil
následne predať, o čom bol žalovaný ešte pred rozhodnutím obecného zastupiteľstva zo dňa 03.04.2008
uzrozumený, preto žalobca ako realitná kancelária vykonal v období mesiacov apríl - júl 2008 rozsiahlu
realitnú činnosť a v čase podpísania kúpnej zmluvy mal zabezpečený predaj nadobúdaných pozemkov

za hodnotu najmenej 405.825,- Sk, na základe čoho po odpočítaní kúpnej ceny, ktorú mal zaplatiť
žalovanému, mal zisk žalobcu predstavovať 317.703,- Sk, a žalobca tvrdil, že aj tento ušlý zisk mu
vznikol v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Spoločne teda žalobca od žalovaného žiada
náhradu škody a náhradu ušlého zisku vo výške 26.619,09 Eur. V priebehu konania potom žalobca vzal
návrh späť v časti o zaplatenie 8.434,97 Eur, t.j. pôvodne uplatňovanej skutočnej škody vzniknutej v

súvislosti so zhotovením ďalšieho geometrického plánu s odôvodnením, že táto škoda vlastne nevznikla
v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, neuznával zodpovednosť za škodu a tvrdil, že nie je daný základ
žaloby, nakoľko nedostatok prejavu vôle obce nie je podľa neho porušením právnej povinnosti.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť vyplývajúcu zo
záväzkového vzťahu, k žiadnemu porušeniu záväzku však nemohlo dôjsť, lebo kúpna zmluva medzi
žalobcom a žalovaným bola uzavretá a bola platná, len nenadobudla účinnosť. Namietal, že správne
konanie nemá vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy, povolením vkladu sa len nadobúda vlastnícke právo.Tvrdil tiež, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym
výrokom obce, ktoré zakladá, mení alebo ruší právne vzťahy, ale je prejavom vôle obce, ktorý prejav
sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva a právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa

formálne a meritórne náležitosti. Žalobca vykonáva realitnú činnosť a pri vyhotovení zmluvy a úkonoch
súvisiacich s vkladom zmluvy do katastra bol zastúpený advokátom, ktorý je znalý práva a mal posúdiť
náležitosti, ktoré navrhovalo uznesenie zastupiteľstva. Zmluva zo dňa 05.08.2008 nadobudla účinnosť a
žalobca podľa žalovaného začal vykonávať svoju realitnú činnosť bez toho, aby príslušné nehnuteľnosti
nadobudol do vlastníctva. Poukazoval na to, že zmluva nebola vkladu schopná aj preto, lebo zmluvu o

vecnom bremene pre neplatnosť uznal aj žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu Správy katastra
Lučenec zo dňa 16.12.2008, keďže v správnom konaní nemôže správny orgán kúpnu zmluvu a zmluvu
o vecnom bremene oddeliť a zavkladovať len čiastočne, keďže boli napísané na jednej listine a tvorili
jeden celok. Žalovaný namietal aj premlčanie nárokov žalobcu s poukazom na § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v objektívnej trojročnej lehote, ktorá začala plynú v deň kedy došlo k uzavretiu tejto neplatnej
zmluvy, t.j. 05.08.2008 a uplynula dňa 05.08.2011. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie katastra o zamietnutí vkladu a ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 15.11.2011,
nemalo podľa žalovaného na plynutie tejto lehoty už žiadny vplyv. Nárok žalobcu sa premlčal v trojročnej
objektívnej lehote počítanej od udalosti, z ktorej škoda vznikla, a to uzavretím neplatnej zmluvy.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vrátane spisu Okresného

úradu Lučenec, katastrálny odbor č. V2840/08, výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu aj
žalovaného a výsluchom svedka D. L.. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu škody vychádzal
z úpravy Občianskeho zákonníka, a to § 42 Občianskeho zákonníka, ako aj § 420 ods. 1 a nasl.
Občianskehozákonníka.Súddospelkzáveru,žekúpnazmluvaazmluvaozriadenívecnéhobremenaje
neplatným právnym úkonom, nakoľko pri jej uzatváraní bol zo strany obec Divín (žalovaného) porušený

zákon, konkrétny zákon o majetku obcí č. 138/1991 Zb. tým, že obecné zastupiteľstvo na svojom
zasadnutí dňa 03. 04. 2008 schválilo uznesenie o odpredaji pozemkov v rekreačnej oblasti k. ú. Divín
pre žalobcu, ktorých špecifikáciu určí novo vypracovaný geometrický plán. Takéto uznesenie je neurčité
a preto nebolo možné kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena odvkladovať. Na základe
tohto protiprávneho aktu Obecného zastupiteľstva obce Divín dal potom žalobca vypracovať spoločnosti

GEODETI G5 s. r. o. geometrický plán, za ktorý zaplatil 7.505,54 Eur a za návrh na vklad kúpnej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena zaplatil 132,77 Eur, čím podľa súdu v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku, ktorú škodu žalobca
vyšpecifikoval a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto škody.

Súd bol toho názoru, že o vzniku škody a jej výške sa žalobca dozvedel až dňa 05. 12. 2011, keď mu
žalovaný oznámil listom, že pozemky nebude odpredávať žalobcovi, ale ich bude predávať vo vlastnom
mene. Tento list bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 08. 12. 2011, pričom objektívna lehota
premlčania zo zodpovednosti za škodu začala podľa názoru žalobcu plynúť od rozhodnutia NS SR,
ktorým de facto a de iure skončilo vkladové konanie. Toto rozhodnutie NS SR vydal dňa 29.09.2011 a

nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 11. 2011. Podľa názoru súdu bola preto žaloba podaná v zákonnej
objektívnej 3-ročnej lehote a subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehote. V tomto súd prisvedčil tvrdeniam
žalobcu.

Súd vychádzal zo záveru, že o vyhotovení geometrického plánu rozhodlo Obecné zastupiteľstvo obce

Divín právnym aktom, ktorý bol neurčitý a tým v rozpore so zákonom a majetku obcí, a na základe tohto
právneho aktu žalobca dá vyhotoviť geometrický plán a zavkladovať kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení
vecného bremena, čím boli naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu,
a to protiprávne konanie, vznik škody a priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou.
Súd prvého stupňa preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.638,31 Eur s príslušenstvom ako náhrady

škody za vyhotovenie geometrického plánu a zaplatenie správneho poplatku.

Ohľadne nároku žalovaného na ušlý zisk súd vychádzal z právneho názoru, že na strane žalobcu
nemohlo dôjsť k ušlému zisku, nakoľko nebol vlastníkom nehnuteľností, predajom ktorých chcel vytvoriť
zisk. Žalobca pokiaľ by vykonával realitnú činnosť, obstaral by predaj týchto pozemkov pre žalovaného a

jeho zisk by predstavovala odplata za sprostredkovanie takéhoto predaja v rámci vykonávania realitnej
činnosti. Keďže však žalobca tieto pozemky odkupoval pre seba v úmysle predať ich ďalej, mal takúto
činnosť vyvíjať až po prevode vlastníckeho práva k pozemkom na neho, nakoľko nehnuteľnosti môže
predávať len vtedy, ak je ich vlastníkom. Žalobca by o zisk prišiel podľa súdu v tom prípade, ak byho obec Divín poverila vykonávaním realitnej činnosti pri predaji pozemkov, ktoré jej patria a konaním
žalovaného by bol takýto obchod zmarený. Žalovaný však rozhodol len o vypracovaní geometrického
plánu, ktorý žalobca dal vypracovať. Súd prvého stupňa preto žalobu čo do zaplatenia 10.545,80 Eur s

príslušenstvom z titulu ušlého zisku ako nedôvodnú zamietol.

O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vl.
nar. č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na ich čiastočný úspech vo veci.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a aj žalovaný.

Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti druhej výrokovej vety, kde súd žalobu
čo do zaplatenia sumy 10.545,81 Eur s príslušenstvom zamietol a do súvisiaceho výroku o trovách
konania (štvrtá výroková veta). Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti výroku zmenil tak, že žalovaného zaviaže aj na zaplatenie 10.545,81
Eur ušlého zisku s úrokom z omeškania a zaviaže ho aj na náhradu trov konania.

Žalobca poukázal na to, že ušlý zisk predstavuje stratu očakávaného prínosu, resp. výnosu, ku ktorému

však nedošlo práve v dôsledku škodnej udalosti, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh veci dalo
očakávať. Žalobca až po podpise kúpnej zmluvy a podaní návrhu na vklad kúpnej zmluvy záväzne oslovil
možných záujemcov o odkúpenie pozemkov, pričom v zmysle vtedy platnej právnej úpravy (§ 32 ods.
1 Zák. č. 162/1995 Zb. Z.z. o katastri nehnuteľnosti) musela správa katastra rozhodnúť o návrhu na
vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad, teda žalobca by sa pri obvyklom behu veci stal

vlastníkom pozemkov do 07. 09. 2008 a následne by vedel pozemky nadobudnuté do jeho vlastníctva
garantovaným záujemcom predať za predajnú cenu vo výške 350,- Sk/m2. Žalobca nesúhlasí s právnym
názorom súdu prvého stupňa, že činnosť smerujúcu k predaji pozemkov mohol vyvíjať až po prevode
vlastníckeho práva k pozemkom. Zmluvné strany boli kúpnou zmluvou viazané momentom jej podpisu,
žalobca preto mohol očakávať, že sa v zákonom stanovenej lehote, teda najneskôr do 07. 09. 2008

stane vlastníkom týchto pozemkov, a preto mohol tieto pozemky ponúkať záujemcom o tieto pozemky, a
následne by bol tieto pozemky pri obvyklom behu vecí záujemcom po 07. 09. 2008 za ním požadovanú
kúpnu cenu predal. Do tohto obvyklého stavu veci však zasiahla skutočnosť, že žalovaný, resp. osoby
za neho konajúce pred uzavretím kúpnej zmluvy nezabezpečili prijatie takého uznesenia obecného
zastupiteľstva, ktoré by spĺňalo formálne a materiálne náležitosti v zmysle zákona. Týmto protiprávnym

konaním došlo k prerušeniu obvyklého behu veci a spôsobilo to, že žalobca stratil očakávaný výnos
z reálneho predaja pozemkov, teda žalovaný spôsobil žalobcovi ušlý zisk. Uviedol tiež, že o zámere
žalobcu odkúpené pozemky následne vo vlastnom mene aj predať záujemcom od počiatku vedel aj
žalovaný a proti tomuto zámeru žalobcu nenamietal až do času, kým po podpise kúpnej zmluvy 05. 08.
2008 a návrhu na vklad dňa 07. 08. 2008 nezačal žalobca ponúkať pozemky záväzne na predaj, čo

na základe podnetu tretích osôb vyvolalo u žalovaného podľa žalobcu snahu o zmarenie dovtedy pre
žalovaného platne a riadne uzavretej kúpnej zmluvy. Žalobca nesúhlasí ani s právnym názorom súdu
prvého stupňa ohľadne nemožnosti zavkladovania kúpnej zmluvy spolu so zmluvou o zriadení vecného
bremena, o ktorú sa mal pričiniť aj žalobca. Poukazoval na ust. § 31 ods. 3 Zák. č. 162/1965 Z.z. o
katastri nehnuteľností účinného v čase podávania návrhu na vklad, podľa ktorého tiež platilo, že ak sú

podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len
o časti návrhu. Zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá sa uzatvárala dňa 05. 08. 2008 spoločne s
kúpnou zmluvou skutočne nebola vkladuschopná listina, pretože v nej zriadené vecné bremeno malo
slúžiť tretím osobám, ktoré neboli účastníkmi tejto zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom však táto
zmluva o zriadení vecného bremena sa uzavierala výlučne na požiadanie žalovaného, ktorý chcel, aby

žalobca ako kupujúci garantoval prístup k rekreačným chatám. K nezavkladovaniu kúpnej zmluvy však
došlo preto, že žalovaný, resp. osoby za neho konajúce pred uzavretím kúpnej zmluvy nezabezpečil
prijatie takého uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného, ktoré by spĺňalo formálne a materiálne
náležitosti tak, ako to konštatoval vo svojom rozsudku č. k. 8Sžo/212/2010 zo dňa 29. 09. 2011 aj NS SR.

Proti rozsudku v časti výroku, kde bol zaviazaný na zaplatenie 7.638,31 Eur s úrokom z omeškania a v
časti súvisiaceho výroku o náhrade trov konania (prvá a štvrtá výroková veta rozsudku) podal odvolanie
aj žalovaný s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo zlého právneho posúdeniaa navrhol, aby odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
vzniknutých žalovanému.

Žalovaný neuznáva svoju zodpovednosť za škodu a tvrdí, že nie je daný základ žaloby, pričom
nedostatok prejavu vôle obce nie je porušením jej právnej povinnosti. Predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú právnu povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového
vzťahu, zo strany žalovaného však k takémuto porušeniu záväzku nemohlo dôjsť, lebo zmluva bola
uzavretá a teda bola platná, len nenadobudla vecno-právne účinnosť. Navyše, zmluvu o vecnom

bremene, ktorej neplatnosť uznal aj žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správy katastra zo dňa
16. 12. 2008 spojil so zmluvou o prevode nehnuteľnosti žalobca, sám žalobca teda spôsobil neplatnosť
tejto zmluvy. Žalobca vykonáva realitnú činnosť, sám uzatvára zmluvy o prevode nehnuteľnosti a vedel
o tom, aký má zmluva nedostatok, pričom sám jej neplatnosť vlastne spôsobil. Žalovaný trval aj na
námietke premlčania nárokov žalobcu podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka v objektívnej 3-ročnej
lehote, ktorá začala plynúť v deň, kedy došlo k uzavretiu tejto zmluvy, t. j. 05.08.2008 a bola ukončená

05. 08. 2011. Rozsudok NS SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie katastra o zamietnutí vkladu, ktorý
rozsudok bol doručený žalobcovi 15. 11. 2011 na plynutie tejto lehoty nemal už žiadny vplyv. Nárok
žalobcu sa premlčal v 3-ročnej objektívnej lehote od udalosti, z ktorej škoda vznikla - uzavretie neplatnej
zmluvy. Konanie na príslušnej správe katastra a následné súdne konanie nemalo podľa žalovaného
vplyv na beh tejto premlčacej lehoty. Podľa žalobcu je právny názor okresného súdu, že o výške škody

sa žalobca dozvedel až dňa 05. 12. 2011, kedy mu mal žalovaný oznámiť, že pozemky už nebude
ďalej predávať, a teda že od tohto dátumu plynie subjektívna premlčacia lehota je podľa žalovaného
nesprávny,pretoženároksapremlčalvobjektívnejlehotepočnúcdňom,kedydošlokuzavretiuneplatnej
zmluvy,pritomužvtedyžalobcavedelotom,akémánákladynageometrickýplán,čovyplývaajzfaktúry,
ktorá bola vystavená jeho dodávateľom dňa 04.09.2008, a teda subjektívna lehota na toto plynutie

premlčacej lehoty už nemala žiadny vplyv.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 19. 08. 2011, pričom poukázal na
svoje odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa a najmä námietku premlčania žalobcovho nároku
v 3-ročnej objektívnej lehote, ktorá začala plynúť v deň, kedy došlo k uzavretiu tejto neplatnej zmluvy,
teda 05. 08. 2008 a uplynula 05. 08. 2011.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 11. 08. 2014 a navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa v časti, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalovaného potvrdiť. Poukazoval tiež na
svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o námietku premlčania práva žalobcu,
žalobca trvá na tom, že najskôr až právoplatnosťou rozsudku NS SR č. k. 8Sžo/212/2010 zo dňa

29. 09. 2011 sa mohol dozvedieť, že mu vznikla škoda, pretože momentom skončenia vkladového
konania č. V2840/08 na Správe katastra Lučenec sa mal stať vlastníkom prevádzaných pozemkov, a
pokiaľ sa vlastníkom pozemkov nestal, tak až týmto momentom mu vznikla škoda spočívajúca v tom,
že zbytočne zabezpečil vyhotovenie geometrického plánu a najskôr týmto momentom sa dozvedel,
že nebude vedieť predať pozemky garantovaným záujemcom o ich odkúpenie. Žalobca poukazoval

aj na rozhodnutie najvyšších súdov (napr. NS SR 2Cdo/118/2008, NS ČR Cdo/2749/2004) v ktorých
sa riešila otázka plynutia objektívnej premlčacej doby, v zmysle týchto rozhodnutí je počiatok plynutia
objektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka viazaný na udalosť, z ktorej
škoda vznikla, pričom pojem udalosti, z ktorej škoda vznikla však zahrňuje nielen protiprávny úkon,
či právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej. Z hľadiska

ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno totiž udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať
len so škodnou udalosťou, lebo by tak objektívna premlčacia lehota mohla začať plynúť skôr, než ku
škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej
lehoty alebo by nemusel vzniknúť vôbec. Žalobca zastáva názor, že tak je tomu aj v tomto prípade,
a to z dôvodu, že minimálne do momentu skončenia vkladového konania č. V 2840/08 na Správe

katastra Lučenec žalobcovi škoda nevznikla, pretože sa vlastníkom pozemkov, ktoré mal nadobudnúť,
mal, resp. mohol stať. Žalobca tiež tvrdil, že podľa jeho názoru mu žalovaný škodu spôsobil úmyselne,
pretože napriek tomu, že vedel o zámeroch žalobcu nadobúdané pozemky ďalej predávať a vedel aj
o tom, že zmarením predaja týchto pozemkov môže žalobcovi spôsobiť škodu, vykonal úkony proti
povoleniu vkladu vlastníckeho práva a po podpise zmluvy a podaní návrhu na vklad zrušil aj svoje

uznesenie č. 3/2008 pod bodom 2 písm. r), ktoré bolo podkladom pre uzavretie kúpnej zmluvy. Pokiaľ
starosta obce na súde argumentoval, že tieto úkony žalovaný vykonal, aby chránil záujmy obce, je
evidentné, že nimi vedome poškodzoval žalobcu a v prípade úmyselného spôsobenia škody by sa na
daný prípad vzťahovala 10 ročná objektívna premlčacia lehota. Žalobca ešte poukázal aj na to, že podoručení rozsudku NS SR č. k. 8Sžo/212/2010 zo dňa 29. 09. 2011 vyzval žalobca žalovaného na
vysporiadanie právnych vzťahov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena,
žalovaný mu však oznámil, že mieni pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy predávať sám a

zároveň vyjadril ochotu na úhradu nákladov za vymeranie pozemkov. Žalobca preto tvrdí, že ku vzniku
škody na jeho strane došlo nakoniec až po doručení listu žalovaného zo dňa 05. 12. 2011, pretože až
týmto momentom sa žalobca dozvedel, že on pozemky predávať nebude, bude ich predávať žalovaný
a až týmto momentom sa stal pre žalobcu geometrický plán, ktorý dal urobiť nadbytočný.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP
v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu. Na základe žiadosti právneho
zástupcu žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu bol advokát žalobcu o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudku upovedomený elektronickými prostriedkami na udanej e-mailovej adrese.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvého stupňa dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, na posúdenie zistených skutočností použil
správneustanoveniaprávnehopredpisu,nesprávnevšakinterpretovalust.§106ods.1a2Občianskeho
zákonníka pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote,
ktorú v konaní vzniesol žalovaný.

Podľa § 106 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka), právo na náhradu škody sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,

a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ako to správne zistil a uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa, žalovaný ako
predávajúci a žalobca ako kupujúci uzavreli dňa 05. 08. 2008 kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadenie

vecného bremena, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol odplatný prevod pozemkov v k. ú. N. o
spoločnej výmere 2411 m2 z vlastníctva žalovaného ako predávajúceho na vlastníctvo žalobcu ako
kupujúceho za dojednanú kúpnu cenu vo výške 183.236,- Sk.

Dňa 07. 08. 2008 podali žalobca a žalovaný na k. ú. R. R., Správa katastra Lučenec návrh na vklad

vlastníckeho práva a vklad zmluvy o zriadení vecného bremena, prílohou návrhu bola kúpna zmluva
a zmluva o zriadení vecného bremena, výpis z uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva
žalovaného konaného dňa 03. 04. 2008, uznesenie č. 3/2008, (pod bodom 2, písm. r) obecné
zastupiteľstvo schválilo odpredaj pozemkov v rekreačnej oblasti v k. ú. N. pre žalobcu, ktorých
špecifikáciu určí novo vypracovaný geometrický plán za kúpnu cenu 76,- Sk/m2), výpis z obchodného

registra na žalobcu a geometrický plán vypracovaný spoločnosťou GEODETI G5 s. r. o. Lučenec dňa
06.06.2008. Správa katastra Lučenec rozhodnutím V2840/08 zo dňa 16. 12. 2008 návrh na povolenie
vkladu do katastra nehnuteľností zamietla s odôvodnením, že kúpna zmluva zo dňa 05. 08. 2008 nebola
platne uzavretá, pretože obecné zastupiteľstvo odpredaj pozemkov schválilo dňa 03. 04. 2008 bez
bližšieho určenia predmetu predaja a geometrický plán, ktorý bližšie špecifikoval predmet predaja bol

vyhotovený až dňa 06. 06. 2008. Uznesenie o schválení predaja zo dňa 03. 04. 2008 je neplatné, bolo
ním porušené ust. § 10 ods. 2 písm. a) Zák. č. 138/1991 Zb. v zmysle ktorého schváleniu obecným
zastupiteľstvom podliehajú všetky zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku. Katastrálny úrad
tiež konštatoval, že neplatná je aj zmluva v časti o zriadení vecného bremena, lebo neobsahuje
označenie účastníkov konania. Ako uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku,

Krajský súd Banská Bystrica uvedené rozhodnutie Správy katastra Lučenec zo dňa 16. 12. 2008 zrušil,
Správa katastra Lučenec však znovu rozhodla tak, že návrh na vklad vlastníctva rozhodnutím zo dňa
18. 01. 2010 opakovane zamietla, následne KS Banská Bystrica opätovne rozhodnutie Správy katastra
Lučenec zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Proti rozhodnutiu KS Banská Bystrica podal odvolanie
žalovanýaNSSRrozsudkom8Sžo/212/2010zodňa29.09.2011rozhodoltak,žezrušujúcirozsudokKS

Banská Bystrica (č. k. 26Sp/7/2010 zo dňa 24.05.2010) zmenil a rozhodnutie Správy katastra Lučenec
č. 2840/08 zo dňa 18. 01. 2010 o zamietnutí návrhu na vklad vlastníctva potvrdil. Najvyšší súd SR v
rozsudku tiež skonštatoval, že keďže išlo o prevod majetku obce, podmienkou platnosti kúpnej zmluvy
bolo schválenie prevodu vlastníctva obecným zastupiteľstvom, uznesenie obecného zastupiteľstvažalovaného zo dňa 03. 04. 2008, č. 3/2008 pod bodom 2 písm. r) nemalo potrebné náležitosti, a preto
kúpnuzmluvuzodňa05.08.2008nebolomožnépovažovaťzavkladuschopnúlistinu.Následnežalobca
komunikoval so žalovaným, listom zo dňa 21. 11. 2011 ho vyzval na vysporiadanie nárokov z neplatnej

kúpnej zmluvy zo dňa 05. 08. 2008, na čo mu žalovaný listom zo dňa 05. 12. 2011 oznámil, že pozemky,
ktoré boli predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bude predávať vo vlastnom mene a v prípade
uznania bude so žalobcom o týchto nákladoch rokovať. Rovnako tak za správny považuje odvolací súd
zistený skutkový stav ohľadne toho, že žalobca po uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 03. 04.
2008 dal na vlastné náklady vypracovať geometrický plán, za ktorý zhotoviteľovi zaplatil 226.112,- Sk

(7.505,54 Eur), rovnako tak, že žalobca v súvislosti s vkladovým konaním zaplatil na správny poplatok
132,77 Eur a napokon súhlasí aj so zistením súdu prvého stupňa v tom, že žalobca mienil na základe
uvedenej kúpnej zmluvy nadobudnúť pozemky do vlastníctva a následne ich predať so ziskom, pričom
mal prísľub záujemcov o odkúpenie pozemkov v cene po 350,- Sk/m2.

Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa aj v tom, že nárok žalobcu na náhradu škody je potrebné

posúdiť podľa § 42 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 402 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Za správny považuje
odvolací súd aj záver súdu prvého stupňa v tom, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena
je neplatným právnym úkonom, keďže pri jej uzatváraní bol zo strany žalovaného porušený zákon o
majetkuobcíč.138/1991Zb.,keďžalovanýakopredávajúciuzavrelkúpnuzmluvuvzastúpenístarostom

bez toho, aby mal platné uznesenie obecného zastupiteľstva na odsúhlasenie tohto predaja. Uznesenie
obecnéhozastupiteľstvažalovanéhoč.3/2008,bod2,písm.r)zodňa03.04.2008skutočneniejemožné
považovať za schválenie prevodu majetku obce, pretože v ňom nie je identifikovaný majetok, ktorý sa
malžalobcovizadohodnutúkúpnucenu76,-Sk/m2predávať.Akotovyplývazdokazovaniavykonaného
súdom prvého stupňa, toto uznesenie nemalo potrebné náležitosti, špecifikáciu nehnuteľností, ktoré mali

byť z majetku obce odpredané mal určiť až novovypracovaný geometrický plán. Ako to vyplýva zo
skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, tento geometrický plán bol vypracovaný až následne,
po rozhodovaní obecného zastupiteľstva.

Podľa § 42 Občianskeho zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa

za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za
škodutaktospôsobenúpodľatohtozákonanezodpovedajú;ichzodpovednosťpodľapracovno-právnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Odvolací súd však nesúhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že žaloba žalobcu o náhradu škody bola
podaná v zákonnej objektívnej 3-ročnej a subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehote. Súd prvého stupňa
vychádzal zo záveru, že o vzniku škody a jej výške sa žalobca dozvedel až dňa 05. 12. 2011, keď mu
žalovaný oznámil listom, že pozemky nebude odpredávať žalobcovi, ale ich bude predávať vo vlastnom
mene (list bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 08. 12. 2011 a objektívna lehota premlčania zo

zodpovednosti za škodu začala plynúť od rozhodnutia NS SR, ktorým skončilo vkladové konanie a ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 11. 2011.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje, aby žalovaný mal vedomosť o škode
a škodcovi, teda takú vedomosť o druhu a rozsahu škody, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde,

pričom spravidla je potrebné, aby škoda už mohla byť vyčíslená v peniazoch. Objektívna premlčacia
doba začína spravidla plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Deň škodnej udalosti
a deň vzniku škody sa však nemusí vždy kryť, škoda môže niekedy vzniknúť až neskôr, a premlčacia
doba potom začína plynúť až vznikom škody. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný
na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť z ktorej škoda vznikla“ však zahŕňa nielen protiprávny

úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik škody samej. Z hľadiska
ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno totiž udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať
len so škodnou udalosťou, lebo by tak objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, než ku
škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacejdoby alebo by nemusela vzniknúť vôbec (uvedené závery boli opakovane judikované NS SR, a to tak v
rozhodnutí 2Cdo/118/08 zo dňa 26.02.2009, na ktoré poukazuje aj žalobca v podanom odvolaní, ale aj v
iných rozhodnutiach). Rovnako tak bolo vo viacerých rozhodnutiach NS SR judikované, že subjektívna

lehota nepredlžuje lehotu objektívnu, pretože uplynutím objektívnej lehoty sa právo na náhradu škody
premlčí, bez ohľadu na plynutie lehoty subjektívnej.
Udalosťou, z ktorej škoda vznikla, nie je vyššie uvedené rozhodnutie NS SR, ktorým bolo potvrdené
pôvodné rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad, ale vyššie uvedené porušenie
povinnosti zo strany žalovaného, ktorý si k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorú chcel uzavrieť ako predávajúci,

neobstaral relevantný súhlas obecného zastupiteľstva. Ako to vyplýva z rozsiahleho dokazovania
listinnými dôkazmi vykonaného súdom prvého stupňa, súčasťou ktorého bolo aj dokazovanie spisom
OÚ Lučenec, Katastrálneho odboru č. V284/08, (súčasťou ktorého boli vyššie uvedené rozhodnutia
príslušného katastrálneho orgánu, vyššie uvedené rozhodnutia KS Banská Bystrica a aj rozhodnutie NS
SR 8Sžo212/2010 zo dňa 29. 09. 2011, rovnako tak podania účastníkov konania v súvislosti s vkladovým
konaním), bolo nepochybne preukázané, že uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 03. 04. 2008

bolo neurčité, nebolo z neho možné identifikovať, ktoré konkrétne nehnuteľnosti chce žalovaný ako obec
predávať žalobcovi, čo bolo dôvodom toho, že kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena
uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 05. 08. 2008 nebolo možné zavkladovať. Ako už odvolací súd
uviedol, pokiaľ ide o porušenie povinností zo strany žalovaného ako predávajúceho, súhlasí so záverom
súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu došlo keď žalobca v súvislosti s prípravou

na uzavretie kúpnej zmluvy a v súvislosti s vyššie uvedeným uznesením obecného zastupiteľstva
dal vyhotoviť geometrický plán a následne vynaložil výdavky na správne konanie (poplatok). K týmto
udalostiam došlo ešte v roku 2008, konkrétne dňa 03. 04. 2008 obecné zastupiteľstvo schválilo vyššie
uvedené neurčité a z hľadiska predaja majetku obce právne nerelevantné uznesenie, a následne
ku vzniku škody (zmenšenie majetku žalovaného) došlo zaplatením sumy 7.505,54 Eur spoločnosti

GEODETI G5 s. r. o. za geometrický plán a zaplatil správny poplatok vo výške 132,77 Eur, čo boli
všetko udalosti, ktoré sa udiali v auguste 2008 (žalobcom v konaní na súde prvého stupňa preukazované
úhrady).

Žalobcovi škoda vznikla nie preto, že žalovaný s ním neuzavrel novú kúpnu zmluvu, dokazovaním

vykonaným súdom prvého stupňa nebolo zistené, že by pre žalovaného z niečoho vyplývala povinnosť
uzavrieť novú kúpnu zmluvu. Žalobcovi vznikla ním popisovaná škoda preto, že kúpna zmluva zo dňa
05. 08. 2008 nebola vkladu schopná a žalobca preto nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré
mal od žalovaného odkúpiť. Navyše, vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvého stupňa žalobca
nemal ani dôvod sa domnievať, že žalovaný s ním takúto novú kúpnu zmluvu uzavrie (žalobcom v

konaní opakovane popisované správanie sa žalovaného). V predmetnej veci bola uzavretá len kúpna
zmluva zo dňa 05. 08. 2008, po zamietnutí návrhu na vklad rozhodnutím Správy katastra Lučenec zo
dňa 16. 12. 2008 ani počas vyššie uvedeného konania o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia
katastrálneho orgánu súdom medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu ďalšej kúpnej zmluvy,
ale ani napr. k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ani k opätovnému rozhodnutiu obecného

zastupiteľstva, ktoré by vyslovilo súhlas s odpredajom nehnuteľností už v súlade s vypracovaným
geometrickým plánom, teda s určením konkrétnych nehnuteľností, ktoré sa mali za pôvodne dohodnutú
kúpnu cenu žalobcovi predávať. Ako už bolo uvedené, pre žalovaného z ničoho nevyplýval záväzok
uzavrieť so žalobcom ďalšiu kúpnu zmluvu. Pokiaľ by si aj žalobca až do rozhodnutia NS SR myslel, že
vynaložením nákladov za geometrický plán a správny poplatok mu ešte nevznikla škoda, pretože bude

nehnuteľnosti vlastniť (a predávať), mohlo by ísť len o začiatok plynutia subjektívnej lehoty, ktorá však
už po uplynutí objektívnej lehoty na premlčanie práva žalobcu na náhradu škody začať plynúť nemohla.
Ako však už odvolací súd uviedol, vzhľadom na všetky známe skutočnosti vyplývajúce z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa žalobca nemal dôvod si myslieť, že mu žalovaný predmetné pozemky
napokon odpredá.

Škodažalobcovibolaspôsobenápostupomobcepriuzatváraníkúpnejzmluvy,anierozhodnutímorgánu
katastra o zamietnutí návrhu na vklad (ktoré napokon nebolo zrušené, ale potvrdené).

Rozhodnutia NS SR a NS ČR, na ktoré žalobca poukazuje sa týkajú takých skutkových okolností,

keď v čase protiprávneho úkonu alebo právne relevantnej udalosti, ktorá viedla ku vzniku škody nie
je ešte známa výška škody, resp. takáto škoda vôbec nevznikla. Na tento prípad sa však tieto závery
nevzťahujú, ako už bolo uvedené ku škode (zníženie majetku žalovaného) došlo následne po porušení
povinností zo strany žalovaného.Nad rámec tohto odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že v tomto prípade nejde o zodpovednosť
obce za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, kedy by podmienkou

uplatnenia práva na náhradu škody bolo zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia obce (§ 19
Zák. č. 514/2003 Z.z.), a v týchto prípadoch sa objektívna a premlčacia lehota počíta odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda.

Odvolací súd nesúhlasí s námietkami žalobcu v odvolaní, že zo strany žalovaného bola škoda

spôsobená úmyselne. Žalobca bol o obsahu uznesenia obecného zastupiteľstva riadne a včas
informovaný, veď aj geometrický plán dal vypracovať v súvislosti s týmto rozhodnutím a následne po
tomto rozhodnutí, vedel teda o obsahu uznesenia obecného zastupiteľstva a mohol sám podniknúť
opatrenia na to, aby kúpna zmluva, ktorú ako kupujúci uzavrel s obcou ako predávajúcim bola v súlade
s príslušnými ustanoveniami právnej úpravy týkajúcej sa prevodu takéhoto majetku obce. Pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že pokiaľ by nebol nárok žalobcu na náhradu škody premlčaný, nepochybne by

prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 441 Občianskeho zákonníka ohľadne spoluzodpovednosti žalobcu
za vzniknutú škodu.

Odvolací súd teda vychádzal zo záveru, že ku škodovej udalosti a k vzniku škody došlo v tomto prípade v
auguste 2008, a keďže žalobca si nárok na náhradu škody voči žalovanému uplatnil až dňa 15.11.2013,

jeho právo na náhradu škody sa premlčalo v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. Keďže žalovaný
premlčanie práva žalobcu namietal, nemôže mu byť v súdnom konaní priznané.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti, napadnutej odvolaním žalovaného podľa §
220 OSP zmenil tak, že návrh žalobcu na zaplatenie 7.638,31 Eur s príslušenstvom zamietol.

Keďže odvolací súd považoval nárok žalobcu na náhradu škody za premlčaný a žalovaný premlčanie
namietol, odvolací súd odvolanie žalobcu voči zamietnutiu časti jeho nároku na náhradu škody ako
ušlého zisku považoval za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním
žalobcu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2, § 142 ods.1 a § 151 ods.
1 OSP. V prvostupňovom aj v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto súd zaviazal žalobcu na
náhradu trov konania, vzniknutému žalovanému v konaní na súde prvého stupňa, ako aj v odvolacom
konaní.

Žalovanému prisúdená náhrada trov prvostupňového konania vo výške 2.944,50 Eur predstavuje
trovy právneho zastúpenia, ktoré boli určené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to odmena za 6 úkonov právnej služby (1. prevzatie a
príprava zastúpenia, 2. písomné vyjadrenie k žalobe, 3. zastúpenie na pojednávaní dňa 24. 03. 2014,

4. zastúpenie na pojednávaní dňa 16. 04. 2014, 5. zastúpenie na pojednávaní dňa 19. 05. 2014, 6.
zastúpenie na pojednávaní dňa 23. 06. 2014) po 336,94 Eur za 1 úkon zvýšený o 8,04 Eur režijný paušál,
spolu za 1 úkon 344,98 Eur, za 6 úkonov 2.069,88 Eur, ďalej náhrada cestovného za cestu právneho
zástupcu žalovaného na súd prvého stupňa vo výške 169,47 Eur (cesta Zvolen - Lučenec a späť, spolu
128 km, vykonaná motorovým vozidlom Audi Q7, e. č. XXXBO, 4x cesta Zvolen - Lučenec a späť, spolu

512 km x koeficient 0,331, čo je 169,47 Eur, účtované podľa Zák. č. 283/2002 Z.z. v znení opatrenia č.
632/2008 Z.z.), ďalej náhrada za stratu času vo výške 214,40 Eur (za 8 hodín, t. j. 16 polhodín straty
času cestou na pojednávanie a späť), spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.453,75 Eur, zvýšené
o 20% DPH, t. j. 490,75 Eur, čo je spolu suma 2.944,50 Eur.

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanému prisúdená náhrada trov odvolacieho konania vo výške 1.046,91 Eur je tvorená
sumou458,-Eurtitulomsúdnehopoplatkuzaodvolanieanatrováchprávnehozastúpeniasumou588,91
Eur (za 2 úkony právnej služby, a to 1. podanie odvolania, 2. vyjadrenie k odvolaniu žalobcu po 237,34
Eur zvýšené o režijný paušál 8,04 Eur, t. j. 245,38 Eur za 1 úkon zvýšené o 20% DPH, 49,08 Eur, spolu

za 1 úkon 294,46 Eur. Podľa §149 OSP je žalobca žalovanému prisúdenú náhradu trov prvostupňového
aj odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.