Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/545/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212927
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613212927.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľky Z. Q.,
narodenej XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/XX, J., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466, proti odporcovi Rapid life životná
poisťovňa a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, právne zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., so sídlom Rastislavova 68, Košice, IČO: 47231785, v konaní o
zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu a o odklad o vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 5C/69/2013-164 zo dňa 30. 12. 2013
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec, č. k. 5C/69/2013-209 zo dňa 05. 03. 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 69,89 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Rybára, advokáta, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice
zodňa19.01.2012vydanývkonanívedenompodsp.zn.3C/2301/2012.Súčasneodložilvykonateľnosť

tohto rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5C/69/2013.

Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu poistenej zmluvy č. 4475600006, a to dňa 28. 07. 2008. Následne došlo zo strany odporcu
k zrušeniu uvedenej poistnej zmluvy ku dňu 29. 06. 2009 a po ukončení poistného vzťahu medzi

účastníkmi konania odporca návrhom na začatie konania z 02. 01. 2012 podanom na Arbitrážnom
súde v Košiciach dňa 04. 01. 2012 sa domáhal voči navrhovateľke zaplatenia sumy 166,52 €. Z
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 sp. zn. 3C/2301/2012 vyplýva,
že navrhovateľka bola zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu 166,52 € ako aj trovy rozhodcovského
konania. Navrhovateľka prevzala tento rozsudok a následne podala žalobu na všeobecnom súde o
zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku dňa 10. 07. 2013. Z uvedeného okresný súd preto vyvodil,

že navrhovateľka podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na miestne príslušnom súde v
zákonnej lehote.

Následne okresný súd zameral dokazovanie na zistenie, či navrhovateľka dôvodne popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, ako súčasti poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorú vyhodnotil
ako zmluvu spotrebiteľskú, uzavretú v súlade s §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že

znenie 15. časti 2. bodu Všeobecných poistných podmienok odporcu, podľa ktorého, pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovskéhosúdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od
prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.
Citované ustanovenie Všeobecných poistných podmienok odporcu, ktoré okrem iného dáva odporcovi

povinnosť vytvoriť si rozhodcovský súd troma fyzickými osobami podľa vlastného výberu, je podľa
okresného súdu potrebné považovať za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa. Citované ustanovenie
Všeobecných poistných podmienok odporcu zároveň vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, teda od navrhovateľky, aby spory s dodávateľom, čiže odporcom riešila

výlučne v rozhodcovskom konaní. Táto okolnosť je však kvalifikovaná ako neprijateľná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Naviac aj v bode 2
osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 zo dňa 28. 07. 2008 účastníci zmluvy opätovne vylúčili
súdne konanie ako spôsob riešenia akýchkoľvek sporov medzi nimi. Odporca teda nepreukázal, že by
osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 bolo dohodnuté s navrhovateľkou individuálne, pričom túto
okolnosť je povinný preukázať odporca ako dodávateľ v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti okresný súd konštatoval, že zakotvenie dvoch bodov osobitných zmluvných dojednaní
na listine Všeobecných poistných podmienok odporcu ešte neznamená, že medzi účastníkmi zmluvy
skutočne došlo k rokovaniu o otázke rozhodcovskej doložky, a že došlo k vytvoreniu súhlasného
stanoviska. Práve naopak, vykonaným dokazovaním bolo spochybnené individuálne dojednanie
osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007.

Okresný súd zároveň posudzoval i námietku odporcu týkajúcu sa skutočnosti, že navrhovateľka mala s
odporcom v čase uzavretia poistnej zmluvy uzavretú zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo dňa 11. 10.
2007 s tým, že bude poskytovať svoje sprostredkovateľské služby podľa tejto zmluvy a podľa pravidiel
inštrukcií a nariadení tak, ako ich vydá odporca. Navrhovateľka síce mala možnosť oboznámiť sa s

obsahom Všeobecných poistných podmienok odporcu, ako aj s obsahom osobitných dojednaní, avšak
nevedela o možnosti ovplyvniť obsah týchto všeobecných poistných podmienok a osobitných dojednaní,
lebo aj v rámci výkonov práce sprostredkovateľky poistenia bola vedená k tomu, že k platnosti uzavretej
poistnej zmluvy sa vyžaduje, aby boli klientom podpísané všetky listiny na miestach označených
na podpis. Skúmaním otázky okolnosti, za ktorých bola vo Všeobecných poistných podmienkach

odporcu a v osobitných dojednaniach zakotvená rozhodcovská doložka, okresný súd dospel k záveru
o nekalom charaktere tejto zmluvnej podmienky. V článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nekalá zmluvná podmienka
nezaväzuje spotrebiteľa. Navrhovateľka nemohla mať žiaden záujem na tom, aby jej prípadné sporné
vzťahy s odporcom neprejednával súd všeobecnej sústavy súdov, ale rozhodcovský súd, prípadne

fyzické osoby podľa výberu odporcu.

Okresný súd ďalej konštatoval, že podľa Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21. 05.
2007 zo dňa 15. 12. 2008 zmluvné strany sa dohodli na osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia
obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednanie tohto článku (XV. časť) môže poistník v

lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby
tým bol dotknutý, alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania
týchto poistných podmienok. Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam však navrhovateľkou
podpísaný nebol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel okresný súd k záveru, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá v 15. časti Všeobecných poistných podmienok a v osobitných zmluvných dojednaniach č.
1/2007 a Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 2. 05. 2007 s účinnosťou od 15.
12. 2008 nebola dojednaná platne a ide o nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Navrhovateľke pri podpisovaní poistnej zmluvy ani neskôr nebola poskytnutá žiadna informácia ohľadne
významuanásledkochdojednaniarozhodcovskejdoložky.Poskytnutietejtoinformácieanivnajmenšom
rozsahu sa nemohlo uskutočniť vzhľadom k tomu, že ani samotní sprostredkovatelia poistenia, teda
ani navrhovateľka ako sprostredkovateľka nemala vedomosť o obsahu tohto pojmu, ako vyplýva
nielen z jej výpovede, ale aj výpovede svedkyne V. W.. Pokiaľ sprostredkovatelia poistenia konajúci

za odporcu sa aj zúčastnili školení, ich obsahom bolo najmä zdôraznenie povinnosti podpísať v
zmluve a v prílohách miesta určené na podpis. Navrhovateľka, hoci sama bola sprostredkovateľkou
poistenia, takto sa neoboznámila s obsahom pojmu rozhodcovská doložka a rozhodcovské konanie.
Naviac pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy navrhovateľka ako sprostredkovateľka sama výlučnenevystupovala, spostredkovateľom bola ďalšia osoba vykonávajúca sprostredkovateľskú činnosť pre
odporcu.

Na základe vykonaného dokazovania a následného právneho posúdenia veci okresný súd vyhodnotil,
že došlo k naplneniu zákonných dôvodov na podanie žaloby zo strany navrhovateľky podľa § 40 ods. 1
písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
v texte len „zákon o rozhodcovskom konaní“) práve z dôvodu, že bola popretá platnosť rozhodcovskej
doložky. Keďže okresný súd dospel k právnemu záveru o dôvode zrušenia rozhodcovského rozsudku v

zmysle § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, následne z dôvodu hospodárnosti konania
neskúmalotázku,čipriuzavieranípoistnejzmluvyúčastníkmikonaniaboliporušenévšeobecnézáväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom
konaní. Je zrejmé, že o ďalších dôvodoch na podanie návrhu podľa navrhovateľky sa bude rozhodovať
po zrušení rozhodcovského rozsudku v rámci pokračovania v konaní pred súdom.

Na záver okresný súd konštatoval, že námietka odporcu spočívajúca v tom, že podľa Smernice sú
poistné zmluvy spomedzi spotrebiteľských zmlúv výnimočné v tom, že niektoré zmluvné podmienky
dohodnutémedzipoisťovňouaspotrebiteľomovplyvňujúkalkuláciupoistenéhoplatenéhospotrebiteľom,
pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu úpravy Smernice vylúčené a medzi takéto
ustanovenia patrí aj Dohoda o rozhodcovskom konaní a ustanovenia týkajúce sa provízie finančných

agentov, podľa okresného súdu neobstojí, ak z 19. odôvodnenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.
04. 1993 uvedený záver nevyplýva. Z 19-teho odôvodnenia Smernice podľa okresného súdu vyplýva,
že na jej účely sa hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet
zmluvy, ani vzťah, kvalita a cena tovaru, alebo dodávaných služieb. Hlavný predmet Zmluvy a vzťah
cena a kvalita môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok.

Z uvedeného teda okresný súd vyvodil, že pri poistných zmluvách vzťah kvality a ceny dodaných služieb
nemôžu byť predmetom hodnotenia nekalého charakteru zmluvných podmienok, avšak z citovaného
odôvodnenia Smernice nie je možné vyvodiť záver, že by posudzovanie platnosti rozhodcovskej doložky
bolo vylúčené z právnej úpravy obsiahnutej v Smernici 93/13/EHS v prípade, ak dodávateľom je
poisťovňa.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
odporca. Predovšetkým namietal, že navrhovateľka v čase uzavretia poistnej zmluvy, t. j. ku dňu 28.

07. 2008 sama pôsobila ako sprostredkovateľ poistenia pre odporcu, a to v čase od 11. 10. 2007 do
15. 06. 2010, a teda zmluvu uzavrela ako podnikateľský subjekt - samostatne zárobkovo činná osoba,
ktorej predmetom činnosti bolo práve uzatváranie poistných zmlúv pre odporcu. Navrhovateľka teda bola
osobou, ktorá bola v danej oblasti uzatvárania poistných zmlúv profesionálom, a ktorá mala a musela
mať aj v zmysle svojej zákonnej povinnosti perfektné informácie o všetkých podmienkach poistnej

zmluvy, Všeobecných poistných podmienok, a tým aj o rozhodcovskej doložke, nakoľko podľa zákona
musela ona sama v pozícii sprostredkovateľa vedieť vysvetliť všetky tieto skutočnosti iným klientom, s
ktorými sprostredkovávala uzavretie poistných zmlúv. V tejto súvislosti poukázal na povinnosti, ktoré jej
boli uložené zák. č. 340/2005 Z. z.. Sama navrhovateľka tak mala v zmysle tohto zákona vykonávať
činnosť s odbornou starostlivosťou a priebežne si dopĺňať vedomosti, v dôsledku čoho mala a musela

vedieť obsah Všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní obsahujúcich
rozhodcovskú doložku a rovnako mala a musela poznať aj obsah Dodatkov k Všeobecným poistným
podmienkam vrátane Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam, ktorý jej umožňoval odstúpiť
od rozhodcovskej doložky. Navrhovateľka v čase uzavretia poistnej zmluvy, teda si musela byť vedomá,
aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jej poistný vzťah. Súčasne poukázal na rozhodnutie

súdneho dvora C-464/01 vo veci R. K.proti BEI VAAG z 20. 01. 2005. V dôsledku všetkých týchto
okolností, preto podľa odporcu predmetná poistná zmluva nespĺňa definíciu zmluvy spotrebiteľskej
v zmysle ust. §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľka pri uzatváraní nemala
postavenie spotrebiteľa, pretože konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti - uzatváranie
poistných zmlúv bolo totiž predmetom jej podnikania a zo zákona mala povinnosť svojich klientov

informovať aj o rozhodcovskej doložke.

Následne odporca namietal, že pri aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS došlo zo strany okresného súdu
k jeho nesprávnej aplikácii v dôsledku nesprávneho prekladu tejto Smernice a jej prílohy. Konštatoval,že slovenský zákonodarca nesprávnym prekladom Smernice a nadväzujúc na to, jej nesprávnou
implementáciou prakticky podstatne sťažil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských
zmluvách napriek tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne

upravené právnym predpisom. V danom prípade teda prvostupňový súd priamo aplikoval nesprávne
znenie Smernice, čo má za následok úplne nesprávne právne závery tohto súdu. Nedošlo, ani nemohlo
dôjsť k odopretiu možnosti spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čoho najlepším
dôkazom je práve existencia tohto konania vedeného pred všeobecným súdom. Odporca na záver
uzavrel, že považovať uzavretie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nie je v rozpore

s právom EÚ, a ani so žiadnym rozsudkom ESD, ale naopak, riešenie aj spotrebiteľských sporov
mimosúdne, t. j. aj arbitrážou je v súlade s cieľmi práva EÚ, a to aj spotrebiteľského práva EÚ.

Na viac odporca uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá je predmetom posúdenia v tomto konaní, bola
dojednaná individuálne. Mal za to, že práve navrhovateľka mala predložiť dôkaz o tom, že odporca, resp.
ktokoľvek iný ju akýmkoľvek relevantným spôsobom „viedol“ k tomu, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje,

aby boli podpísané všetky listiny. Navrhovateľka teda nepreukázala, že by odporca vyžadoval pre
platné uzavretie poistnej zmluvy aj podpis osobitných zmluvných dojednaní obsahujúcich rozhodcovskú
doložku. Navrhovateľka mala preukázateľne možnosť rozhodcovskú doložku prijať, modifikovať, alebo
ju odmietnuť, a to bez toho, aby bol tým samotný zmluvný vzťah - poistenie negatívne ovplyvnené.
Navrhovateľ neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky, a tento nebol podmienkou

uzavretia poistenia. Zdôraznil, že osobitné zmluvné dojednania boli graficky umiestnené na konci listu
pod deklaratórnym podpisom navrhovateľa potvrdzujúcim prevzatie Všeobecných poistných podmienok.
Tento odstavec je graficky oddelený od samotných Všeobecných poistných podmienok miestom na
podpis klienta potvrdzujúceho prevzatie Všeobecných poistných podmienok a odstavec je navyše
odlíšený ešte aj veľkým písmom dvojnásobnej veľkosti, pričom však sám názov osobitné zmluvné

dojednanie gramaticky, logicky nepochybne vyjadruje, že sa nejedná o súčasť Všeobecných poistných
podmienok, teda že sa nejedná vôbec o súčasť niečoho. Odporca teda pri uzatváraní poistnej zmluvy
vytvoril navrhovateľke dostatok priestoru a možnosť na výber, či osobitné zmluvné dojednanie vrátane
rozhodcovskej doložky svojim podpisom príjme alebo nie, a tým bol naplnený základný zmysel a účel
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému

dojednaniu s ktorým nesúhlasil len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť.

Námietkou zo strany odporcu voči postupu prvostupňového súdu sa týkala i opomenutia procesnej
povinnosti v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p., keď porušenie tohto procesného postupu zapríčinilo, že
rozhodnutie súdu bolo pre odporcu nepredvídateľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v

celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojich vyjadreniach a právnych záverom
už uvedených pred prvostupňovým súdom a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne.

Odporca v doplnení odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu predložil rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/89/2014.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.. 2 O. s.
p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania
domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) a c) Zákona o rozhodcovskom

konaní. Konkrétne poukazovala na to, že rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského
súdu spor medzi účastníkmi konania prejednať a rozhodnúť nebola individuálne dojednaná a je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okresný súd návrh navrhovateľky považoval za plne dôvodný,
keď v prvom rade vychádzal zo záveru, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania
poistnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským, na čo nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že za

odporcu konal ako finančný agent a poistnú zmluvu podpísal E. Q., otec navrhovateľky. Je teda
zrejmé, že za odporcu vystupoval sprostredkovateľ, ktorým nebola výlučne sama navrhovateľka, ako
na to poukazoval odporca. Okresný súd vykonal dokazovanie nielen výsluchom navrhovateľky, ale
aj svedkyne P. W., z ktorého dokazovania mal za preukázané, že pri uzavieraní poistných zmlúvv skutočnosti s klientmi ako spotrebiteľmi neboli dojednávané zo strany sprostredkovateľov žiadne
zmluvnédojednaniaaakosprostredkovateľkypoistenianemalivedomosťoobsahupojmurozhodcovská
doložka. Odvolací súd teda poznamenáva, že pokiaľ odporca poukazuje na to, že navrhovateľka,

ako aj prípadne svedkyni vyplývali povinnosti finančného agenta v zmysle zák. č. 340/2005 Z. z.,
uvedené porušenie týchto povinností z tohto zákona vyplývajúcich nemá právny dosah na posúdenie
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v poistnej zmluve, ktorú navrhovateľka ako spotrebiteľka uzavrela s
odporcom. Nebolo preukázané, že by spojenie medzi predmetnou poistnou zmluvou a rozhodcovskou
doložkou, ktorú navrhovateľka napáda a výkonom je sprostredkovacej činnosti spočívajúcej v predaji

identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, nebolo zanedbateľné, príp. že by
malo podstatnú úlohu v kontexte tejto zmluvy. Napriek tomu, že odporkyňa pri uzatváraní predmetnej
poistnej zmluvy mala vystupovať ako profesionál v predmete zmluvy a mala byť plne informovaná
o možnosti rozhodcovskú doložku prijať, alebo neprijať, sama konštatovala, že nemala vedomosť o
tom, aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jej poistný vzťah. Pri uzatváraní predmetnej
poistnej zmluvy navrhovateľka nevystupovala ako sprostredkovateľka, a preto nemožno v žiadnom

prípade hovoriť o akýchkoľvek jej povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o sprostredkovaní poistenia.
Navrhovateľka síce uzatvorila poistnú zmluvu, avšak nie v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej
činnosti, nakoľko uzavrela životné a úrazové poistenie, ktoré sa môže vzťahovať výlučne na fyzickú
osobu a nemalo nič spoločné s výkonom jej živnostenského oprávnenia. Naopak, odporca nepreukázal,
že by navrhovateľka aj ako sprostredkovateľka, ktorá si musela zriadiť živnosť, bola v tejto oblasti

vzdelaná, či patrične preškolená zo strany odporcu, ak samotná navrhovateľka, ako aj svedkyňa
vypovedali, že nemali vedomosť o obsahu pojmu rozhodcovská doložka, a pokiaľ sa aj pripravovali na
výkon práce sprostredkovateľky poistenia tzv. viazaného finančného agenta, školenia si organizovali
len medzi sebou a ich obsahom bolo najmä zdôraznenie povinnosti podpísať poistnú zmluvu a k nej
patriace prílohy na každom vyznačenom mieste. Odporca žiadnym spôsobom nepreveril vedomosti

navrhovateľky prípadne svedkyne, naopak, navrhovateľka zotrvala na vyjadrení, podľa ktorého v rámci
výkonu jej práce ako sprostredkovateľky poistenia bolo najmä „vedenie k tomu, že k platnosti uzavretej
poistnej zmluvy sa vyžaduje len to, aby boli klientom podpísané všetky listiny na miestach označených
na podpis“.

Odvolací súd v tejto súvislosti následne poznamenáva, že ak by aj navrhovateľka mala vedomosť
o obsahu pojmu a význame rozhodcovskej doložky, uvedené nič nemení na jej neprijateľnosti v
zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ak navrhovateľka ako spotrebiteľka a ani
ako sprostredkovateľka poistenia nemusela mať vedomosť o jej rozpore so zákonom - Občianskym
zákonníkom. V tejto súvislosti neobstojí ani námietka odporcu, ktorá poukazuje na nesprávne znenie

- slovenské znenie Smernice Rady EHS 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993, prípadne jej nevhodnú
implementáciu do Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybňuje
samotné znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľnú
podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Uvedené ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo súčasťou slovenského právneho
poriadku už v čase, kedy bola zmluva o poistení medzi účastníkmi konania uzavretá, preto akékoľvek
odkazy na správny alebo nesprávny preklad Smernice Rady EHS nie je v tomto prípade dôvodný,
resp. je nadbytočný. Nie je možné v žiadnom prípade opomenúť, že z bodu 1 časť 15 Všeobecných
poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a ktoré pre prípad, ak by navrhovateľka

odmietla, či akýmkoľvek spôsobom spochybnila, či ovplyvnila, by nedošlo k uzavretiu samotnej poistnej
zmluvy. Z tohto ustanovenia vyplývalo, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Naviac osobitné zmluvné dojednania
č. 01/2007, na ktoré odporca v odvolaní poukazoval v bode 2 obsahujú dohodu účastníkov poistnej
zmluvy o tom, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle bodu 1 časť 15 Všeobecných poistných

podmienok, preto akékoľvek spochybnenie toho, že nešlo o individuálne dojednanú rozhodcovskú
doložku, neobstojí. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných poistných podmienok
odporcu, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, pričom samotný text Všeobecných poistných podmienok
nebolo možné zo strany navrhovateľky akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Úvahy odporcu uvádzané
pred prvostupňovým súdom ako i v odvolaní týkajúce sa okolností, že navrhovateľka mohla prijať, či

modifikovať alebo odmietnuť rozhodcovskú doložku z dôvodu, že osobitné zmluvné dojednania boli
jasne a zreteľne graficky i obsahovo oddelené od Všeobecných poistných podmienok je absolútne
nemiestna, ak v osobitných zmluvných dojednaniach týkajúcich sa rozhodcovskej doložky je odkaz
na Všeobecné poistné podmienky. Tvrdenie odporcu o tom, že odporca neviazal uzavretie poisteniana podpis rozhodcovskej doložky, resp. podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia
poistenia, je v úplnom rozpore so samotným znením Všeobecných poistných podmienok či osobitných
zmluvných dojednaní tak, ako už boli citované vyššie. Navrhovateľka teda nemala možnosť ovplyvniť

ani výber rozhodcovského súdu, ktorý jej spor s veriteľom v rozhodcovskom konaní rozhodne (keď
tento bol súčasťou predtlačeného formulára rozhodcovskej zmluvy vypracovanej odporcom), a po
zahájení rozhodcovského konania už nemala možnosť obrátiť sa na všeobecný súd a ani rozsudok
rozhodcovského súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom.

Odvolací súd teda vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania po prejednaní rozsudku prvostupňového
súdu aplikujúc ust. § 219 ods. 2 O. s. p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a konštatuje správnosť dôvodom a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd
rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v prejednávanej veci uzatvorením

zmluvy o poistení vznikol medzi účastníkmi konania vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom založený
spotrebiteľskou zmluvou, teda vzťah spotrebiteľský.

Okresný súd teda dospel k správnemu záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, v rozpore s

ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, preto okresný súd rozhodol vecne správne, keď
návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil. Práve prijatím ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v platnom znení zákonodarca zabezpečil vyššiu mieru ochrany spotrebiteľa ako
je poskytnutá Smernicou Rady 93/13/HS, teda musí byť v uvedených intenciách posúdené ako platné
a navyše eurokomformné.

Pokiaľ odporca v odvolaní poukázal na procesné pochybenie prvostupňového súdu, ktorý na
pojednávaní dňa 16. 12. 2013 nepostupoval v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p. k uvedenému odvolací súd
uvádza nasledovné:

Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 12. 2013 (č. l. 150-152 spisu) vyplýva, že tak právny
zástupcanavrhovateľkyakoajprávnyzástupcaodporcubolivyzvaníkzhrnutiunávrhovresp.záverečnej
reči, ktorá im bola obom udelená. Ak aj zákonný sudca pred rozhodnutím vo veci samej neviedol, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov považuje za zhodné a ktoré právne významné skutkové
tvrdenia zostali sporné, uvedená skutočnosť sama o sebe nespôsobuje porušenie práva odporcu

spočívajúceho v tom, že bolo vydané nepredvídateľné rozhodnutie súdu. So spornými otázkami mal
možnosť sa odporca dôsledne vysporiadať, nakoľko pred prvostupňovým súdom mu bol zo strany súdu
riadne doručený návrh navrhovateľky, v ktorom boli opísané všetky významné skutkové ako i právne
závery, z ktorých navrhovateľka pri podaní žaloby vychádzala. Následne právny zástupca odporcu
zaslal súdu písomné vyjadrenie vo veci samej spolu s návrhmi na vykonanie dokazovania, preto mal

možnosť ku všetkým skutočnostiam uvádzaným v návrhu sa riadne vyjadriť a sa s nimi aj oboznámiť.
Aj vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 12. 09. 2013 (č. l. 93 spisu) bolo odporcovi riadne doručené, mal
možnosť sa oboznámiť s argumentáciou navrhovateľky v celom rozsahu. Opätovne bolo zo strany
odporcu dané vyjadrenie vo veci samej podaním zo dňa 11. 10. 2013, ku ktorému sa navrhovateľka
písomne vyjadrila podaním zo dňa 22. 10. 2013. Na pojednávaní dňa 16. 12. 2013 boli opakovane

zhrnuté všetky vyjadrenia účastníkov konania a zároveň bol zabezpečený i výsluch tak účastníkov
ako i svedkyne. Odporcovi bola daná možnosť zhrnúť všetky svoje návrhy k veci samej, teda daná
možnosť záverečnej reči, pričom samotný odporca v priebehu konania nenamietal procesný postup
prvostupňového súdu v opomenutí aplikácie ust. § 118 ods. 2 O. s. p., ale učinil tak až v podanom
odvolaní. Z obsahu spisu preto vyplýva, že postupom okresného súdu, a to opomenutím postupu podľa

§ 118 ods. 2 O. s. p. nedošlo v konečnom dôsledku k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia vo veci
samej, ak okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z právnej argumentácie navrhovateľky, ktorá bola
odporcovi počas celého konania známa, na ktorú opakovane reagoval a zasielal písomné vyjadrenia,
pričom následne pred súdom aj osobne vypovedal. Ak odvolateľ následne poukazuje na iné rozhodnutie
Krajského súdu Prešov, odvolací súd konštatuje, že uvedeným rozhodnutím nie je právne viazaný,

týmto rozhodnutím nebol viazaný ani okresný súd pri rozhodovaní vo veci samej, preto nemožno
konštatovať nepredvídateľnosť rozhodnutia ani v tejto súvislosti. Opomenutie povinnosti v zmysle ust.
§ 118 ods. 2 O. s. p. súdom preto samo o sebe nie je možné považovať za vadu, ktorá by spôsobila
vecnú nesprávnosť rozhodnutia rozhodnutia, ako na to odvolateľ poukázal v odvolaní. Odporca tak predprvostupňovým súdom, ako i v odvolaní reagoval na všetky zásadné otázky majúce priamy vplyv na
rozhodnutie vo veci samej a okresný súd nezaložil rozhodnutie na dôvodoch, ktoré by neboli odporcovi
počas prvostupňového súdu známe, resp. s ktorými by sa nemohol oboznámiť, či na ne reagovať.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že aj výrok rozsudku o odklade vykonateľnosti napadnutého
rozsudku je podľa § 219 ods. 1 O. s. p. vecne správny, ak uvedená možnosť odkladu vykonateľnosti
okresnému súdu vyplýva z ust. § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Je nepochybné,
že navrhovateľka na príslušnom súde podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom

prvostupňový súd o návrhu navrhovateľky vo veci samej rozhodol, preto mal možnosť odložiť
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý svojim rozhodnutím následne zrušil.

Pod odkladom vykonateľnosti totiž treba chápať stav, že povinný (navrhovateľka) po dobu, po ktorú tento
odklad trvá, nie je povinná plniť a splnenie povinnosti po túto dobu nie je možné uskutočniť núteným
výkonom rozhodnutia. Možnosť odkladu vykonateľnosti upravuje okrem Občianskeho súdneho poriadku

(§ 233) aj Zákon o rozhodcovskom konaní, a to práve vo vyššie citovanom ustanovení § 40. Okresný súd
v tomto smere správne posúdil vplyv odkladu vykonateľnosti na práva a povinnosti oboch účastníkov, ak
z obsahu spisu vyplýva, že návrh nie je zjavne nedôvodný, naopak boli doložené listiny, z ktorých vyplýva
uzavretie rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi konania v rámci zmluvy o poistení bolo neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pričom pokiaľ ide o navrhovateľku, je nepochybné, že v prípade núteného

výkonu rozhodcovského rozsudku a zároveň v prípade v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
by jej mohla vzniknúť škoda, ktorej sa dá predísť práve nariadením odkladu vykonateľnosti. Naopak,
v prípade postavenia odporcu sa odkladom vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a súčasným
prípadným úspechom v konaní, jeho pozícia vzhľadom na dočasný charakter odkladu vykonateľnosti
výrazne nezhorší.Uvedenému nasvedčuje aj možnosť odporcu podať proti rozhodnutiu okresného súdu

vo veci samej odvolanie, ktoré oprávnene odporca využil, ak namietal vecnú správnosť prvostupňového
rozhodnutia.

K (ne)individuálnosti dojednania predmetnej rozhodcovskej doložky odvolací súd poznamenáva, že
v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné prihliadať nielen na skutočnosť,

či sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom
zmluvy, ale najmä, či mohol resp. nemohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na obsah a formu
predložených Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli odporcom vopred vypracované je zrejmé,
že nemožno dospieť k záveru o tom, že by navrhovateľka mohla meniť ich obsah. Ustanovenia
zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené, neumožňujú jednoznačne slabšej strane

(spotrebiteľovi) ich modifikáciu a predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkoch na strane
spotrebiteľa. K otázke platnosti takto uzavretých rozhodcovských doložiek už opakovane vyslovil
právny záver o ich neplatnosti aj Najvyšší súd SR, napríklad sp. zn. 6Ncdo/9/2012, 6Cdo/1/2012,
6Cdo/3/2013, 6Ecdo/7/2013. Odvolací súd preto opätovne poukazuje na to, že rozhodcovská doložka
v prejednávanom prípade nie je obsiahnutá v osobitných zmluvných dojednaniach, ale v časti 15

Všeobecných poistných podmienok, z čoho vyplýva, že v prípade, ak by navrhovateľka osobitné
zmluvné dojednania nepodpísala, bola by rozhodcovskou doložkou viazaná. Navyše touto doložkou by
bola viazaná aj v prípade, ak by nepodpísala ani Všeobecné poistné podmienky. Spomínané Všeobecné
poistné podmienky totiž tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, a preto sú pre poistného záväzné aj v
prípade, ak ich neopatrí svojim podpisom. Rozhodcovská doložka bola preto dohodnutá už podpisom

poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár
Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v
časti 15, a to bez ohľadu na to, či účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Ani zo záznamov o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve nemožno žiadnym spôsobom

vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by navrhovateľka bola poučená o rozhodcovskej doložke a jeJ
prípadných následkoch ako to tvrdil odporca. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti
s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade
sporov je možné využiť rozhodcovské konanie na ich riešenie, kým podľa Všeobecných poistných
podmienok už o žiadnu možnosť nejde, ale o povinnosť. Naviac rozhodcovská doložka je súčasťou

textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostanými zmluvnými podmienkami uvedenými vo
Všeobecných poistných podmienkach (časť XV). Samotné znenie rozhodcovskej doložky znemožňuje
poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu a
sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd nepovažoval odvolanie odporcu za dôvodné a rozhodnutie
prvostupňového súdu považuje za vecne správne, odvolací napadnutý rozsudok, ktorým bol zrušený

rozsudokrozhodcovskéhosúduArbitrážnehosúduKošicezodňa19.01.2012podsp.zn.3C/2301/2012
a súčasne bola odložená vykonateľnosť tohto rozsudku rozhodcovského súdu do právoplatného
skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 5C/69/2013 a ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania. O
náhrade trov konania rozhodol okresný súd vecne správne v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení

s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „Vyhláška“), pričom odvolateľ nenamietal výšku takto
priznanej náhrady trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporca v odvolacom konaní nebol

úspešný a právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo navrhovateľke. Navrhovateľka si riadne
a v čas uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za
1 úkon právnej služby, a to podanie vyjadrenia k odvolaniu odporcu vo veci samej v zmysle § 13a
ods. 1 písm. b) Vyhlášky vo výške 61,85 € + režijný paušál (§ 16 ods. 3 Vyhlášky) vo výške 8,04 €.
Trovy odvolacieho konania tak spolu predstavujú sumu 69,89 €, ktoré trovy konania je odporca povinný

nahradiť navrhovateľke na účet je právneho zástupcu, advokáta, v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.