Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/436/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233483
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313233483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ M. K., nar. XX.XX.XXXX,
2/ Z. K., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom E. XXX/XX, B., o zaplatenie 700,05 eur s
príslušenstvom,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduGalantazodňa29.apríla2014,
č.k. 17C/75/2014-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcom
náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1
a 2 a § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď
vzhľadom na ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. predloženú zmluvu o úvere považoval za bezúročnú
a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 4 ods. 2 písmeno i/ (v zmluve nie je uvedená
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva uvádza len výšku
poskytnutého úveru, nie sú tam však uvedené celkové náklady na úver, teda pozostávajúce aj z úrokov,

z iných poplatkov a podobne a teda tam nie je uvedená ani ich splatnosť) a písmeno j/ (nie sú uvedené
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom). Odporcovia sú potom povinní vrátiť
navrhovateľovi len istinu - výšku úveru, ktorá im bola poskytnutá, t.j. v prejednávanom prípade istinu vo
výške 995,82 eur a keďže v zmluve nie je uvedená výška a podmienky čerpania a splácania revolvingu,
táto časť zmluvy je neplatná absolútne pre nedodržanie písomnej formy revolvingovej zmluvy (§ 4 ods.
1 cit. zák.). Súd poukázal aj na neplatnosť ohľadne dojednania výšky zmluvnej odmeny za poskytnutie
úveru vo výške 35.232,- Sk (1.169,49 eur), (odmena prevyšujúca 100 % poskytnutého úveru), nakoľko

mal za to, že dohodnutá zmluvná odmena je porušením práv spotrebiteľa, je to zneužívanie postavenia
navrhovateľa na trhu a zlej životnej situácie odporcu, ktorý uzatváral zmluvu s navrhovateľom v dobrej
viere. Je nutné konštatovať, že dohodnutá zmluvná odmena je úžerou a takto dojednaná nemôže
požívať právnu ochranu a uzatvorenie zmluvy zo strany navrhovateľa, za takýchto podmienok je nekalou
obchodnou praktikou. Súd z vlastnej činnosti, ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj napr. rozsudok
KS v Prešove vo veci sp. zn. 3Co 67/2008 a najmä stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie „nebankoviek“ je pridrahé apre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s
výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré predstavujú per annum desiatky percent. Pokiaľ ide o určitú
mieru ľahkomyseľnosti odporcu 1/ pri uzatváraní zmluvy, súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za

kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ navrhovateľ
ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si
bonity odporcov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Pre porovnanie, podľa rakúskej
právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť,
neskúsenosť alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za

poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k
plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB ods. 2 č.4). Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným
úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu
o 100% a viac vyššiu oproti bankám aj napriek nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky
a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie.
Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd

z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery.
Odporca 1/ si zobral úver vo výške 995,82 eur a splatil 2.908,95 eur (!). Ak bol medzičasom poskytnutý
revolving (ktorý nie je preukázaný, v akej výške, kedy, za akých podmienok splácania a pod.), súd
poukazuje na to, že aj takémuto poskytnutiu musí predchádzať uzatvorenie písomnej zmluvy (§ 4 ods.
1 zák. č. 258/2001 Z.z.), inak je zmluva neplatná. Ani na jeden revolving uvedený v návrhu navrhovateľ

nedoložil písomnú zmluvu, preto je takýto právny úkon neplatný a účastníci zmluvného vzťahu si musia
navzájom vrátiť to, čo si z neplatného právneho úkonu plnili (§ 451 a nasl. OZ). Súd poukazuje na
to, že ak aj bol revolving poskytnutý vo výške 1.443,54 eur spolu s úverom vo výške 995,82 eur, tak
navrhovateľ teoreticky poskytol odporcovi 1/ celkovo sumu vo výške 2.439,36 eur, pričom odporca 1/
splatil 2.908,95 eur, úvery boli bezúročné a bez poplatkov, v zmysle vyššie uvedeného preto odporca

1/ vrátil navrhovateľovi viac, ako bol povinný o 469,59 eur, ktorú sumu je navrhovateľ povinný vrátiť
odporcovi 1/, inak sa na jeho úkor bezdôvodne obohatí.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ riadne nezdôvodnil a nepreukázal žalovanú sumu, nezdôvodnil,
z čoho pozostáva žalovaná suma, ako dospel k jej výške, k akému dňu ju vypočítal, a preto takýto
návrh nemohol byť úspešný. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané

zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený
stresovýmsituáciám.Takýtostavjenaúkorkvalityživotačlovekaanavrhovateľtovyvolalneprimeranými
úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred
stanovených navrhovateľom, ktoré až na výšku úveru odporca nemohol nijako ovplyvniť (štandardná
typová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu

veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa. V súvislosti s nedostatkom
odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa súd komparatívne poukazuje na švajčiarsku
úpravu, podľa ktorej nesmie úroková sadzba pri úvere prekročiť spravidla 15 %, pričom stanovenie
úrokovej sadzby sa orientuje na najvyššie prípustné úrokové sadzby stanovené národnou bankou.
Zmluvy, ktoré túto úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi

povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ
hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť, môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane
úrokov aj poplatkov (Spolkový zákon o spotrebných úveroch, čl. 14). Súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu aj 100 % a viac priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho

neskúsenosť,ľahkomyseľnosť,rozrušenie,prípadneslabomyseľnosť(jevšeobecneznámyjav,žebanky
odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich nedostatočného príjmu, kedy by mali
značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je takmer nemožné, pričom nebankové
subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne, že je to porovnateľné so 100% istotou). Aj pri nedbanlivosti
veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom

rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať
proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy
spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Vzhľadom na uvedené potom je povinnosťou
odporcu 1/, resp. oboch odporcov, keďže odporca 2/ vystupuje ako spoludlžník, uhradiť len istinu, ktorá
im bola reálne poskytnutá, t.j. 995,82 eur, pričom z karty klienta vyplýva, že odporca 1/ už zaplatil

navrhovateľovi sumu 2.908,95 eur, čím došlo na strane navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu na
úkor odporcov. Na uvedenom závere by nič nezmenili ani dodatočne predložené iné listinné dôkazy. S
poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s

cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou, alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny

charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania
pred nimi. Súd vzhľadom na všetky skutkové a právne zistenia preto pojednávanie dňa 29.04.2014
neodročoval pre neprítomnosť navrhovateľa resp. jeho zástupcu, nakoľko títo boli riadne predvolaní,
nedostavili sa, čo súd posúdil len ako ich právo nezúčastniť sa konania, nevyužili možnosť riadne sa

vyjadriť, preto vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, pretože v opačnom prípade
by sa tým konanie neprimerane predlžovalo a predražovalo. Na základe uvedeného súd rozhodol tak,
akotovyplývazenunciáturozhodnutiaanávrhakonedôvodnývcelomrozsahuzamietol.Onáhradetrov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporcovia ako plne úspešní účastníci
konania mali právo na náhradu trov konania, avšak žiadne im nevznikli, ich náhradu si pred súdom

neuplatnili, a preto im ich náhradu súd nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd sa pojmom zmluva nezaoberal tak, ako to
predpokladajú ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z., pričom zmluva v zmysle ust. Občianskeho zákonníka

predstavuje návrh na jej uzavretie a jeho akceptáciu. Zmluva môže pozostávať aj z viacerých listín, ktoré
nemusia s ňou technicky neoddeliteľne spojené. Poukázal na to, že nie súd určuje, čo má zmluvu tvoriť,
ale vôľa konajúcich strán. Súd pritom nie je oprávnený túto vôľu nahradzovať a určovať, čo zmluvu
tvorí a čo nie. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy,
a preto v ňom uvedené údaje sa považujú za súčasť zmluvy. Opačný záver súdu nemá ani oporu v

zákone a súd svoje tvrdenia v napadnutom rozsudku ani náležitým spôsobom a najmä s poukazom na
nejaké zákonné ustanovenia nevysvetlil. Podľa názoru navrhovateľa, zákon nevyžaduje, aby jednotlivé
informácie boli označené tým istým popisom, ako ich uvádza zákon, vyžaduje len uvedenie údajov
zodpovedajúcichpožiadavkámvzákone,pričomcieľomprávnejúpravyje,abyzmluvaobsahovalaurčité
informácie. Predmetná zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti a

teda plne vyhovuje zákonnej požiadavke. Jediným nákladom, ktorý odporcovi 1/ v súvislosti so zmluvou
vznikol, je povinnosť platiť zmluvnú odmenu. Uzavretá zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky
predpísané náležitosti, a preto úver poskytnutý na jej základe nie je možné považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala v čas

oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/75/2014 je zaplatenie 700,05
eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdeniaveci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam§122až§135O.s.p..Odvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.f)O.s.p.jedaný,aksúd

prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie
navrhovateľa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd
porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia
správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle

Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď sa stotožnil s dôvodmi obsiahnutými v odôvodnení
napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože títo si žiadne trovy neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.