Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205708
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113205708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Marianny Muránskej v právnej veci navrhovateľa S. G., nar. X.X.XXXX,
bytom K., J. V. X, zastúpený Mgr. Adriánom Fabiánom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária
v Prešove, Tkáčska 2, proti odporkyni S. G., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K., J. V. 6, zastúpená
JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Konštantínova 6,
o rozvod manželstva s prísl., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Prešove, č.k. 11C
55/2013-31 z 15.11.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania, zároveň vyslovil,
že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov je nepochybne niekoľko rokov len formálne,
pretože neplní žiadnu zo svojich funkcií, keďže účastníci spolu nehospodária, nevedú spoločnú
domácnosť, intímne sa nestýkajú a deti sú už plnoleté. Obaja účastníci sú v manželstve nešťastní a
nič pozitívne k sebe necítia. Navrhovateľ dokonca uvádzal nenávisť voči odporkyni. Obaja sa zhodne
vyjadrili aj k tomu, že nemôže dôjsť k náprave manželského vzťahu a jednoznačne vylúčili obnovenie
ich spolužitia. Preto súd prvého stupňa vyhovel návrhu, keďže nezistil žiadne dôvody pre zachovanie

takéhoformálnehozväzku.Okolnosť,ktorúodporkyňauvádzala,žeprídeomožnosťbývaniavrodinnom
dome, ktorý patrí navrhovateľovi je pre konanie o rozvod manželstva právne irelevantná. Ako príčinu
rozvratu manželstva účastníkov súd prvého stupňa uviedol diametrálny, povahový nesúlad, ich rozdielne
predstavy o spolužití a o partnerovi, ale aj šikanózne správanie sa navrhovateľa k ostatným členom
rodiny v súvislosti s ich obmedzovaní riadneho užívania domu, ktorého je vlastníkom.

Proti tomu rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa. Uviedla, že
zdôrazňovala pred súdom prvého stupňa, že navrhovateľ trpí depresiami, ktoré znepríjemňujú život
ostatným členom domácnosti. Súd prvého stupňa sa mal zaoberať aj skúmaním zdravotného stavu

navrhovateľa, pretože vie, že navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Súd prvého stupňa správne
vyhodnotil, že už niekoľko rokov je manželstvo účastníkov len formálne a neplní žiadnu zo svojich funkcií
a že zdravotný stav nie je dobrý ani u odporkyne a posledné tri roky sa radšej vyhýba konfliktom v rámci
konfrontačnej komunikácie. Navrhovateľ iba odvrkuje a vyhráža sa tým, že ak sa nepáči odporkyni máodísť z domu. Zároveň je možné konštatovať, že obaja sa zhodne vyjadrili, že k náprave manželského
vzťahu nemôže dôjsť a napriek tomu, ak by zmenil správanie navrhovateľ, bola by ochotná obnoviť
manželské spolužitie. Navrhovateľa k tomuto kroku viedol len záujem dostať odporkyňu z domu, resp.

bytu v dvojpodlažnom rodinnom dome, ku ktorému nemá žiadne vlastnícke právo, keďže tento dom
vlastní navrhovateľ a jeho sestry. Navrhovateľ vie, že len cez rozvod manželstva môže vylúčiť odporkyňu
z užívania rodinného domu, a preto volil tento spôsob. Viackrát vykrikoval a vyhrážal sa, že všetko v
dome zoberie, že mu všetko patrí vrátane plynového sporáka a že odporkyňu vyhodí spolu so synom z
rodinného domu. Navrhovateľ je schopný po rozvode žiadať aj náhradu za užívanie, aj keď celú réžiu

v dome platí výlučne odporkyňa. Posledné tri roky nie sú o manželskom spolunažívaní, ale nie vinnou
odporkyne. Žila s nim 28 rokov, preto navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť späť na
ďalšie konanie.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. Tento vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o jeho
zdravotnýstav,tensvedčí,žejeplnespôsobilouosobounaprávneúkony,nebolamužiadnymspôsobom
odňatá ani obmedzená, rovnako súd prvého stupňa nemal pochybnosti o spôsobilosti a ani o vážnosti

vykonaného úkonu, teda podania návrhu na rozvod manželstva. Zo strany navrhovateľa už išlo o druhý
návrh na rozvod manželstva, keďže prvé konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia, navrhovateľ
totiž veril, že sa zlepší spolužitie medzi manželmi. Pokiaľ išlo o to, prečo bol pridelený navrhovateľovi
advokát, išlo len o sluchový hendikep, z tohto dôvodu mu bol pridelený advokát z Centra právnej pomoci.
Pokiaľ odporkyňa vyhodnotila v odvolaní, že súd prvého stupňa správne dospel ku skutkovým zisteniam,

že je manželstvo niekoľko rovov formálne, neplní žiadnu zo svojich funkcií a že si brala navrhovateľa
viac z ľútosti ako z lásky, potom je správne rozhodnutie súdu prvého stupňa. Pokiaľ naznačovala ochotu
a možnosť obnovy manželského spolužitia ešte chce zdôrazniť, že na takúto obnovu je potrebné dvoch
a v prípade navrhovateľa, ten už nie je ochotný obnoviť manželské spolužitie. Aj v prvom prípade, kedy
došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku viery navrhovateľa na obnovu manželského spolužitia, nedopadlo

to kladne a bol opakovane nútený podať takýto návrh. Preto navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 212
ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie odporkyne
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu právnemu záveru. Na týchto
skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahu medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine, sú zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o

rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Vkonaníbolopreukázané,žeúčastníciuzavrelimanželstvo13.6.1982pokrátkejtrojmesačnejznámosti.
V súčasnej dobe žijú so stredným synom S. G., pričom všetky tri deti pochádzajú z manželstva, sú už
plnoleté. Navrhovateľ manželské spolužitie najprv hodnotil ako priemerné, odporkyňa však hodnotila
toto manželstvo veľmi negatívne. Uzatvárala manželstvo z ľútosti pre sluchovú hendikep navrhovateľa.

Takisto manželstvo bolo ovplyvňované aj iným vzťahom odporkyne s matkou a sestrou navrhovateľa,ktoré žili v spoločnom rodinnom dome s účastníkmi konania. Posledné tri roky nevedú spoločnú
domácnosť, intímne sa nestýkajú a vlastne sa ani nerozprávajú. Účastníci konania sa zúčastnili jednej
konzultácie na referáte poradensko - psychologických služieb, ale konkrétny výsledok sa nedostavil, pre

odporkyňu to bola značná záťaž, potrebovala pokračovanie v tomto ďalšie, naopak navrhovateľ trval na
konaní o rozvod manželstva, keďže sa v podstate vzťahy nijakým spôsob nezmenili. Aj z výsluchu S. G.
vyplynulo, že manželstvo rodičov nebolo dobré a mal s tým, že hodnotil navrhovateľov prístup k členom
domácnosti a rodiny za šikanózny.

Odvolacia námietka odporkyne predovšetkým spočívala v tom, že snáď by dokázala obnoviť manželské

spolužitie, v tomto smere nedostatočne zistil súd prvého stupňa tieto možnosti, pochyboval o riadnom
zdravotnom stave navrhovateľa a vyslovila veľké obavy z ďalšieho správania sa navrhovateľa, keď býva
v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je navrhovateľ jeho sestry a už v priebehu manželstva navrhovateľ
poukazoval na to, že ak sa jej nepáči, môže z rodinného domu odísť.

Pokiaľ išlo o skutočnosti zistené súdom prvého stupňa, tieto sú v celom rozsahu vyčerpávajúco v
rozhodnutí uvedené a na základe toho je v celom rozsahu aj správne odôvodnené a prijatý správny

právny záver.

Námietky uvedené v odvolaní uvádzala odporkyňa aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a
ten nezistil žiadne okolnosti, ktoré by bránili postupu, inak pokiaľ išlo o duševný stav navrhovateľa a vo
vzťahu k správaniu sa, ktoré manželmi vyhodil súd prvého stupňa správne, že išlo o formálny zväzok.

Konajúci súd v rámci konania o rozvod manželstva sa totiž zaoberal inštitútom manželstva v súlade s

jeho charakteristikou v zmysle zákona o rodine v súvislosti, v intenciách týchto ustanovení Zákona o
rodine, jednoznačne bolo možné konštatovať, že manželstvo je dlhodobo formálne a nie je tu predpoklad
obnovy manželského spolužitia, s ohľadom na postoje oboch účastníkov. Pokiaľ išlo o dôvody, ktoré
uvádzal odporkyňa aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, aj v rámci odvolacieho konania,
týkajúce sa riešenia bývanie na čas po rozvode v dôsledku toho, že navrhovateľ je vlastníkom rodinného

domu, v ktorom rodina celý život žila. Táto okolnosť tak ako to aj správne uviedol súd prvého stupňa
nemá vplyv vo veci rozhodovania rozvodu manželstva, kde sa rieši aktuálna otázka splnenia zákonom
predpísaných náležitosti manželského spolužitia, ktoré v danom prípade manželstvo účastníkov konania
už dlhodobo nespĺňa. Otázka bývania odporkyne bude riešená po právoplatnosti rozvodového konania,
v ktorom bude posudzovaná nie len skutočnosť, že je navrhovateľ vlastníkom tohto rodinného domu s

ďalšími osobami, ale aj otázky týkajúce sa pravdepodobného odvodeného práva bývania odporkyne a
stredného syna v dôsledku manželského spolužitia v tomto dlhoročného manželského spolužitia v tomto
rodinnom dome a následne rozhodnutie o nárokoch odporkyne.

Preto odvolací súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 144 veta 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.