Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112205473
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112205473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: E. J. I., s.r.o., so sídlom v D.,
N. č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného T. J., s.r.o. so sídlom v D., N. č. 5, IČO: 36 613 843 proti
odporcovi: S. I., bytom P. - C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: U. R. H., so
sídlom v N., C. č. XX, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. X. C., advokátom so sídlom vo I., ul. I. H..
XXX/XX a vedľajšieho účastníka V. so sídlom v J., I. č. XX, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Q. K.,
advokátomsosídlomvJ.,D.č.8,ozaplatenie1.986,81eurspríslušenstvom,naodvolanienavrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.októbra 2013 č. k. 14C/107/2012-121 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách prvostupňového konania m e n í tak,
že vedľajšiemu účastníkovi 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania v sume 106,97 eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 1.986,81 eur s úrokom z omeškania 321,64 eur a ročným úrokom z omeškania
8,5% zo sumy 1.368,38 eur od 29.06.2010 do zaplatenia. Uviedol, že navrhovateľ návrh zdôvodnil
tým, že jeho právny predchodca uzavrel s odporcom zmluvu č. 270785307, ktorej súčasťou boli

všeobecné obchodné podmienky, v znení dodatkov, na základe ktorej právny predchodca I. I., a.s.
poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že odporca neplnil v stanovených termínoch
splátky, porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil a vyzval odporcu na úhradu
dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 3.386,81
eur (102.031,04 Sk), ktorá pozostávala z istiny 2.768,38 eur (83.400,22 Sk), riadneho úroku 160,59
eur (4.837,93 Sk) a úroku z omeškania 457,84 eur (13.792,89 Sk). Odporca uznal vyššie uvedený
záväzok v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Po vykonanom dokazovaní

súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť. Právny vzťah medzi účastníkmi
považoval jednoznačne za spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom k tomu, že odporca a vedľajší účastníci
v konaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku, zaoberal sa najskôr otázkou, či nárok
navrhovateľa je premlčaný alebo nie je. Keďže uzavretú zmluvu považoval za zmluvu spotrebiteľskú,
považoval za správne pri spotrebiteľskej zmluve aplikovať na premlčanie predpisy občianskeho práva,
ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a na vznesenú námietku premlčania aplikovať ustanovenie §
100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že premlčacia doba na uplatnenie dlhu začala plynúť odvtedy, ako sa mohlo právo uplatniť na súde po prvý raz. Účastníci si dohodli plnenie v splátkach, teda
premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po splatnosti tej ktorej splátky, neuhradenej v dohodnutej
lehote. Posledná splátka dlhu mala byť uhradená dňa 20.05.2008, dňom 21.05.2008 bolo možné

uplatniť dlh na súde žalobou. Dňom 21.05.2008 začala pre navrhovateľa plynúť všeobecná trojročná
premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 21.05.2011. Žaloba bola podaná na súde dňa 27.02.2012, teda
po uplynutí premlčacej doby. Keďže odporca a vedľajší účastníci sa premlčania dovolali, súd premlčaný
dlh nemôže priznať, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 02.09.2009, túto považoval za absolútne neplatný právny

úkon. Uviedol, že navrhovateľ pred uplatnením pohľadávky na súde odporcovi predložil dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú odporca podpísal, jej obsahu však neporozumel,
a to ani v otázke premlčania, ktorá bola v jeho neprospech dohodou upravená na 10 rokov. Tento
postup súd v súlade so závermi právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 07.06.2012 č.
k. 11Co/37/2012-90 posúdil ako zákonom zakázanú nekalú obchodnú praktiku spočívajúcu v konaní
bez odbornej starostlivosti spôsobilom narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Nekalou obchodnou

praktikou dosiahnuté uznanie dlhu spotrebiteľom súd posúdil ako neplatný právny úkon, účinkom
ktorého nemohlo byť predĺženie premlčacej doby na 10 rokov. Z týchto dôvodov odoprel súdnu ochranu
navrhovateľovi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli a vedľajším účastníkom na strane odporcu priznal trovy
konania, a to vedľajšiemu účastníkovi 1/ v sume 261,29 eur a vedľajšiemu účastníkovi 2/ v sume 177,86

eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie.
Súduprvéhostupňavyčítalnesprávneprávneposúdenievecianedostatočnézistenieskutkovéhostavu.
V odvolaní citoval ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka.

Zotrval na svojom stanovisku, že odporca podpísal dňa 02.08.2009 dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý
zo zmluvy o splátkovom úvere, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splniť svoj záväzok. Vyslovil názor,
že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany
dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub

dlžníka. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojenými. Došlo
preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním
práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o
premlčaní dlhu, keďže uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno
stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné

právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa stotožnil s jednostranným
nepreukázaným vyjadrením, že odporca o premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemal vedomosť,
napriek tomu, že navrhovateľ predložil dôkaz o uznaní. Odporca bol už dlhodobo v omeškaní, a preto
jeho konanie nemožno považovať za morálne a čestné, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť s tým, aby
takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu

záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach,
a teda dochádza k zmene v spôsobe plnenia záväzku, pričom navrhovateľ ako postupník nemá
postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody
o tom, že odporca uznáva svoj záväzok, nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Odporca po tom, čo sa oboznámil z obsahom dohody, svojim podpisom svoj
existujúci záväzok uznal, pričom v čase podpisu dohody pohľadávka navrhovateľa nebola premlčaná.
Dohoda bola podpísaná dňa 02.08.2009, tzn. v čase, keď premlčacia doba neuplynula, neprichádza
preto do úvahy zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania a navyše je nutné na daný prípad aplikovať aj
ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Ďalej nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho

zastúpenia vedľajších účastníkov, keď namietal jednak, že vedľajší účastník ako združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť samo zo svojej podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a jednak, že odporca bol v konaní zastúpený až dvoma
spotrebiteľskými združeniami, čo nebolo potrebné na ochranu jeho práv.

Odporca a vedľajší účastník 2/ na strane odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.Vedľajší účastník 1/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na dovtedajších stanoviskách a citoval
rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice a Nitra, ako aj Banská Bystrica, týkajúce sa obdobných vecí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné vo výroku o trovách konania podľa § 222 O.s.p. zmeniť a v zostávajúcej časti podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V prejednávanej veci vyplýva zo spisu, že odporca bol dlžníkom I. I., a.s., a to na základe zmluvy
o splátkovom úvere č. 0272785307 zo dňa 20.06.2003. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 18.12.2008 nadobudol pohľadávku, pričom nárok sa stal splatným najneskôr dňa
20.05.2008.

Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa
02.08.2009, ktorou odporca uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, pričom dlžná suma pozostávala z istiny

vo výške 2.768,38 eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 eur.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia §
205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ citovaného zákonného
ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie,

avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nedostatočného zistenia skutkového stavu (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol
dôkaz, ktorý by mu spôsobili preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a

súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zápisnice
o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol preto uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej
aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Vzhľadom na obranu odporcu a vedľajších účastníkov na strane odporcu, súd prvého stupňa sa dôvodne

zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny
vzťah medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je
potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda
aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky na iný subjekt.V predmetnej veci, pokiaľ sa jedná o premlčanie, dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných
splátok samostatne i každej splátky, pričom súd prvého stupňa správne aplikoval premlčaciu dobu
podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že splatnosť všetkých omeškaných splátok nastala najneskôr 20.05.2008, navrhovateľovi uplynula
trojročná premlčacia doba, najneskôr 21.05.2011. Návrh vo veci samej bol podaný dňa 27.02.2012, t. j.
po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto námietka premlčania bola vznesená oprávnene.

Pokiaľ sa jedná o uznanie dlhu, súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je
typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá

zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní
praktiky veriteľa sú prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (smernica rady AEP 2005/29, bod 18
preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie
splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú
starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo

pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie
uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu
s rozhodcovskou doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu
k neurčitému počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje
takútodohodu,nerobítozdôvodu,abyuznalsvojzáväzok,aleabydosiaholsplátkysvojhodlhu.Uznanie

záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Takáto dohoda je považovaná v praxi súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi.
Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom,
ktorého obsah nemôže druhá strana ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti,

za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporcom ako
spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak zhoršil svoje postavenie.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účel zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie
a z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť
zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.

V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu zo znalostí veci zo strany dlžníka uznať premlčaný
dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu,
spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak

možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby inkorporoval do dohody o splátkach k vyhláseniu o
uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi.

Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania
vznesenú odporcom a vedľajším účastníkom konania a návrh na začatie konania zamietol podľa § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykoná v obdobe v tomto

zákone ustanovenej.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil.

Pokiaľ sa jedná o priznané trovy, súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu
k odporcovi, ktorému by náhrada trov prvostupňového konania patrila v zmysle ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p., pretože bol v konaní plne úspešný, avšak súd prvého stupňa mu ich nepriznal z

dôvodu, že si ich odporca neuplatnil. Správne rozhodol aj o trovách vedľajšieho účastníka 1/ na strane
odporcu, keď súd prvého stupňa opodstatnene považoval trovy tohto vedľajšieho účastníka za účelnevynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. totiž umožňuje, aby
ako vedľajší účastník popri navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastnila občianskeho súdneho konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou

od 15.10.2008 totiž zákon zaviedol skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v
konaní. K tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, ktorej na rozdiel od prvej skupiny
vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku
konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho
účastníctva do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba.

Sú to aj prípady sporov o ochranu spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.
Do konania môže v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. Podľa ods. 4 cit. zákonného ustanovenia
má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak koná iba sám za seba.
VychádzajúczvýkladuÚstavyazákonaoochranespotrebiteľovotom,žesúčasťouochranyspotrebiteľa

v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka, opodstatňuje záver, že združenie spotrebiteľov,
keď uplatní základné právo na súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu trov konania, ktoré
súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Táto náhrada by nemohla byť priznaná len v
prípade, ak niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom, boli zbytočné, resp.
neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa

dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa preto v danej veci správne uzavrel,
že navrhovateľ je v zmysle § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ na
strane odporcu, ktorý do konania vstúpil ako prvý na ochranu práv spotrebiteľa, náhradu trov konania.

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 2/ na strane odporcu - OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v
J., I.. XX, ktorý do konania vstúpil až potom, čo už ochranu práv odporcu v konaní zabezpečoval vedľajší

účastník 1/ - U., tu odvolací súd otázku účelnosti ním vynaložených trov konania posúdil inak. Konanie
začalo podaním návrhu dňa 27.02.2012. Vedľajší účastník 1/ - U. na ochranu občana spotrebiteľa H. od
počiatku zastúpené právnym zástupcom, vstúpil do konania dňa 20.04.2012. Po jeho vstupe podaním
doručenýmnasúddňa16.05.2012vstúpilodokonaniaďalšiezdruženienaochranuspotrebiteľa,atoOZ
právna pomoc spotrebiteľom, taktiež zastúpené právnym zástupcom. Obaja vedľajší účastníci následne

podali vo veci vyjadrenie k žalobe a obaja vzniesli námietku premlčania. Z uvedeného je tak zrejmé,
že za situácie, kedy už na strane odporcu vystupovalo na ochranu jeho práv spotrebiteľské združenie
zastúpené advokátom, nebolo potrebné, aby záujmy odporcu chránilo ďalšie spotrebiteľské združenie.
Odporcovi sa totiž identická služba dostávala prostredníctvom vedľajšieho účastníka, zastúpeného
advokátom, preto zastupovanie jeho práv ďaľším vedľajším účastníkom a využívanie platenej právnej

pomoci advokátom, ktorý zastupoval ďalšie združenie na ochranu spotrebiteľa, nemožno považovať za
účelne vynaložené trovy konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti, v ktorej bola vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu, ktorý vstúpil
do konania neskôr, teda vedľajšiemu účastníkovi 2/ - OZ N. N. I. so sídlom v J., I. č. XX zmenil podľa
ustanovenia § 220 O.s.p. tak, že tomuto vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal pre ich

neúčelnosť ä§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 1/ rozhodnutie prvostupňového súdu o priznaní náhrady trov
konania ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu
účastníkovi 1/ na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov

odvolacieho konania spočívajúcu v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z., za 1 úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu v sume 81,33 Eur + režijný paušál 7,81
Eur + 20% DPH v sume 17,83 eur, spolu v sume 106,97 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .