Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/462/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112216161
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112216161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a

JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa PSA FINANCE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
Prievozská ulica 4/C, 821 09 Bratislava, IČO: 35 846 968, zast. Matala, Pružinský, Hegeduš & Partners,
s.r.o., so sídlom Prievozská ulica 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, v mene ktorej v konaní koná
konateľ advokát JUDr. Milan Matala proti odporcovi V. B., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX B. B., občan
SR, zast. opatrovníkom ust. pre toto súdne konanie M. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen,
o zaplatenie sumy 8.199,29 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 64Cb/109/2013-227 zo dňa 20.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/109/2013-227 zo dňa 20.06.2014 v napadnutej
časti výroku rozhodnutia v ktorej súd žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 64Cb/109/2013-227 zo dňa 20.06.2014 zaviazal odporcu
k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.636,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne od 28.07.2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a zároveň vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí uviedol, že dňa 17.05.2007 uzatvoril

navrhovateľaodporcapodnikajúcipodobchodnýmmenomV.B.-B.-Q.,IČO:XXXXXXXX,Leasingovú
zmluvuč.LZF/XX/XXXXX.PredmetomfinancovaniabolonovéúžitkovévozidloC.B.X,XO.,E..Vstupná
cena predmetu leasingu predstavovala 16.265,02 Eur s DPH. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej
zmluvyboli všeobecnézmluvnépodmienkypredopravnútechniku,akoajdohodaoplatbáchnájomného
v zmysle ktorej sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi mesačné splátky č. 1 - 60, každú vo výške
354 Eur, splatné vždy k 17. dňu v mesiaci počnúc dňom 17.05.2007. Odporca nedodržal platobnú
disciplínu, keď uhradil splátku č. 1-6, splátku č. 7 uhradil čiastočne len vo výške 0,31 Eur a následné

splátky neuhradil vôbec v dôsledku čoho navrhovateľ v súlade s bodom 4.4.1 písm. a Všeobecných
zmluvných podmienok vypovedal leasingovú zmluvu. Dňa 07.07.2009 navrhovateľ vyúčtoval svoj nárok
voči odporcovi formou finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy. Jednotlivé nároky vyplývali
z neuhradených splátok, zmluvných pokút, faktúry č. 0790819801 a faktúry č. 0790819801. V prospech
odporcubolzaúčtovanývýťažokzpredajapredmetuleasingu.Celkovýnedoplatokodporcupredstavoval
podľa navrhovateľa sumu 8.199,29 Eur a odporca bol vyzvaný na jej úhradu na účet navrhovateľa
do 27.07.2009. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ si ako škodu uplatnil škodu vo výške

zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia zmluvy s poukazom na článok 4.4.4 písm. e Všeobecných
zmluvných podmienok predstavujúcu rozdiel medzi vstupnou cenou predmetu leasingu a súčtom splátok
istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia leasingovej zmluvy. V danom prípade vstupná
cena predmetu leasingu bola s poukazom na dohodu o platbách nájomného v sume 411.764,70 Sk, t. j.13.668,09 Eur. Do dňa ukončenia zmluvy bolo splatných 9 splátok z ktorých bola rozrátaná istina v sume
1.702,10 Eur tak, ako to vyplývalo z dohody o platbách. Súd posúdil návrh navrhovateľa za dôvodný
v sume 3.465

,99 Eur (13.668,10 Eur - 1.702,10 Eur - 8.5000 Eur), keďže kúpna cena za ktorú navrhovateľ následne
predal predmety leasingu bola 8.500 Eur. Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo pri vypracovaní finančného vyúčtovania zohľadnil výťažok z
predaja len v rozsahu ceny bez DPH. Ďalej uviedol, že ako škodu si navrhovateľ uplatnil aj škodu z titulu
finančných nákladov s poukazom na čl. 4.4.4 písm. f Všeobecných zmluvných podmienok. Navrhovateľ

však do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej nepreukázal, že takto uplatnený nárok v sume 1.670,85
eur zodpovedá skutočnej škode alebo ušlému zisku, keď len uviedol spôsob výpočtu tejto sumy, ale bez
akéhokoľvek relevantného preukázania, že takáto skutočná škoda alebo ušlý zisk navrhovateľovi vznikli.
Všeobecné a ničím nepodložené tvrdenie navrhovateľa o spôsobe výpočtu sumy 1.670,85 Eur nie je
relevantným preukázaním skutočnosti, že takáto skutočná škoda alebo ušlý zisk navrhovateľovi vznikli,
preto súd neposúdil návrh navrhovateľa v tejto časti ako dôvodný. Za škodu sa považuje tiež ujma ktorá

poškodenej strane vznikla v dôsledku vynaložených nákladov, čomu v danom prípade zodpovedá aj
čl. 4.4.4 pís. b Všeobecných zmluvných podmienok, čo však neznamená, že nie je potrebné aby vznik
týchto nákladov bol dôsledkom porušenia povinnosti druhej zmluvnej strany, a teda nie je možné žiadať
náhradu akýchkoľvek nákladov, ale len nákladov dôvodne vynaložených v dôsledku porušenia zmluvnej
povinnosti druhou zmluvnou stranou. Súd potom neposúdil ako dôvodný nárok navrhovateľa náklady za

znalecký posudok v sume 66,39 Eur, keďže takéto náklady boli fakturované a uhradené spoločnosťou
ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, čo súd zistil z daňového dokladu faktúry č. 280100058, ako aj z výpisu
z účtu o úhrade takto fakturovanej ceny. Súd považoval za preukázané, že navrhovateľ takéto náklady
nevynaložil. Rovnako súd neposúdil ako dôvodný nárok navrhovateľa na náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky spoločnosťou OZA, s.r.o. v sume 192,51 Eur a náklady za odťah v sume 66,39 Eur, keď

navrhovateľ relevantným spôsobom nepreukázal vykonanie úkonov a vychádzajúc z mandátnej zmluvy
č. XXXX/XXX/XXX uzavretej medzi navrhovateľom ako mandatárom a spoločnosťou OZA, s.r.o., Košice
ako mandantom takéto úkony nezodpovedali ani špecifikácii povinností mandatára podľa čl. III zmluvy
ani dohode o odmene podľa čl. V zmluvy. Hoci teda navrhovateľ spoločnosti OZA, s.r.o. , Košice takéto
sumy aj uhradil, súd ich navrhovateľovi ako náhradu škody nepriznal, keďže nemajú oporu v zmluvnom

vzťahu medzi navrhovateľom a spoločnosťou OZA, s.r.o. a naviac išlo o jednostranne určené náklady
navrhovateľa bez toho, aby boli špecifikované v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania, alebo vo
všeobecných zmluvných podmienkach, teda aby mal odporca vedomosť o ich rozsahu a výške. Súd
potom posúdil nárok navrhovateľa ako dôvodný na náhradu škody iba v sume 3.465,99 Eur. Súd na
základe uvedeného vyhovel návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie dlžných splátok v sume 1.061,68

Eur v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 108,94 Eur a v časti náhrady škody vo výške 3.465,99
Eur, teda spolu v sume 4.636,61 Eur. Súčasne priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania podľa
ust. § 369 Obch. zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 druhá veta O. s.
p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ v časti

výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania. V
odvolaní uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal, prečo pri vypracovaní finančného vyúčtovania zohľadnil výťažok z predaja
len v rozsahu ceny bez DPH. Odvolaciemu súdu uviedol skutočnosť, že navrhovateľ je platcom DPH,
a teda suma DPH je suma 1.357,14 eur nepredstavovala právny ani faktický výnos navrhovateľa,

ale navrhovateľ bol povinný ju odviesť príslušnému daňovému úradu. Na základe vyššie uvedených
skutočností má za to, že hodnota DPH predajnej ceny predmetu leasingu, t. j. suma 1.357,14 Eur
predstavuje oprávnený a preukázaný nárok navrhovateľa. Čo sa týka nepriznania skutočnej škody
uviedol, že sa jedná o škodu spočívajúcu v nákladovom úroku zo zostatku istiny za obdobie od
dátumu predčasného ukončenia zmluvy do dátumu predaja predmetu leasingu. Úroková sadzba je

na základných 365 dní. V tomto prípade je úrok 6,100 % per annum za obdobie od 02.02.2008 do
29.04.2009, t.j. za obdobie 452 dní. Zostatok istiny bol11.965,99 Eur. Ďalej sa jedná o škodu spočívajúcu
v tom, že pri porovnaní úrokov zo začiatkom zmluvy a v čase predaja predmetu leasingu klesli úrokové
miery, a teda klesla cena peňazí, čo spôsobilo navrhovateľovi škodu - ušlý zisk do riadneho ukončenia.
Finálny výpočet škody z finančných nákladov podľa čl. 4.4. f vo výške 1.670,85 Eur, 903,91 Eur +

766,96 Eur = 1.670,85 Eur. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi reálne škoda vznikla, keďže zdôvodu insolventnosti odporcu neboli splátky leasingu hradené riadne a včas a týmto zavinením na
strane odporcu došlo k zmareniu ďalšieho trvania leasingovej zmluvy. Ďalej uviedol, že v zmysle bodu
6.12. Všeobecných obchodných podmienok odporca dobrovoľne prehlásil, že pred ich podpisom bol

podrobne oboznámený so všetkými zmluvnými podmienkami v písomnej podobe a vyslovil s nimi súhlas.
Čo sa týka nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky spoločnosťou OZA, s.r.o. v sume 192,51
Eur a náklad za odťah v sume 66,39 Eur uviedol, že predmetné náklady boli okresnému súdu riadne
písomne zdokladované, a teda preukázané faktúrou č. 01408, ako aj mandátnou zmluvou č. XXXX/
XXX/XXX uzavretou medzi navrhovateľom a OZA, s.r.o. zo dňa 19.12.2006. V žiadnom prípade sa v

danej veci nemohlo jednať o jednostranne určené náklady navrhovateľa a to vzhľadom na skutočnosť,
že predmetné náklady boli vyčíslené a fakturované treťou stranou t. j. spoločnosťou OZA, s.r.o. Čo sa
týka prípadného špecifikovania predmetných úkonov v mandátnej zmluve č. XXXX/XXX/XXX uviedol,
že vzhľadom na individualizáciu každého konkrétneho prípadu nie je možné vo všeobecnej mandátnej
zmluve s OZA, s.r.o. uvádzať presnú kalkuláciu jednotlivých úkonov. Z uvedených dôvodov považuje
svoj nárok v celom rozsahu za dôvodný a v náväznosti na túto skutočnosť navrhol zmenu výroku

prvostupňového rozhodnutia čo sa týka aj náhrady trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s.
p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým . v prevyšujúcej časti návrh

navrhovateľa zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu leasingovej
zmluvy č. LZF/XX/XXXXX. Z dôvodu nedodržania platovej disciplíny zo strany odporcu došlo k
predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie náhrady škody, ktorá
bola špecifikovaná navrhovateľom vo finančnom vyúčtovaní predčasne ukončenej zmluvy. Súd prvého

stupňa po jej preskúmaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný v sume 4.636,61 Eur, ktorý
nárok považoval za dôvodný časti zaplatenia dlžných splátok v sume 1.061,68 Eur v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 108,94 Eur a v časti náhrady škody v sume 3.465,94 Eur. Súd prvého stupňa
nepovažoval za dôvodný nárok navrhovateľa na náhradu škody z titulu finančných nákladov s poukazom
na čl. 4.4.4 písm. f vo výške 1.670,85 Eur, pretože navrhovateľ nepreukázal relevantným spôsobom, že

takáto finančná škoda alebo ušlý zisk mu vznikol. Ďalej mu nepriznal nárok na ujmu ktorá mu vznikla v
dôsledku vynaložených nákladov podľa čl. 4.4.4 písm. b Všeobecných zmluvných podmienok, pretože
podľa názoru súdu nie je možné žiadať náhradu akýchkoľvek nákladov, ale len nákladov dôvodne
vynaložených v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou. Súd ako dôvodný
neposúdil nárok navrhovateľa na náklady za znalecký posudok v sume 66,39 Eur, keďže tieto náklady

boli fakturované aj uhradené spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, čo súd zistil z daňového
dokladu-faktúryč.281/00058akoajzvýpisuúčtuoúhradetejtosumy.Súdpovažovalzapreukázané,že
navrhovateľ také náklady nevynaložil a rovnako neposúdil ako dôvodný nárok navrhovateľa na náklady
spojené s vymáhaním pohľadávky spoločnosťou OZA, s. r.o. v sume 192,51 Eur a náklady za odťah
v sume 66,39 Eur, keď navrhovateľ nepreukázal vykonanie úkonov vychádzajúc z mandátnej zmluvy

č. XXXX/XXX/XXX uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou OZA, s. r.o., Košice, takéto úkony
nezodpovedali ani špecifikácii povinností mandatára, ani dohode o odmene podľa čl. V zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v časti návrhu, ktorý bol
zamietnutý a vo výroku o trovách konania nie je dôvodný.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ relevantným

dôkazom pred súdom prvého stupňa nepreukázal nárok uplatnený ako škoda z titulu finančných
nákladov podľa čl. 4.4.4. písm. f Všeobecných zmluvných podmienok vo výške 1.670,85 Eur. Okresný
súd správne konštatoval, že navrhovateľ uplatnený nárok v sume 1.670,85 Eur nepreukázal, pretože
uviedol len spôsob výpočtu uvedený bez predloženia relevantných dôkazov, že takáto škoda alebo
ušlý zisk mu vznikli. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne postupoval keď neposúdil

ako dôvodný nárok navrhovateľa uplatnený ako náklady za znalecký posudok v sume 66,39 Eur,pretože tieto náklady boli fakturované aj uhradené spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, ktorá
skutočnosť bola preukázaná dokladmi pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný
súd správne rozhodol, keď nárok navrhovateľa zamietol aj v časti nákladov spojených s vymáhaním

pohľadávky spoločnosťou OZA, s.r.o. v sume 192,51 Eur a náklady za odťah v sume 66,39 Eur, keďže
navrhovateľ relevantným spôsobom nepreukázal vykonanie úkonov. Preskúmaním mandátnej zmluvy
uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou OZA, s.r.o., Košice takéto úkony nezodpovedali ani
špecifikácii povinností mandatára podľa čl. III zmluvy ani dohode o odmene podľa čl. V.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti výroku, v ktorej súd v prevyšujúcej

časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania potvrdil
podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom k tomu, že odporca nepodal
návrh na náhradu trov odvolacieho konania

Rozhodnutie bolo jednomyseľne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.