Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200388
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5013200388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľky : M.,
bytom A. zastúpená M., bytom tamtiež, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Liptovský
Mikuláš, Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu sp.
zn. 2463/2013 z 18. marca 2013, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č.k. 23Sp/36/2013 -28 z 31. októbra 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23Sp/36/2013 -28
z 31. októbra 2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“) rozsudkom č.k.
23Sp/36/2013 -28 z 31. októbra 2013 podľa ust. § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 2463/2013 z 18. marca 2013 -
ktorým podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z. z.“) navrhovateľke
nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o vyplatenie príplatku k príspevku pri
narodení dieťaťa vo výške 678,49 EUR a zrušenie rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, pracovisko Žilina č. k. AZ/2011/00523/2 z 28. februára 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť 3. marca 2011 - a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd

zároveň uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny
poplatok v sume 35 Eur v lehote 3 dní.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že
navrhovateľka na základe predložených listinných dokladov spĺňala podmienky materiálnej núdze, ale
na druhej strane sa u nej jednalo o zrejmú bezúpešnosť sporu. Prvostupňový súd citujúc ust. § 8 zák. č.
327/2005 Z.z., § 1 ods.3, § 2 ods.2 písm. a), § 3a ods. 5 a § 15 ods. 4 zák. č. 235/1998 Z.z. o príspevku

pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri alebo viac detí alebo ktorým
sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá v znení neskorších predpisov účinného od
01.01.2010 (ďalej len „zák. č. 235/1998 Z.z.“) uviedol, že z podkladov administratívneho spisu je zrejmé,
že navrhovateľke sa narodili 3 maloleté deti : U., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX a V., nar.XX.XX.XXXX.Vovecibolonespornepreukázané,ženazákladerozsudkuOkresnéhosúduvLiptovskom
Mikuláši č.k. 3P/265/2008-57 z 12.03.2009, právoplatného dňom 23.03.2009, bolo prvé dieťa, a to
maloletáU.,nar.XX.XX.XXXX,zverenádospoločnejnáhradnejosobnejstarostlivostimanželomR.aM.,

obaja bytom A.. Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd skonštatoval, že navrhovateľka
nespĺňa podmienky pre vyplatenie príplatku k príspevku pri narodení druhého alebo tretieho dieťaťa, z
dôvodu ktorého ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, pričom povinnosť skúmať túto otázku
vyplýva pre správny orgán priamo zo zákona č. 327/2005 Z.z. Prvostupňový súd uviedol, že tvrdenie
zástupcu navrhovateľky, že zákon č. 235/1998 Z.z. nadobudol účinnosť až od 01.01.2010 a že sa

nevzťahuje na skôr narodené deti, nemá oporu v zákone, pretože podľa § 15 ods. 4 zák. č. 235/1998 Z.z.
sa tento zákon vzťahuje aj na deti, ktoré sa narodili pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zákon č.
235/1998 Z.z. neumožňuje vyplatiť navrhovateľke príplatok k príspevku pri narodení druhého a tretieho
dieťaťa, ak jedno z detí bolo zverené súdom do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe ako je rodič.
Pokiaľzástupkyňaodporcunamietala,žeopravnýprostriedokpodalaneoprávnenáosoba,prvostupňový
súd vychádzal zo splnomocnenia navrhovateľky zo dňa 13.09.2013, v ktorom navrhovateľka

splnomocnila svojho otca na zastupovanie na súdnom procese vedenom s odporcom, ako aj na
úkony mimo súdneho obhajovania. Uvedené plnomocenstvo považoval prvostupňový súd za dostatočné
odstránenie nedostatku podania opravného prostriedku oprávnenou osobou.
Prvostupňový súd po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.
dospel k záveru, že na strane správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona, a preto napadnuté

rozhodnutie podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods.1
O.s.p. tak, že v konaní neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Zároveň zaviazal
navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods.4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, nakoľko navrhovateľka je poplatníkom,
keďže podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná.

II.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu odvolanie navrhovateľka. V úvode odvolania bola vznesená námietka, že

predmetná vec nebola v kompetencii Krajského súdu v Banskej Bystrici, do kraja ktorého nepatria a
skutok sa stal v kraji žilinskom. V odvolaní bolo ďalej uvedené, že úlohou odporkyne bolo len posúdiť,
či navrhovateľka má po právnej stránke na právnika pri zastupovaní na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši, kde bola podaná žaloba na Okresný úrad práce soc. vecí, aby bolo rozhodnuté, či má alebo
nemá nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 678,49 €.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky ďalej uviedol nasledovné: „Dňa 18.3.2012 som navštívil
pracovníčku centra právnej pomoci, aby sa vyjadrila, či dcéra má nárok na obhajcu. Pracovníčka pani V.
mi dala odpoveď, že ona nemá v kompetencii poskytovanie právnej pomoci pre otázky a veci charakteru
sociálneho a teda nemôže o tom rozhodnúť, či dcéra má alebo nemá nárok na pridelenie právneho
zástupcu v jej veci. Ja som jej povedal, že ak nemá na to kompetenciu, požiadam o to Ministerstvo

spravodlivosti. Po mojom výroku už hneď bola ochotná to urobiť a už mala aj mandát na ten úkon. Je to
osoba, ktorá nemá záujem riešiť takého problémy občanov, má iba výhovorky, že to nemá v kompetencii
a z toho dôvodu nemôže v tejto veci pomôcť. Ona sama tam nemá dosť práce a ešte požiadala o jednu
pracovnú silu, ktorá je tam zbytočná a zaťažuje rozpočet štátu a peniaze daňových poplatníkov. Teda
nesúhlasím s rozsudkom Krajského súdu v tej časti, že menovaná má rozhodovacie právo, či má alebo

nemá nárok na príspevok pri narodení druhého decka V., nar.XX.XX.XXXX.“

III.

Odporca v podrobnom písomnom vyjadrení k odvolaniu, v rámci ktorého zrekapituloval priebeh

správneho konania, navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 23Sp/36/2013 -28 z 31. októbra 2013 ako vecne správny potvrdil. Uviedol tiež, že napriek
správaniu sa pána M. a pani M., ktoré prekročilo mieru negatívnych reakcií klienta, pričom šlo o
opakujúce sa konanie z ich strany, so stúpajúcou tendenciou a hrubým spôsobom znevažujúce prácu
pracovníčok centra právnej pomoci a vážnosť štátneho úradu - centrum pri posudzovaní žiadosti

navrhovateľky pri rozhodovaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vyplatenia
príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa postupovalo v súlade so zákonom. Negatívne rozhodnutie
bolo vydané dňa 18. marca 2013 v zmysle § 6 ods.1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z., a to z dôvodu
zrejmej bezúspešnosti sporu.IV.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§246cods.1vetaprváO.s.p.vspojenís§10ods.2
O.s.p.),preskúmalnapadnutýrozsudokakonanie,ktorémupredchádzalo(podľa§246cods.1vetaprvá
O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa§250jaods.2vetyprvejO.s.p.vspojenís§250lods.2O.s.p.stým,žedeňvyhláseniarozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 28.
januára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo

povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia /§ 250i ods.1 O.s.p./.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam správnych orgánov - § 250l a nasl. O.s.p.) rozhodnúť o opravnom prostriedku
navrhovateľky proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu sp. zn. 2463/2013 z 18. marca 2013, ktorým
podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia

nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci a to z dôvodu, že na základe priložených
listinných dokladov mal preukázané, že žiadateľka (navrhovateľka) nespĺňa podmienku vylúčenia
zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutým predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v
zmysle príslušných ustanovení citovaného zákona.

Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako súd
prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 2463/2013 z 18. marca 2013, ktorým navrhovateľke
nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu,
či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto
vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania navrhovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so

správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení rozsudku prvostupňového
súdu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že za stavu, že správny orgán skúmajúc v zmysle § 6 ods.1 zák .č.
327/2005 Z.z. podmienky - za existencie ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci

- zistil, že navrhovateľka nespĺňa podmienku v zmysle § 6 ods.1 písm. b) cit. zákona, t.j. podmienku
vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, nemohol jej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vyhovieť.
Navrhovateľke totiž jednoznačne nevznikol v zmysle § 3a ods.5 zák.č. 235/1998 Z.z. nárok na príplatok
kpríspevku prinarodenídruhéhoalebotretiehodieťaťa,pretožejednozjejdetí(mal.U.)bolonazáklade
právoplatného rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 3P/265/2008-57 z 23.03.2009,
zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom R. a M..

Zákon č. 235/1998 Z.z. neumožňuje vyplatiť navrhovateľke príplatok k príspevku pri narodení druhého
a tretieho dieťaťa, ak jedno z jej detí bolo zverené súdom do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe
ako je rodič.

Odvolací súd prisvedčil prvostupňovému súdu tiež v tom, že tvrdenie zástupcu navrhovateľky, že zákon

č. 235/1998 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až od 1.01.2010 sa nevzťahuje na skôr narodené deti, nemá
oporu v zákone. Z ustanovenia § 15 ods. 4 zák. č. 235/1998 Z.z. totiž jednoznačne vyplýva, že tento
zákon sa vzťahuje aj na deti, ktoré sa narodili pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Pokiaľ splnomocnený zástupca navrhovateľky v rámci odvolania namietal miestnu príslušnosť Krajského

súdu v Banskej Bystrici, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k.
22Sp/24/2013-11 z 20.5.2013 (právoplatného dňom 28.5.2013), ktorým bola predmetná vec postúpená
Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu miestne príslušnému. Z dokladu o doručení nachádzajúcom
sa na č.l. 12 v súdnom spise vyplýva, že uvedené uznesenie splnomocnený zástupca navrhovateľky
prevzal do vlastných rúk dňa 25.5.2013.

Odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľky neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a
dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd
sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite
aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. a § 250ja ods.3 veta
druhá O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľke, ktorá
v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.2 O.s.p,
§ 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 246c ods.1 vety prvej O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.