Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 23, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614212097
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614212097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľa Quantum

Credit a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 36 668 745, proti odporkyni I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A., X. E. XX, štátnej občianke SR, o zaplatenie 377,71 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 128,76 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 35,51 Eur od 04.08.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 93,25 Eur od 04.09.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Súd určuje, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení č. XXXXXXX zo dňa

28.05.2011 uvedená v článku 2 a 4 dodatku týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 284,95 Eur je n e
p r i j a t e ľ n á.

Súd odporkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 7,16 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 27,69 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa advokátskej kancelárie PERSPECTA Legal, s.r.o.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.07.2014 domáhal zaplatenia istiny 377,71 Eur spolu s úrokmi
z omeškania a trovami konania. Pohľadávku voči odporkyni získal na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2013 medzi spol. Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10,

IČO: 35 763 469 (ďalej len „právny predchodca“) a navrhovateľom.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané dňa 12.01.2015.
Odporkyňa na pojednávaní nebola tiež prítomná, doručenie predvolania mala vykázané dňa 09.01.2015.
Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, prečítaním návrhu
na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25.07.2014, plnomocenstva zo dňa 01.07.2014, zmluvy o
pripojení zo dňa 28.05.2011, faktúry VS XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2011, faktúry VS XXXXXXXXXX

zo dňa 15.08.2011, faktúry VS XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2012, oznámenia o postúpení pohľadávky
zo dňa 29.11.2013, odpovede na výzvu zo dňa 12.08.2014.

Právny predchodca a odporkyňa uzatvorili v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách, zrušený zákonom č. 351/2011 Z. z. dňa 01.11.2011 (ďalej len „zákon č. 610/2003 z. z. „)
dňa 26.05.2011 zmluvu o pripojení č. XXXXXXX spolu s dodatkom (ďalej len „zmluva“). Jej predmetom

bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Odporkyňa
sa v zmluve zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v
aktuálnom cenníku. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností obsiahnutých v dodatku si zmluvné
strany v bode 2 dodatku k zmluve č. XXXXXXX zo dňa 26.05.2011 (ďalej len „dodatok“) dohodli zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 Eur, uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku.

Odporkyni boli za využívanie elektronických komunikačných služieb poskytovaných právnym

predchodcomnavrhovateľavystavenéviaceréfaktúry.Tátovšakfaktúryzodňa15.07.2011a15.08.2011
v celkovej výške 128,76 Eur neuhradila. Preto jej bola v zúčtovacom období 15.10.2012 - 14.11.2012
vystavená ďalšia faktúra vo výške 248,95 Eur. Touto faktúrou si právny predchodca uplatnil zmluvnú
pokutuzanesplneniezáväzkuodporkyneriadneavčasuhrádzaťcenuzaposkytnutéslužbyupraveného
v bode 1 písm. b) a bode 2 dodatku, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta / koncové zariadenie

vypojené z prevádzky. Celková dlžná suma v čase postúpenia pohľadávky bola 377,71 Eur.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarify.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh

verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa čl. 4.2 písm. b) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
dátových služieb spoločnosti Mobile Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), účastník je

povinný uhrádzať cenu na zriadenie pripojenia, ako aj všetky s tým súvisiace náklady a uhrádzať cenu
za využívanie služieb v súlade so zmluvou a platným cenníkom.

Smernica Rady 93/13/EHS z 15. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „smernica) v čl. 3 ods. 1 až 3 upravuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.

Za nekalú podmienku smernica v čl. 1 písm. e) prílohy považuje aj takú, ktorej zmyslom alebo účinkom

je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
náhradu. Táto nekalá podmienka bola zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 zahrnutá
aj medzi nepriateľné podmienky upravené v § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších zákonov (ďalej len „OZ).

Podľa čl. 6 smernice, povinnosťou členských štátov je zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátnehopráva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Ustanovenia § 52 a nasl. OZ obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4

OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“)
je upravené, že záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Z ustanovenia § 489 OZ vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

V zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995

Z. z.“). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

V zmysle § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Na základe § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v konaní vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
medzi navrhovateľom ako postupníkom a postupcom Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469.Z pripojených listinných dôkazov mal súd preukázané, odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom
navrhovateľa dňa 28.05.2011 dodatok k zmluve o pripojení č. XXXXXXX (ďalej len „dodatok“). V zmysle
bodu 1 písm. b) tohto dodatku sa zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu

služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, obchodnými
podmienkami, platným cenníkom služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a týmto dodatkom. V bode
2 dodatku sa zároveň zaviazala, že odo dňa účinnosti dodatku do uplynutia doby viazanosti uvedenej
tabuľke č. 1 nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a ani sa nedopustí takého konania, na
základe ktorého by právnemu predchodcovi vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo

ju vypovedať z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporkyne.

V bode 4 dodatku sa odporkyňa zároveň zaviazala pre prípad porušenia svojich zmluvných povinností
upravených v bode 1 písm. b), bode 2 a 3 dodatku a povinností upravených všeobecnými podmienkami
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku.

V tabuľke č. 1 dodatku je zároveň uvedená aj doba viazanosti, teda doba, počas ktorej mala odporkyňa
zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom. Táto doba bola dohodnutá na 24 mesiacov, od

28.05.2011 do 28.05.2013.

Odporkyni bola faktúrami zo dňa 15.07.2011 a 15.08.2011 vyúčtovaná cena služieb v celkovej sume
128,76 Eur. Táto ju v lehote splatnosti neuhradila ani len čiastočne.

Tým, že odporkyňa porušila svoje povinnosti upravené v bode 1 písm. b) a bode 2 dodatku, právny
predchodca jej v zmysle bodu 4 dodatku spoplatnil zmluvnú pokutu v plnej výške 248,95 Eur.

Z predloženej faktúry VS XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2011, splatnej dňa 03.08.2011 v sume 35,51 Eur
a faktúry VS XXXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2011, splatnej dňa 03.09.2011 v sume 93,25 Eur mal súd
preukázané, že ku dňu podania návrhu bola odporkyňa dlžná navrhovateľovi sumu v celkovej výške
128,76 Eur. Keďže odporkyňa dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradila, dostala sa do omeškania s
plnením peňažného záväzku a navrhovateľovi vniklo právo aj na úrok z omeškania v zmysle ustanovenia

§3NVSRč.87/1995Z.z.vovýškevovýške9,5%ročnezosumy35,51Eurod04.08.2011dozaplatenia
a vo výške 9,5% ročne zo sumy 93,25 Eur od 04.09.2011 do zaplatenia.

Nakoľko odporkyňa sumu vo výške 128,75 Eur vrátane príslušenstva pohľadávky navrhovateľovi
preukázateľnenezaplatila,súdpovažovalnávrhvtejtočastizadôvodnepodanýavyhovelmusodkazom
na ustanovenie § 488, § 489, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, § 3 NV č. 87/1995 Z.z.

Z predloženého dodatku k zmluve o pripojení, konkrétne z povahy zmluvných strán (podnik - podnikateľ
a účastník - fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti právneho predchodcu
navrhovateľa ako aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je vždy
potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Dokonca aj v prípade, kedy je zmluva uzavretá podľa
osobitných zákonov.

Súd pri oboznamovaní sa s predloženým dodatkom zistil, že právny predchodca navrhovateľa ponúka
svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom predbežne formulovaných štandardných zmlúv, ktoré má
vopred pripravené a ktorých zmluvné podmienky spotrebitelia nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú
pokutu, ktorú právny predchodca navrhovateľa upravil bode 2, 4 a v tabuľke č. 1 dodatku. Dôvodom jej
spoplatnenia bolo porušenie niektorej z demonštratívne uvedených povinností v bode 4 dodatku, pričom

navrhovateľ žiada od spotrebiteľov jej uhradenie vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas
zostával do konca doby viazanosti.Včlánku6ods.1smerniceRady93/13/EHSz15apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“) stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom „neboli záväzné pre spotrebiteľa“.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa v čl. 1 písm. e) tejto prílohy nachádza podmienka, ktorej cieľom alebo účinkom je požadovať od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“) „povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, je to, že vnútroštátny súd je
povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá

existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,

C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje
aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu
nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach
nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok
súdne konanie (rozsudok Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875)“.

Smernica bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, účinným od
01.04.2004, následne doplnená zákonom č.568/2007 Z. z., účinným od 01.01.2008. Nekalá podmienka
upravená čl. 1 písm. e) prílohy smernice je zahrnutá medzi nepriateľné podmienky uvedené v § 53 ods.
4 OZ, konkrétne pod písmenom k).

Zmluvná pokuta, ktorej spoplatnenie je upravené v bode 2 a 4 dodatku, a jej výška v tabuľke č. 1
dodatku, nebola dojednaná individuálne. Vyplýva to z jej zaradenia do zmluvných dojednaní ako súčasti
formulárovej zmluvy o pripojení. Táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj
bodu 2 a 4 dodatku. Súd považoval podmienku na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia

určitej povinnosti za neprijateľnú, nakoľko nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho zaplatiť
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Na základe uvedeného súd vo výroku rozsudku určil, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku
k zmluve o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 28.05.2011 uvedená v článku 2 a 4 dodatku týkajúca sa
zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur je nepriateľná. Nakoľko v zmysle § 53 ods. 5 OZ sú neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné, súd navrhovateľovi právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty nemohol priznať a návrh v časti o zaplatenie 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 04.12.2012 do zaplatenia zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Nakoľko ani jeden z účastníkov nemal vo veci plný úspech, súd musel v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. určiť
mieru ich úspechu a neúspechu vo veci a náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Pomer rozdelenia
trov konania zodpovedá pomeru víťazstva účastníka vo veci samej zníženého o pomernú časť jehoneúspechu. Na základe uvedeného súd určil mieru úspechu navrhovateľa vo výške 31,82 % a u
odporkyne vo výške 68,18 %.

Nakoľko si odporkyňa právo na náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ju nepriznal.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil právo na náhradu trov konania v celkovej výške 109,52 Eur. Z toho 22,50
Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a 87,02 Eur ako trovy právneho zastúpenia. Nakoľko miera
úspechu navrhovateľa vo veci bola 31,82 %, súd mu priznal náhradu trov konania v časti zaplateného
súdneho poplatku len vo výške 7,16 Eur a v časti trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby
(prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, spísanie návrhu na vydanie platobného rozkazu) spolu
s 2 x režijným paušálom a 20% DPH vo výške 27,69 Eur.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením
súd určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu, príslušenstvo a náhradu trov konania v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.