Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211208
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114211208.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľa F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N., Ul. C. XX, zastúpený JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská 69,
proti odporkyni O. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., S. XXX, zastúpená JUDr. Jozefom Tomkom,
advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k
mal. Kristíne J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u odporkyne, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 27P/114/2014 - 85 zo dňa 15.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom na mal. Kristínu a v súvisiacom
výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloletú J. J., nar.
XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti odporkyne - matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa
zastupovať a spravovať jej majetok.

Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. J. sumou 100 Eur mesačne, ktoré bude
poukazovať k rukám odporkyne - matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou
rozsudku opakovane do budúcna.

Upravil styk otca s mal. J., a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine boli zistené
podmienky pre rozvod manželstva a preto návrhu na rozvod vyhovel.

Vo vzťahu k zvereniu mal. J. zistil, že o dieťa sa náležite stará matka, je s dieťaťom na materskej
dovolenke, v jej výchovnom prostredí neboli zistené žiadne závady a preto mal. dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matke, ktorej stanovil rozsah práv a povinností vo vzťahu k mal. dieťaťu, a to zastupovať
a spravovať jej majetok.

Zároveň, aby dieťa ostalo v kontakte s otcom, upravil styk otca s dieťaťom.

O výživnom prvostupňový súd rozhodol po tom, čo zistil, že mal. J. je v celodennej opatere a starostlivosti
odporkyne, ktorá je s ňou na materskej dovolenke. Za plienky matka uhrádza 25 Eur mesačne, spolu s
ošatením to predstavuje cca 150 Eur mesačne. Na stravu matke prispievajú rodičia. Mal. J. je zdravým
dieťaťom, prekonala bežné detské ochorenia.

Ďalej súd zistil, že matka dieťaťa žije s mal. J. u svojich rodičov, kde prispieva kúpou potravín vo výške
200 Eur mesačne. Rodičovský príspevok vo výške 220 Eur použije na tento účel a ďalej na úhradu
výdavkov za telefón a internet vo výške 45 Eur a poistku 35 Eur mesačne.

Prvostupňový súd zistil, že otec mal. J. je zamestnaný v spoločnosti Leonides, s.r.o. Prešov, kde mu
boli za celé obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2014 uhradené provízie podriadeného finančného agenta,
odmeny marketingového spolupracovníka, benefit 1. v rokoch 2010 a 2011 a benefit 2. v roku 2011,
všetko, vrátane DPH, v sume 15 619,22 Eur. Otec mal. dieťaťa žije so svojou družkou Katarínou H. a s
jej mal. synom v 3-izbovom prenajatom byte, kde mesačne uhrádzajú za energie 150 Eur.

Prvostupňový súd vo vzťahu k výživnému aplikujúc ustanovenie § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, podľa
§ 62 ods. 1,2,3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine stanovil vyživovaciu povinnosť otcovi voči mal. dieťaťu vo
výške 100 Eur mesačne. Vychádzal z toho, že celodennú opateru a starostlivosť o maloletú zabezpečuje
matka sama a neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti.

Pri určení výživného prvostupňový súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z možností
a schopností oboch rodičov. Zohľadnil túto osobnú starostlivosť matky o maloletú, spočívajúcu v jej
výchove, zabezpečení všetkých základných, ako aj ďalších potrieb nad rámec bežnej výživy, na ktorú
otec doposiaľ pravidelne neprispieval a všetko zabezpečovala matka za pomoci svojich rodičov.

Výdavky maloletej spočívajú v zabezpečení jej stravy, ošatenia, obuvi, zakúpenia plienok, hygienických
potrieb, hračiek, ale aj jej bývania. Tieto výdavky zabezpečuje matka z rodičovského príspevku, ktorý
je jej jediným príjmom, zatiaľ čo otec pracuje a jeho preukázaný príjem sa pohybuje v sume okolo 426
Eur mesačne. Navrhovateľ vyčíslil svoje výdavky na vyššiu sumu, ako sú jeho príjmy. Uviedol, že je
schopný znížiť svoje výdavky na ubytovanie po dohode s majiteľom bytu a dokáže znížiť výdavky aj
v súvislosti so svojim zamestnaním a o takúto sumu navýšiť výživné pre maloletú. Keďže je príjem na
strane navrhovateľa vyšší ako u odporkyne, u ktorej súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloletú,
má možnosti a schopnosti v súčasnej dobe pokryť vo väčšej miere výdavky maloletej ako matka,
prvostupňový súd považoval výživné na maloletú vo výške 100 Eur od otca za primerané a za také,
ktoré zodpovedá aj jej odôvodneným potrebám vzhľadom na jej vek a životnú úroveň jej otca, ktorý je
schopný si platiť podnájom, zatiaľ čo maloletá býva s matkou u starých rodičov, pretože z rodičovského
príspevku nedokáže zabezpečiť sebe a maloletej samostatné bývanie.

Zároveň upravil styk rodičov s dieťaťom a rozhodol o trovách konania podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá
žiadala, aby bolo odvolacím súdom zmenil výživné tak, že otec bude povinný prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou 150 Eur mesačne.

Poukázala na to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom príjmov navrhovateľa
a spôsobu jeho života a určil výživné, ktoré nezohľadňuje jeho osobné pomery.

Výživou dieťaťa je zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný
vývoj. Základom určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
každého z rodičov a odôvodnené potreby maloletého. Výdavky na maloleté dieťa sú vysoké, napr. v
auguste to bolo 270 Eur, v septembri 2014 to bolo 220 Eur. Platí zásada, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov. Jediným príjmom matky dieťaťa je rodičovský príspevok. Bez pomoci
rodičov by sa nedokázala postarať o spoločnú dcéru tak, aby jej zabezpečili všetko potrebné. Otec
dieťaťa sa nechce podieľať na uspokojovaní potrieb dieťaťa, radšej si kúpi drahý mobilný telefón alebo
kozmetiku, či autokozmetiku na zlepšenie jeho vzhľadu, či vzhľadu jeho osobného motorového vozidla.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal, aby rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o výživnom bol potvrdený. Uviedol, že jeho pracovný pomer k 29.12.2014 v
spoločnosti Leonydes, s.r.o. končí. Naviac, jeho príjem bol preukázaný potvrdením od zamestnávateľa,
veci ktoré používa, najmä mobilný telefón, je prostriedkom, bez ktorého nemôže vykonávať prácu.
Súdom stanovené výživné zodpovedá príjmom otca maloletého dieťaťa, ale aj potrebám maloletého
dieťaťa, ktoré má nízky vek.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý
výrok rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 1,2 O.s.p. a zistil, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné. Rozsudok súdu
prvého stupňa je správny.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne aj vo
vzťahu k výživnému zo strany otca na mal. J. rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s podrobnými
dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na týchto nemieni nič meniť. Pomery obidvoch rodičov,
ako aj maloletého dieťaťa, boli prvostupňovým súdom v dostatočnej miere preskúmané, v priebehu
konania neboli zistené žiadne iné príjmy otca maloletého dieťaťa, dokonca ani matka maloletého dieťaťa
neuviedla prípadný ďalší možný zdroj jeho príjmov, preto prvostupňový súd správne vychádzal nielen z
možností a schopností otca maloletého dieťaťa, z oprávnených potrieb dieťaťa a z možností a schopností
matky maloletého dieťaťa, kde prihliadol najmä na jej celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Správne prvostupňový súd postrehol, že výdavky otca maloletého dieťaťa prevyšujú deklarované príjmy,
a preto správne postupoval prvostupňový súd, keď nevychádzal výlučne z deklarovaných príjmov, ale
vyhodnotil aj životný štýl a výšku prezentovaných nákladov tak, že práve na tomto vyššom životnom
štandarde otca má právo podieľať sa aj maloleté dieťa a preto stanovenie výživného vo výške 100 Eur
zodpovedá týmto okolnostiam. V opačnom prípade, pokiaľ by prvostupňový súd nebol tieto okolnosti
zvážil, výška výživného by nedosahovala ani 100 Eur mesačne.

Naviac, odvolací súd poukazuje na to, že ani deklarovaný príjem matky nezodpovedá výdavkom, ktoré
prezentovala pred prvostupňovým súdom a nákladom na uspokojenie jej potrieb a potrieb dieťaťa.
Vzhľadom na to, že ani u matky nebolo zistené, že by mala iný zdroj finančných príjmov, než pomoc
svojich rodičov a štátne dávky, nie je možné iným spôsobom na túto okolnosť ani prihliadnuť vo vzťahu
k stanoveniu výšky výživného, než ako to správne vyhodnotil prvostupňový súd.

Pokiaľ sa týka príjmov otca, tieto dosahuje u svojho zamestnávateľa, kde mesačne príjem v roku 2014
predstavoval 203,05 Eur. V roku 2013 to bolo 177,27 Eur a v roku to bolo 224,87 Eur. V roku 2012 mal
celkový príjem 2 698,55 Eur, v roku 2013 príjem 2 127,32 Eur a v roku 2014 príjem 2 436,67 Eur. Za rok
2013 bola suma priznaná v daňovom priznaní, kde z tejto sumy boli deklarované výdavky 850,92 Eur a
základ dane pre výpočet dane z príjmu predstavoval 1 276,40 Eur. Z uvedenej sumy bola vyrubená daň
15 Eur. Z deklarovaných príjmy musí otec maloletej hradiť aj výdavky v súvislosti s výkonom povolania,
teda je potrebné na túto skutočnosť prihliadnuť. Nie je možné prihliadnuť na pôžičky alebo záväzky, ktoré
si zobrali rodičia od svojich príbuzných, známych, resp. priateľov, v súvislosti s určením výživného. Veľmi
správne prvostupňový súd prihliadal aj na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ktorá okolnosť
je v tomto veku dieťaťa tým najpodstatnejším spôsobom plnenia vyživovacej povinnosti.

Keďže pri určení výšky výživného zo strany otca na mal. Kristínu neboli zistené a ani označené žiadne
ďalšie zdroje finančných prostriedkov a používanie napr. mobilného telefónu je možné, vzhľadom na
charakter práce otca maloletého dieťaťa, považovať za výdavok na výkon povolania, je potrebné uviesť,
že reálne zárobkové možnosti a schopnosti otca boli prvostupňovým súdom náležite zistené. Neboli
objektivizované žiadne iné, resp. ďalšie pracovné príležitosti, resp. príjmy, ktoré by bolo možné zarátať
do základu pre stanovenie výšky výživného otcovi.

Preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako
správny potvrdil. Pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov, resp. možnosti a schopnosti na strane
rodičov a k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, bude môcť o zvýšení výživného prvostupňový
súd buď na návrh alebo z úradnej povinnosti začať konať a rozhodnúť. V tomto štádiu k žiadnym zmenám
oproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa nedošlo, preto odvolací súd nemohol na odvolacie námietky
matky maloletého dieťaťa prihliadnuť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., kde ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.