Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213201085
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213201085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa I. L., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v G. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti odporkyni U. L., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v W. na Y. O. č. XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou U. L., nar.
XX.XX.XXXX bývajúcou v W. na Y. O. č. XX, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.05.2014 č.k. 15C 9/2013-366 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni

od 21.01.2013 a v prevyšujúcej časti za obdobie od 01.06.2003 do 20.01.2013 návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti voči odporkyni a vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa podaného dňa 21.01.2013, ktorým sa domáhal, aby súd
zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni určenú rozsudkom Obvodného súdu v Košiciach 2
č.k. P/1030/1993-70 zo dňa 07.04.1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 13Co
202/1994-84 zo dňa 07.07.1994 z dôvodu, že odporkyni bol v roku 2003 priznaný invalidný dôchodok
vo výške 5 400 Sk (179,25 Eur) mesačne, a preto už nie je odkázaná na výživu z jeho strany. Uviedol,

že v súčasnosti má odporkyňa 32 rokov a má pravidelný príjem vo forme invalidného dôchodku, no
napriek tomu je proti nemu vedená exekúcia za účelom vymoženia dlžného výživného za obdobie
od 17.03.2003 do 18.12.2012 vo výške 2 464,60 Eur a bežného výživného vo výške 24,90 Eur od
18.12.2012 do budúcna. Poukázal na to, že je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo
Vranove nad Topľou ako nezamestnaný.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, pretože by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by došlo k
zrušeniu vyživovacej povinnosti k nej a to vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav. Predložila súdu
dôkazy preukazujúce, že navrhovateľ je konateľom spoločnosti RC Gurmán s.r.o. Košice a navrhla

vyžiadať odpisy mzdových listov za účelom zistenia príjmu navrhovateľa. Podľa jej názoru navrhovateľ
disponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov, aby si mohol voči nej plniť vyživovaciu
povinnosť, pričom argumentovala zápisnicou z celoslovenskej súťaže „Vitajte v našom regióne 2012“
zo dňa 13.04.2012, podľa ktorej navrhovateľ venoval do súťaže finančný alebo vecný dar, čo dokazuježe navrhovateľ má finančné prostriedky. Na jej strane nenastala žiadna zmena pomerov odôvodňujúca
zmenu výživného, naďalej poberá invalidný dôchodok, ktorý je jej jediným zdrojom príjmu, nie je
zamestnaná, pričom navrhovateľ jej od roku 2003 na výživu neprispieva.

Konajúci súd vykonal dokazovanie a z výpovede navrhovateľa zistil, že po rozvode manželstva s matkou
odporkyne, bola odporkyňa zverená do osobnej starostlivosti jej matky a rozsudkom Obvodného súdu
Košice 2 sp. zn. P/103/93 zo dňa 07.04.19944 mu bolo určené výživné pre odporkyňu vo výške 750
Sk (24,89 Eur) počnúc dňom 01.09.1993 do budúcna. Uvedené výživné platil až do 23. roku života
odporkyne a z vlastného rozhodnutia jej prispieval vyššou sumou 1 000 Sk (33,19 Eur) mesačne. V roku

2012 dostal od zamestnávateľa Vicolo s.r.o. výpoveď z organizačných dôvodov a od vtedy je evidovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Snažil sa zamestnať sa, avšak vzhľadom na jeho vek a zdravotný
stav sa mu to nepodarilo. Poukázal na svoje zdravotné problémy s chrbticou, v dôsledku ktorých nemôže
vykonávať namáhavú prácu a hrozila mu operácia. Nemá žiaden príjem, finančne mu pomáha jeho syn a
súrodenci. Spolu s manželkou býva u syna v dome, ktorého chod financuje výlučne syn a taktiež spláca
úver, ktorý zobral za účelom rekonštrukcie domu. Vzhľadom na svoje finančné pomery žiadal o zrušenie

vyživovacej povinnosti. Poprel tvrdenia odporkyne, že finančne podporoval projekt „Junior Achievement
Slovensko n.o. Bratislava“ a tiež, že pracuje ako barman, či vedúci prevádzky.

Z výpovede svedkyne U. L. (matky odporkyne) súd zistil, že odporkyňa je ťažko zdravotne postihnutá
a vyžaduje si celodennú starostlivosť, preto si ona ako matka nedokáže nájsť zamestnanie. Odporkyňa
nevie písať, čítať, pohybovať sa sama po ulici a nie je schopná vykonávať žiadnu činnosť. Od 01.01.2014

poberá invalidný dôchodok vo výške 306,30 Eur, ktorý je jej jediným príjmom, vlastní 16- ročné motorové
vozidlo zn. Škoda Felícia, ktoré dostala od štátu zo zdravotných dôvodov, pričom štát jej prispieva na
pohonné hmoty sumou 30 Eur. Odporkyňa má pravidelné mesačné náklady na lieky, zdravotné pomôcky
a návštevy odborných lekárov. Svedkyňa poberá opatrovateľský príspevok vo výške 200 Eur mesačne
a celý deň je s odporkyňou doma a nikde nepracuje. Odporkyni zabezpečila aj denný stacionár na 4

hodiny, ale z opatrovateľského príspevku si nemôže dovoliť odporkyni tento pobyt hradiť. Navrhovateľ
prestal prispievať odporkyni na výživné v roku 2003, aj keď mal vysoké príjmy, pracoval ako barman a
bol konateľom spoločnosti RC Gurmán.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa so správou zamestnávateľa Vicolo s.r.o.
so sídlom v Košiciach, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Hanušovciach nad Topľou

zo dňa 20.11.2013 a zistil, že zamestnávateľ skončil s navrhovateľom pracovný pomer dohodu ku
dňu 14.09.2012 a od 15.09.2012 je navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Voči
navrhovateľovi je vedená exekúcia pod sp zn. EX 1445/2012-16 o vymoženie sumy 2 439,76 Eur s
prísl. (dlžné výživné pre odporkyňu).

Súd mal preukázané, že odporkyňa trpí strednou mierou mentálnej retardácie a je občanom s ťažkým

zdravotným postihnutím a z tohto dôvodu má špeciálne zdravotné potreby, ortopedické pomôcky a jej
zdravotný stav si vyžaduje celodennú starostlivosť. V oblasti mobility má zníženú orientačnú schopnosť,
nevie sa samostatne pohybovať, potrebuje stály doprovod a dohľad a je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. V oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti
jejvrodinnomprostredízabezpečujepomocmatka,sktorou žijev2-izbovombyte.Odporkyňajeliečená

u neurológa, alergológa, psychiatra a reumatológa. Nepriaznivý zdravotný stav odporkyne potvrdzuje
lekárskasprávaMUDr.Q.U.zodňa25.07.2013.Matkaodporkynejepoberateľkoupeňažnéhopríspevku
na opatrovanie od 01.03.2003 a odporkyňa poberá príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla od 01.03.2006 mesačne vo
výške 29,88 Eur (900 Sk). Navrhovateľovi boli v novembri 2013 vyplatené dávky v hmotnej núdzi vo

výške 109,20 Eur, od 15.09.2012 do 14.03.2013 poberal dávky v nezamestnanosti spolu vo výše 1
466,24 Eur.

Navrhovateľ navrhol písomne dňa 4.12.2013 doručeným konajúcemu súdu 5.12.2013, ako aj na
pojednávaní dňa 30.05.2014 pripustenie zmeny petitu tak, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť k
odporkyni od podania návrhu a súd jeho návrhu vyhovel a pripustil zmenu petitu návrhu dňom podania

návrhu.Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a
uviedol, že samotná skutočnosť, že odporkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku neznamená,
že je ekonomicky samostatným subjektom. Odporkyňa je osobou, ktorá si vyžaduje 24- hodinovú

starostlivosť. Tú jej zabezpečuje jej matka, ktorá z tohto dôvodu nie je zárobkovo činná a svoju
vyživovaciu povinnosť voči odporkyni si splní spontánne celodennou starostlivosťou. Zdravotný stav
odporkyne vyžaduje veľmi špecifický individuálny prístup, potrebuje pomoc pri úkonoch starostlivosti
o vlastnú osobu, pretože ide o osobu závislú na pomoci inej fyzickej osoby. Navrhovateľ pritom od
roku 1985 nezabezpečuje starostlivosť o odporkyňu, ale len je matka, ktorá z tohto dôvodu nemôže

pracovať. Súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ viac rokov neplatil pravidelne a riadne výživné
naposledy určené rozsudkom Obvodného súdu Košice 2 č.k. P 1030/93-70. Jediným príjmom matky
odporkyne je opatrovateľský príspevok vo výške 209,78 Eur mesačne, pričom z tohto príjmu nie je
schopná hradiť náklady na lieky, stravu, dane, poplatky, náklady na športové a kultúrne vyžitie a ošatenie
odporkyne. Odporkyňa nie je vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná sa zamestnať, pretože potrebuje
celodennú starostlivosť. Súd poukázal na skutočnosť že navrhovateľ sa bezdôvodne vzdal všetkého

svojho majetku, keď svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok previedol darovacou zmluvou na svojho syna
a sám sa dostal do stavu nemajetnosti. Súčasne považoval účasť navrhovateľa v spoločnosti RC
Gurmán s.r.o. za neprimerané majetkové riziko podľa ust. § 75 Zákona o rodine. Súd zastával názor,
že aj napriek priznaniu invalidného dôchodku odporkyni, navrhovateľovi nezanikla voči nej vyživovacia
povinnosť, pretože odporkyňa nie je schopná sa samostatne živiť. Z týchto dôvodov súd zamietol návrh

navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosť voči odporkyni.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľ
nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a úspešná odporkyňa náhradu trov
konania nežiadala priznať.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku navrhovateľ odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 1

písm. d) a f) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v
plnomrozsahuvyhovelresp.rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Poukázal
na svoju finančnú situáciu, do ktorej sa nedostal vlastným pričinením. Súd prvého stupňa nezohľadnil
skutočnosť, že stratil prácu v dôsledku organizačných zmien, je nezamestnaný a v čase podania
návrhu na začatie konania nepoberal dávku v nezamestnanosti. Od 15.09.2012 je vedený v evidencii

uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Hanušovciach nad Topľou.
Pokúšal sa zamestnať, avšak neúspešne. Poukázal na svoj vek a zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje
vykonávať fyzicky náročnú prácu, čo ho obmedzuje vo výbere zamestnania. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že nezohľadnil skutočnosť, že odporkyňa má vlastný príjem vo forme invalidného dôchodku, ktorý je
podľa jeho názoru primeraný jej potrebám a pokrýva jej náklady na výživu a lekársku starostlivosť.

Uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane oboch účastníkov
konania, nakoľko v čase poslednej úpravy bol zamestnaný, mal pravidelný príjem a odporkyňa nebola
poberateľkou invalidného dôchodku. V súčasnosti je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške
109,20 Eur, ktorú poberá spolu s manželkou, ktorá je tiež nezamestnaná. Plne si uvedomuje zdravotné
postihnutie odporkyne, pričom pokiaľ bol zamestnaný pravidelne jej prispieval na výživu a to až do

obdobia priznania invalidného dôchodku. Uviedol, že sa nevzdal zamestnania, pracoval na základe
pracovnej zmluvy v spoločnosti Vicolo s.r.o., avšak zamestnávateľ s ním z organizačných dôvodov
ukončil pracovný pomer. Bol spoločníkom v spoločnosti RC Gurmán s.r.o., ktorá dlhodobo nevykonáva
žiadnu podnikateľskú činnosť. Zastával názor, že by nebolo spravodlivé, ak by v čase finančnej núdze
prispieval na výživu odporkyne, ktorej majetkové pomery sú lepšie ako jeho.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti. Poukázala na nezodpovednosť
navrhovateľa, ktorý sa vyhýba plneniu vyživovacej povinnosti v sume 25 Eur, ale namiesto toho platí za
právneslužby právnehozástupcu. Poukázalanaskutočnosť,že navrhovateľovibolauloženápovinnosť
prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 100 Eur a do dnešného dňa dlhuje na výživnom

sumu 10 700 Eur. Považovala za nespravodlivé, aby bola zrušená vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči nej a uviedla mená sudcov, ktorí rozhodli v jej prospech. K svojmu vyjadreniu priložila potvrdeniekonateľa spoločnosti MPL Real Ing. X. zo dňa 20.11.2014 o tom, že navrhovateľ riadil a pracoval v
Československej reštaurácií v Prešove spolu so svojim synom.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých

okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a
musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom. Preto v konaní o zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného je potrebné porovnať pomery,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania

o návrhu na zmenu (zrušenie) výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov
sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o
rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa
živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriacich k dôvodom,
ktoré nepôsobia sami osebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre

zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo.
Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie
plnoletosti ani veku 25 rokov. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo je závislá na tom, kedy sa dieťa
stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby z príjmov, ktoré poberá. Uvedeným príjmom sa však
nerozumie len príjem z pracovnej činnosti, ale aj príjem plynúci z eventuálneho majetku dieťaťa alebo

dávok sociálneho či nemocenského poistenia. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť
rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, za ktorý
sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v
pracovnom pomere. Nie je podstatné, či dieťa aj v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi. V takomto
prípade je potrebné starostlivo vyhodnotiť dôvody, pre ktoré dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých

schopností samé sa živiť žiaden príjem nedosahuje.

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel
k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o
rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel tak k nesprávnym právnym
záverom. Odvolací súd dôsledne porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy

výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu a dospel k odlišnému právnemu záveru
ako súd prvého stupňa pokiaľ ide o zánik zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni.
Odporkyňa totiž nadobudla schopnosť sama sa živiť so zreteľom na to, že v dôsledku nepriaznivého
zdravotného stavu bola uznaná invalidnou, pričom je poberateľkou úplného invalidného dôchodku vo
výške 306,30 Eur mesačne a príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov od 01.03.2006 do

doby trvania podmienok mesačne vo výške 33,09 Eur, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou,
ktorá o ňu zabezpečuje celodennú starostlivosť a za to poberá opatrovateľský príspevok vo výške
209,16 Eur mesačne od 01.03.2003 až doposiaľ. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade
došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o
výživnom, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Obvodného súdu Košice 2 č.k.

P 1030/93-70 zo dňa 07.04.1994) bola odporkyňa maloletá, nebola poberateľkou invalidného dôchodku,
jej matka bol zamestnaná s čistým mesačným príjmom vo výške 132,94 Eur (4 005 Sk) a navrhovateľ
bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške 200,96 Eur (6 054 Sk), pričom mu pribudli z
druhého manželstva ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Odporkyňou dosahovaný príjem je podľa názoru
odvolaciehosúdudostatočnýnauspokojovaniejejodôvodnenýchpotriebpredstavujúcichpredovšetkýmnáklady na stravu, lieky a pravidelné návštevy odborných lekárov a to s poukazom aj na tú skutočnosť,
že o náklady na bývanie sa odporkyňa delí spolu so svojou matkou. Navyše invalidný dôchodok,
ktorý poberá odporkyňa vo výške 306,30 Eur častokrát nedosahujú ani osoby zamestnané v riadnom

pracovnom pomere, pričom si z neho musia plniť vyživovaciu povinnosť aj voči svojim nezaopatreným
deťom. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na pomery navrhovateľa, ktorý bol od
do 14.09.2012 zamestnaný v spoločnosti Vicolo s.r.o. v Košiciach, avšak z organizačných dôvodov s
ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer dohodou a od 15.09.2012 je navrhovateľ nezamestnaný
a vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v Hanušovciach na Topľou, pričom v

súčasnosti je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 109,20 Eur mesačne, ktorá predstavuje jeho
jediný príjem. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá je tiež nezamestnaná
a vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom spolu obývajú dom, ktorý je vo vlastníctve ich
syna. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným a
trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom v tom smere, že
odporkyňa vzhľadom na svoj príjem, ktorý dosahuje, je schopná zabezpečovať si svoje potreby, teda

vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nej zanikla, preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zrušil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni od podania návrhu, teda od 21.01.2013 v súlade s ust. §
78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že zmena alebo zrušenie výživného je možné len na návrh,
čo znamená, že za dobu pred podaním návrhu zmeniť rozhodnutie o výživnom nie je prípustné, pokiaľ
ide o plnoleté dieťa. S poukazom na uvedené odvolací súd návrh navrhovateľa na zrušenie výživného

zároveň od 01.06.2003 do 20.01.2013 zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ mal len čiastočný
úspech, pokiaľ ide o vyhovenie jeho návrhu od 21.01.2013, a odporkyňa bola úspešná pokiaľ ide o
zamietnutie návrhu navrhovateľa od 01.06.2003 do 20.01.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.