Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/744/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112228695
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112228695.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť,
so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: Q. O., naposledy
bytom D. X, I., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou X.. P. Q., B. W.Y. R.
W. I., o zaplatenie 50,70 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.

13C/210/2013-42 zo dňa 25. augusta 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu

vo výške 50,70 Eur, náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50
Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 11,63 Eur. Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom uplatňovanú sumu, a to v
zmysle citovaných zákonných ustanovení. Odporca cestoval bez cestovného lístka, preto bol povinný
zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 0,70 Eur a aj sumu 50,- Eur ako maximálne stonásobok
základného cestovného. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods.

1 v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Trovy vyčíslené navrhovateľom podľa jeho názoru spĺňali
podmienku neprimeranosti voči žalovanej pohľadávke, preto o trovách konania rozhodol aj s ohľadom
na nízku právnu náročnosť a časovú náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Rozhodol tak o
nepriznaní odmeny za úkon právnej služby, označený ako - "pokus o zmier - výzva na zaplatenie"
z dôvodu, že ide o neúčelný a formálny úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu, a nie
odborné právne vedomosti (aktualizácia vopred pripraveného tlačiva o osobné údaje odporcu). Mal

za to, že dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu/advokáta
do "elektronickej predtlače" písomnosti nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania;
rozhodne nie v celom rozsahu nárokovanej odmeny za právnu službu. Ostatnú odmenu právneho
zástupcu za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd po 16,60
Eur spolu s režijným paušálom vo výške 2 x 7,63 Eur a 20% DPH vo výške 9,69 Eur krátil na rozsah 20%
dôvodiac,ževdanejveciideodrobnýspor,pričomnavrhovateľomuplatnenétrovykonaniapredstavovali

viac ako dvojnásobok samotnej žalovanej pohľadávky. Poukázal na to, že cieľom súdnych konaní v
drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem
na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta, ktorý pristúpi na
uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu
ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci zaujímavé. Trovy konania, ktoré je odporca povinný nahradiť
navrhovateľovi, tak zahŕňali súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške

11,63 Eur.Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou

zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
87,24 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania za jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH 20 % v celkovej výške
19,61 Eur. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p.

Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene
priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu na začatie konania.
Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa ust. § 200ea
O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho

súdneho poriadku a zákon č. 384/2008 Z.z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že v rámci rozhodovacej
činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v
situácii, kedy suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu istiny, ktorá je predmetnom
konania, čo však v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú
niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za

minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne v
rozhodnutíaplikovalust.§150ods.2O.s.p.Vychádzajúczuvedenéhomalzároveňzato,žerozhodnutie
súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho plynie
záver, že účastníkom konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom.
Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje

zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi
náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy
konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne
služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že zaplatenie súdneho

poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, v dôsledku čoho nemožno podľa správneho úsudku
a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Okrem
uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý
proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať
advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch, a

neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode 29 Preambuly
deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Na podporu svojej argumentácie
spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací súd dospel k
záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný

účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s poskytnutím
právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Na záver zdôraznil, že
rozsah zníženia náhrady trov v danom prípade odporuje dobrým mravom a považoval za nespravodlivé,
neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne úspešného navrhovateľa, ktoré
mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia, v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniavzmysleust.§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľa
nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolaním navrhovateľa bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa iba vo výroku o náhrade trov
konania navrhovateľa, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutiaa rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,

od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citované ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania,
resp. ich náhradu. Naproti ust. § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého pre súd takáto možnosť vyplýva iba vo
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom

viazaná výlučne na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou,
že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je
predmetom konania. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné, ako sa mylne domnieva
navrhovateľ, skúmať pomery účastníkov konania.

Právna úprava obsiahnutá v ust. § 150 ods. 2 bola do Občianskeho súdneho poriadku doplnená na

základe zákona č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 v nadväznosti na prijatie Nariadenia EP
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Zákonodarca v predmetnom ustanovení v súlade s európskymi štandardmi vytvoril pre
súd možnosť znížiť trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom súdnych
konaní v takýchto veciach totiž má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže

prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Z dôvodovej správy k príslušnej novele Občianskeho súdneho poriadku síce vyplýva, že uplatnenie
moderačného práva súdu v zmysle ust. § 150 ods. 2 prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch,
kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo však neplatí
absolútne, na druhej strane treba zdôrazniť, že znenie predmetného ustanovenia umožňuje súdu trovy

konania nielen znížiť, ale z obdobných dôvodov aj nepriznať.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70 Eur.
Ide teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1.000 Eur a zároveň nejde o vec
uvedenúvust.§200eaods.2O.s.p.Týmjesplnenájednazdvochpodmienokprevyužitiemoderačného
práva súdu v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ,

ktorý bol v merite úspešný a ktorému by podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si
uplatnil trovy v celkovej výške 103,74 Eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania
predstavoval sumu 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia sumu 87,24 Eur, ktoré tak predstavovali
takmerdvojnásobokuplatnenejistiny.Odvolacísúdpopreskúmanívecidospelvzhodesosúdomprvého
stupňa k rovnakému záveru, že výška náhrady trov konania pôvodne uplatnená navrhovateľom nebola

primeraná uplatnenej istine, čím zároveň došlo k splneniu druhej podmienky v záujme jej zníženia.

Odvolací súd nespochybňuje, že zabezpečenie vykonávania úkonov právnych služieb spojených zo
zastupovaním účastníka v občianskom súdnom konaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i
primeranú časovú náročnosť, zároveň je mu však z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ vedie veľký
počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorých je nárok na zaplatenie cestovného a úhrady

za cestovanie bez platného cestovného lístka, pričom ide o spory, ktoré z uvedeného dôvodu nemožno
označiť za skutkovo, právne a časovo náročné. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania
v danej veci je takmer identický s návrhmi, ktorými už navrhovateľ inicioval početné konania, kedy
zakaždým dochádza k zmene vyplnených údajov o prípade a cestujúcom z priloženého hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok, vyhotovenom revízorom navrhovateľa, pričom vykonanie

ďalšieho úkonu, resp. vyvinutie ďalšej činnosti zo strany právneho zástupcu, súvisiacej s účelným
uplatňovaním práva proti druhému účastníkovi, preukázané nebolo.Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania
vo výške 28,13 Eur je primeraná výške uplatnenej istiny, v dôsledku čoho je v súlade s ust. § 150 ods.
2 O.s.p.

Vzhľadom k skutočnosti, že pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania
boli v danom prípade splnené všetky zákonné predpoklady, pričom miera zníženia náhrady trov konania
navrhovateľa sa odvolaciemu súdu nejaví ako neprimeraná a stotožňuje sa s ňou, odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
a ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.