Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Slavomír Ivanecký
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/33/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213210111
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8213210111.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova
8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr.
Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX K., toho
času Ú. F. F. I.O. XX, M., za účasti D. K. F. F. R., F. F. O.U.. L. R. X, N. T., zastúpeného JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 389,84 Eur s
príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 160,34 Eur spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 22.6.2012 do zaplatenia, v lehote do 15. dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcom rozsahu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo
výške 12,87 Eur, pozostávajúcich výlučne z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, na účet
advokáta vedľajšieho účastníka v lehote do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 18.12.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 389,84 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
389,84 Eur od 22.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom neuhradenej ceny poskytnutých
služieb a titulom náhrady škody. Z požadovanej istiny tvorili neuhradené služby žalobcu sumu 160,34
Eur a náhrada škody 229,5 Eur. Žalobca uviedol, že žalovaný mu za obdobie od 02/2012 do 04/2012
nezaplatil za poskytnuté služby. Škoda podľa žalobcu zodpovedá rozdielu medzi trhovou cenou
mobilného telefónu zn. Samsung galaxy Ace vo výške 230 Eur a poskytnutou zľavnenou cenou pre
žalobcu vo výške 0,5 Eur a predstavuje tak sumu 229,5 Eur.
Žalovaný sa k veci nevyjadril. Do konania vstúpil na strane žalovaného vedľajší účastník, ktorý navrhol
žalobu v časti náhrady škody zamietnuť a uplatnil si pomernú náhradu trov konania v pomere úspechu
a neúspechu žalovaného.
Súd vo veci, keďže sa jedná o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p) nenariadil pojednávanie v súlade s
§ 115a ods. 2 O.s.p., pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania
vo veci bolo zverejnené na úradnej tabuli okresného súdu Bardejov podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v dňoch
od 13.1.2015 do 21.1.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami žalobcu a vedľajšieho účastníka,
zmluvou o pripojení č. R. XXXXXXX a č. R. XXXXXXX, dodatkom k zmluve o pripojení č. R. XXXXXXX,
pokusom o pokonávku zo dňa 7.6.2012, faktúrami, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu,
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca dňa 30.12.2011 uzavrel s žalovaným zmluvu o pripojení č. R. XXXXXXX, súčasťou ktorej boli
aj Všeobecné podmienky žalobcu. Dňa 31.1.2011 uzavreli účastníci dodatok k predmetnej zmluve, na
základe ktorej žalobca umožnil žalovanému využívať služby jeho telekomunikačnej siete a žalovaný
sa zaviazal mu za to zaplatiť. Žalovanému bola poskytnutá SIM karta na využívanie telekomunikačnej
siete žalobcu s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXX. Dňa 30.12.2011 uzavreli účastníci dodatok
k predmetnej zmluve, na základe ktorej odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón zn. Samsung
Galaxy Ace za zľavnenú kúpnu cenu 0,5 Eur, pričom jeho hodnota v danom čase predstavovala sumu
230 Eur. Žalovaný sa zaviazal, že zotrvá po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu s žalobcom a bude
plniť všetky zmluvné povinnosti. Zároveň sa žalovaný v predmetnom dodatku čl. 2 bod 2.2 zaviazal, že
počas doby viazanosti bude mať aktivovaný taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného
poplatku bez DPH stanovená prinajmenšom na sumu 69 Eur s DPH. V rámci dodatku si účastníci
dohodli aj zmluvnú pokutu pre žalovaného vo výške 599 Eur v prípade neplnenia zmluvných povinností.
Žalobca dňa 30.12.2011 uzavrel s žalovaným zmluvu o pripojení č. R. XXXXXXX, súčasťou ktorej boli
aj Všeobecné podmienky žalobcu. Dňa 31.1.2011 uzavreli účastníci dodatok k predmetnej zmluve, na
základe ktorej žalobca umožnil žalovanému využívať služby jeho telekomunikačnej siete a žalovaný sa
zaviazal mu za to zaplatiť. Žalovanému bola poskytnutá SIM karta na využívanie telekomunikačnej siete
žalobcu s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve nebol prijatý dodatok.
Faktúrou zo dňa 19.5.2011, splatnou dňa 2.6.2011, vyfakturoval žalobca žalovanému za odpojenie
telefónneho čísla XXXXXXXXXX sumu 3,98€. Faktúrou zo dňa 19.5.2011, splatnou dňa 2.6.2011,
vyfakturoval žalobca žalovanému za odpojenie telefónneho čísla XXXXXXXXXX sumu 3,98€.
Faktúrou zo dňa 17.2.2012, splatnou dňa 2.3.2012, vyfakturoval žalobca žalovanému za poskytnuté
služby za obdobie od 16.1.2012 do 14.2.2012 sumu 73,9 Eur. Faktúrou zo dňa 17.3.2012, splatnou
dňa 31.3.2012, vyfakturoval žalobca žalovanému poplatok za upomienku vo výške 1,33 Eur. Faktúrou
zo dňa 17.3.2012, splatnou dňa 31.3.2012, vyfakturoval žalobca žalovanému za poskytnuté služby za
obdobie od 15.3.2012 do 14.4.2012 sumu vo výške 72,9 Eur. Faktúrou zo dňa 17.4.2012, splatnou dňa
1.5.2012, vyfakturoval žalobca žalovanému poplatok za odpojenie vo výške 3,98 Eur. Faktúrou zo dňa
17.4.2012, splatnou dňa 1.5.2012, vyfakturoval žalobca žalovanému za poskytnuté služby za obdobie
od 15.3.2012 do 14.5.2012 sumu 8,23 Eur.
Pokusom o pokonávku zo 7.6.2012, ktorý bol žalovanému doručený 12.6.2012, vyzval žalobca
žalovaného na zaplatenie sumy 160,34 Eur, za poskytnuté telefonické služby, zmluvnej pokuty vo výške
599 Eur a poplatku za mimosúdne vymáhanie vo výške 60,75 Eur. Určil mu na to lehotu do 21.6.2012.
Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil ani čiastočne.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. účinného k 30.12.2011 podnik má právo a) na úhradu
za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom
telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1.
poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude
dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už
predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej
služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických
opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote
upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku
zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účinného k 30.12.2011 účastník je povinný a) používať
verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. účinného k 30.12.2011 zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí
obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných
služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo
ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb,
najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch
podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a
informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb,
podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na
používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie
o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka
súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 51 OZ účinného k 30.12.2011 účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného k 22.6.2012 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2)
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Po vykonanom dokazovaní súd považuje zistený skutkový stav v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na
zaplatenie poskytnutých služieb za obdobie od 16.1.2012 do 14.5.2012 za nesporný. Bolo preukázané,
že žalobca poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. Následne mu žalobca fakturoval
poplatky, ktoré si účastníci dohodli v zmluve o pripojení, ktorej súčasťou sú nielen všeobecné zmluvné
podmienky žalobcu, ale aj sadzobník poplatkov. Žalobca vyfakturoval žalovanému za tento nárok spolu
160,34 Eur. Nárok žalobcu pozostáva jednak z poplatkov za odpojenie telefónu žalovaného z jeho
telekomunikačnej siete, pripojenie do ktorej mu žalobca umožnil, poplatku za upomienku vo výške 1,33
Eur podľa platného cenníka služieb žalobcu a článku 11 všeobecných zmluvných podmienok žalobcu
a hovorného za obdobie od 16.1.2012 do 14.5.2012, spolu všetko vo výške 160,34 Eur. Súd preto
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu v zmysle výroku tohto rozsudku. Z vykonaného
dokazovania je ďalej zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní sa so svojim záväzkom voči žalobcovi už
deň po splatnosti príslušnej faktúry. Keďže si však žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania z celej
sumy nezaplatených služieb až od 22.6.2012, teda neskôr, než mohol, súd mu ich priznal v celom
uplatnenom rozsahu s prihliadnutím k zásade dispozičnosti. Dňa 22.6.2012 bola základná sadzba ECB
vo výške 1%, žalobca má teda právo na 9% ročné úroky z omeškania z priznanej sumy 160,34 Eur, čo
si aj žalobca správne vyčíslil.
Podľa článku 2 bodu 2.1 prvej vety dodatku k zmluve o pripojení R. XXXXXXX účastník je povinný
zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok vo výške uvedenej v
čl. 1 bod 1.5. Účastník je povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom
v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní odo dňa vystavenia faktúry. V prípade, že o to podnik
účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu cenu MT a DPH alebo poplatok v hotovosti, na
predajnom mieste, na ktorom s podnikom účastník uzavrel tento dodatok a to vo forme preddavku.
Podľa článku 2 bodu 2.3 písm. a/ dodatku k zmluve o pripojení R. XXXXXXX účastník sa zaväzuje,
že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa
zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM
karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto zmluvy užívať a to v súlade s jeho záväzkami
a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, za porušenie tejto povinnosti
sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 610/2003 Z.z. v platom znení.
Podľa článku 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení dodatku k zmluve o pripojení R. XXXXXXX
v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku
( najmä ale nezaplatenie splatnej ceny za služby nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto
článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti
bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu vo výške 599 Eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú
podnik predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo
nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Účastník je zároveň povinný uhradiť
podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu
podľa tohto článku je účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ostáva do
uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na zaplatenie inak v
lehote 14 dní od doručenia výzvy podniku účastníkovi.
Podľa článku 2 bodu 2.7 dodatku k zmluve o pripojení R. XXXXXXX podnik je povinný splniť si všetky
svoje povinností vyplývajúce mu zo zmluvy a tohto dodatku najmä predať účastníkovi MT za dohodnutú
kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k MT a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník
splní všetky podmienky pre vznik nároku na kúpu MT za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom.
Podľa článku 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení R. XXXXXXX účastník vyhlasuje, že si je vedomý,
že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM
karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bode 2.2.,2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla
škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa,
ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa
pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby
spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom
zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo
zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré
vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého
v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od
zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku
zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa
svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 Občianskeho zákonníka účinného zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Žalobca podľa názoru súdu nesprávne uplatňuje sumu 229,5 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% od 22.62012 do zaplatenia z dôvodu nároku na náhradu škody.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka upravuje pravidlá, pre dohadovanie jednotlivých ustanovení
zmlúv, ktorých jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Jeho obsah reaguje na skutočnosť, že
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom ( v danom prípade s žalobcom) od ktorého
dôvodne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne
so znalosťou ponúkaného tovaru s služieb oproti spotrebiteľovi, čo zodpovedá zásade poctivého
obchodného styku. Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre
množstvo zmlúv, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy.
Nezáleží na tom, či ustanovenia tvoria navonok osobitnú súčasť zmluvy, alebo či sú prijaté do samotnej
zmluvy, alebo formou dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má
zmluva. Zmyslom a cieľom právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä
neuplatňovať nároky z nej vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. Podľa článku 3 ods. 1 uvedenej Smernice
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že
štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa článku 3 ods.3
Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať
za nekalé. Podľa prílohy Smernice bodu 1 písm. e) podmienkou uvedenou v článku 3 Smernice je
požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
kompenzáciu.
Súd na základe vykonaného dokazovania uvádza, že zmluvné podmienky dohodnuté v článku 2 bod 2.5
a v článku 3 bod. 3.7 dodatku k zmluve o pripojení R. XXXXXXX sú pre rozpor s § 53 OZ sú neplatné,
pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovaného, ako spotrebiteľa. Nie je možné dospieť k názoru, že by boli tieto podmienky individuálne
dojednané. Dodávateľ, teda žalobca v konaní skutočnosť, že sa jedná o individuálnu dohodu medzi
účastníkmi, nepreukázal. Žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy,
ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ, teda žalovaný, zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť.
V tomto konkrétnom posudzovanom prípade teda uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ dodatky k zmluvám
o pripojení, v rámci ktorých sa s žalobcom dohodol o povinnosti žalovaného zaplatiť v prípade, ak
poruší niektorú zmluvnú povinnosť zmluvnú pokutu vo výške 599 Eur, resp. zaplatiť náhradu škody vo
výške rovnajúcej sa rozdielu medzi trhovou cenou mobilných telefónov a poskytnutou zľavou z takejto
ceny, pričom v dodatku k zmluve o pripojení R. XXXXXXX bola určená všeobecná trhová cena daného
mobilného telefónu vo výške 230 Eur a akciová cena pre žalovaného vo výške 0,5 Eur. Obsahom
dodatku bolo porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaného a zmluvná pokuta pre žalobcu v
prípade, ak práve on poruší ustanovenia zmluvy, dodatku, alebo všeobecných obchodných podmienok,
však v dodatku dohodnutá nebola. Nie je možné akceptovať taký stav, v rámci ktorého jedna zo
zmluvných strán využíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ alebo
bezvýhradne prijme, alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Na druhej strane dodávateľ masívnou
reklamnou kampaňou vytvára v spotrebiteľovi legitímne očakávanie, že vstupuje do zmluvného vzťahu
so zmluvnou stranou, ktorá sa správa korektne. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o
obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na veľmi drobné a husté písmo, akým sú podmienky
dodatku k zmluve o pripojení uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní
a ich množstvo v jednom súvislom texte.
Takéto dojednanie v článku 2 bodu 2.5 uvedeného dodatku k zmluve o pripojení R. XXXXXXX nemôže
obstáť pri právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. V
tomto prípade súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.
Je zároveň potrebné uviesť, že rovnako ustanovenie článku 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení
R. XXXXXXX je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalobca nemá právo na
náhradu škody o ktorú svoj nárok v tomto konaní uplatňuje. Obaja účastníci uzavreli dodatok k zmluve o
pripojení R. XXXXXXX , pričom žalobca predal žalovanému 1 mobilný telefón za kúpnu cenu 0,5 Eur, čo
možno právne posúdiť ako uzavretú kúpnu zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
nepozná inštitút podmienečne poskytnutej zľavy z kúpnej ceny, ako to uvádza žalobca. Na kúpnej cene
0,5 Eur v prípade vyššie uvedeného mobilného telefónu sa účastníci dohodli dobrovoľne a takto určená
kúpna cena je rozhodujúca ako jedná z podstatných náležitosti platne uzavretej kúpnej zmluvy ohľadne
vyššie uvedených mobilných telefónov, ktoré žalobca predal žalovanému. Nedodržaním povinnosti platiť
za služby vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie týchto služieb ( na čo súd žalovaného v toto rozsudku
zaviazal) a samozrejme aj nárok na náhradu škody, pokiaľ žalovaný svojim konaním škodu žalobcovi,
za podmienok uvedených v zákone, spôsobil. Žalobca však súdu nepreukázal nič, na základe čoho by
mohol dôvodne požadovať od žalovaného náhradu akejkoľvek škody.
Samotný článok 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení R. XXXXXXX však žalobcovi, ako
dodávateľovi v zmysle § 52 OZ, nad rámec zákona umožňuje požadovať náhradu škody na žalovanom,
ako spotrebiteľovi, a to výlučne z toho dôvodu, že nedodržal svoj záväzok uhrádzať za služby spojené s
užívaním. Škoda má spočívať v rozdiele medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny vo výške 229,5 Eur. Pre náhradu škody je potrebné splniť niekoľko podmienok. V prvom prípade
musí existovať škoda ako majetková ujma. Rovnako musí existovať porušenie právnej povinnosti
( existencia protiprávneho úkonu), existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a zavinenie
toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Tieto atribúty práva na náhradu škody sú
zákonnými atribútmi, za akých škoda vzniká a po splnení ktorých ju možno s úspechom požadovať.
Žalobca si v tejto spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola vopred pripravená a ktorej obsah žalovaný nemohol
ovplyvniť, v článku 3.7 prispôsobil nárok na náhradu škody tým, že stanovil podmienky jej vzniku
bez ohľadu na zákon. Akýmkoľvek porušením povinností vzniká žalobcovi nárok na náhradu škody
minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny. Ako už bolo vyššie uvedené, kúpna cena bola
určená, platne dohodnutá a bezpodmienečná. Žalovaný si nemohol byť vedomý niečoho, čo právne
neexistuje. V dôsledku toho ani nemohol porušiť akúkoľvek právnu povinnosť, vzťahujúcu sa ku kúpnej
cene nadobudnutého mobilného telefónu. Zároveň nemôže byť z platného právneho úkonu spôsobená
škoda, ako to naznačuje žalobca v predmetnom ustanovení dodatku, pretože keď bola kúpna zmluva
uzavretá platne ( čo nebolo spochybnené), tak akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti sa nemôže
vzťahovať na takúto platne uzavretú dohodu.
Predmetné ustanovenia článku 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení R. XXXXXXX však obchádza
zákon ohľadne existencie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a ako taký je neplatný nielen
pre obchádzanie zákona, ale aj s ohľadom na to, že sa jedná o nepovolenú a teda neprimeranú zmluvnú
podmienku. Nárok na náhradu škody z žalobcom uvádzaných skutočností teda neexistuje a súd ho
žalobcovi nemôže priznať na základe skutočností, ktoré žalobca vo svojej žalobe uviedol.
Súd teda žalobu v časti, týkajúcej sa náhrady škody zamietol.
O trovách konania žalobcu a žalovaného súd rozhodol podľa 142 ods. 2 O.s.p. a skutočnosti, že vo
väčšom rozsahu úspešný žalovaný náhradu trov konania nepožadoval.
O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.,
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, v pomernej časti jeho úspechu.
Tarifnú odmenu za 2 úkony ( 1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. podanie vyjadrenia) podľa §§ 10 a
13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd počítal z hodnoty 389,84 Eur a určil ju na 28,22 Eur. Vedľajší účastník
má v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. právo aj na náhradu vo výške 16,08 Eur ( 2x 8,04 Eur)
za každý z uvedených úkonov. V prípade plného úspechu by mal vedľajší účastník právo na náhradu
trov konania vo výške 72,52 Eur. Žalovaný bol v konaní úspešný v pomere 17,74% ( úspech 229,5 -
neúspech , čo predstavuje percentuálne vyjadrenie úspechu 58,87% úspechu a 41,13% neúspechu).
tento rozdiel je zároveň aj úspechom vedľajšieho účastníka v konaní, súd mu teda priznal pomernú
časť účelne vynaložených trov konania (17,74% zo sumy 72,52 Eur) v celkovej výške 12,87 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.