Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/644/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232888
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232888.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu

JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09. 06. 2014 č. k. 10C/35/2013-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Nitra v označených exekučných konaniach. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom v konaní domáhal od
odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Nitra, v ktorom súdny exekútor predložil návrh na vykonanie

exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
takú spoluprácu s účastníkmi konania, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až po uplynutí zákonom stanovenej doby, čo charakterizoval ako nesprávny úradný postup vzniknutý
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Z tohto dôvodu
si preto uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 2.766,17 eura a náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch v sume 553,23 eura. Nakoľko navrhovateľ sa obdobného nároku domáhal voči odporcovi
i v ďalších konaniach súdu prvého stupňa z dôvodu hospodárnosti podľa § 112 ods. 1 OSP, spojil
na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 10C/35/2013, 10C/36/2013, 10C/39/2013, 10C/40/2013,
10C/41/2013, 10C/42/2013, 10C/43/2013, 10C/44/2013, 10C/50/2013 s tým, že konanie sa bude viesť
pod sp.zn. 10C/35/2013. Z hľadiska skutkového stavu mal za preukázané, že vo veci pôvodne vedenej
pod sp.zn. 10C/36/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 3.625,25 eura a nemajetkovú
ujmu v sume 725,05 eura, pričom v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.

23Er/829/2011 bola exekútorom podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonane exekúcie dňa 22.
08. 2011, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn. SR 02620/11
a uznesením exekučného súdu zo dňa 13. 09. 2011 č.k. 23Er/829/2011-11 bola žiadosť zamietnutá. V
konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 10C/39/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške10.218,60 eura, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.043,72 eura z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu v konaní pod sp.zn. 7Er/265/2010, kde žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 23. 04. 2010 a táto bola zamietnutá uznesením zo dňa 21. 03.

2012 č.k. 7Er/265/2010-16. V ďalšom konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 10C/40/2013 si navrhovateľ
uplatnil majetkovú škodu vo výške 1.597,14 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 319,43
eura za nesprávny úradný postup exekučného súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 9Er/803/2010,
kde bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená exekučnému súdu dňa 19.
10. 2010 a táto bola zamietnutá uznesením zo dňa 25. 04. 2012 č.k. 9Er/803/2010-9. V konaní

pôvodne vedenom pod sp.zn. 10C/41/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 3.058,53
eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 611,71 eura, pričom z exekučného spisu vedeného pod
sp.zn. 14Er/179/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
exekučnému súdu dňa 19. 05. 2011 a táto bola zamietnutá uznesením zo dňa 24. 05. 2011 č.k.
14Er/179/2011-10. V konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 10C/42/2013 si navrhovateľ uplatňoval
majetkovú škodu vo výške 3.862,07 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 772,41 eura v súvislosti

s exekučným konaním Okresného súdu Nitra pod sp.zn. 19Er/526/2010, v ktorom bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená exekučnému súdu dňa 15. 07. 2010 a táto bola
uznesenímzodňa21.02.2011č.k.19Er/526/2010-9zamietnutá.Vkonanípôvodnevedenompodsp.zn.
10C/43/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 1.475,85 eura, náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 295,17 eura z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v konaní pod

sp.zn. 11Er/542/2011, kde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 08.
06. 2011 a táto bola zamietnutá uznesením zo dňa 10. 06. 2011č.k. 11Er/542/2011. V ďalšom konaní
pôvodne vedenom pod sp.zn. 10C/44/2013 si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu vo výške 2.540,23
eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 508,05 eura za nesprávny úradný postup exekučného
súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 16Er/174/2012, kde bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie doručená exekučnému súdu dňa 13. 02. 2012 a táto bola zamietnutá uznesením zo dňa
23. 03. 2012 č.k. 16Er/174/2012-12. Posledným návrhom vedeným pôvodne pod sp.zn. 10C/50/2013
si navrhovateľ uplatňoval majetkovú škodu vo výške 6.087,02 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 1.217,40 eura za nesprávny úradný postup exekučného súdu v konaní vedenom pod sp.zn.
11Er/525/2010, v ktorom súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

dňa 15. 07. 2010 a o tejto bolo rozhodnuté uznesením exekučného súdu zo dňa 03. 02. 2011 č.k.
11Er/525/2010-9 tak, že žiadosť bola zamietnutá. Opierajúc sa o ust. § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, §
9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 44 ods. 1, 2 a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do

31. 05. 2010, do 31. 05. 2011 ako aj do 17. 01. 2013 (ďalej len "Exekučný poriadok") dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a preto ho v jednotlivých konaniach spojených na spoločné
konanie zamietol. Konštatoval, že samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné
prerokovanie s príslušným orgánom, t.j. s odporcom, pričom je nesporné, že navrhovateľ dňa 23. 04.
2012 mu doručil žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a po uplynutí 6 mesiacov

bola splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu na súd, i keď k uplynutiu tejto lehoty došlo až po
začatí súdneho konania. Na námietku premlčania vznesenú odporcom proti nároku na náhradu škody
vzniknutému pred dňom 23. 04. 2009 neprihliadol poukazujúc na to, že rozhodnutie exekučného súdu o
zamietnutí žiadosti bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného až po uvedenom dátume, odkedy
neuplynula zákonná 3-ročná lehota do podania návrhu na súd. Následne preto zisťoval opodstatnenosť

navrhovateľom tvrdených porušení v postupe exekučného súdu. V súvislosti s námietkou navrhovateľa,
že zo strany exekučného súdu došlo k vykonaniu úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok
argumentoval, že preskúmanie exekučného titulu exekučným súdom a následné zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemá za následok nesprávny úradný postup ani porušenie
práv oprávneného, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného

titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a to aj bez návrhu a nielen z hľadiska
procesného, ale i príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, ako to konštatoval i Ústavný
súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp.zn. II. ÚS 499/2010. Taktiež nemal za preukázané, že by v
označených exekučných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu z dôvodu nevydania
rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.

V tejto súvislosti uviedol, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05.
2010 bol exekučný súd v zákonnej 15-dňovej lehote povinný písomne poveriť exekútora vykonaním
exekúcie, táto lehota však platila iba v prípade, ak bolo poverenie vydané pre exekútora na vykonanie
exekúcie, v opačnom prípade a teda pokiaľ súd zistil rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného tituluso zákonom, žiadna lehota na vydanie zamietajúceho uznesenia nebola zákonom ustanovená. Takýto
výklad predmetného ustanovenia označil za logický, pretože ak súd zistil rozpor exekučného titulu so
zákonom, tak zamietajúce rozhodnutie nebolo možné vydať v 15-dňovej lehote, keďže rozhodnutiu

predchádzal postup súdu, v rámci ktorého vyzýval či už súdneho exekútora alebo oprávneného alebo
jeho právneho zástupcu na predloženie podkladov, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného
titulu, čo z hľadiska časovej náročnosti mohlo trvať aj niekoľko mesiacov. Množiace sa exekučné
konanianazákladerozhodcovskýchrozsudkovanotárskychzápisnícsprihliadnutímnapotrebuochrany
spotrebiteľa si následne uvedomil aj zákonodarca a od 01. 06. 2011 ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku zmenil tak, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a
d/ Exekučného poriadku, pričom znenie ustanovenia pokiaľ ide o vydanie zamietajúceho uznesenia,
zostalo nezmenené. Naviac poukázal i na stanovisko Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 471/2012, podľa
ktoréhosamotnénedodržaniezákonomustanovenejlehotynarozhodnutieožiadostisúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné považovať za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať aj

objektívneokolnosti,prektorésúdnemoholrozhodnúťvzákonnejlehote.Poukázalnato,ževkonaniach
vedených pôvodne pod sp.zn. 10C/35/2013, 10C/36/2013, 10C/39/2013, 10C/40/2013, 10C/41/2013,
10C/42/2013, 10C/43/2013, 10C/44/2013 a 10C/50/2013 s ohľadom na zistenie, že súd skúmal rozpor
exekučného titulu so zákonom, ako i zaťaženosť exekučného oddelenia, počet vecí a personálne
vybavenie, nemožno postup exekučného súdu považovať za nesprávny úradný postup z dôvodu

nevydania rozhodnutia v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. V exekučných konaniach
vedenýchpodsp.zn.14Er/529/2012,14Er/179/2011a11Er/542/2011exekučnýsúdožiadostiexekútora
rozhodol do 15 dní od jej doručenia, preto návrh v tejto veci označil za bezpredmetný. Poznamenal
tiež, že zo strany navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy
v konaní tak, ako je to už ustanovené v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. 01.

2013. Uzavrel preto, že základ nároku uplatňovaného navrhovateľom nebol preukázaný, preto sa ďalej
nezaoberal výškou škody a majetkovej ujmy, ani jej primeranosťou a návrh v celom rozsahu zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli
a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu účastníkovi

konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a teda po tom, čo už
došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom rozhodovaní bol viazaný ust.
§ 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z.z.. Svojim

rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Poukázal
tiež na to, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty, i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces

neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že súdu neprísluší
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať
platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale

dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast
ekonomickej trestnej činnosti atď. Rovnako tak Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj
právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej
kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti

súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s
výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením

rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania sú návrhy navrhovateľa, ktorými sa voči odporcovi domáha zaplatenia
náhradyškodyanemajetkovejujmypodľazák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúpri

výkone verejnej moci vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra
ako exekučného súdu. Návrhom vedeným pôvodne na súde prvého stupňa pod sp.zn. 10C/35/2013 sa
navrhovateľ domáha náhrady škody vo výške 2.766,17 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 553,23 eura,
vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/36/2013 náhrady škody vo výške 3.625,25 eura a nemajetkovej
ujmy vo výške 725,05 eura, vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/39/2013 náhrady škody vo výške
10.218,60 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 2.043,72 eura, návrhom pôvodne vedeným pod sp.zn.

10C/40/2013 náhrady škody vo výške 1.597,14 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 319,43 eura, vo veci
pôvodnevedenejpodsp.zn.10C/41/2013náhradyškodyvovýške3.058,53euraanemajetkovejujmyvo
výške 611,71 eura, vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/42/2013 náhrady škody vo výške 3.862,07
eura a nemajetkovej ujmy vo výške 772,41 eura, vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/43/2013
náhrady škody vo výške 1.475,85 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 295,17 eura, vo veci pôvodne

vedenej pod sp.zn. 10C/44/2013 náhrady škody vo výške 2.540,23 eura a nemajetkovej ujmy vo výške
508,05 eura a vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/50/2013 náhrady škody vo výške 6.087,02 eura a
nemajetkovej ujmy vo výške 1.217,40 eura. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní
rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej 15-dňovej lehote a v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o

udeleniepoverenianavykonanieexekúcieatieživykonanímúradnéhopostupubezsplneniazákonných
podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v
časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením
prekážky veci rozhodnutej. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 22. 02. 2013 č.k. 10C/35/2013-26
boli označené súdne konania spojené na spoločné konanie s tým, že toto sa bude viesť ďalej pod sp.zn.

10C/35/2013.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z.z."), ktorý na danú vec dopadá,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy ana okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z.z.).

Úvodom je potrebné poznamenať, že v nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny
základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.), je zák. č. 514/2003 Z.z. osobitným zákonom, ktorý
upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát
zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky

zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda
bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov
v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou
podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama
príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený
a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu

za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy
zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a §
6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je samostatne
upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej

slobody (§ 7), a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem "nesprávny úradný postup", vo všeobecnosti za takýto možno považovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o

objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody
vo vzťahu príčiny a následku.

V súdenej veci správne súd prvého stupňa vo svetle týchto záverov posudzoval existenciu predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom v konaní. V tomto smere v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Niet totiž sporu, že vo veci
pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/35/2013, kde podľa navrhovateľa došlo k nesprávnemu úradnému
postupu Okresného súdu Nitra (ďalej len "exekučný súd") v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn.

14Er/529/2012 z obsahu tohto spisu vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa 02. 05. 2012 doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na
návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému V. Z., o vymoženie 673,17 eura s príslušenstvom
nazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmbolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenská
rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 26. 09. 2011 sp. zn. SR 05979/10 a táto bola uznesením

exekučného súdu zo dňa 11. 05. 2012 č.k. 14Er/529/2012-11 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Nitre zo dňa 31. 01. 2013 č.k. 26CoE/148/2012-39 zamietnutá.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/36/2013 obsah exekučného spisu sp.zn. 23Er/829/2011
dokladuje, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému I. H., o vymoženie 1.600,83
eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 28. 04. 2011 sp. zn. SR 02620/11
bola doručená exekučnému súdu dňa 22. 08. 2011, ktorú exekučný súd uznesením zo dňa 13. 09.
2011 č.k. 23Er/829/2011-11 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitra zo dňa 31. 01. 2012 č.k.

7CoE/17/2012-32 zamietol a následne uznesením zo dňa 06. 06. 2013 č.k. 23Er/829/2011-16 exekučné
konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie.Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/39/2013 obsah exekučného spisu sp.zn. 7Er/265/2010,
v ktorom konaní malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, preukazuje, že
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 23. 04. 2010 a to na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti
povinnej X. Z., o vymoženie 2.389 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu a to rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 11. 01.
2010 sp. zn. SR 21913/09, pričom exekučný súd dňa 11. 05. 2010 vyzval prostredníctvom exekútora
oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok, ako aj dohody o

vyplnení zmenky. Až na opätovné výzvy zo dňa 01. 07. 2010 a zo dňa 25. 10. 2010 požadované doklady
boli exekučnému súdu predložené dňa 08. 11. 2010. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 21.
03. 2012 č.k. 7Er/265/2010-16 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 03. 2013 č.k.
11CoE/52/2013-49 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/40/2013 bolo exekučné konanie vedené exekučným súdom

pod sp.zn. 9Er/803/2010, žiadosť totožného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na návrh totožného oprávneného, proti povinnej V., o vymoženie 375 eur s príslušenstvom
na základe exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 18. 06. 2010 sp. zn. SR 05087/10, bola doručená exekučnému
súdu dňa 19. 10. 2010 a táto uznesením exekučného súdu zo dňa 25. 04. 2012 č.k. 9Er/803/2010-9,

právoplatným dňa 21. 05. 2012 bola zamietnutá a následne uznesením zo dňa 30. 07. 2013 č.k.
9Er/803/2010-23 bolo exekučné konanie zastavené a oprávnenému bola uložená povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/41/2013 navrhovateľ vzhliadol nesprávny úradný postup v

konaní exekučného súdu pod sp.zn. 14Er/179/2011, kde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým doručená exekučnému súdu dňa 19. 05.
2011 a to na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému Y. V., o vymoženie 748,03 eura s
príslušenstvom, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 23. 02. 2011 sp. zn. SR 06214/10, o tejto žiadosti exekučný súd

rozhodol uznesením zo dňa 24. 05. 2011 č.k. 14Er/179/2011-10, právoplatným dňa 05. 11. 2011, ktorým
žiadosť zamietol a uznesením zo dňa 16. 11. 2011 č.k. 14Er/179/2011-13 exekučné konanie zastavil a
rozhodol o trovách exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/42/2013 obsah exekučného spisu sp.zn. 19Er/526/2010

dokladuje, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému A., o vymoženie 846 eur s
príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 20. 01. 2010 sp. zn. SR 21745/09 bola
doručená exekučnému súdu dňa 15. 07. 2010, ktorú exekučný súd uznesením zo dňa 21. 02. 2011 č.k.

19Er/526/2010-9, právoplatným dňa 12. 07. 2012 zamietol a následne uznesením zo dňa 27. 09. 2012
č.k. 19Er/526/2010-27 exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/43/2013 obsah exekučného spisu sp.zn. 11Er/542/2011,
v ktorom konaní malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, preukazuje, že

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 08. 06. 2011 a to na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti
povinnému V. S., o vymoženie 315,48 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu a to rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 26. 01. 2011
sp. zn. SR 13065/10. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 10. 06. 2011 č.k. 11Er/542/2011-10,

právoplatným dňa 05. 07. 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol a uznesením zo dňa 15. 06. 2012 č.k. 11Er/542/2011-18 exekučné konanie zastavil a rozhodol
o trovách exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/44/2013, kde podľa navrhovateľa došlo k nesprávnemu

úradnémupostupuexekučnéhosúduvexekučnomkonanívedenompodsp.zn.16Er/174/2012zobsahu
tohto spisu vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa 13. 02. 2012 doručená žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť,
s.r.o., proti povinnému V. E., o vymoženie 917,01 eura s príslušenstvom na základe exekučnéhotitulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Bratislava zo dňa 03. 08. 2011 sp. zn. SR 07017/11 a táto bola uznesením exekučného súdu zo dňa 23.
03. 2012 č.k. 16Er/174/2012-12 zamietnutá.

V poslednej veci, pôvodne vedenej pod sp.zn. 10C/50/2013 z obsahu spisu exekučného súdu pod sp.zn.
11Er/525/2010 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému H. O., o vymoženie 1.372
eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 18. 01. 2010 sp. zn. SR 23132/09, bola
exekučnému súdu doručená dňa 15. 07. 2010 a o tejto exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 03. 02.
2011 č.k. 11Er/525/2010-9, právoplatným dňa 16. 04. 2011 tak, že túto zamietol a uznesením zo dňa 19.
12.2011č.k.11Er/525/2010-16exekučnékonaniezastavil.Podľanavrhovateľavyššiepopísanépostupy
exekučného súdu vykazujú znaky nesprávneho úradného postupu, keď k rozhodnutiu exekučného súdu
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej

15-dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci
a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní. Odpoveď, či došlo k vydaniu,
resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej lehote, poskytuje ust. § 44 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len "Exekučný poriadok").

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. 06. 2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 06. 2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 06. 2011, podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií zmierov nimi schválených.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva názor, že z prejavu vôle normotvorcu
obsiahnutom v zhora citovaných ustanoveniach plynie záver, podľa ktorého 15-dňová lehota od

doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd, sa vždy vzťahovala len na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je totiž potrebné ozrejmiť výkladovými
metódami, ktoré zachovávajú autenticitu sledovaného zámeru, čo umožňuje výklad doslovný,
gramatický a systematický, pričom niet dôvodu pre použitie analógie. V tejto súvislosti je zvlášť
významné, že úmyslom zákonodarcu bolo práve zefektívnenie exekučného konania v snahe dosiahnuť,

aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu a tak prispieť
k lepšej vymožiteľnosti práva. Táto požiadavka však stráca svoj základný význam a opodstatnenosť
v prípade, že niet exekučného titulu pre jeho rozpor so zákonom ako materiálneho predpokladu
každej exekúcie. Neznamená to však, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo účastníka na
prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy

a článku 6 ods. 1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová
lehota exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie
poverenia, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučnéhoporiadku, napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému
súdu rozhodnúť (či už pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, kde uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti "poveriť" exekútora,

aby exekúciu vykonal. Obdobnú paralelu možno nájsť i v odvolaní proti rozhodnutiam v exekučnom
konaní, ktoré v zásade nie je prípustné (§ 202 ods. 2 OSP), pokiaľ Exekučný poriadok výslovne vo
svojich ustanoveniach nezakotvuje, že odvolanie prípustné je a taktiež i v ustanoveniach Občianskeho
súdneho poriadku (napr. § 16 ods. 1, § 75 ods. 4, 5, § 92 ods. 5, § 95 ods. 3 atď.), ktoré sa na
exekučné konanie použijú, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 OSP). S ohľadom na

cieľ a zásady Exekučného poriadku, na ktorých je budovaný, preto jeho ust. § 44 ods. 2 nie je možné
interpretovať rozširujúcim spôsobom tak, ako to predkladá navrhovateľ. Odvolacím súdom zastávaný
názor v konečnom dôsledku, s prihliadnutím na vzájomné súvislosti a účel sledovaný právnou úpravou,
nemožno označiť ani za neprimeraný alebo svojvoľný výklad práva upierajúci základné práva a slobody,
súčasťou ktorých je i právo na súdnu ochranu. Naviac s účinnosťou od 01. 06. 2011 zákonodarca
v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku neviazal ani vydanie

poverenianavykonanieexekúciepresúdnehoexekútoranazákonnú15-dňovúlehotuoddoručeniajeho
žiadosti. Vychádzajúc z týchto záverov v súdenej veci s ohľadom na skutočnosť, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli exekučným súdom vo všetkých označených
exekučných konaniach zamietnuté a že exekučnými titulmi boli rozhodnutia rozhodcovských súdov,
nedošlo tak z jeho strany k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote a

teda z tohto dôvodu ani k nesprávnemu úradnému postupu.

Rovnako tak odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa zastáva názor, že v sporom
dotknutých exekučných konaniach neboli preukázané ani navrhovateľom avizované zbytočné prieťahy,
ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy § 9 ods. 1 zák. č.

514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu,zakotvujeičl.6ods.1prvejvetyDohovoru.Vtomtosmererozsiahlarozhodovaciapraxústavného
súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými
sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým
súd v konaní postupoval. Hodnotiac postup exekučného súdu z hľadiska týchto kritérií, s ohľadom na
okolnosti daných vecí, ktoré súd prvého stupňa popísal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a s

ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, nemožno vzhliadnuť v jeho postupe zbytočné prieťahy. Zvlášť,
pokiaľ v jednotlivých exekučných konaniach zhodne exekučnými titulmi boli rozhodcovské rozsudky
zaväzujúce povinných na plnenie z titulu spotrebiteľskej úverovej zmluvy a v nadväznosti na tento titul
exekučný súd viazaný ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zvýrazňujúcim jeho zodpovednosť za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, bol povinný podrobiť náležitému preskúmaniu nielen žiadosť

súdneho exekútora a návrh na vykonanie exekúcie, ale najmä rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul z hľadísk vymedzených platnou právnou úpravou. Tento záver je súladný i s konštantnou judikatúrou
ÚstavnéhosúduSR,podľaktorejpriposúdení,čidošloalebonedošlokporušeniuprávanaprerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa síce prihliada
na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie sa automaticky nepovažuje za

porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. Pojem "zbytočné prieťahy" je autonómny a nemožno ho vykladať a aplikovať len s ohľadom
na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (porovnaj II. ÚS 64/97, I.

ÚS 63/00, I. ÚS 16/02).

K navrhovateľom posledne tvrdenému dôvodu nesprávneho úradného postupu v súvislosti so
zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom, odvolací

súd nepovažuje za zmysluplné sa bližšie vyjadrovať a v podrobnostiach odkazuje na správne a
presvedčivé dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Poukazuje ďalej len na to, že v
tomto smere sú právne závery ustálené judikatúrou Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR a
odvolací súd nemá dôvod sa od nich odkloniť. V konečnom dôsledku sú dobre známe i samotnémunavrhovateľovi, resp. by mu mali byť, keďže mu ako oprávnenému v exekučných veciach boli doručené
tisíce rozhodnutí, týkajúcich sa danej problematiky. Za daných okolností, tak i podľa názoru odvolacieho
súdu navrhovateľ nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo v niektorom z ním označených

exekučných konaní k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.,
čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť odporcu za navrhovateľom v tomto konaní
požadovanú náhradu škody a nemajetkovú ujmu. Odvolací súd ale tiež dodáva, že pokiaľ navrhovateľ
nedisponoval spôsobilými exekučnými titulmi, nemohol sa v rámci exekúcie vôbec domôcť ani nárokov
od povinných vyplývajúcich mu z úverových zmlúv, a preto s rozhodcovskými rozsudkami ako nulitnými

aktami v exekučných konaniach sa ani nemôže spájať vznik akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy
oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak zásada, podľa ktorej "na
nepráve nemožno stavať právo".

Záverom odvolací súd konštatuje, že hoci navrhovateľ ani nekonkretizoval svoj odvolací dôvod a postup
prvostupňového súdu v konaní, ktorým malo dôjsť k odňatiu mu možnosti konať pred súdom, odvolací

súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu konania podľa § 221 ods. 1
písm. f/ OSP nezistil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.