Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/245/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209465
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712209465.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: František
Gubó, s miestom podnikania 941 41 Bešeňov 240, IČO: 30 901 421, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom, so sídlom B. nám. 7, XXX XX O. K., proti žalovanému: DOPRAVEX,
s.r.o., so sídlom 038 42 Príbovce 175, IČO: 44 083 238, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jánom
Repáňom, advokátom, so sídlom M. R. X. XX, XXX XX Martin, v konaní o zaplatenie 18.018,86 Eur, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 148/2012-305 zo dňa 19.3.2014
v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cb/148/2012-330 zo dňa 9.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 148/2012-305 zo dňa 19.3.2014 v spojení s opravným
uznesením č.k. 18Cb/148/2012-330 zo dňa 9.6.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 18.018,86 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách súdneho
konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.081
Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a vo výške 2.936,95 Eur titulom trov právneho
zastúpenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Štátu trovy konania neboli priznané.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia primárne poukázal na ust. § 266 Obchodného zákonníka,

keďže v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13Cob/177/2013 zo dňa 25.09.2013 bolo
okresnému súdu uložené, aby za dôkaznej povinnosti sporových strán a aplikácie výkladových pravidiel
obsiahnutýchvObchodnomzákonníku,vyhodnotilčl.IV.bodu4.Rámcovejzmluvyvovzťahuksplatnosti
žalobcovho nároku na zaplatenie ceny plnenia a aby bolo opätovne vo veci rozhodnuté, v spojení so
záverom Krajského súdu v Žiline, že odkladacia podmienka prichádza do úvahy len v tom prípade, ak
je určitým spôsobom dohodnutá, vyjadrená. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a oboznámení
sa s Rámcovou zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku č. 2011/01/02 a za aplikácie ust. § 610

Obchodného zákonníka uskutočnil výklad zmluvného dojednania, a to čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy
cez výkladové pravidlá podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka. Okresný súd mal za to, že úhrada
faktúr žalobcovi mala byť uskutočnená do 10-tich dní po úhrade platieb zo strany investora stavby,
ktorým bola spoločnosť GRANVIA, a.s. a nie spol. OBERTUS s.r.o., ktorá bola zmluvným partnerom
žalovaného, t.j. objednávateľom vo vzťahu k žalovanému. Na základe aj doplneného dokazovania
vyplynulo, že investorom stavby - rýchlostnej cesty R1 Nitra - Tekovské Nemce, Banská Bystrica -
severný obchvat, t.j. aj stavby rýchlostná cesta R1 Nitra - západ - Selenec, a stavby rýchlostná cesta

R1 Selenec - Beladice, bola spol. GRANVIA, a.s., so sídlom Europeum Business Center - blok A,
Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 631, čo preukázal aj listinný dôkaz, a to list zo dňa26.11.2012 (č.l. 189 - 191 spisu), ako aj list zo dňa 12.02.2014 (č.l. 285 spisu). Opak žalovaným
preukázaný nebol. Pri zhodných vyjadreniach žalobcu a žalovaného bola uzatvorená jedna rámcová
zmluva medzi účastníkmi konania, keďže žalobca na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa

6.2.2013 uviedol, že okrem tejto rámcovej zmluvy inú zmluvu so žalovaným neuzavrel, žalovaný na
pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 20.3.2013 potvrdil, že vypracoval návrh rámcovej
zmluvy a tento zaslal žalobcovi, inú zmluvu so žalobcom netvrdil. Preto vzhľadom k uvedenému stavu
nebolo dôvodné prihliadať na námietky žalovaného ohľadne obvyklosti a v tejto súvislosti aj návrh na
dokazovaniezmluvamisrovnakýmzmluvnýmdojednanímčl.IV.bodu4rámcovejzmluvy,ktoréžalovaný

uzatvoril s inými dopravcami nebol relevantný, a to práve z toho dôvodu, že treba brať na zreteľ to, čo
zmluvné strany medzi sebou zaviedli, v konkrétnom prípade žalobca a žalovaný, a tým neboli podstatné
ich zmluvné vzťahy s tretím subjektom. Za aplikácie ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri
posudzovaní čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy, žalobcovi podľa jeho vyjadrenia nebolo známe a žalovaný
ani nepreukázal, že úmysel žalovaného ako konajúcej osoby je pod slovom „investor“ myslený odberateľ
žalovaného. Preukázali to zhodné vyjadrenia účastníkov sporu v tom, že o obsahu zmluvy, teda ani o

čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy osobne nerokovali, nebolo to preukázané ani výpoveďami svedkov na
pojednávaní dňa 19.3.2014. Proces uzatvárania rámcovej zmluvy tvrdený žalobcom bol potvrdený aj
žalovaným, a to tak, že žalovaný vypracoval návrh rámcovej zmluvy a tento zaslal žalobcovi, s ktorým
nikdy nekomunikoval ohľadne samotnej zmluvy ani ohľadne konkrétneho zmluvného dojednania čl. IV.
bodu 4 rámcovej zmluvy, a tým aj jeho úmyslu, že investor je podľa neho jeho odberateľ. Žalobca

prikladal význam slovu „investor“ v zmysle § 266 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka ako
výrazu používanému v obchodnom styku v danom odvetví a vykladal si tento výraz podľa významu,
ktorý sa mu spravidla v tomto styku prikladá. V obchodnom styku v oblasti stavebníctva nepripúšťa
tento výraz iný výklad ako výklad v zmysle vyjadrení žalobcu a jeho právneho zástupcu. Pri preukázaní,
že žalovaný ako prvý použil tento výraz, keďže žalobcovi predložil návrh zmluvy, bolo dôvodné, aby

v prípade pochybností bol vykladaný na ťarchu žalovaného. Ak ohľadne zmluvy nerokoval žalobca
a žalovaný, potom pri aplikácii ust. § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka bolo dôvodné prijať záver
výkladu výrazu investor v zmysle vyjadrenia žalobcu. Žalobca ako osoba znalá v odbore, v ktorom
podnikajú obaja účastníci konania, predložený návrh zmluvy podpísal len preto, že mal vedomosť, kto je
investorom, teda spoločnosť GRANVIA, a.s., ktorá bola pre žalobcu zárukou plnenia si svojich záväzkov.

Ak by nebola investorom spoločnosť GRANVIA, a.s., túto zmluvu by nepodpísal a na tomto stanovisku
zotrval žalobca aj jeho právny zástupca počas celého súdneho konania. Výsledky dokazovania preto
preukázali, že investorom v danom prípade neboli jednotliví subdodávatelia žalovaného, ale spoločnosť
GRANVIA, a.s..

Článok IV. bod 4 rámcovej zmluvy okresný súd po vykonanom dokazovaní vo vzťahu k splatnosti

žalobcovhonárokuvyhodnotilzaaplikácievýkladovýchpravidiel,obsiahnutýchvust.§266Obchodného
zákonníka tak, že úhrada faktúr žalobcovi mala byť uskutočnená do 10-tich dní po úhrade platieb zo
strany investora stavby, ktorým bola preukázateľne spoločnosť GRANVIA, a.s.. Bolo preto dôvodné
skúmať, či došlo k úhrade platieb zo strany investora stavby, na ktorej bola preprava uskutočnená.
Okresný súd vo vzťahu k čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy skonštatoval aj určitosť tohto zmluvného

dojednania, a to dohody o splatnosti žalobcovho nároku na zaplatenie ceny prepravy proti žalovanému
za aplikácie ust. § 37 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že investor mal splnené
všetky záväzky voči svojim odberateľom - listinný dôkaz, a to vyjadrenie investora na č.l. 285 v spojení
s listinným dôkazom na č.l. 189 - 190, teda ku dňu rozhodovania okresného súdu nastala splatnosť
žalobcovho nároku z Rámcovej zmluvy č. 2011/01/02, vyúčtovaný jednotlivými faktúrami. Pokiaľ právny

zástupca žalovaného namietal, že žalovaný uzatváral zmluvy o preprave obsahovo totožné ako uzatvoril
zmluvu označenú medzi účastníkmi konania, a to rámcovú zmluvu, čo do totožnosti obsahu aj čl. IV.
bodu 4 a uvedené podľa názoru žalovaného malo zakladať zmenu dôkazného stavu v konajúcej veci
oproti dôkaznému stavu v čase rozhodovania krajským súdom, mal okresný súd za to, že tento názor
žalovaného nebol relevantný. Dôkazný stav podľa názoru okresného súdu zostal nezmenený, pretože

právnym zástupcom žalovaného namietaná totožnosť zmlúv aj s inými dopravcami bola známa tak
okresnému, ako aj krajskému súdu pri jeho rozhodovaní dňa 25.9.2013, čo vyplýva z vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi podľa č.l. 217 a nasl., ktoré boli doložené na pojednávaní dňa 20.3.2013
a na tomto pojednávaní boli aj vykonané. Výpoveďami svedkov p. F. a p. M. nedošlo k zmene dôkazného
stavu tak, aby pri výklade čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy, vo vzťahu k zodpovedaniu otázky splatnosti

žalobcovhonárokubolprijatýinýprávnynázor,akobolvyslovenývzrušujúcomuzneseníKrajskéhosúdu
v Žiline 13Cob/177/2013 zo dňa 25.9.2013. Výpovede svedkov nepreukázali tvrdenie žalovaného, žetíto boli účastní na tvorbe zmluvného vzťahu so žalobcom, naopak, z výpovedí svedkov vyplynulo, že títo
sa nezúčastnili tvorby zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, obsah zmluvy obaja svedkovia
nepoznali, tvorba zmluvných vzťahov nebola náplňou ich práce. Ani jeden svedok nepotvrdil, že so

žalobcom komunikoval ohľadne spôsobu splatnosti žalobcovho nároku alebo vôbec o obsahu zmluvy,
či už medzi žalobcom a žalovaným alebo iných zmlúv, ktoré žalovaný rovnakým spôsobom uzatváral
s inými zmluvnými partnermi - dopravcami. Okresný súd uviedol, že nevykonal dokazovanie v zmysle
návrhu právneho zástupcu žalovaného ďalšími rámcovými zmluvami, ktoré uzatvoril žalovaný ako
objednávateľ s inými prevádzkovateľmi, ktoré mali byť podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného

čo do obsahu totožné s doloženou rámcovou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným a
tiež totožné čo do obsahu práv a povinností, pretože preukazovanie obvyklosti spôsobu splatnosti
dojednaného podľa čl. IV. bodu 4 v zmysle výkladu žalovaného nebolo relevantným dokazovaním vo
vzťahu k výkladu čl. IV. bod. 4 rámcovej zmluvy s poukazom na iné zmluvy, keďže podstatné bolo posúdiť
obvyklosť zmluvnej praxe medzi účastníkmi tohto konania a medzi týmito účastníkmi preukázateľne
vznikol iba jeden zmluvný vzťah, a to Rámcová zmluva uzatvorená dňa 14.3.2011. Z uvedených dôvodov

sa preto okresný súd rámcovými zmluvami, ktoré mal uzavreté žalovaný s inými subjektmi, nezaoberal
a takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov, spočívajúca v trovách zaplateného súdneho poplatku
z podanej žaloby 1.081 Eur a v trovách právneho zastúpenia 2.936,95 Eur. O trovách štátu okresný

súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. analogicky v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.. Na pojednávaní
konanom dňa 19.3.2014 okresný súd za prítomnosti účastníkov vyhlásil uznesenie, ktorým priznal
svedkovi svedočné vo výške, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení uznesenia a bude vyplatená
náhrada svedočného zo štátnych prostriedkov. Svedok si svedočné, ktoré malo byť vyplatené zo
štátnych prostriedkov v lehote, ktorá vyplýva z ust. § 139 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil, preto svedkovi toto

právo zaniklo. Následne postupom podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. okresný súd vyslovil, že štátu sa
náhrada trov konania nepriznáva, pretože takéto trovy štátu nevznikli a podľa § 151 ods. 2 O.s.p. okresný
súd nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania štátu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí vyhlásenom na pojednávaní dňa 19.3.2014.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 205 ods.

2 písm. d), e), f) O.s.p.. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré neboli uplatnené, pričom rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nebolo sporné, že medzi žalobcom a
žalovaným bola uzavretá Rámcová zmluva o prevádzke dopravného prostriedku č. 2011/01/02 zo

dňa 14.3.2011 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 14.3.2011, na základe ktorých právnych úkonov tu
existoval zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorého žalobca ako prevádzkovateľ sa
zaviazal prepraviť svojím dopravným prostriedkom pre žalovaného ako objednávateľa náklad určený
žalovaným podľa dohodnutých podmienok vlastnými zamestnancami žalobcu. Žalovaný nerozporoval,
že podľa uzavretej zmluvy žalobca vykonal v mesiacoch jún, júl a august 2011 v prospech žalovaného

prepravu nákladu dopravnými prostriedkami, za ktorú účtoval odplatu faktúrami č. 2011217 na sumu
22.657,52 Eur, č. 2011264 na sumu 10.226,10 Eur, č. 2011288 na sumu 135,24 Eur. K posúdeniu
žalobcovho nároku žalovaný opätovne poukázal na čl. IV. bodu 4. uzavretej rámcovej zmluvy, a
pokiaľ žalovaný pri vypracovaní návrhu rámcovej zmluvy uviedol termín „investor“, tak zmluvné strany
nemali na mysli investora tak, ako ho definuje stavebný zákon alebo slovenská odborná literatúra,

keďže investorom bola myslená osoba, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, teda odberateľ
žalovaného.Žalovanýnikdynevystavovalfaktúrynaskutočnéhoinvestoracelejstavby,alelennasvojich
odberateľov. Je bežnou praxou, že v zmluvných vzťahoch na stavebnom trhu, sa splatnosť viaže na
úhradu od odberateľa. Uvedená podmienka bola koncipovaná v tom zmysle, že keď žalovanému zaplatí
jeho odberateľ, on zaplatí za prepravu žalobcovi, s čím žalobca pri podpise rámcovej zmluvy súhlasil.

Žalovaný sa preto nestotožnil s výkladom čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy, ktorý uskutočnil okresný súd,
a to tak, že predmetné faktúry mali byť žalovaným uhradené žalobcovi do 10 dní po úhrade platieb
zo strany GRANVIA, a.s. ako investora stavby, teda investora ako výrazu používanému v obchodnom
styku v danom odvetví. Pri obdobných zákazkách dochádza k reťazeniu jednotlivých subdodávateľov vo
vzťahu k prvému investorovi stavby. Tak to bolo aj v tomto prípade, kedy obaja účastníci tohto konania

boli súčasťou takéhoto reťazca. Z tohto dôvodu bolo do rámcovej zmluvy vložené ustanovenie čl. IV. bod4.. Tento článok mal zohľadňovať špecifické podmienky subdodávateľov na stavbe. Žalovaný nebol v
priamom zmluvnom vzťahu s prvým investorom stavby, a preto ani nevie kedy a či prvý investor zaplatil
riadne a včas svojim dodávateľom. Z tohto dôvodu bola v zmluve uvedená a myslená za investora stavby

tá spoločnosť, ktorá bola priamym objednávateľom článku v reťazci subdodávateľov, v tomto prípade
spoločnosť SIPABAU, s.r.o., resp. OBERTUS s.r.o. z dôvodu zmeny obchodného mena. Z tohto dôvodu
nebolo možné vykladať pojem „investor stavby“ tak, ako to urobil okresný súd. Obe zmluvné strany pri
vzniku zmluvného vzťahu vedeli, že platbu musí žalovaný dostať od svojho objednávateľa a ak túto
nedostane, tak nemôže plniť svojmu subdodávateľovi, ktorým bol žalobca. Účastníci zmluvného vzťahu

na seba brali toto riziko vyplývajúce zo špecifikácie reťazenia subdodávateľov.

Ďalej žalovaný v odvolaní zotrval na tom, že dojednanie v čl. IV. bod 4. uzavretej rámcovej zmluvy je
vyjadrením odkladacej podmienky podľa ust. § 36 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka. Predmetná
podmienka žiadnym spôsobom nevylučuje povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastky za vykonanú
prepravu, len túto povinnosť odkladá do doby úhrady platieb zo strany objednávateľa žalovaného.
Žalovaný uviedol, že až po pojednávaní, ktoré bolo uskutočnené dňa 19.3.2014, teda po vyhlásení

rozsudku, pri vykonávaní svojej obchodnej činnosti zistil nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli v konaní
pred súdom prvého stupňa vyhodnotené a pri existencii ktorých podľa názoru žalovaného skutkový
stav zistený súdom prvého stupňa neobstojí vzhľadom aj k ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.. Novými
skutočnosťami je to, že sa nejednalo o prepravu materiálu na stavbe - rýchlostná komunikácia R1,
objekt č. 124 Žirany - Beladice tak, ako to počas konania uvádzal žalobca, ale jednalo sa o stavbu

obaľovačky betónu, resp. prác na príjazdovej ceste a ostatných prác spojených spevňovaním plôch na
tejto ceste. Objednávateľom prác, ktoré na tejto stavbe vykonával žalovaný, bola spoločnosť SIPABAU,
s.r.o., resp. OBERTUS s.r.o. a subdodávateľom žalovaného bol práve žalobca. Spoločnosť SIPABAU,
s.r.o. si u žalovaného objednala materiál a jeho dopravu a následne si žalovaný objednal u žalobcu
dopravu v zmysle rámcovej zmluvy. Táto doprava na prácach na príjazdovej ceste k vyššie uvedenej

obaľovačke bola žalobcom vyúčtovaná vo faktúrach č. 2011217, 2011264, 2011288, ktorých zaplatenie
sa stalo predmetom sporu. Investorom tejto stavby, a to príjazdovej cesty k obaľovačke betónu, bola
spoločnosť EUROVIA SK, a.s., IČO: 31 651 518, so sídlom Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, ktorá
podľa jej vyjadrenia doposiaľ neuhradila svoje záväzky z tejto stavby voči svojim subdodávateľom. Tieto
skutočnosti sa žalovaný dozvedel až po vyhlásení napadnutého rozsudku, tak ako to vyplýva z listu

od spoločnosti EUROVIA SK, a.s., ktorý list je súčasťou odvolania. Ak by aj okresný súd vyložil čl.
IV. bod 4. rámcovej zmluvy tak, že investorom stavby v zmysle zmluvy je prvý investor stavby, tak v
tomto prípade nových skutočností a dôkazov uvedených v odvolaní nemôže byť splnená podmienka v
tomto bode uvedená, pretože skutočným investorom stavby bola spoločnosť EUROVIA SK, a.s., ktorá
si svoje záväzky z uskutočnenej stavby príjazdovej cesty k uvedenej obaľovačke betónu voči svojim

subdodávateľom nesplnila. Vzhľadom k týmto okolnostiam, na ktoré je potrebné prihliadnuť, je potom
žaloba žalobcu predčasná a návrh nemôže mať oporu v zákone a je nedôvodný. Žalovaný žiadal, aby
bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Nesúhlasil s odvolaním žalovaného, pretože
okresný súd konal v intenciách stanoviska Krajského súdu v Žiline a s vysloveným záverom okresného

súdu sa žalobca stotožnil. Článok IV. bodu 4 rámcovej zmluvy vo vzťahu k splatnosti žalobcovho nároku
súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že úhrada faktúr žalobcovi mala byť uskutočnená do 10 dní po úhrade
platieb zo strany investora stavby, ktorým investorom bola preukázateľne spoločnosť Granvia, a.s.. V
tomto dokazovaní bolo preukázané, že investor mal splnené všetky záväzky voči svojim odberateľom,
čo bolo potvrdené i listinným dôkazom - vyjadrením investora na čl. 285

v spojení s listinným dôkazom na čl. 189 - 190, a tým vyplynula splatnosť žalobcovho

nárokuktermínurozhodovaniaokresnéhosúdu,ktorásplatnosťužnastala.Navrholrozsudokokresného
súdu potvrdiť ako zákonný.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods.

1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdenýako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/245/2014-337 zo dňa 19.11.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.01.2015,

na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

V súvislosti s odvolaním žalovaného, obsiahnutým v písomnom podaní zo dňa 25.4.2014 krajský
súd uvádza, že bolo primárne nevyhnutné vychádzať zo zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, a
to uznesenia sp. zn. 13Cob/177/2013 zo dňa 25.09.2013, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného
súdu Martin č.k. 18Cb 148/2012-235 zo dňa 20.3.2013 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. V zmysle tohto zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, za aplikácie ust.
§ 226 O.s.p. bolo pre ďalšie konanie uložené vykladať čl. IV. bodu 4. Rámcovej zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku č. 2011/01/02 zo dňa 14.03.2011 (ďalej len „rámcová zmluva“) uzavretej
medzi žalovaným ako objednávateľom (odosielateľ) a žalobcom ako prevádzkovateľom (dopravca),
za použitia výkladových pravidiel vyplývajúcich z ust. § 266 Obchodného zákonníka. Krajský súd v

predmetnom zrušujúcom uznesení okrem nevyhnutnosti výkladu čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy cez
výkladové pravidlá, obsiahnuté v § 266 Obchodného zákonníka uviedol, že odkladacia podmienka,
ktorú hodnotil okresný súd, keďže mal za to, že je obsiahnutá v čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy, by
podľa záveru krajského súdu prichádzala do úvahy len v tom prípade, ak by bola určitým spôsobom
dohodnutá. Súčasne krajský súd vyslovil, že za použitia výkladových pravidiel, vyplývajúcich z ust. § 266

Obchodného zákonníka, v prípade pochybností je potrebné výklad dotknutého čl. IV. bodu 4. rámcovej
zmluvy uskutočniť na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, t.j. žalovaného, ktorý
vypracoval návrh rámcovej zmluvy, čo ani nerozporoval.

Okresný súd v novom konaní dôsledne postupoval podľa ust. § 226 O.s.p., keď aplikoval výkladové
pravidlá obsiahnuté v ust. § 266 Obchodného zákonníka. S výsledkami vykonaného dokazovania a s

prijatým záverom okresným súdom sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, preto za aplikácie ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného
súdu. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné, ani žiaduce, aby v odôvodnení
svojho rozhodnutia krajský súd zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení
rozhodnutia okresného súdu napadnutého odvolaním žalovaného, s ktorým odôvodnením sa krajský

súd v plnom rozsahu stotožňuje. Je postačujúce na tieto dôvody odkázať. Tento záver krajského súdu
vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
…„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005 v odvolacom konaní sa pri potvrdení rozhodnutia súdu
prvého stupňa odvolací súd zásadne môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Okresný súd podľa výsledkov dokazovania a aplikácii výkladových pravidiel v zmysle ust. § 266

Obchodného zákonníka správne vyhodnotil čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy, z ktorého vyplývala
povinnosť žalovaného uhradiť faktúry žalobcu do 10-tich dní po úhrade platieb zo strany investora, z
ktorého dôkazného stavu bolo zrejmé, že týmto investorom bola spoločnosť GRANVIA, a.s., so sídlom
Europeum Business Center - Blok A, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 631 (č.l. 285). Práve
to, ako si žalobca vykladal pojem „investor“, bolo nevyhnutné použiť výkladové pravidlá podľa ust. §

266 Obchodného zákonníka, keďže výsledky dokazovania preukázali, že medzi žalobcom a žalovaným
okrem predmetnej rámcovej zmluvy iná zmluva uzavretá nebola a návrh tejto zmluvy, ako aj pojmy vnej vyjadrené ako prvý použil žalovaný, ktorý zmluvu predložil žalobcovi a ďalej o obsahu tejto rámcovej
zmluvy, jej jednotlivých dojednaní so žalobcom nerokoval. Vzhľadom k uvedenému preto pri význame
použitého pojmu „investor“ v rámcovej zmluve sa muselo nevyhnutne prihliadať k tomu, aký obsah a

význam uvedenému pojmu pripisoval žalobca. Ak aj by vznikli nejaké pochybnosti pri význame tohto
pojmu „investor“ použitého žalovaným, tak tieto pochybnosti je možné vyložiť len na ťarchu žalovaného,
keďže bol to žalovaný, ktorý vypracoval návrh rámcovej zmluvy, ako prvý použil tento pojem a zmluvu
predložil žalobcovi bez bližšieho komunikovania, rokovania o jednotlivých pojmoch a dojednaniach v
rámci rámcovej zmluvy.

Žalovaný vypracoval návrh zmluvy, použil ako prvý pojem investor, a tento si vykladal rozdielne od
významu pojmu „investor“, ktorý mu prikladal žalobca tak, že za investora považoval investora celej
stavby, a to spoločnosť GRANVIA, a.s.. Z tohto významového pojmu „investor“ tak, ako ho vnímal
žalobca,bolonevyhnutnévychádzať,čosprávneuskutočnilokresnýsúd,keďženebolomožnéprihliadať
na význam pojmu „investor“, ktorý mu pripisoval žalovaný, a to v tom smere, že investorom bol zmluvný
partner žalovaného. Ak žalobca a žalovaný mali rôzny výklad k použitému pojmu „investor“, resp.

„investor stavby“, keď žalobca ho vnímal ako investora celej stavby a žalovaný ako dielčieho svojho
zmluvného partnera, s ktorým mal subdodávateľský vzťah, a tento mal aj so žalobcom, tak za dôslednej
aplikácie ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka potom tento rôzny výklad musel ísť na ťarchu
žalovaného ako strany, ktorá prvá tento výraz použila, keďže vypracoval návrh rámcovej zmluvy, ktorý
bez ďalšieho rokovania predložil žalobcovi, ktorý ho akceptoval. V konečnom dôsledku v čl. IV. bodu 4.

rámcovej zmluvy je použitý pojem „investor stavby“, čím je zrejmé, že ide o celkového investora celej
investičnej akcie, a nie jednotlivých subdodávateľov, objednávateľov, ktorí sú v určitom reťazci spojení
jednotlivými zmluvami do celej stavby.

Okresný súd správne postupoval, keď pri použití výkladových pravidiel nemohol prihliadať k rokovaniu
o uzavretí zmluvy, keďže žiadne rokovanie ohľadom rámcovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným

neprebehlo. Žalovaný vystavil návrh a bez ďalšieho bol tento akceptovaný žalobcom. Takisto nebolo
možné prihliadnuť na prax, ktorú by zmluvné strany, a to žalobca a žalovaný medzi sebou zaviedli,
keďže išlo o jedinú, a to rámcovú zmluvu medzi nimi uzavretú. Následné správanie sa strán, a to žalobcu
preukázalo, aký význam pojmu „investor stavby“ prikladal v súvislosti so splatnosťou svojho nároku, keď
vychádzal z pojmu investora celej stavby, nie dielčích subdodávateľov, objednávateľov participujúcich na

tejto stavbe. Vzhľadom k uvedenému preto nemohol byť relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom,
že čl. IV. bodu 4. rámcovej zmluvy je potrebné pri pojme „investor“, resp. „investor stavby“ vyložiť tak, že
ide o zmluvného partnera žalovaného, ale že ide o investora celej stavby. Už z hľadiska racionálneho
a logického investorom stavby nemôže byť zmluvný partner žalovaného, ktorý bol takisto len v reťazci
subdodávateľov, nad ktorým stál investor celej stavby.

Bolo nevyhnutné prihliadnuť k významu použitého pojmu „investor“, resp. „investor stavby“, ktorý tomuto
pojmu prikladal žalobca, ktorému bol návrh zmluvy predložený a ktorý uviedol, že mal vedomosť, kto
je investorom, a to spoločnosť GRANVIA, a.s., ktorá bola pre žalobcu zárukou plnenia jej záväzkov, a
ak vedel, že týmto investorom stavby je spoločnosť GRANVIA, a.s., tak len z tohto dôvodu podpísal
rámcovú zmluvu so žalovaným. Z titulu už vyššie uvedenej rozdielnosti výkladu použitého pojmu

„investor stavby“, potom za akceptovania ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka nemohol byť
tomuto pojmu „investor stavby“ zodpovedajúci pojem jednotlivých objednávateľov, resp. objednávateľa
žalovaného, ktorý rovnako bol v rade s ostatnými subdodávateľmi statusovo s týmto postavením vo
vzťahukinvestorovistavby,ktorýmbolapodľavýsledkovdokazovaniapredokresnýmsúdomspoločnosť
GRANVIA, a.s.. Ak ďalšie výsledky dokazovania preukázali, že „investor stavby“ GRANVIA, a.s. si splnil

svojezáväzky,takvzmyslečl.IV.bodu4.uzavretejrámcovejzmluvynastalaajsplatnosťnárokužalobcu,
keďže zo strany „investora stavby“ GRANVIA, a.s. boli uhradené platby zmluvným partnerom (č.l. 189
- 191, č.l. 285 spisu). Z titulu správnej konštatácie splatnosti žalobcovho nároku potom okresný súd
správne postupoval, ak žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 18.018,86 Eur, pretože v konaní nebolo sporné, že žalobca vykonal prepravu nákladu dopravnými

prostriedkami v prospech žalovaného, a to v mesiacoch jún, júl, august 2011, ktorú cenu prepravy
žalobca vyúčtoval faktúrami č. 2011217 na sumu 22.657,52 Eur, č. 2011264 na sumu 10.226,10 Eur,
č. 2011288 na sumu 135,24 Eur.Pri posudzovaní rozsudku okresného súdu krajský súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvého stupňa podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek
uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Krajský súd uvádza, že pri posudzovaní rozsudku

okresného súdu neakceptoval odvolaciu argumentáciu žalovaného, obsiahnutú až v odvolaní zo dňa
25.4.2014, ktorá nebola použitá žalovaným pred okresným súdom, a to argumentácia, že investorom
stavby nebola spoločnosť GRANVIA, a.s., ale EUROVIA SK, a.s., ktorá záväzky z uskutočnenej stavby,
na ktorej vykonával žalobca plnenie, voči svojim subdodávateľom nesplnila. Krajský súd nielenže
neprihliadol k tejto novej argumentácii použitej žalovaným až v písomne podanom odvolaní, ale

nevykonal ani žalovaným označený dôkaz, a to list spoločnosti EUROVIA SK, a.s., z ktorého má
vyplývať, že táto spoločnosť bola investorom stavby, na ktorej žalobca vykonal plnenie.

Uvedenýpostupkrajskéhosúduvychádzaztoho,žeobidvesporovéstranybolipoučenépodľaust.§120
ods. 4 O.s.p.. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
174/2005, podľa ktorého ...„ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku, postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené

pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Krajský súd uvádza, že nemal splnené zákonné podmienky
k tomu, aby prihliadol k tejto novej argumentácii žalovaného, použitej až v písomne podanom odvolaní
zo dňa 25.4.2014 a rovnako neboli splnené zákonné podmienky k tomu, aby mohol krajský súd vykonať
novo označený dôkaz až v podanom odvolaní žalovaného, a to dôkaz - list spoločnosti EUROVIA SK,

a.s., ktorý naviac ani nebol priložený k podanému odvolaniu, keďže žalovaný nepreukázal, že ide o
skutočnosti, dôkazy, ktoré podľa ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. nemohol bez svojej viny označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Princíp neúplnej apelácie, ktorý vyplýva z ust. § 212 ods. 1, § 205 ods. 3, § 205a ods. 1 O.s.p. v spojení
s poučovacou povinnosťou okresného súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. je možné prelomiť len

na základe taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 písm. a) až d) O.s.p.. Ak nie je
preukázaný ani jeden z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 písm. a) až d) O.s.p., tak nie je
možné až v podanom odvolaní uvádzať nové skutočnosti a označovať nové dôkazy, ktoré nepoužil
účastník súdneho konania pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom k riadnemu poučeniu žalovaného
podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., k dĺžke súdneho konania, ktoré začalo doručením žaloby na okresný súd

dňa 25.06.2012, až do momentu rozhodnutia okresným súdom dňa 19.3.2014, mal žalovaný vytvorený
dostatočný časový priestor, ako aj vedomosť z priebehu sporovej právnej veci k tomu, aby označil
dôkaz a použil argumentáciu, ktorú uviedol až v písomne podanom odvolaní, a to, že investorom stavby
namiesto spoločnosti GRANVIA, a.s., ktorá má uhradené všetky záväzky, bola iná spoločnosť, a to
spoločnosť EUROVIA SK, a.s., ktorá nemá splnené záväzky voči svojim subdodávateľom. Podstatné

a rozhodné je, že žalovaný nepreukázal, že tieto argumenty a novo označený dôkaz - list spoločnosti
EUROVIA SK, a.s. nemohol bez svojej viny predložiť v konaní pred súdom prvého stupňa. Predsa
žalovaný bol držiteľom rámcovej zmluvy a ako tvrdí v existujúcom reťazci subdodávateľov, preto podľa
názoru krajského súdu mal vedomosť o stavbe, o jeho investorovi, a tým nebolo žalovaným dokázané,
prečo takýto dôkaz nemohol bez svojej viny predložiť pred okresným súdom.

Ak nebol preukázaný ani jeden z taxatívnych dôvodov vyplývajúci z ust. § 205a ods. 1 písm. a) až
d) O.s.p., tak krajský súd argumentáciu žalovaného, použitú ako novú až v podanom odvolaní zo
dňa 25.4.2014 a novo označený dôkaz - list spoločnosti EUROVIA SK, a.s., nemohol vyhodnotiť ako
relevantný odvolací dôvod. K úplnosti krajský súd k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorá v rovine
iného investora a inej stavby bola použitá až v písomne podanom odvolaní zo dňa 25.4.2014 dodáva,

že v podstate v priebehu celého súdneho konania bolo žalobcom nepretržite uvádzané, o akú stavbu sa
jedná a o akom investorovi stavby mal vedomosť, že ide o spoločnosť GRANVIA, a.s., preto nemožno
akceptovať tvrdenie žalovaného, že bez svojej viny nemohol použiť argumenty, že žalobca vykonával
plnenie na inej stavbe, na ktorej investorom bola iná spoločnosť, a to EUROVIA SK, a.s.. Krajský súd
bol preto povinný vychádzať zo skutkového stavu zisteného okresným súdom do momentu vyhlásenia

rozhodnutia, t.j. k 19.3.2014. Podľa doterajších dôkazov investorom stavby - rýchlostnej cesty R1 Nitra
- Tekovské Nemce, Banská Bystrica - severný obchvat, t.j. aj stavby rýchlostná cesta R1 Nitra - Západ
- Selenec a stavby rýchlostná cesta R1 Selenec - Beladice, bola spoločnosť GRANVIA, a.s., so sídlom
Europeum Business Center, Blok A, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 631 s odkazomna listinný dôkaz zo dňa 26.11.2012, nachádzajúci sa na č.l. 189 - 191 spisu. K tomuto momentu
zisteného skutkového stavu krajský súd konštatuje, že závery okresného súdu mali oporu vo vykonanom
dokazovaní a prijaté právne zhodnotenia vychádzali z priebehu konania a stavu zisteného dokazovaním,

preto nebol dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom k výkladu pojmu „investor stavby“ v čl. IV. bodu
4. rámcovej zmluvy a skutočnosti výsledkov dokazovania, že „investor stavby“ GRANVIA, a.s. si splnil
svoje záväzky voči svojim zmluvným partnerom, žaloba žalobcu nebola predčasná, keďže jeho nárok
sa stal splatným, oproti ktorej splatnosti tu bola povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi 18.018,86

Eur. Ak tomuto nároku žalobcu bolo vyhovené spolu s priznaním náhrady trov súdneho konania ako
úspešnému účastníkovi súdneho konania, tak vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného
súdu potvrdený podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si v písomnom vyjadrení
k odvolaniu neuplatnil náhradu trov tohto odvolacieho konania ako jednej z kumulatívnych podmienok

vyplývajúcich z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pre ich priznanie (1/ podanie návrhu, 2/ ich vyčíslenie v zákonom
stanovenej lehote), preto z titulu absencie návrhu žalobcovi náhrada trov tohto odvolacieho konania
nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.