Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/748/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221683
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:6713221683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni: P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. XXX, O., v konaní o zaplatenie 675,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/153/2014-34 zo dňa 04. augusta 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/153/2014-34 zo dňa 04. augusta 2014 p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenia sumy 675,08 Eur
spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 3,275% ročne zo
sumy omeškaných splátok špecifikovaných v návrhu. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že revolvingová zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a
odporkyňou dňa 12.07.2010 na podklade ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy,
neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) a z tohto
dôvodu sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považuje úver za bezúročný a

bez poplatkov a sankcií. Zmluva neobsahuje najmä sumu počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov podľa podmienok v § 9 ods. 2 a je len príkladmo uvádzaná. V zmluve sa nikde nenachádza
údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pri danej forme spotrebiteľského úveru spotrebiteľ už
na prvý pohľad, bez akýchkoľvek matematických operácií musí presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej
splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. V zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od
ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola uvedená len výška úroku úveru 70,01% ročne. Takýmto
postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia ZoSÚ. Už na prvý pohľad je zrejmé, že úver poskytnutý

vo výške 900,00 Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (2 025,24 Eur), odporkyňa nemá
možnosť ovplyvniť a má inú predstavu o výške úveru. Úroková sadzba 70,01% zjavne vybočuje z rámca
akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvodu na iné,
ako úžerné označenie takýchto úrokov. Keďže teda úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
navrhovateľ poskytol odporkyni peňažnú pôžičku vo výške 900,00 Eur a nebolo sporné, že odporkyňa
uhradila celkovo sumu 1 350,16 Eur, teda istinu pôžičky v celom rozsahu uhradila. Za ďalšie, dohoda o
zmluvnejpokuteajejvýškajezásadnevecouvzájomnejdohodystránzmluvy.Neznamenátovšak,žeby

mohla byť v každom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zmluvná pokuta neboladohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere, ale táto bola stanovená v článku 14 „Zmluvné dojednania
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s. r. o.“. Obsah všeobecných
obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri

uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak, dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon,
ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý, a to v predpísanej písomnej forme. Preto nie je možné pripustiť
výklad,podľaktoréhobyvovšeobecnýchpodmienkachbolomožnézakladaťnovéprávnevzťahy,oktoré
druhý účastník vôbec nežiadal, a ani ich nemienil založiť. Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom
nepreukázal, že by odporkyňa chcela uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute, alebo že by s takýmto

návrhom súhlasila.

Odporkyňa mala v prejednávanej veci plný úspech, a preto by jej v zmysle zásady úspechu v konaní,
zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) patrila náhrada
všetkých účelne vynaložených trov spojených s bránením práva. Odporkyňa si však v prejednávanej
veci trovy neuplatnila, ani z obsahu spisu súd nezistil, že by jej nejaké vznikli, preto jej ich náhradu ani
nepriznal.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, alternatívne
ho zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade úspechu si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Poukazoval na to, že neboli splnené podmienky § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, ktorý vyžaduje, aby
boli splnené súčasne podmienky a to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a

neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ, nakoľko súd nekonštatoval, že
zmluva nemala písomnú formu. Teda podmienky pre aplikáciu uvedeného ustanovenia neboli splnené.
Poukázal nato, že zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky,
počtu a termínov splatnosti splátok úrokov, istiny je potrebné posudzovať s ohľadom na praktický

význam a reálnu využiteľnosť daných údajov. ZoSÚ v čase uzatvorenia zmluvy nevyžadoval, aby boli
sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Význam
osobitného rozpisovania jednotlivých položiek spočíva, resp. súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak
sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady
na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie, potom v zmysle

zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. Namieta predčasné
a právne nepodložené závery súdu o úrokoch, o vybočenie z rámca akéhokoľvek úverovania, rozpore
výšky odplaty s dobrými mravmi. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani len to, či sa súd vôbec
zaoberal právnymi predpismi upravujúcimi výšku odplaty. Takéto automatické posúdenie rozporu s
dobrými mravmi, iba na základe poukázania na rozhodnutie iného súdu, pričom sa vôbec nezohľadňuje

možná a reálna subjektívna stránka každej úverovej zmluvy s určitým úročením, právne ani skutkové
okolnosti, ale iba výslovné poukazovanie na výšku úrokov bez ďalšieho, je neprípustné. Poukázal na
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Rovnako sú aj nesprávne a arbitrárne závery súdu a
celkove posúdenie zmluvnej pokuty. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere nepredstavujú
samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy vyplýva, že zmluvné

dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického
vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a
následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom
zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Dojednaná
zmluvná pokuta je preto plne v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozhodnutie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. ) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.Hoci okresný súd uvádza viacero dôvodov, pre ktoré návrh navrhovateľa v časti zaplatenia istiny
považoval za nedôvodný, základným a prvotným dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa bola
skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje povinné náležitosti stanovené v ust. § 9 ods.

2 písm. f/ a k/ ZoSÚ, a preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

V tomto smere sa odvolací súd v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil (zopakoval) niektoré podstatné

skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporkyňou
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Zák. č.
129/2010 Z. z. a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu

podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy
a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vyššie citované ustanovenie § 11
ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne
o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba

niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto
náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma
musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy.
Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu Zákona č. 129/2010 Z. z.. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 ZoSÚ, kde je

vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou

formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho

štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav.

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý Zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej

nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúcepre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a

týmspotrebiteľavystavujenerovnémupostaveniu.Medzitakétoustanovenianepochybnepatríuvedenie
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ) a uvedenie výšky a počtu termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Nato, aby bol považovaný spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ stačí, že chýba jeden z údajov
vymedzených v tomto ustanovení.

Účelom náležitostí ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť aká časť
splátkybudepoužitánaistinu,úrokaďalšiepoplatky,čomutiežumožňujezorientovaťsavdanejsituácii,
pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú
časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. V tomto prípade nie je možné
akceptovať odvolaciu námietku navrhovateľa, že v prípade ak by uskutočnená úhrada nepostačovala
na ich úplné splatenie, potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny

a následne na úrok. Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka
na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má
zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky.
Práve i z tohto dôvodu zákonodarca uvedené označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy
o úvere, bez ktorého uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uvedené údaje

zmluva uzatvorená medzi účastníkmi, ako správne konštatoval okresný súd, neobsahuje, nemožno
potom konštatovať splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k týmto podstatným náležitostiam
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto poskytnutý úver navrhovateľom odporkyni je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd mal nepochybne preukázané a táto skutočnosť medzi
účastníkmi ani nebola sporná, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 900 Eur a odporkyňa uhradila

navrhovateľovi sumu vo výške 1.350,16 Eur. Teda odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu
900 Eur a jej plnenie v čase vyhlásenia rozsudku prevyšovalo jej povinnosť vyššie uvedenú. Dôsledkom
uvedeného je nedôvodnosť návrhu navrhovateľa na zaplatenie istiny a úroku z omeškania tejto istiny, a
preto rozsudok okresného súdu je z tohto hľadiska vecne správny.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky navrhovateľa, vzhľadom na konštatovanie, že poskytnutý úver je

bezúročný a bez poplatkov, sú tieto námietky z hľadiska predmetu konania právne irelevantné a odvolací
súd sa nimi bližšie nezaoberal.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil i s dôvodmi okresného súdu, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu
a nepriznanie zmluvnej pokuty. Ako už bolo vyššie konštatované, v predmetnej veci sa jednalo o
spotrebiteľský úver. Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou spĺňa charakteristiku

štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré
odporkyňa ovplyvniť nemohola, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Zmluvné dojednania tvorili síce súčasť formulárovej úverovej zmluvy, ktorú navrhovateľ v rámci

svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Podľa názoru súdu však dojednanie zmluvnej pokuty v takýchto zmluvných dojednaniach
k spotrebiteľskej zmluve nemožno považovať za uzavretú zmluvu o zmluvnej pokute. Ust. § 544
Občianskeho zákonníka vyžaduje písomnú zmluvu o uzavretí zmluvnej pokuty. Oboznámením sa so
zmluvou o revolvingovom úvere, ako aj zmluvných dojednaní mal odvolací súd preukázané, že tieto

zmluvné dojednania, v ktorých bola upravená aj zmluvná pokuta, neboli podpísané odporkyňou. Na
uvedené nie je možné prihliadať ani s odkazom na bod 13. zmluvy o revolvingovom úvere, kde sa
konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú zmluvné dojednania (na
zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Navyše zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere neboli
uvedené na zadnej strane žiadosti alebo zmluvy, ale boli uvedené na samostatnom liste.Vzhľadom na vyššie uvedený záver je vecne správny rozsudok okresného súdu vo veci samej, ako
aj v časti rozhodnutia o trovách konania, keď okresný súd konštatoval neúspech navrhovateľa. Preto
odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 244 ods. 1 aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila a zároveň jej vznik trov
konania z obsahu spisu nevyplýva, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.