Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112226903
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112226903.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.
JanyBurešovejaJUDr.GabrielyVilágiovejvprávnejvecižalobcu:S.W.-SERVIS,smiestompodnikania
XXX XX F., Q. č. XXXX, IČO: 10 733 817, zastúpený JUDr. Borisom Škultétym, Mirka Nešpora 16, 080
01 Prešov, proti žalovanému: SR- Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.

7C/41/2012 - 117 zo dňa 14.11.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 41,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo

výške 12 693 Eur, ako aj trov konania. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.
19Cb/51/2002-130 zo dňa 30.11.2004 súd konanie v časti o zaplatenie 29 882,80 Sk zastavil,
žalovaného P. I. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 224 822,60 Sk spolu s 12 % úrokom
z omeškania od 01.11.2001 do zaplatenia, trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 54
145,- Sk. Vykonaným dokazovaním v tomto konaní mal súd za preukázané, že žalovaný P. I. porušil

svoju povinnosť vydať po oprave vozidlo žalobcovi a vznik škodnej udalosti nastal dňom 29.10.1999,
keď si po vystavení faktúry žalobca bol vozidlo prevziať, ale žalovaný ho odmietol vydať, pričom táto
skutočnosť bola v celom rozsahu preukázaná v skoršom súdnom konaní o vydanie vozidla. Rovnako
bolo preukázané, že od tej doby žalobca na účely, ktorým slúžilo motorové vozidlo bol nútený zaobstarať
si náhradné vozidlo a to takým spôsobom, že jeho zamestnanec B. W. začal používať vlastné motorové
vozidlo. Žalovaný P. I. namietal len splnenie tretieho predpokladu a to existencie škody a jej výšky,

pričom jeho námietky boli znaleckým dokazovaním vyvrátené, pričom bolo preukázané, že ak žalobca
mal zaplatiť svojmu zamestnancovi za používanie vlastného motorového vozidla za sporné obdobie
od 02.11.1999 do 11.09.2001 sumu 335 069,70 Sk, ak by mohol používať zadržané vozidlo, vznikli by
mu náklady len vo výške 110 247,10 Sk, keďže náklady za prepravu účtovanú zákazníkom ponechal v
rovnakej výške, teda zákazníci nezaplatili za prepravu viac. Tak mu skutočne vznikli náklady, ktoré musel
z tohto dôvodu navyše vynaložiť, vo výške vyčíslenej v znaleckom posudku a predstavujúce priznanú

výšku nároku.Dňa 19.07.2005 vydal súd Doplňujúci rozsudok, ktorým doplnil výrok rozsudku Okresného súdu v
Prešove zo dňa 30.11.2004 č.k. 19Cb/51/2002 o výrok „ žalobu v časti o zaplatenie 3,5 % úrokov z
omeškania zo sumy 224 822,60 Sk od 01.11.2001 do zaplatenia zamieta“.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3Cob/86/2005-163 zo dňa 19.01.2006 bolo odmietnuté
odvolanie žalovaného P. I. z dôvodu, že dôvody odvolania v písomnom odvolaní neboli uvedené. Z
tohto dôvodu odvolací súd postupom podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietol odvolanie, ktoré nemá
náležitosti podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p.

Voči uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 17.03.2006 dovolanie.

Dovolanie bolo podľa doručenky, ktorá sa nachádza na čl. 168 súdneho spisu doručené právnemu
zástupcovi žalobcu na vyjadrenie dňa 08.08.2006.

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/32/2006-167 zo dňa 26.04.2007 súd zrušil uznesenie
odvolacieho súdu č.k. 3Cob/86/2005- 163 zo dňa 19.01.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to
z dôvodu, že žalovaný bez toho, aby ho súd prvého stupňa vyzval na doplnenie odvolania, v podaní

zo dňa 17.03.2005 svoje odvolanie doplnil o namietané skutočnosti. Za týchto okolností nebolo možné
považovať za dôvodný postup odvolacieho súdu, ktorý odvolanie žalovaného odmietol pre nedostatok
náležitostí podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. Odvolací súd odmietnutím odvolania žalovaného, s poukazom na
ustanovenie § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odňal žalovanému P. I. možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 237 písm. f) O.s.p. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaniu žalovaného v celom

rozsahu vyhovel, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.06.2007, čo vyplýva
z čl. 170 súdneho spisu.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3Cob/55/2007-223 zo dňa 05.03.2009, súd zmenil rozsudok
súdu I. stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej časti tak, že žalobu žalobcu

zamietol a zároveň žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 4 840,10 Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť dňom
20.04.2009 a vykonateľnosť dňa 24.04.2009. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
vyplýva, že z jednotlivých potvrdení o vykonaní práce nepochybne vyplýva, že náklady na prepravné
si žalobca dal od jednotlivých zákazníkov zaplatiť. Ak teda potom toto poukázal svojmu zamestnancovi

B. W., nevznikla mu tým žiadna škoda, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť. Z týchto dôvodov tak
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/24/2009-241 zo dňa 27.01.2010 súd dovolanie žalobcu
v celom rozsahu zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
08.03.2010.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 15C/219/2010-72 zo dňa 20.10.2011 súd konanie o zaplatenie
16 046,87 Eur zastavil, žalovaného S. W. zaviazal zaplatiť žalobcovi P. I. sumu 132,02 Eur, ako aj trovy
konania vo výške 1 542,78 Eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/218/2011-93 zo dňa 19.06.2012 súd potvrdil rozsudok
súdu I. stupňa, s výnimkou výroku o zastavení konania a trov konania, zmenil rozsudok vo výroku

o trovách konania tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 388,52 Eur, účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2012 a
vykonateľnosť dňom 12.07.2012.Z exekučného spisu sp. zn. Ex 263/2006 Exekútorského úradu Prešov JUDr. Svätoslava Mruškoviča
mal súd za preukázané, že dňa 14.07.2006 doručil žalobca ako oprávnený súdnemu exekútorovi návrh
na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 38 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej

činnosti. Dňa 02.08.2006 bolo vydané Poverenie č. 5707 v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z.
na vykonanie exekúcie. Dňa 11.08.2006 zložil žalobca preddavok vo výške 1 500,- Sk na vykonanie tejto
exekúcie,čomalsúdzapreukázanézčl.12pripojenéhoexekučnéhospisu.Dňa25.09.2006vydalsúdny
exekútor príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Dňa 25.09.2006 zároveň
súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 17.10.2006 bolo vykonané vyúčtovanie

exekučného konania pod sp. zn. Ex 263/2006, kde bola vymožená pohľadávka oprávneného v sume
431 631,- Sk, trovy exekúcie v sume 51 797,- Sk. Celkovo bola vymožená v exekučnom konaní suma
483 428,- Sk, z toho čiastočné úhrady priamo oprávnenému boli poukázané vo výške 273 000,- Sk a
konečná úhrada poukázaná súdnemu exekútorovi bola 210 428 ,- Sk.

Žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o náhradu škody vo výške 13 293 Eur spôsobenej
mu nezákonným rozhodnutím a to podaním z októbra 2011. V písomnom podaní zo dňa

06.08.2012oznámiloMinisterstvospravodlivostiSRžalobcovi,žejehonároknanáhraduškodypovažujú
za nedôvodný.

Súd prvého stupňa citujúc ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), bod j), § 5 ods.
1 až 3, § 6 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1,3 a § 19 ods. 1 až 3 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako aj s poukazom

na článok 46 ods. 3 Ústavy SR skonštatoval, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, je objektívnou zodpovednosťou štátu, ktorej sa nie je možné zbaviť a ktorá je založená na
súčasnom kumulatívnom splnení troch podmienok a to:

1. nezákonné rozhodnutie,

2. vznik škody,

3. príčinná súvislosť medzi vydaným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu z nezákonného rozhodnutia je teda
existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej
normy, na ním prejednávaný prípad a rozhodol tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov.
Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu však je, aby právoplatné, alebo bez ohľadu na

právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené.

Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal pojmom nezákonnosti rozhodnutia, ktorý v zákone č. 514/2003 Z.z.
nie je definovaný. Vo všeobecnosti pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie
orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo so záväzkami
Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná.Skonštatoval,žeakpríslušnýorgánurčitérozhodnutiezrušilalebozmenilzdôvodovuvedených
v odôvodnení rozhodnutia, možno uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými
právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho nezákonnosti.

Otázku nezákonnosti rozhodnutia v konaní o náhradu škody už súdy nemôžu skúmať a riešiť ako otázku
predbežnú, pretože ju už vyriešil orgán v zrušujúcom rozhodnutí, ktorého právny názor musí rešpektovať

súd, ktorému vec bola vrátená na ďalšie konanie, ako aj súd rozhodujúci o náhrade škody. Pre súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je takéto rozhodnutie záväzné.

Súd prvého stupňa pojem škody, keďže zákon č. 514/2003 Z.z. ho nedefinuje chápal ako ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.Rovnako aj vzťah príčinnej súvislosti ( kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou
zákon neupravuje. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak škoda vznikla následkom nezákonného
rozhodnutia, teda ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku,

to znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by
škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí ísť o priamu, nielen sprostredkovanú
príčinu vzniku škody.

Žalobca v žalobe, ako aj vo svojej účastníckej výpovedi za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu
bola spôsobená škoda, označil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 3Cob/86/2005 - 163 zo

dňa 19.01.2006, ktorým súd odmietol odvolanie žalovaného pre nedostatok náležitostí odvolania.
Za rozhodný dátum vzniku škody žalobca považoval rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Cob/55/2007 zo dňa 05.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2009.

Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania súd prvého stupňa v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. vyhodnotil subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia lehota na
uplatnenie náhrady škody začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto

ju spôsobil, resp. odo dňa doručenia ( oznámenia rozhodnutia) zrušujúceho pôvodné - nezákonné
rozhodnutie poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech
poškodeného alebo po jeho smrti. Táto premlčacia lehota je 3-ročná. Objektívna premlčacia doba je 10-
ročná a začína plynúť odo dňa doručenia nezákonného rozhodnutia poškodenému alebo osobám, ktoré
môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného.

Súd prvého stupňa vyslovil názor, že nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu uplynutia trojročnej
subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody.

V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že vyúčtovanie trov exekučného konania Ex 263/2006 zo dňa
17.10.2006 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 18.10.2006. Z tohto vyúčtovania mal
žalobca vedomosť o celkovej vymoženej pohľadávke oprávneného - v tomto prípade žalobcu, aj

vymožených trov exekúcie. Celkovo bolo v exekučnom konaní vymožených 483 428,- Sk, úhrada
oprávnenému predstavovala 273 000,- Sk, súdnemu exekútorovi bolo poukázaných 210 428,- Sk.

Žalobca za nezákonné rozhodnutie považoval uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.01.2006
sp. zn. 3Cob/86/2005, ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2007 sp. zn.
3Obdo/32/2006, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.06.2007. Žiadosť žalobcu o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola žalovanému doručená dňa 01.03.2012. Nárok
žalobcu bol uplatnený oneskorene. V zmysle § 19 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z. bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené rozhodnutie, ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie dňa
27.06.2007. Trojročná subjektívna premlčacia doby začala plynúť dňa 28.06.2007 a uplynula dňom
28.06.2010. Žiadosť žalobcu bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR na predbežné prerokovanie

nároku až dňa 01.03.2012, t.j. po uplynutí 3-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Námietka premlčania
vznesená žalovaným v tomto konaní bola vyhodnotená ako dôvodná, preto nárok žalobcu súd považoval
za premlčaný z dôvodu uplynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí.

Dovolanie žalovaného v konaní sp. zn. 19Cb/51/2002 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa
08.08.2006. Žalobca a jeho právny zástupca tak mali v celom rozsahu vedomosť o podaní dovolania zo
strany žalovaného, ale napriek tejto skutočnosti pristúpili k exekučnému vymáhaniu sumy 224 822,60
Sk s príslušenstvom a to v exekučnom konaní sp. zn. Ex 263/2006, vedeného Exekútorským úradom

JUDr. Svätoslava Mruškoviča. Dňa 11.08.2006 zaplatili preddavok na exekučné konanie, pričom už mali
dobre vedomosť o tom, že vo veci bolo podané dovolanie žalovaným P. I. a je teda predpoklad, žerozhodnutie č.k. 19Cb/51/2002 - 130 zo dňa 30.11.2004, ktoré bolo podkladom pre výkon exekúcie,
môže byť zmenené, resp. zrušené.

Napokon konanie vedené pod sp. zn. 19Cb/51/2002 bolo právoplatne skončené a žaloba žalobcu bola

rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 3Cob/55/2007 - 223 zo dňa 05.03.2009 zamietnutá a žalobca
bol zaviazaný na náhradu trov konania vo výške 4 840,10 Eur.

Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 14.07.2006, v ktorej P. I. zaplatil žalobcovi sumu 273
000,- Sk takto: dňa 10.08.2006 sumu 150 000,- Sk a dňa 25.09.2006 sumu 123 000,- Sk, spolu 273
000,- Sk.

Následne žalobca žalovanému plnenia, ktoré prijal plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol,

dobrovoľne nevydal, ten musel podať návrh na súd a konanie sa viedlo pod sp. zn. 15C/219/2010 a
malo podľa názoru súdu za následok vznik ďalších nákladov na strane žalobcu, ktoré si zahrnul a aj
vyčíslil do žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z októbra 2011.

Podľa názoru súdu prvého stupňa v tomto prípade absentuje aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nezákonným rozhodnutím.

Bolo zdôraznené, že sumu, ktorú žalobca požaduje vo výške 8 567,50 Eur, ktorú najskôr vymohol od
žalovanéhoaneskôrmujumuselvrátiťvkonaní,vedenompodsp.zn.15C/219/2010,podľanázorusúdu
nemožnopožadovaťzaškodunastranežalobcu,ktorávzniklavdôsledkunezákonnéhorozhodnutia,ale
ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobcovi nikdy nepatrilo, mal ho dobrovoľne žalovanému vydať už
pred začatím súdneho konania a keďže k tomu nedošlo, žalovaný P. I. si musel vydanie bezdôvodného

obohatenia vymáhať súdnou cestou v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/219/2010, na Okresnom súde
Prešov.

Pokiaľ ide o sumu 2 736,42 Eur, ktorá má predstavovať kapitalizovaný úrok z omeškania a sumu 1
388,52 Eur, ktorú žalobca uhradil v súvislosti s konaním, vedeným Okresným súdom Prešov pod sp.
zn. 15C/219/2010, podľa názoru súdu, ide o plnenie, ktoré prijal bez právneho dôvodu, jedná sa o

bezdôvodné obohatenie a nie o škodu, vzniknutú v dôsledku nezákonného rozhodnutia.

Z tohto dôvodu mal prvostupňový súd za to, že nie sú splnené kumulatívne zákonné predpoklady pre
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Súd prvého stupňa tak považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú a z tohto dôvodu ju

v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p.,
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania a to cestovné
výdavky za cestu na pojednávanie dňa 23.09.2013 vlakom z W. do F. a späť vo výške 20,94 Eur, teda
2 x 20,94 Eur za cestu tam a späť, t.j. trovy konania vo výške 41,88 Eur.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal
podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. majúc za to, že namietal nesprávne vyhodnotenú námietku premlčania
odo dňa 28.06.2007, teda deň po doručení rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/32/2006. Takýto
výklad je v rozpore s § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že dňom doručenia rozsudku NS
SR č. 3Obdo/32/2006, t.j. 27.06.2007 žalobcovi žiadna škoda nevznikla, preto sa o nej nemohol ani

dozvedieť. Týmto rozsudkom bol iba konštatovaný protiprávny úkon žalovaného, kedy ešte neexistovaloani bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Ku škode žalobcu došlo oveľa neskôr ako k vzniku
protiprávneho úkonu.

Žalobca sa o škode mohol dozvedieť až v deň doručenia rozsudku Krajského súdu v Prešove

č.k. 3Cob/55/2007, ktorý zmenil právoplatný rozsudok prvostupňového súdu č.k. 17Cb/51/2002. Až
týmto dňom sa stala suma vynaložená žalobcom P. I. v súdnom a exekučnom konaní bezdôvodným
obohatením na strane žalobcu. Na veci nemôže zmeniť nič ani to, či žalobca vedel alebo nevedel
o podanom dovolaní druhého účastníka konania v spore č.k. 19Cb/51/2002. Poukázal na to, že
zodpovednosť štátu za škodu je objektívna a tejto zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť. Podľa

odvolateľa teda súd prvého stupňa pri výklade druhej vety § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
nesprávne interpretoval dikciu normy, keď za rozhodujúci začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty považoval, vzhľadom na deň doručenia rozsudku NS SR č.k. 3Obdo/32/2006 dňa 27.06.2007,
až deň 28.06.2007. Uvedeným rozsudkom bol iba reparovaný latentný stav procesného pochybenia
odvolacieho súdu, ale z tohto rozsudku sa žalobca nemohol dozvedieť o vzniku škody, ktorá mu v tomto
momente žiadna nevznikla. Najvyšší súd svojim rozsudkom odstránil procesný protiprávny stav veci,

nerozhodol o merite veci. Za zmenu právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove je potrebné
považovať iba rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 3Cob/55/2007 zo dňa 05.03.2009.

Čo sa týka vyčíslenia výšky náhrady škody, táto pozostáva z nákladov zbytočne vynaložených medzi
období od 19.01.2006 do 05.03.2009 v položke úrokov z omeškania a trov exekučného konania, ktoré
musel žalobca zaplatiť druhej sporovej strane titulom bezdôvodného obohatenia.

Podľa odvolateľa škoda bola spôsobená protiprávnym úkonom žalovaného, nebyť ktorého by škoda
žalobcovi nevznikla. Žalobca sa navyše o škode dozvedel až 20.04.2009.

Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhrady
škody vo výške 12 693 Eur so 17%-tným ročným úrokom z omeškania od 07.03.2006 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania vo výške 884 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ), vzhľadom na včas podané
odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s

ustanovením § 214 ods. 1 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli súdu dňa 13.01.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ( § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ).

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo
ak škoda bola spôsobená

1) nesprávnym úradným postupom súdu

2) škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci

3) škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanejz poverenia súdu podľa osobitného predpisu ( § 4 ods. 1 písm. a), bod j) citovaného zákona ).

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v

konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu
nezákonným rozhodnutím škoda vznikla ( § 5 ods. 1, 3 citovaného zákona ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhradu škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa ( § 6 ods. 1,2 citovaného zákona ).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosti“ ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 ( § 15 ods. 1 citovaného
zákona ).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak ( § 17 ods. 1 citovaného
zákona ).

Právo na náhradu škody s premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel od škody. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhrady škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia ) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo dňa,
keď bolo poškodenému doručené ( oznámené ) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená

škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie počas 6 mesiacov ( § 19 ods. 1 až 3 citovaného zákona ).

V zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradnom

postupom.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci
správne rozhodol.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobe nebolo možné vyhovieť v znení, ako ju žalobca podal.
Jednoznačne je treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že vznik škody uplatňovanej v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci musí byť
preukázaný v tom smere, že ide o škodu priamu, nie sprostredkovanú. V predmetnom konaní žalobca
si uplatňuje škodu vzniknutú mu v súvislosti s exekučným konaním vedeným JUDr. Svätoslavom
Mruškovičom pod sp. zn. Ex 263/2006 a to vo výške celkom 8 567,50 Eur, ďalej zo sumy 2 736,42 Eur
vypočítanej ako kapitalizovaný úrok z omeškania vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/219/2010

a zo sumy 1 388,52 Eur ako trovy konania priznané rozsudkom Krajského súdu v Prešove v konaní sp.
zn. 6Co/218/2011.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom prvého stupňa, ktorým odôvodnil napadnutý
zamietavý rozsudok. Aj odvolací súd je toho názoru, že nárok je nedôvodný a že žalobca mohol a mals poukazom na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si
tak, a by nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí a to už v
čase vedenia exekúcie pod sp. zn. Ex 262/2006 Exekútorským úradom JUDr. Svätoslava Mruškoviča.

Poverenie na vykonanie uvedenej exekúcie bolo vydané Okresným súdom Prešov dňa 02.08.2006
a to na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Prešov v konaní 19Cb/51/2002 zo dňa
30.11.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.01.2006 sp. zn. 3Cob/86/2005.
Za situácie, že dovolanie v konaní sp. zn. 19Cb/51/2002 bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 08.08.2006 možno vyvodiť, že navrhovateľ mohol a mal v exekučnom konaní vedenom

Exekútorským úradom Prešov JUDr. Svätoslavom Mruškovičom sp.zn. Ex 263/2006 nepokračovať a
mohol a mal vyčkať na rozhodnutie dovolacieho súdu o dovolaní proti exekučnému titulu. Z obsahu
spisu jednoznačne vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie v uvedenom exekučnom konaní bolo
vyhotovené 25.09.2006, teda viac než mesiac po tom, čo sa žalobca dozvedel o podaní dovolania proti
exekučnému titulu. Už aj z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca sa sám vystavil riziku vzniku výdavkov
v súvislosti s týmto exekučným konaním za situácie, keď proti exekučnému titulu bolo podané dovolanie,

o ktorom sa včas dozvedel. Z uvedeného nie je možné vyvodiť záver, že žalobcom v tomto konaní
uplatnená škoda je škodou bezprostredne spôsobenou nezákonným rozhodnutím súdu. Nemožno preto
vyhodnotiť ako škodu sumu, ktorú žalobca musel P. I. vrátiť, pôvodne vymoženú v exekučnom konaní,
pozostávajúcu z úrokov omeškania a trov základného konania, odvolacieho konania a exekučného
konania. Rovnako nie je možné považovať za škodu, na ktorú by mal žalobca nárok v zmysle citovanej

právnej úpravy, ktorá mu mala vzniknúť ako kapitalizovaný úrok z omeškania vo veci 15C/219/2010
priznanú v rozsudku zo dňa 20.10.2011. Ak by totiž žalobca dobrovoľne vydal žalovanému bezdôvodné
obohatenie predtým vymožené exekútorom, žalobcovi by nevznikli tieto výdavky na kapitalizovaných
úrokoch z omeškania. Rovnako by nevznikli ani žiadne trovy priznané rozsudkom Krajského súdu v
Prešove v sp. zn. 6Co/218/2011, ktoré si v tomto konaní uplatňuje vo výške 1 388,52 Eur.

Žalobca, resp. jeho právny zástupca už doručením rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
3Cob/55/2007 - 223 zo dňa 05.03.2009 musel vedieť o tom, že musí žalovanému vrátiť od neho
vymožené sumy, preto mal tak urobiť dobrovoľne, nie až na základe rozsudkov Okresného súdu Prešov
a Krajského súdu Prešov.

Odvolací súd ďalej poukazuje na špekulatívne konanie žalobcu ešte v konaní Okresného súdu Prešov

sp. zn. 19Cb/51/2002, keďže v konečnom dôsledku sa preukázalo, že nárok na náhradu škody
uplatnenej v tomto konaní nie je dôvodnený, pretože žiadna škoda žalobcovi preukázateľne nevznikla.
Možno preto jednoznačne skonštatovať, že aj špekulatívne konanie žalobcu počnúc podaním žaloby,
ktorá bola vedená Okresným súdom v Prešove pod sp. zn. 19Cb/51/2002 bola dôvodom toho, že na
strane žalobcu mohli vzniknúť výdavky, ktoré by inak nevznikli, ak by sa žalobca správal zákonne.

K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že sám žalobca už v žalobe si uplatnil náhradu škody
voči Slovenskej republike, ktorú odôvodňoval nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
č.k. 3Cob/86/05 zo dňa 19.01.2006, čím preukazoval splnenie podmienky protiprávneho rozhodnutia.
Protiprávnosť rozhodnutia nie je možné ani účelné zisťovať vrámci konania o náhrade škody.
Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná

príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť protiprávne rozhodnutie pre
jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Preto
podmienkou priznania nároku je to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Teda
otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne musel zvážiť už pred
začatím konania o náhradu škodu kvalifikovaný orgán.

V tejto súvislosti nie je možné vyhodnotiť ako protiprávne rozhodnutie rozsudok Krajského súdu v
Prešove č.k. 19Cb/51/2002 - 22 zo dňa 05.03.2006, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej časti tak, že návrh žalobcu bol zamietnutý. Uvedený
rozsudok bol totiž vydaný v riadnom dvojinštančnom súdnom konaní a to po podaní riadneho opravného
prostriedku proti prvostupňovému rozsudku. Zákon č. 514/2003 Z.z. nerieši náhradu škody v prípade,

ak krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v riadnom odvolacom konaní. Súd prvého stupňa
vzhľadom na to, že sám žalobca označil ako nezákonné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k.3Cob/86/2005 zo dňa 19.01.2006, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu ako nezákonné,
vychádzal z tohto tvrdenia.

Je však nepochybné, že ani uvedeným rozhodnutím nemohla žalobcovi vzniknúť žiadna škoda. V tejto

súvislosti by sa javila odvolacia námietka žalobcu o vyhodnotení premlčacej doby v trvaní 3 rokov
od doručenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/32/2006 - 167 zo dňa 26.04.2007 odo dňa
28.06.2007 dôvodná. Na veci však nemohla nič zmeniť ani táto skutočnosť, nakoľko súd prvého stupňa
správne vyhodnotil neexistenciu základných podmienok pre priznanie náhrady škody tak, ako si to
uplatnil žalobca. Žalobca v odvolaní už poukazoval na to, že o škode sa dozvedel až dňa 20.04.2009.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny postupom podľa § 219

ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania. V odvolacom
konaním úspešný žalovaný si trovy konania ani neuplatnil, ani odvolací súd o nich v zmysle ustanovenia
§ 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval, lebo nebol takýto návrh ním podaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.