Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312208483
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8312208483.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne Q. Y., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I. XX, zast. JUDr. Petrom Pándym, L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec proti žalovanej W. Y., Q.
W. W., Ž. K. XX, O., o zaplatenie 30.000 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX domáhala proti žalovanému zaplatenia 30.000 eur
s 9% úrokom z omeškania ročne od 29.01.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov tohto konania.
Žalobu odôvodnila tým, že túto čiastku požaduje od žalovaného z titulu náhrady škody pre nezákonné
rozhodnutie a nezákonný a nesprávny úradný postup v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. XT/XXX/

XXXX. Vzhľadom k tomu, že žaloba nebola dostatočne odôvodnená právne, ani skutkovo, na výzvu
súdu žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu upresnila dôvody podania tejto žaloby tak, že žiada
žalovaného na zaplatenie 30.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bolo zasiahnuté
do jej osobnostných práv rozhodnutím Okresného súdu Z. vydaného v konaní XT/XXX/XXXX a to
konkrétne rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd nesprávne uznal žalobkyňu vinnou z trestného
činu spolupáchateľstva podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1/3 Tr. zák., za čo jej bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorého výkon uloženého trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 2 rokov. Podľa žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne práve týmto rozhodnutím došlo k zásahu

do osobnostných práv žalobkyne, pretože následné konania preukázali, že žalobkyňa sa nedopustila
žiadneho trestného konania a bola spod obžaloby aj oslobodená. Právne odôvodnila návrh ako náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorý jej patrí podľa zákona č. 514/2003 Zbierky § 17 ods. 2, § 17 ods. 3 citovaného
zákona.

Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Vo svojich vyjadreniach
poukazovala na to, že vyjadrenie písomné, aj ústne žalobkyne je nepresné, pretože vo svojich
vyjadreniach udáva, že bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv rozsudkom Okresného súdu Z. sp. zn.

XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., avšak vo vyjadreniach na
viacerých miestach uvádza, že bola poškodená aj v dôsledku výkonu väzby. Žalovaný žiadal zamietnuť
žalobu z dôvodu, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala splnenie zákonných podmienok zo
zodpovednosti za škodu, ktorá je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu a tieto podmienky
sú nezákonné rozhodnutia, alebo nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
škodou a nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Poukázala pri
tom, že dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenej.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne - matky žalobkyne Ľ. Y., oboznámil sa s
obsahom spisu Okresného súdu Z. XT/XXX/XXXX. Oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu vo B.
K. I., ktorým bolo manželstvo žalobkyne rozvedené v konaní pred Okresným súdom vo B. K. I. XC/XX/

XXXX a zistil tento skutkový stav: z obsahu spisu Okresného súdu Z. XT/XXX/XXXX bolo zistené, že
žalobkyňa bola v tomto konaní uznaná rozsudkom XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vinnou zo
spolupáchateľstva trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona, ktorých sa
dopustila tak, že v priebehu mesiacov október a november XXXX v presne nezistenom čase v Z. prevzali
ako pôžičku spolu s X. S. od V. R. finančnú hotovosť v sume XXX.XXX,- Sk na zakúpenie textilného

tovaru z prevádzkovania predajne odevov v obci I., tovar však nezakúpili, predajňu nesprevádzkovali,
peniaze si medzi sebou rozdelili. Tieto použili pre vlastnú potrebu, čim tak V. R. spôsobili škodu vo výške
XXX.XXX,- Sk. Žalobkyni bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov s tým, že jej bolo uložené aj počas skúšobnej doby uhradiť spôsobenú
škodu. Práve týmto rozsudkom žalobkyňa v konaní preukazovala zásah do osobnostných práv a žiadala
priznať nemajetkovú ujmu. Vo svojej výpovedi uviedla, že teda v roku XXXX došlo k zásahu do jej

osobnostných práv, keď ju súd nespravodlivo uznal vinnou v tejto veci, pričom ju neskôr spod obžaloby
oslobodil, rozhodnutie bolo vyhlásené v čase, keď bola tehotnou a očakávala narodenie mal. Ľ., ktorá
sa narodila XX.XX.XXXX. Veľmi ťažko prežívala túto situáciu. Žalobkyňa v konaní nepoprela, že už v tej
dobe bola trestne stíhaná a to v konaní pred Okresným súdom vo B. K. I. vo veci XT/XXX/XXXX, kde
bola uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví a dostala podmienečný trest odňatia slobody.

Napriek tomu, že už v minulosti bola právoplatne odsúdená, od roku XXXX do roku XXXX uplynula
dlhšia doba a ona už viedla riadny život. Žila v manželstve, mala dve deti, resp. v roku XXXX sa jej
narodilo aj druhé dieťa. Keď ju súd uznal za vinnú, tak sa situácia zmenila v tom, že z trestného konania
potom následne bola vzatá do väzby, čo ťažko znášala, bola tehotná, porodila, mala zdravotné problémy
fyzické aj psychické, i keď je pravdou, že nevyhľadala lekára po psychickej stránke, ale dôkazom o tom,

že sa veľmi zle cítila bolo to, že po prepustení z väzby v roku XXXX sa pokúsila o samovraždu tým, že
vyskočila z okna kancelárie svojho priateľa, na dôkaz čoho predložila správu z chirurgického oddelenia
K. U.. J. Z.. Vo svojej výpovedi uviedla, že v priebehu týchto udalosti došlo aj k rozvodu manželstva s
manželom v roku XXXX, i keď manželstvo nebolo funkčné už predtým. V čase, keď súd rozhodol v roku
XXXX o tom, že je vinná z trestného činu podvodu, nebola nikde zamestnaná, pretože ostala po pôrode

so synom X. na materskej dovolenke. V roku XXXX sa jej narodilo ďalšie dieťa a to syn Q. Y., ktorý
zomrel v tom istom roku a teda bola nútená vyhľadať lekársku starostlivosť a pre tieto dôvody nebola
zamestnaná a následne už nebola zamestnaná, pretože sa viedlo trestné stíhanie, a v roku XXXX bola
zobratá do väzby, ktorá trvala tri mesiace. Zamestnala sa až v roku XXXX vždy na určitú dobu na základe
dohody o vykonaní prác ako kuchárka v reštaurácii V. O.. Žalobkyňa v konaní uviedla, že podala niekoľko

žalôb, avšak v tomto konaní sa domáha nemajetkovej ujmy pre zásah do jej osobnostných práv práve
vydaním rozhodnutia v roku XXXX. V tomto roku sa nemohla zamestnať, ani následne roky, a to aj preto,
že toto konanie bolo zdĺhavé a značne medializované. Každý na ňu pozeral ako na vinnú odsúdenú, aj
keď tomu tak nebolo a až o ďalšie 4 roky bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby.

Z výsluchu svedkyne matky žalobkyne Ľ. Y. súd zistil, že aj tá ťažko znášala trestné stíhanie svojej

dcéry. V tom čase totiž pracovala ako starostka obce a po tom, čo začali vyšetrovacie úkony a domové
prehliadky, bola sama vystavená veľkému stresu, rovnako ako aj žalobkyňa. Následne už vo voľbách
vlastneanineuspela.Potom,čozačalotrestnéstíhanievočidcéreanespravodlivo,nastalatakásituácia,
že deti boli zverené na základe súdneho rozhodnutia do osobnej starostlivosti starej matky, teda matky
žalobkyne, ktorá sa aj po skončení trestného stíhania trvale stará o tieto deti, hoci sú už vo veku XX

a XX rokov a to z dôvodu, že podľa svedkyne sú deti psychicky poškodené, vystresované a samotná
žalobkyňa je aj v súčasnej dobe veľmi nervózna, má psychické problémy a preto pre deti je lepšie
výchovné prostredie pri starej matke. Za deťmi však žalobkyňa pravidelne dochádza. Žalobkyňa toho
času žije s priateľom, čo nebolo sporné a potvrdila to aj svedkyňa, aj žalobkyňa. Prispieva na výživu
detí po 25 eur mesačne tak, ako bolo súdom určené. Žalobkyňa v konaní uviedla, že nepopiera, že k

rozvodu jej manželstva došlo pre iné dôvody, a to pre zlé správanie sa odporcu, ktorý bol podstatnú časť
trvania manželstva vo výkone trestu odňatia slobody. Žili spolu iba pol roka, čo sa uvádza aj v dôvodoch
v rozsudku o rozvode manželstva, ktorý bol vydaný Okresným súdom vo B. K. I. v konaní XC/XX/XXXX
dňa XX.XX.XXXX. Rozsudok sa stal právoplatným XX.XX.XXXX. Súd manželstvo rozviedol a zveril mal.
Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.Z citovaného rozsudku o rozvode manželstva súd zistil, že žalobkyňa je matkou dvoch detí, pričom z
manželstva s X. Y. pochádza iba mal. dieťa Ľ. Y. a z nasledujúceho družného vzťahu matky s iným
mužom pochádza dieťa X. Y., nar. XX.XX.XXXX. Obe deti sú toho času v starostlivosti matky žalobkyne,

t.j. starej matky. Aj toto dieťa bolo zverené do starostlivosti starej matky. Z citovaného rozsudku súd ďalej
zistil, že od uzavretia manželstva bol manžel žalobkyne niekoľko krát vo výkone trestu odňatia slobody,
preto sa o neho nezaujíma, nebola ho ani raz navštíviť a aj v tomto konaní žalobkyňa túto skutočnosť
vo vlastnej výpovedi potvrdila a uviedla, že spolužitie s manželom trvalo krátko, možno iba pol roka a
následne už nežili spolu, pretože manžel bol vo výkone trestu odňatia slobody a následne bola aj ona

trestne stíhaná.

Podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmene
niektorých zákonov a to § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 citovaného zákona ods. 1, 2, 3 Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako
s účastníkom konania, konané malo byť.

Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 8 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom

bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak

a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo

b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že
v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec
postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti

nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.

Podľa § 16 ods. 1, 2 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku,
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu,
písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prejednanie nároku.

Podľa§17ods.1,2citovanéhozákonauhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk;vprípade,akibasamotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 15 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobená pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov platného ku dňu vydania rozsudku Okresného súdu Humenné k
28.10.2004.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku.

Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.

V tejto veci žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu nešpecifikovala bližšie škodu, ktorá jej
mala vzniknúť vydaním rozsudku Okresného súdu Z. v konaní XT/XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Tak
žalobkyňa, ako aj právny zástupca uvádzali iba tú okolnosť, že žalobkyni bola spôsobená nemajetkové

ujma a týmto rozhodnutím bola poškodená vo svojej povesti na verejnosti, ale aj vo vzťahu k rodine
a k deťom a to bez bližšej špecifikácie k výhradám žalovaného, že do odôvodnenia svojho nároku
v tomto konaní uvádza aj rozhodnutie o väzbe, žalobkyňa uviedla, že nárok na náhradu škody z
titulu nezákonného rozhodnutia o väzbe uplatňuje samostatne v inom konaní. Z trestného spisu
Okresného súdu Z. XT/XXX/XXXX nebolo zistené, že by v tomto konaní do vydania rozsudku súdu

v roku XXXX bola žalobkyňa obmedzená na osobnej slobode nejakým spôsobom, pretože vo väzbe
bola až následne v roku XXXX a náhradu škody za toto obmedzenie osobnej slobody je predmetom
konania vo veci XC/XXX/XXXX. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa nijakým
spôsobom nepreukázala existenciu svojho nároku na náhradu škody a to z hľadiska atribútov, to
znamená nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup, existenciu škody, príčinnú súvislosť

medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom. Existencia týchto
podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len záver o splnení niektorej
z nich, pričom dôkazné bremeno bolo na žalobkyni tak, ako to uvádzala aj žalovaná vo svojich
vyjadreniach. Rozsudok Okresného súdu Z., ktorým malo byť zasiahnuté do jej osobnostných práv
zo dňa XX.XX.XXXX vydaný v konaní XT/XXX/XXXX nenadobudol nikdy právoplatnosť. Žalobkyňa v

konaní trvala na tom, že uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, čo je však prípustné len
vtedy, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom. Súd mal za to, že ak
žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu vzniku škody, ktorej formou náhrady je aj finančná náhrada
nemajetková ujma, pretože oslobodzujúci rozsudok nie je dostatočným zadosťučinením.

Podľa citovaného zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ktorú však žalobkyňa v konaní
nepreukázala. Iba v prípade, ak samotným konštatovaním porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným
postupom uhrádza sa aj nemajetková ujma aj v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť inak. Súd
mal za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala ani vznik nemajetkovej ujmy, pretože z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že aj keď bolo vydané v trestnom konaní rozhodnutie, ktorým bola uznaná
vinnou a toto rozhodnutie, ktoré neskôr bolo zrušené a spod obžaloby bola žalobkyňa oslobodená,malo priniesť žalobkyni ujmu najmä pokiaľ ide o stratu dobrej povesti, nemožnosť zamestnania sa a
neskôr aj nemožnosť starať sa o maloleté deti, tak z vykonaného dokazovania vyplýva práve opak toho,
pretože z trestného spisu XT/XXX/XXXX z odpisu registra trestov súd zistil na č.l. XX trestného spisu,

že žalobkyňa bola do roku XXXX dvakrát trestne stíhaná a to pred Okresným súdom vo B. K. I. v konaní
XT/XXX/XX a v konaní pred Okresným súdom Z. XT/XXX/XXXX. Aj keď oba tresty boli zahladené a na
žalobkyňu sa hľadí, ako by nebola odsúdená, nemožno nevyhodnotiť jej spôsob života, ktorý do vydania
rozhodnutia do roku XXXX bol poznačený trestným stíhaním, i právoplatným odsúdením v 2 veciach.
Taktiež žalobkyňa nepreukázala, že by vydanie rozhodnutia v roku XXXX, ktoré nikdy nenadobudlo

právoplatnosť, jej nepriaznivo vplývalo na vzťahy v manželstve, pretože sama potvrdila v konaní, že v
manželstve žila so svojim manželom možno iba pol roka, pretože bol neustále vo výkone trestu odňatia
slobodyaomal.detisajejstaralamatka,ktoráajpotom,čožalobkyňajeužvoľná,pracuje,žijevblízkosti
bydliska svojich detí, tak tieto naďalej ponecháva v starostlivosti svojej matky a prispieva na ich výživu
minimálnym výživným. Všetky tieto okolnosti svedčia o tom, že žalobkyni škoda nevznikla a nemohla jej
vzniknúť ani nemajetková ujma, na ktorú by súd žalovanú zaviazal. Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť,

že žalobkyňa v čase trestného stíhania a vyhlásenia rozsudku v roku 2004 nikde nepracovala z dôvodu
starostlivosti o maloleté dieťa a skutočnosť, že sa nemohla zamestnať ďalšie obdobie práve pre vydanie
tohto rozhodnutia, v konaní nijakým spôsobom nepreukázala. Žalobkyňa nemala k dispozícii žiadne iné
dôkazy. Tieto nežiadala vykonať a to ani po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol ako neopodstatnenú.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p., aj keď by jej podľa úspechu patrila,
pretože si tieto nevyčíslila, ani nešpecifikovala, z čoho súd ma za to, že trovy konania jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.