Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/302/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512214289
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512214289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: F..
G. Ť., G. G.V., S. XX, zast. JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, AK Bratislava, Lachova 32, proti
odporcovi: F.. N. Ť., Y. G. G., S. XX, zast. JUDr. Ľubomírom Hnatom, advokátom, AK Bratislava,
Guothova 20, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu: N. Ť., J.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V,
č.k. 17P 214/2012-132 zo dňa 17.03.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo F.. G. Ť. V.. K., J.. XX.X.XXXX I. E., Č. V. a F.. N. Ť., J..
XX.X.XXXX I. G. G., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Bratislava - Staré Mesto vo zväzku U., ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX. Maloletého
N., J.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Určil, že maloletého budú zastupovať
a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia. Odporcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumou
XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Zároveň upravil styk odporcu s maloletým Slavomírom. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov

konania.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a neplní
svoju spoločenskú funkciu, čím sú splnené podmienky pre jeho rozvod. Manželia nebývajú spoločne,
nevedú spoločnú domácnosť, od 22.06.2012, kedy navrhovateľka s maloletým dieťaťom odišla z miesta
posledného spoločného bydliska v byte odporcu na Markovej 13. V súčasnosti má navrhovateľka nový
partnerský vzťah. Za príčinu rozvratu manželstva označil súd prvého stupňa neopodstatnenú žiarlivosť
odporcu voči navrhovateľke prejavujúce sa v jeho násilnom správaní sa voči nej, ktoré navrhovateľka

pociťovala ako osobné obmedzovanie a pre ňu neúnosnú situáciu, čo riešila odchodom spolu s dieťaťom
zo spoločného bydliska.

Súd prvého stupňa rozhodoval aj o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, pričom
maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd prvého stupňa vo veci vykonal znalecké
dokazovanie, ktoré preukázalo, že obidvaja rodičia majú predpoklady vychovávať maloleté dieťa, lepšieosobnostné predpoklady sú na strane matky. Zo znaleckého dokazovania taktiež vyplynulo, že vzťahy
medzi rodičmi sú navzájom konfrontačné, opozičné, s veľkou dávkou vzájomnej kritičnosti, zo strany
otca s neschopnosťou ústupčivosti a vzájomnej tolerancie v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom k

veku dieťaťa, pre problematickú komunikáciu medzi rodičmi a rozdielne prístupy vo výchove dieťaťa,
súdny znalec striedavú osobnú starostlivosť neodporučil s tým, že k striedavej osobnej starostlivosti
je nevyhnutná ochota rodičov vzájomne komunikovať bez konfrontačného tónu, ich vzájomná dôvera
a rovnaké výchovné postupy. Súd prvého stupňa konštatoval, že rodičia nespĺňajú podmienky pre
striedavú osobnú starostlivosť, pričom odmietavý postoj matky k takejto forme starostlivosti nemožno

pokladať za obštrukciu s poukazom na vykonané dokazovanie. Tiež uviedol, že veľká citová náklonnosť
otca k dieťaťu, ani jeho kvalitné materiálne podmienky nepostačujú na to, aby maloleté dieťa
rovnakou mierou zdielalo výchovné prostredie oboch rodičov. Dôvodom toho nie je ani tá okolnosť, že
navrhovateľka nadviazala nový partnerský vzťah a vytvorila si samostatnú domácnosť, v rámci ktorej
je dieťa s jej partnerom denne konfrontované. Zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku
boli poverení obidvaja rodičia, v súlade s návrhom podporeným kolíznym opatrovníkom. Súd prvého

stupňarozhodovalajovyživovacejpovinnostiotcanamaloletého,pričomzistil,žepriemernýnettopríjem
odporcu za rok 2013 je X.XXX,XX € a X.XXX,XX € za prvé dva mesiace roku 2014. Priemerná čistá
mesačná mzda navrhovateľky je X.XXX,XX € v roku 2013 a za prvé dva mesiace roku 2014 je X.XXX,XX
€. S ohľadom na príjmové a majetkové pomery odporcu a na vek maloletého a jeho odôvodnené potreby
súd prvého stupňa považoval za primerané výživné vo výške XXX € mesačne. Poukázal na výrazne

vyšší príjem odporcu, skutočnosť, že maloletý navštevuje súkromné detské centrum, je v predškolskom
veku. Odôvodnené mesačné výdaje zatiaľ nezahŕňajú tie, ktoré sú spojené s plnením povinnej školskej
dochádzky, nástupom na ktorú sa jeho životné náklady zvýšia. Maloletý nemá mimoriadne a trvalo
zvýšené náklady na výživu, v dôsledku zdravotného stavu. Odôvodnené potreby maloletého si však
jednoznačne vyžadujú väčšiu finančnú účasť odporcu, než je suma XXX € mesačne, ktorú on považuje

za adekvátnu.

Súd prvého stupňa upravil aj styk odporcu s maloletým, pričom prihliadal na jeho vek, zdravotný stav,
vzťah k tomu rodičovi, s ktorým má byť styk upravený, vzájomnú vzdialenosť bydlísk, prihliadol na denný
režim dieťaťa, osobnostné predpoklady a schopnosti rodiča zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru určenú
po dobu na styk, schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku. Rodičia majú pre každé

dieťa nezastupiteľné a rovnako dôležité miesto v jeho citovom živote bez ohľadu na to, či ich partnerský
vzťah pretrváva alebo nie. Za najvhodnejšiu úpravu styku považoval súd prvého stupňa širokú úpravu,
pričom pokiaľ sa takýto styk osvedčí a bude prebiehať bezproblémovo, bude neskôr na mieste, aby
sa primeraným spôsobom rozšíril, s ohľadom na aktuálne potreby dieťaťa vyplývajúce z jeho veku.
Apeloval na rodičov, aby sa vzájomne tolerovali, a usmerňovali v konaní v záujme maloletého dieťaťa.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 veta prvá O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca, odvolanie podal v časti zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, správy majetku maloletého a výživného na maloletého Slavomíra.
Uviedol, že znalecký posudok znalkyne K.. L. G., ktorý vypracovala pre potreby súdu vykazuje zásadné
chyby a v podstate ide len o neosobné formálne opisovanie stretnutia s účastníkmi konania. Znalkyňa

na zásadnú otázku právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že závery znalca sú potvrdené dvomi
metódami, ktoré sú štandardizované pre slovenské pomery, avšak tieto diagnostické pomery sa
neudávajúzdôvodu,abyneboliposudzovanénekompetentnýmipsychológmi.Zanajdôležitejšiezistenia
pri vyjadrení maloletého, ktorý uvádza, že by chcel aby bývali v jednom domčeku všetci, ale keď to
nejde, tak by bol radšej býval s maminkou a k ockovi bude chodiť, nevyvodila správny diagnostický

záver, resp. použité metodiky vôbec nevyhodnotila. Prianie maloletého je veľmi dôležité a znalec vôbec
nevyhodnotil skutočnosť, že maloletý bol pred vyšetrením v starostlivosti matky, čo matku zvýhodňuje a
jeho znevýhodňuje. Znalkyňa skoro napísala, že maloleté deti patria matke. Zmyslom zákonnej úpravy,
ako aj Dohovoru o právach dieťaťa je, že osobná striedavá starostlivosť musí byť prioritou, ak sú
obaja rodičia schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa. On má všetky predpoklady, aby sa riadne zhostil

výchovy svojho syna. Úvaha súdu, že požiadavka výkonu striedavej osobnej starostlivosti je vzájomná
tolerancia rodičov vo vzťahu k ich dieťaťu je povrchná, nakoľko táto požiadavka je potrebná i pre
individuálnu úpravu styku. Má za to, že po vyprchaní emócii a spoločnom prekonaní nevraživosti, rodiča
nájdu spoločnú reč. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovieť jeho návrhu, resp. vec
vrátiť na nové rozhodnutie súdu prvého stupňa.Navrhovateľka na odvolanie odporcu uviedla, že súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu
v prospech maloletého dieťaťa, odôvodnenie rozsudku spĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p..
Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny.

Kolízny opatrovník uviedol, že dôkladným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázanú nevhodnosť
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zverenie maloletého N. do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov neodporučil ani súdom stanovený znalec. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolaniu odporcu nie je možné
vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by
mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. V predmetnej veci je predovšetkým potrebné

zdôrazniť, že vo všetkých veciach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. V
súvislosti so záujmom maloletého dieťaťa súd prvého stupňa vykonal aj riadne dokazovanie. Znalecký
posudok sa riadne vyporiadal so všetkými otázkami, ktoré súd prvé stupňa nastolil. Nemožno súhlasiť
s námietkou odporcu, že išlo len neosobné opisovanie stretnutia s účastníkmi konania, keď znalec je
osobou nezainteresovanou, ktorý má objektívne posúdiť stav, ktorý potrebuje odborné znalosti. Taktiež

nemožno spochybňovať metodológiu použitú znalkyňou, pretože práve z dôvodu odbornosti a použitej
metodológie vzniká potreba vykonania znaleckého dokazovania.

Najvhodnejším riešením úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí nežijú spolu
je vzájomná dohoda. Je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého, ktorý kultivovaným
správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácii v budúcnosti, ale tiež

oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého rodiča uprednostní. Takéto rozhodovanie hoci často
bez viditeľných stôp zanecháva na dieťati pocit viny. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi rodičmi, rozhodne
súd, pričom dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného,
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Navyše má súd povinnosť prihliadnuť tiež ku

schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Hmotnoprávnymi
podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti je spôsobilosť obidvoch rodičov dieťa vychovávať,
záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť a záujem dieťaťa, pričom všetky podmienky musia
byť splnené súčasne. Záujem dieťaťa je v prvom rade právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom, pričom treba prihliadnuť najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd prvého stupňa vykonal pokiaľ ide o zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti riadne dokazovanie, ktoré aj správne vyhodnotil. Postup znaleckého
dokazovania preukázal, že obidvaja rodičia majú predpoklady vychovávať maloleté dieťa, no lepšie
osobnostné predpoklady zistil na strane navrhovateľky. Skutočnosť, že medzi rodičmi sú konfrontačné

a opozičné vzťahy s veľkou dávkou vzájomnej kritičnosti zo strany otca a neschopnosti ústupčivosti a
vzájomnej tolerancii v záujme maloletého dieťaťa, odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa
vyhodnotil tak, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nie je v jeho záujme. Ide
najmä o problematickú komunikáciu medzi rodičmi a rozdielne prístupy vo výchove dieťaťa s tým, že k
striedavej osobnej starostlivosti je potrebná ochota rodičov vzájomne komunikovať bez konfrontačného

tónu a ich vzájomná dôvera. Z obsahu vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vzájomná
komunikácia medzi rodičmi zlyháva, keď odporca podceňuje rodičovské kompetencie navrhovateľky a
presadzujesvojepožiadavky.Aksúdrozhodujevzáujmemaloletéhodieťaťamusínazáujemmaloletého
dieťaťa prihliadnuť, pričom nie sú rozhodujúce pocity a predstavy rodičov. Maloleté dieťa nemôže byť
zaťahované do priebehu konania a nemožno ho postaviť do pozície, že on rozhodne spor medzi rodičmi,

pretože uvedená situácia by ho len neprimerane psychicky zaťažovala. Ako otec uvádza, že časom
emócievyprchajúaprekonásanevraživosťanájduspoločnúreč,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,že návrh na rozvod manželstva bol podaný v júni 2012, pričom ak otec mal na zreteli záujem maloletého
dieťaťa, uvedenú situáciu už bolo možné riešiť. Rodičia aj keď spolu nežijú sú povinní spolu komunikovať
záujme maloletého dieťaťa korektne tak, aby dopad rozpadu rodinného prostredia na dieťa po rozvode

manželstva rodičov bol minimálny.

Správne určil súd prvého stupňa aj výšku vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého, keď
prihliadal na možnosti a schopnosti povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby maloletého a
zásadu zachovania rovnakej životnej úrovne maloletého. Každý z rodičov je povinný vyživovať
svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou

alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je
poskytovanie vecných plnení, treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako
peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti

sú rozhodujúce možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj životná úroveň
povinného rodiča, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojho rodiča. Životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Zo
zisteného zárobku odporcu súd prvého stupňa rozhodol o vyživovacej povinnosti správne.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku týkajúci sa zastupovania a spravovania majetku maloletého, v tejto časti

taktiež rozhodoval súd prvého stupňa správne, keď toto právo vyplýva obidvom rodičom zo zákona.

Súd prvého stupňa vzhľadom na zachovanie kontaktu maloletého s odporcom, široko upravil styk
maloletého s odporcom, ktorý vyhovuje záujmu a potrebám maloletého pri zabezpečení stability jeho
prostredia.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144
veta prvá O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.