Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžz/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010137
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9013010137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej, v
právnej veci navrhovateľa: R.. V. H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom X. F. XXXX/X, XXX XX Z. I. Z., zast.:
Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., advokátska spoločnosť so sídlom Miletičova č.
1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti orgánu verejnej správy: Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, o návrhu na ochranu pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na ochranu pred nezákonným zásahom z a m i e t a .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav predchádzajúci zásahu

1. Návrhom z 23. septembra 2013 označeným ako „Návrh na poskytnutie ochrany proti zásahu orgánu
verejnej správy“ a podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší
súd“) dňa 23.09.2013 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by Najvyšší súd uložil orgánu
verejnej správy povinnosť, aby

1) opätovne posúdiť záver obsiahnutý v prípise orgánu verejnej správy č. k. PO: 1840/2013 79477/2013
zo dňa 20.08.2013 označeného ako Oznámenie o výsledku šetrenia podania č. PO 200/2013 a

2) opätovne posúdiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti navrhovateľovi v zmysle Podnetu

navrhovateľa na vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti s dátumovaním 15.
januára 2012.

Súčasne navrhovateľ požadoval, aby orgán verejnej správy mu zaplatil náhradu trov konania.

2. K návrhu doložil navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v prílohách kópiu Podnetu na
vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zo dňa 15. januára 2012 (č. l. 12),
Oznámenie o výsledku šetrenia podania č. PO 200/2013 zo dňa 09.07.2013 (č. l. 14) a Oznámenie ovýsledku šetrenia podania č. PO 200/2013 - odvolanie a žiadosť o prešetrenie (č. l. 17) spolu s prípisom
na Žiadosť o opakované prešetrenie zdravotnej starostlivosti z 20.08.2013 (č. l. 19).

3. Ďalej navrhovateľ po stránke argumentačnej doplnil svoj návrh podaním (Právny rozbor veci -

záverečná reč ) zo dňa 02. decembra 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako konajúci súd zabezpečil doručenie uvedeného podania do
dispozície orgánu verejnej správy.

II.

Tvrdený zásah a argumenty o splnení podmienok

4. Samotnú nezákonnosť zásahu orgánov verejnej správy navrhovateľ vidí predovšetkým v tom,

1) že vo vzťahu k jeho osobe nedošlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti spočívajúceho v

a) nesprávnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľa vo Fakultnej nemocnici Trenčín (ďalej len
na účel rozsudku „FN TN“) stanovením diagnózy Crohnová choroba a nesprávnom vylúčení diagnózy
ischemická kolitída (viď bod I. písm. A/ návrhu),

b) príznaky neboli v internom oddelení FN TN vyhodnotené ako príznaky približujúcej sa cievnej

mozgovej príhody (viď bod I. písm. B/ návrhu) a že

c) pri jednoznačnosti veľmi zlého zdravotného stavu interné oddelenie FN TN nekontaktovalo žiadne
špecializované pracovisko (viď bod I. písm. C/ návrhu).

2) Z uvedeného dôvodu navrhovateľ využil jedinú možnosť preskúmania postupu poskytovania
zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zákonom určeného orgánu verejnej správy.

3) Konštatáciou správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti, t.j.

a) komplikovanosť zdravotného stavu navrhovateľa a existenciou príznakov svedčiacich o
inkompletnom obraze IBD a pri následnej liečbe sa zdravotný stav navrhovateľa zlepšoval,

b) absencia záchytného bodu, ktorý by signalizoval mozgovú príhodu a

c) dôslednosťou a správnosťou podávanej antikoagulačnej liečby vo FN TN, orgán verejnej správy

výrazným spôsobom limitoval, až znemožňuje akékoľvek uplatnenie ďalších nárokov.

4) Stanovisko orgánu verejnej správy je nejasné a nepresvedčivé (t. j. pre navrhovateľa
neakceptovateľné), hoci na odstránenie odborných a logických pochybností, ktoré sa vo veci vyskytujú,
bol orgán verejnej správy vyzvaný podaním navrhovateľa zo dňa 29.07.2013.

5) Revízia záverov orgánu verejnej správy nie je dosiahnuteľná riadnym, alebo mimoriadnym opravným

prostriedkom.

Podľa§4ods.3zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania
podnetu (15.01.13) poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná
starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby

so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania
podnetu (15.01.13) zriaďuje sa úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje

vykonávanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti [ § 1 písm. d) druhý bod].Podľa § 43 ods. 10 zák. č. 581/2004 Z.z. v citovanom znení na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

5. Navrhovateľ, hoci v návrhu priamo nepreukazoval splnenie podmienok, podľa ktorých je v zmysle §

250v O.s.p. jeho návrh procesne prípustný, následne prostredníctvom podania z 02. decembra 2014
načrtol niektoré svoje argumenty, tzn. že

i. išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím - toto navrhovateľ opisoval tým, že bol
vykonaný dohľad na poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý bol zavŕšený zaslaním Oznámenia o
výsledku šetrenia podania,

ii. zásah bol zameraný proti právam navrhovateľa alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu

vykonaný - toto navrhovateľ opisoval hore uvedenou limitáciou ďalších nárokov k náprave stavu,
ktorý je charakterizovaný navrhovateľovým názorom, že nedošlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej
starostlivosti,

iii. zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie - splnenie tejto podmienky navrhovateľ opisoval tým, že
odborné a logické pochybnosti v záveroch vyslovené orgánom verejnej správy v oznámení majú výrazný

vplyv na osobu, ktorej bola konkrétna zdravotná starostlivosť poskytovaná, a to najmä na prípadné
budúce nároky z prípadného poškodenia zdravia (viď bod V. návrhu),

iv. navrhovateľ vyčerpal prostriedky podľa osobitného zákona - splnenie tejto podmienky navrhovateľ
preukazoval tým, že podal žiadosť zo dňa 29.07.2013 o prešetrenie, prostredníctvom ktorej spochybnil
pod písm. A/ až C/ závery FN TN vo viacerých podstatných záveroch, pričom na uvedené podanie

reagoval orgán verejnej správy zaujatím stanoviska z 20.08.2013,

v. návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa navrhovateľ o zásahu dozvedel (t. j. dozvedel sa z
oznámenia z 09.07.2013, sťažnosť bola spísaná 29.07.2013 a výsledok sťažnosti bol oznamovaný
podaním z 20.08.2013, pričom návrh bol následne podaný 23.09.2013) a súčasne nie neskôr, než jeden
rok od vykonania zásahu.

III.

Vyjadrenie orgánu verejnej správy/stanoviská a procesné návrhy

A)

6. Vo svojom vyjadrení zo dňa 21.10.2013 (č. l. 28) sa orgán verejnej správy postupne meritórne vyjadril
k jednotlivým argumentom navrhovateľa.

K tvrdeniu navrhovateľa, že prijatý záver vo výkone dohľadu ovplyvňuje výrazným spôsobom postavenie
navrhovateľa, orgán verejnej správy odmietol s tým, že jediným subjektom výkonu dohľadu je dohliadaný
subjekt, t.j. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý konkrétnu zdravotnú starostlivosť poskytol.
Navrhovateľ ako podávateľ podnetu nie je účastníkom výkonu dohľadu, a teda orgán verejnej správy
nemá právnu, ani reálnu možnosť ovplyvniť jeho postavenie, príp. jeho práva.

7. K požiadavke, aby konajúci súd potvrdil, že prijatý záver vo výkone dohľadu ovplyvňuje výrazným
spôsobom postavenie navrhovateľa, keď zasahuje priamo do jeho práv a povinností, orgán verejnej
správy uviedol, že je povinný rešpektovať zákonnú úpravu, ktorá upravuje jeho postavenie, kompetencie
a výkon dohľadu a v ktorej, ako tvrdí navrhovateľ, absentuje prostriedok nápravy a revízie záverov
orgánu verejnej správy.Súčasne k uvedenej veci konštatoval, že pri výkone dohľadu v žiadnom prípade nepostupoval
nezákonne a výkon dohľadu a jeho výsledky neboli namierené proti navrhovateľovi, aby účelovo zasiahli
do jeho subjektívnych práv. Orgán verejnej správy zdôraznil, že v zmysle § 18 ods. 2 zákona č.

581/2004Z.z.ozdravotnýchpoisťovniach,dohľadenadzdravotnoustarostlivosťouaozmeneadoplnení
niektorých zákonov (ďalej na účely rozhodnutia len „zák. č. 581/2004 Z.z.“) pri výkone dohľadu postupuje
objektívne, nestranne a nezávisle, navyše si pre objektívne posúdenie poskytovania zdravotnej
starostlivosti zaobstaráva odborné stanoviská nezávislého odborníka v príslušnom medicínskom
špecializovanom odbore. Preto sa nestotožňuje s názorom, že vykonaním dohľadu mohlo byť priamo

zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, resp. subjektívne práva navrhovateľa boli poškodené a tento
stav naďalej trvá.

Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. pri plnení úloh, ktoré patria do pôsobnosti úradu, postupuje úrad
nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci
a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb; štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné
orgány verejnej moci ani ďalšie právnické osoby alebo fyzické osoby nesmú neoprávnene zasahovať

do činnosti úradu.

8. V súvislosti s uvedeným orgán verejnej správy zdôraznil citujúc vybrané právne názory z rozsudku
Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžz/2/2011 účel konania proti nezákonnému zásahu v tom zmysle, že

„zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby
v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil

stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 25OV zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická
osoba nemôže brániť inými prostriedkami.“

Na základe uvedeného sa orgán verejnej správy domnieva, že vzhľadom na možnosti správneho
súdu pri rozhodovaní, a vzhľadom na skutočnosť, že v prípade výkonu predmetného dohľadu nešlo o

nezákonný zásah, ktorý pretrváva, nie je správny súd oprávnený uložiť orgánu verejnej správy povinnosť
opätovne posúdiť záver obsiahnutý v predmetnom protokole o vykonanom dohľade.

9.Záveromorgánverejnejsprávynavrhol,abyNajvyššísúdnávrhunavrhovateľanaposkytnutieochrany
proti zásahu orgánu verejnej správy nevyhovel a aby ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

B)

10. Právny zástupca navrhovateľa po nahliadnutí do súdneho spisu zaslal konajúcemu súdu podanie zo
dňa 02.12.2014 označené ako Právny rozbor - záverečná reč (č. l. 43).

V uvedenom vyjadrení navrhovateľ na prvom mieste (bod I.) zrekapituloval svoje jednotlivé argumenty
popierajúce správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti navrhovateľovi. Ďalej analyzoval (bod II.)
vyjadrenie orgánu verejnej správy s nesúhlasom s jeho argumentáciou o absencii vplyvu záverov orgánu

verejnej správy na postavenie navrhovateľa.

11. S nasledovným poukazom na čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj § 7 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ
zdôraznil(viďbodč.III.)významzásadyzákazutzv.denegatioiustitiae.Pretopodľanavrhovateľavoveci
tak nemôže nastať situácia, kedy konanie orgánu verejnej moci, ktoré má vplyv a dosah na konkrétne
osoby, by nebolo preskúmateľné iným orgánom verejnej moci, resp. súdmi Slovenskej republiky.

12. Následne navrhovateľ prostredníctvom uvedeného podania z 02.12.2014 (viď bod č. IV. podania na
č. l. 44) zrekapituloval podmienky konania, t.j. že

- vo veci konal orgán verejnej správy,- orgán verejnej správy prijal v rámci vykonávaného dohľadu záver, ktorý výrazným spôsobom zasiahol
do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, keď konštatoval, že zdravotná starostlivosť mu
bola poskytovaná správne,

- zásah orgánu verejnej správy sa priamo dotýka záujmov navrhovateľa a navyše ide o zásah, ktorého
následky stále majú pretrvávať bez akéhokoľvek časového obmedzenia.

13. Ďalej navrhovateľ vo svojom podaní zdôraznil neochotu orgánu verejnej správy zaoberať sa
s konkrétnymi námietkami poukazujúcimi na logické nesprávnosti obsiahnuté v jeho opakovaných
záveroch.

Celá obrana orgánu verejnej správy je podľa navrhovateľa vedená s cieľom vytvoriť situáciu, kedy

subjekt, ktorý podal podnet na vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, by závery
dohľadu, ktorý inicioval, nemohol nechať preskúmať nie len inými orgánmi štátnej správy, ale ani súdmi.

14. Ďalej navrhovateľ pripustil tú skutočnosť, že v žiadnej právnej veci si nemôže nárokovať rozhodnutie
orgánu verejnej správy podľa svojho názoru.

Na druhej strane však zdôraznil, že je právom každého subjektu, aby orgány verejnej moci konali pri

rešpektovaní základných zásad regulujúcich ich konanie a prijímanie stanovísk, ktorými sú jasnosť,
zrozumiteľnosť, konzistentnosť a presvedčivosť postupu a záverov orgánov verejnej správy.

15. Záverom navrhovateľ zdôraznil svoje presvedčenie o dôvodnosti podaného predmetného návrhu.

C)

16.Podanímzodňa04.decembra2014(č.l.51)navrhovateľprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu

sa domáhal zaslanie informácie a podal žiadosť o zrušenie pojednávania a určenie nového termínu za
účelom umožnenia nahliadnutia do pripojeného administratívneho spisu.

D)

17. Na pojednávaní vykonanom Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 09. decembra 2014 (č. l.
56) sa obaja účastníci zhodli na potrebe odročiť pojednávanie.

18. Na základe odročenia pojednávania predložil orgán verejnej správy svoje vyjadrenie zo 16.12.2014
(č. l. 60).

V uvedenom vyjadrení najmä orgán verejnej správy uviedol, že

- navrhovateľ nie je účastníkom konania v procese výkonu dohľadu a ani v správnom konaní, lebo
konštatovaním porušenia § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. sa jeho hmotnoprávne postavenie nemení, a

teda nie je týmto konštatovaním priamo dotknutý,

- v zmysle § 18 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. (viď bod č. 7) pri plnení úloh, ktoré patria do pôsobnosti
orgánu verejnej správy, tento postupuje nestranne a nezávisle okrem iného aj od fyzických osôb,

- orgán verejnej správy nespochybňuje súdnu právomoc rozhodovať o predmete žaloby, avšak
opakovane tvrdí, že neboli naplnené podmienky na využitie inštitútu v zmysle ochrany podľa § 250v

O.s.p., nakoľko svojím konaním priamo nezasiahol neoprávnene do práv alebo právom chránených
záujmov navrhovateľa,

- zákonnými postupmi pri výkone dohľadu sa nemohol dopustiť nezákonného zásahu,- nebráni a neobmedzuje navrhovateľa pri naplnení jeho práva uplatňovať si akýkoľvek nárok u
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti cestou občianskoprávneho konania alebo uplatňovať jeho
prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť a tiež

- vyjadruje svoj nesúhlas so sprístupnením spisu výkonu dohľadu, nakoľko platná právna úprava takúto
možnosť odporcovi nepriznáva; zákon navrhovateľovi ako podávateľovi podnetu v procese výkonu
dohľadu nepriznáva žiadne práva ani povinnosti, nedefinuje jeho postavenie.

IV.

Právne názory konajúceho súdu

19. Najvyšší súd ako vecne príslušný súd (§ 10 ods. 2 v spoj. s § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) sa oboznámil

tak s návrhom a ďalšími podaniami účastníkov, následne preskúmal relevanciu pripojených listinných
dôkazov v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).

Za účelom preverenia splnenia zákonných podmienok na konanie o podanom návrhu nariadil vo veci
pojednávanie (§ 250g ods. 1 v spoj. s ust. § 250v ods. 8 O.s.p.). Po zistení, že návrhom opísaný zásah

orgánu verejnej správy nespĺňa náležitosti nezákonného zásahu (§ 250v ods. 1 veta prvá O.s.p.), t.j. že
navrhovateľ nepreukázal, že by bol nositeľom subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov,
pri ktorých tvrdil, že na nich mal byť ukrátený zásahom orgánu verejnej správy, tak tento návrh v zmysle
§ 250v ods. 4 posledná veta O.s.p. zamietol ako nedôvodný bez meritórneho preskúmania jednotlivých
argumentov navrhovateľov.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

20. Najvyšší súd už viackrát vo svojej judikatúre (napríklad rozsudok sp. zn. 5 Sžz 1/2009 z 03.
marca 2009) zdôraznil, že základnou úlohou správneho súdu aplikujúceho ust. § 250v ods. 1 O.s.p.
za účelom rozhodnúť o návrhu smerujúcom proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť,
či sa navrhovateľ skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej
aktiviteverejnejsprávy(materiálnastránkaverejnejsprávy)ačinavrhovateľomoznačenáverejnáspráva

skutočne ako orgán verejnej správy takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy spojená
s otázkou pasívnej legitimácie).

Uvedené je mimoriadne dôležité, nakoľko Občiansky súdny poriadok vzhľadom na mnohopočetnosť
foriem verejnej správy vo svojej 5. časti obsahuje v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
viacero rôznych prostriedkov (mechanizmov) súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej

správy,pričomvýberkonkrétnehomechanizmujeponechanýcelkomnadispozičnejvôliúčastníka(m.m.
aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 9/05 z 13.01.2005).

21. Na tomto kompetenčnom základe súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k
prostriedku súdnej nápravy zvoleného účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie ako iba
to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho

za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní
upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade namiesto účastníka
sformulovať iné nároky rozdielne od požadovaného petitu návrhu.

Podľa § 250v ods. 1 prvá veta O.s.p. fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie

je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamovykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

22. Tiež je nepochybné, že aj na konanie pred správnym súdom (súdny prieskum zákonnosti) sa

subsidiárne vzťahuje (viď § 246c ods. 1 O.s.p.) procesná zásada splnenia podmienok konania v
každom jeho štádiu, pričom jednotlivé podmienky konania pre osobitné druhy konaní obsiahnuté v
Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, medzi ktoré nepochybne patrí aj konanie na ochranu pred
nezákonným zásahom, môžu byť v uvedenej Piatej časti vymedzené zákonodarcom odlišne vrátane
procesnoprávnych dôsledkov z toho vyplývajúcich.

23. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd zdôrazňuje, že základnou požiadavkou kladenou na

navrhovateľa v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom je objasniť, prečo sa domnieva, že konanie
vočijehoosobepredstavujezásah,ktorýjevdemokratickejspoločnostisvojimcharakteromneprípustný,
t.j. v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy je nutné ho vyhodnotiť ako nezákonný.

Toto aj zákonodarca pri tvorbe § 250v ods. 1 O.s.p. sledoval, nakoľko na zdôraznenie nezákonnosti
zásahu uviedol, že navrhovateľ musí byť ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím.

24. Z ustanovenia § 250v ods. 1 veta prvá O.s.p. potom jednoznačne vyplýva záver, že aby išlo o zásah
orgánu verejnej správy, nesmie sa takto označený zásah vytvárať počas legitímneho konania vedeného
na to zo zákona oprávneným orgánom verejnej správy (viď podmienka legitimity konania orgánov štátu
vyslovená v čl. 2 ods. 2 ústavy).

Takisto ústavná zásada delenia štátnej moci medzi jej troch autonómnych vykonávateľov (systematika
ústavyvspojenísčl.2ods.1a2,čl.51ods.1a„acontrario“čl.141ods.2ústavy)neumožňujesprávnym
súdom zakaždým, ale iba na zákonnom podklade (najmä Piata časť Občianskeho súdneho poriadku)
a veľmi výnimočne (čl. 142 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou ústavy) zasahovať do neprávoplatne
ukončených konaní pred orgánom verejnej správy; inak by suspendovali subsidiárny účinok súdnej

ochrany vyplývajúci z čl. 141 ods. 2 ústavy. Jedným z možných legitímnych prostriedkov mimoriadneho
zasahovania súdnej moci do neskončených konaní pred orgánmi verejnej správy je konanie proti
nečinnosti.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy
preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo

iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 141 ods. 2 ústavy súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych
orgánov.

25. Preto každý navrhovateľ, ktorý v existujúcom konaní pred orgánom verejnej správy sa chce súbežne
domáhať súdnej ochrany podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a na tomto právnom

základe brojiť proti ďalšiemu konaniu pred orgánom verejnej správy prostredníctvom návrhu proti
jeho nezákonnému zásahu, je zaťažený bremenom preukázania, že uvedené správne alebo osobitné
konanie nespĺňa požiadavky najmä uvedené v čl. 2 ods. 2 ústavy.

Navyše musí zvážiť dôsledky oddelenia konaní kontrolných od vrchnostenských, v ktorých sa rozhoduje
o individuálnych právach a právom chránených záujmoch.

Podľa § 250v ods. 1 prvá veta O.s.p. fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.26. Z vyššie citovaného ustanovenia § 250v ods. 1 O.s.p. pre Najvyšší súd vyplýva, že spoločným
znakom pre priznanie súdnej ochrany v prípade tvrdeného nezákonného zásahu orgánom verejnej
správy je nežiaduci stav v spoločenských vzťahoch majúci svoj základ v mimozákonnom aktivizmu

(postupu, útoku) vo verejnej správe, a hoci sa nemal uskutočniť, tak sa v rozpore s požiadavkami
zákonnosti konania zakotvenými v článku 2 ods. 2 ústavy realizuje, a po vyčerpaní osobe dostupných
opravných prostriedkov bez odozvy vo forme nápravy dôsledkov nezákonného zásahu návrh včas
predložený súdu jednoznačne a urgentne vyžaduje súdnu pomoc vo forme nápravy tohto, pre
navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu.

27. Na tomto mieste musí takisto Najvyšší súd upozorniť na striktne osobitný charakter nezákonného
zásahu, ktorý by sa mal realizovať prostredníctvom správneho konania. Aj z českej judikatúry (napríklad
Najvyšší správny súd Českej republiky, č.k. 8 Aps 2/2006-95 zo dňa 31.07.2006) vyplýva nasledujúci
záver, ktorý nie je v rozpore s právnymi názormi Najvyššieho súdu vyššie prezentovanými:

„Eufemisticky povedané, prostredníctvom žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné
podrobovať testu zákonnosti jednotlivé procesné úkony správneho orgánu, ktoré spravidla smerujú k

vydaniu rozhodnutia a samy o sebe nepredstavujú zásah do práv účastníka konania".

28. S prihliadnutím na už citované preto Najvyšší súd na záver sumárne konštatuje, že v zmysle
svojej ustálenej judikatúry (najmä sp. zn. 8 Sžz/3/2011 z 01.07.2011, poprípade sp. zn. 3 Sžz/2/2011
z 03.05.2011) konajúci súd zotrváva na názore, že Občiansky súdny poriadok prostredníctvom
ustanovenia § 250v pojem nezákonný zásah právne nevymedzuje. Jeho definíciu neobsahuje ani iný

zákon.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že úmyslom zákonodarcu je poskytnúť súdnu ochranu (čl. 46 a nasl.
ústavy) pred negatívnymi účinkami faktických úkonov, t.j. zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú
rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom a ktorých vykonanie súčasne nie je súladné so zákonom.

29. Na druhej strane je neprehliadnuteľné, že štát prostredníctvom svojich orgánov, resp. iných

subjektov, na ktoré deleguje svoju štátnu moc (viď čl. 2 ods. 1 ústavy), zasahuje (t.j. obmedzuje) do
výkonu práv a slobodu konania jednotlivca v ľudskej spoločnosti za účelom zabezpečenia existencie
jednotlivca a spoločnosti ako celku nielen v prítomnosti ale aj pre budúcnosť.

Avšak toto konanie orgánov verejnej správy, aby bolo stále označované ako zákonné, nesmie vybočiť
z ústavného rámca vymedzeného najmä prostredníctvom čl. 2 ods. 2 ústavy (secundum legem et intra

constitutionis), t. j. musí najmä prihliadať na limitné ústavné články 12 a 13 s tým, že obmedzujúci
zásah do slobôd a práv jednotlivca musí byť dostatočne odôvodnený verejným záujmom spočívajúcim
v zákonnom titule (obdobný záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 26/94).

30. V uvedenom zmysle súdna judikatúra (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžz/2/2013 z

18.02.2014)označujeibatenzásahzanezákonný,ktorývykazujeznaky(vširšomzmysle)protiprávneho
útoku (viď aj poznámka o aktivizme v bode č. 27) orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam
osoby a ktorý spočíva v postupe orgánu verejnej správy prejavujúcom sa jeho činnosťou (úkonmi,
pokynmi) tam, kde zákon predpokladá nečinnosť orgánu verejnej správy, resp. situáciu opačnú. Musí
ísť o priamy zásah do subjektívnych práv (napríklad porušenie práva na život, resp. telesnú integritu

či súkromie, práva na osobnú slobodu alebo na ochrancu vlastníctva, práva na informácie či priaznivé
životné prostredie a iné).

Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže napraviť s účinkami „restitutio in
integrum“ (najmä pre existenciu objektívnej prekážky vo forme plynutia času), môže však správnemu
orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval, resp. aby ho v prípade hrozby

nezopakoval, a ak je to možné, tak správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Potomsúdna ochrana vykonávaná podľa § 250v O.s.p. smeruje k ukončeniu nezákonného zásahu orgánu
verejnej správy, proti ktorému sa jednotlivec nemôže brániť inými prostriedkami.

31. Najvyšší súd po podrobnom oboznámení sa so spisom orgánu verejnej správy dospel k záveru, že o

takúto situáciu v prejednávanej veci nejde. Z podaného návrhu je zrejmé (viď bod č. 1), že navrhovateľ
sa najmä domáhal uložiť orgánu verejnej správy povinnosť, aby opätovne posúdiť záver obsiahnutý v
prípise orgánu verejnej správy č. k. PO: 1840/2013 79477/2013 zo dňa 20.08.2013 označeného ako
Oznámenie o výsledku šetrenia podania č. PO 200/2013.

Samotná skutočnosť, že navrhovateľ podal podnet na vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a následne žiadosť o opakované prešetrenie zdravotnej starostlivosti, mu nezabezpečuje,

že sa orgán verejnej správy ako kontrolný orgán stotožní s jeho pocitom o nesprávnom poskytnutí
zdravotnej starostlivosti subjektívne vyvolaným jeho zdravotným stavom po prepustení z liečebného
zariadenia.

32. Samotný zdravotný stav jednotlivca je výsledkom viacerých nezávisle pôsobiacich činiteľov a ako
taký sám o sebe neosvedčuje nezákonnosť tvrdeného zásahu. Je nepochybné, že správne poskytnutie

zdravotnej starostlivosti súčasný právny poriadok (viď bod č. 4 a tam uvedená citácia § 4 ods. 3)
vymedzuje ako vykonanie všetkých zdravotných výkonov na správne určenie choroby so zabezpečením
včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení
súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Autoritatívneanezávisléposúdeniesprávnostiposkytnutiazdravotnejstarostlivosti,t.j.najmäsdôrazom

na vyhodnotenie dôsledkov činností vo forme liečby na dosiahnutý zdravotný stav osoby štát zveril do
pôsobnosti orgánu verejnej správy, ktorý má aj vyhodnotiť, či súčasné poznatky lekárskej vedy boli v
tomto procese zohľadnené a ako.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z. v citovanom znení zdravotná starostlivosť je súbor pracovných
činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych

pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia
kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu,
dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú
asistenciu.

Podľa § 2 ods. 10 zák. č. 576/2004 Z.z. v citovanom znení liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného

stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo
zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.

33. Potom v súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd konštatovať, že požiadavka navrhovateľa, aby
sa zopakovalo osobitné konanie orgánu verejnej správy vo forme výkonu dohľadu, nakoľko v záveroch
vyslovených orgánom verejnej správy sa má nachádzať množstvo odborných a logických pochybností

s výrazným vplyvom na osobu, ktorej bola zdravotná starostlivosť poskytovaná, žiadnym spôsobom
nevychádza a nemá podporu v ustanoveniach jednotlivých zdravotníckych právnych predpisoch (najmä
zák. č. 581/2004 Z.z. a zák. č. 576/2004 Z.z.) a naopak prekračuje rozsah konania o ochrane pred
nezákonným zásahom.

Navyše všeobecne sformulovaná argumentácia navrhovateľa (č.l. 4), že „prijatý záver odporcu

ovplyvňuje výrazným spôsobom postavenie navrhovateľa, keď zasahuje priamo do jeho práv a
povinnosti a ovplyvňuje prípadné budúce nároky navrhovateľa z prípadného poškodenia zdravia.
Konštatácia správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti výrazným spôsobom limituje, až
znemožňuje akékoľvek uplatnenie ďalších nárokov.“ jednoznačne podporuje námietky orgánu verejnej
správy, ktorý správne prostredníctvom svojho vyjadrenia poukazuje na to (č. l. 61), že navrhovateľovi sa

výkonom dohľadu nezabraňuje uplatňovať si akýkoľvek nárok u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
cestou občianskoprávneho konania alebo uplatňovať jeho prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť.K nemožnosti nahliadnuť do pripojeného administratívneho spisu:

34. V súvislosti s uvedenou požiadavkou navrhovateľa uložiť orgánu verejnej správy povinnosť
opätovne posúdiť svoje závery z prešetrenia podania, tak ako správne orgán verejnej správy zdôraznil

prostredníctvom svojho vyjadrenia (viď bod č. 18), navrhovateľ sa podaním svojho podnetu nedostáva
do pozície účastníka konania v procese výkonu dohľadu a ani na automatickú realizáciu tohto výkonu
nemá zákonný nárok.

Činnosť výkonu dohľadu je v zmysle § 18 ods. 1 a 2 v spojení s § 43 ods. 10 zák. č. 581/2004
Z.z. a ústavne konformným naplnením oprávnenia konajúceho orgánu verejnej správy, ktorý je okrem

iného tento záver oprávnený prijať a tým vykonať zásah do práv jednotlivca, inak povedané jeho
práva spôsobom v demokratickej spoločnosti akceptovaným obmedziť; preto je nutné k individuálne
prezentovanej argumentácii pripojiť odborné relevantné vyjadrenie autoritatívnej osoby (viď minimálne
kvalifikačné požiadavky kladené prostredníctvom § 43 ods. 7 zák. č. 581/2004 Z.z. na osoby oprávnené
na výkon dohľadu) obsahujúci nie subjektívne stanovisko ale sumarizáciu medicínskych faktov, v čom
spočíva nezákonnosť zásahu, t.j. nenaplnenie podmienky čl. 2 ods. 2 ústavy, t.j. v čom prekročil, resp.

v čom vybočil zo svojho oprávnenia alebo svojej právomoci označený orgán verejnej správy.

Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zák. č. 581/2004 Z.z. úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, 40) a za podmienok
ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 7)

1. ukladá sankcie,

2. podáva návrhy na uloženie sankcie,

3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na
odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa § 43 ods. 7 zák. č. 581/2004 Z.z. najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste
nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať

a) odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú
vykonávať dohľad,

b) najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne
poskytovanie

35. Nakoľko navrhovateľ nebol účastníkom dohľadového konania a ani z iného dôvodu mu nevzniklo
právo byť oboznámený s údajmi a informáciami, ktoré boli osobami poverenými na výkon dohľadu
získané priamo u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú čiastočne aj kryté lekárskym
tajomstvom, Najvyšší súd nevyhovel v súlade s názorom orgánu verejnej správy požiadavke
navrhovateľa o nahliadnutie do pripojeného administratívneho spisu.

V.

36. Najvyšší súd preto na tomto mieste musí zdôrazniť, že na základe uvedeného navrhovateľ
nesplnil jednu zo základných podmienok požadovaných zákonom pre existenciu nezákonného stavu,
proti ktorému právny poriadok prostredníctvom 5. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku
poskytuje ochranu, a to, že ním opísané konanie orgánu verejnej správy sa vôbec nedomáhal nápravy

nezákonného stavu na príslušnom orgáne verejnej správy.

37. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery ako aj na už spomenutú judikatúru
Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžz 1/2009, resp. sp. zn. 1Sžz/1/2014 zo 14.10.2014 ako aj judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky, pri vyhodnotení aktuálnosti ktorej Najvyšší súd nezistil žiadenrelevantný dôvod, aby sa od nej odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie
odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa § 250v ods. 4 veta prvá a posledná O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Súd návrh
zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

38. O práve na náhradu trov súdneho konania v prejednávanej veci rozhodol Najvyšší súd v súlade s §
250v ods. 5 O.s.p. a s prihliadnutím na subsidiárne pôsobiacu (§ 246c ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods. 2 ústavy)
zásadu úspešnosti zakotvenú v § 146 O.s.p. Nakoľko navrhovateľ nebol úspešný a od orgánov verejnej
správy sa legitímne očakáva nielen profesionálna právna tvorba individuálnych správnych aktov najmä

vo forme rozhodnutí ale aj ich argumentačná obrana, preto Najvyšší súd žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).