Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cb/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208078
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113208078.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: M. P. - G.,

Ľubochnianska 18, Prešov, IČO: 10 740163, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Čorba, PhD., advokát,
so sídlom Žižkova 39, Košice, IČO: 420 988 15, proti žalovanému: Obec Malý Slivník, Obecný úrad
Malý Slivník 48, 082 67 Terňa, IČO: 00 327 433, právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD.,
advokát, so sídlom Južná trieda č.1, Košice, o zaplatenie 21.119,54 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 19.406,35 € spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z
omeškania z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1713,19 € spolu s úrokom s omeškania
vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 17.7.2011 až do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1846,32 €, k rukám
jeho právneho zástupcu JUDr. Sotolářa do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy
v celkovej výške 21.119,54 € spolu s príslušenstvom.

V žalobe uviedol, že:

a) Uzavrel s odporcom dňa 27.01.2000 zmluvu o dielo č. 2/2000 na stavbu Malý Slivník - vodovod.
V zmysle tejto zmluvy a jej dodatkov, navrhovateľ dielo zrealizoval a odporca ho riadne prevzal.
Navrhovateľ odporcovi za vykonané práce vystavoval faktúry, ktoré tento uhrádzal, avšak z faktúry č.
F 270323 zo dňa 31.12.2007, splatnej dňa 29.02.2008 na sumu 794.202,50,-Sk (26.362,69 €) uhradil

len 94.202,50,-Sk (3.126,95 €) dňa 24.04.2008, 100.000,-Sk (3.319,39 €) dňa 02.06.2008 a 510 € dňa
17.01.2012. Zvyšok z fakturovanej sumy vo výške 19.406, 35 € odporca doteraz neuhradil.

b) Odporca si u navrhovateľa objednal objednávkou č. 5/11 zo dňa 10.05.2011 výmenu čerpadla.
Navrhovateľ čerpadlo dodal a namontoval, a vystavil odporcovi faktúru č. F 110084 zo dňa 16.06.2011,
splatnú dňa 30.06.2011, na sumu 1.713,19 €. Odporca fakturovanú sumu doteraz neuhradil.Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, a to podaním doručeným súdu
dňa 21.10.2013. V tomto odpore uviedol, že pokiaľ ide o nárok pod písm. a) - namieta obsah i rozsah
vykonaných prác zo strany navrhovateľa na predmetnom diele, preto ani nemohli byť uhradené faktúry.

Rovnako vznáša námietku premlčania.

Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie listinami predloženými účastníkmi konania a
s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

K predmetu konania pod písm. a).

Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 27.01.2000 zmluvu o dielo č. 2/2000
na akciu Malý Slivník - vodovod.

Podľa článku 5 ods. 1 tejto zmluvy - podkladom pre úhradu ceny za dielo v rozsahu článku 2 tejto zmluvy,
bude faktúra vystavená zhotoviteľom do 15 dní po úspešnom odovzdaní a prevzatí diela bez závad a
nedorobkov, ktorú objednávateľ uhradí do 14 dní.

Podľa článku 5 ods. 2 zmluvy - uhradené zálohy podľa dohody zmluvných strán v ods. 2 článku 5 sa
vysporiadajú v konečnej faktúre.

Podľa článku 5 ods. 3 zmluvy - pre prípad o meškania s úhradou faktúr sa zmluvné strany dohodli na
zmluvnej pokute vo výške 0,05 % z dohodnutej ceny za každý deň omeškania.

Dňa 31.12.2007 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. F 270323 za práce na stavbe, a to úpravňa vody
a chlórovanie + čerpadlá + zásobný rad vodovodnej prípojky na celkovú sumu vo výške 794.202,50,-Sk.

Podľa výpisov z účtu je zrejmé, že na predmetnú faktúru tak ako to tvrdí žalobca, žalovaný zaplatil

sumu 94.202,50,-Sk, sumu 100.000,-Sk a listom žalobcu adresovaným žalovanému došlo podľa § 580
Občianskeho zákonníka k zápočtu pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu vo výške 510 €,
čím sa nedoplatok z predmetnej faktúry znížil zo sumy 19.916,35 € na požadovanú sumu 19.406,35 €.

Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinami predloženými žalobcom:

Listom zo dňa 07.01.2013 podpísaných žalobcom a žalovaným predmetom, ktorého mala byť

inventarizácia pohľadávok a záväzkov podľa § 29 a 30 zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve k 31.12.2012.
V tomto liste vyhotovenom žalobcom sa nachádza aj veta „Prosíme Vás o vrátenie potvrdenej kópie do
14 dní od doručenia. V prípade, že nám potvrdenú kópiu nevrátite, budeme považovať uvedené zostatky
za správne. Ak evidujete vo Vašom účtovníctve doklady s rozdielnymi nedoplatkami, prípadne ďalšie
doklady, ktoré v zozname nie sú uvedené, žiadame Vás o preukázanie týchto dokladov vrátane všetkých

úhrad.“

V rámci zoznamu pohľadávok je uvádzaná faktúra F 270323 s dátumom splatnosti 29.02.2008, pri
ktorej nedoplatok predstavuje sumu 19.406,35 € a faktúra 110084 s dátumom splatnosti 30.06.2011,
kde nedoplatok predstavuje sumu 1.713,19 €.

Žalobca ďalej predložil súdu listinu s názvom „Obec Malý Slivník - vodovod - stav realizácie a

financovania“ zo dňa 05.01.2011 opatrenú pečiatkou a podpisom žalobcu ako aj žalovaného, kde sa
v rámci prehľadu financovania k 25.01.2008 uvádza aj faktúra č. 270323 na zostatok 19.916,35 €, s
poznámkou neuhradená.Vo vyjadrení žalobcu došlom súdu dňa 17.10.2014 tento uvádza, že žalovaný nikdy nenamietal obsah
ani rozsah vykonaných prác zo strany navrhovateľa. Uvádza, že k úhrade faktúr nedošlo z dôvodu, ktorý
bol v odpore voči platobnému rozkazu uvedený iba všeobecne ale z dôvodu, že žalovaný nemal dostatok

finančných prostriedkov na zaplatenie.

Žalobca zároveň uvádza, že na základe dokladov, ktoré predkladá, a to odsúhlasenia zostatkov podľa
zákona o účtovníctve ako aj prehľadu financovania stavby, treba uvedené úkony vrátane toho, že došlo
k čiastočnému uhradeniu faktúr, považovať za uznanie záväzku zo strany žalovaného. Zároveň v tomto
podaní vysvetľuje bližšie aj predmet konania uvedený vyššie pod písm. b) s tým, že došlo k výmene skôr

dodaného čerpadla za čerpadlo nové v studňovom záchyte č. 5.

Súd ďalej vykonal dôkaz listinou Vykonanie inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa § 29 a 30
zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve k 1.12.2008 opatreného pečiatkou a podpisom účastníkov konania
s tým, že v tomto odsúhlasení sa nachádza faktúra 270323 na neuhradenú čiastku 600.000,-Sk.

Rovnako žalobca predložil listinu zo dňa 15.12.2009 o odsúhlasení, resp. o inventarizácii pohľadávok a
záväzkov k 15.12.2009, ktorá však nie je zo strany žalovaného opatrená pečiatkou a podpisom. To isté

sa týka inventarizácie pohľadávok k 31.12.2010.

Ďalej žalobca predložil listinu s názvom „Obec Malý Slivník - vodovod - stav realizácie a financovania,
prehľad financovania k 04.09.2013“ v rámci, ktorého sa nachádza aj faktúra č. 200323, z ktorej je dosiaľ
neuhradené 19.916,35 €. Táto listina však nie je opatrená pečiatkou a podpisom žalovaného.

Pokiaľ ide o predmet konania vyššie uvedený pod písm. b), žalobca predložil list adresovaný mu

žalovaným dňa 01.10.2013 so žiadosťou o vysvetlenie, aké čerpadlo dňa 24.09.2013 do budovy
vodojemu dodal pán Fabián.

Na uvedenú žiadosť o vysvetlenie reagoval žalobca listom zo dňa 04.10.2013, v ktorom uviedol, že
čerpadlo WILO TWU 4-420, bolo v studňovom záchyte č. 5 v prevádzke od roku 2005 do mája 2011,
kedy bolo vymenené za výkonnejšie čerpadlo WILO TWU 4-817, ktoré si obec Malý Slivník objednávkou

č. 5/11 zo dňa 10.05.2011 objednala.

Pôvodné čerpadlo bolo od jeho demontáže v máji 2011 do 24.09.2013 uskladnené u žalobcu, ktorý ho
následne prostredníctvom pána Fabiána dodal žalovanému.

Nové čerpadlo nebolo súčasťou predmetnej zmluvy o dielo uzavretej na stavbu Malý Slivník - vodovod,
preto cena tohto čerpadlo nemôže byť zohľadnená pri záverečnom vyúčtovaní zmluvne dohodnutého

diela.

Z prednesov účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 08.01.2015 vyplynulo, že žalobca
zotrváva na svojej žalobe, má za to, že pokiaľ ide o nárok pod písm. a), tento premlčaný nie je, a v
prípade, ak by aj premlčaný bol, žiada, aby námietka premlčania nebola rešpektovaná z dôvodu toho,
že by išlo o postup žalovaného v rozpore s obchodným stykom podľa § 265 Obchodného zákonníka,

vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci a výstavby diela vodovodu, najmä na to, že nedostatok
finančných prostriedkov sanoval sám žalobca pôžičkami žalovanému.

Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, ten zotrval na svojom návrhu žalobu v celom rozsahu zamietnuť,
a to z dôvodu premlčania pohľadávky z predmetu konania uvedeného pod písm. a), pričom doklady
predloženéžalobcompodľanehonesvedčiaotom,žezostranyžalovanéhodošlokuznaniupohľadávky,

a zároveň zotrval na tom, že žiadne čerpadlo zo strany žalobcu objednávané žalovaným nebolo, preto
ani nemôže byť zaplatené.Pokiaľ ešte ide o zistenia k predmetu konania pod písm. b), žalobca predložil súdu kópiu objednávky č.
5/11, podľa ktorej si žalovaný objednáva u žalobcu jeden kus čerpadla WILO TWU, a zároveň predložil
žalobca zo strany žalobcu ako aj žalovaného pečiatkami a podpisom opatrený krycí list rozpočtu na

sumu 1 713,19 €.

Žalobca zároveň predložil súdu záručný list na čerpadlo WILO, a to pôvodné, ktoré bolo predvedené
15.12.2005, a zároveň záručný list na čerpadlo WILOTWU 4-0817 s tým, že toto bolo predvedené dňa
12.5.2011 predávajúcim VPK, s. r. o. Prešov kujúcemu žalobcovi.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o výstavbe vodovodu
platilo, že touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou

územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky.

Na základe uvedeného je zrejmé, že v prípade predmetu konania pod písm. a) išlo o obchodno-
záväzkový vzťah. Pokiaľ ide o predmet konania pod písm. b), v tomto prípade taktiež ide o obchodno-
záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase jeho uzavretia,

podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou
územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti.

Pokiaľ ide o predmet konania pod písm. b), tu bola zmluva uzavretá postupom podľa § 275 ods. 4

Obchodného zákonníka, podľa ktorého s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v
dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa
tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu
bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon
urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

V prejednávanej veci je zrejmé, že prijatím návrhu bolo dodanie nového čerpadla, pričom jeho dodanie
bolo potvrdené krycím listom podpísaným a opatreným pečiatkou oboch zmluvných strán.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv vyššie
uvedených pod písm. a) a b) (za zmluvu o dielo považuje súd aj dodanie čerpadla, pretože jeho súčasťou
bola jeho montáž) - zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa

zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka - dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej úpravy, alebo úpravy určitej
veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

V prejednávanej veci je zrejmé, že cena bola splatná po vykonaní a odovzdaní diela, avšak zmluvné

strany medzi sebou zaviedli prax, ktorú rešpektovali, že vždy po vykonaní určitej časti diela bola
vyfakturovaná suma za túto časť, a podľa faktúry bola alebo mala byť zaplatená objednávateľom.

Podľa § 410 ods. 2 Obchodného zákonníka, za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej
prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto
strany zahŕňa montáž tovaru.Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba 4 roky.

Podľa § 407 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
4-ročná premlčacia doba od tohto uznania.

Podľa§407ods.3Obchodnéhozákonníka,akdlžníkplníčiastočnesvojzáväzok,mátotoplnenieúčinky

uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastavajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne

úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Pokiaľ ide o predmet konania pod písm. a), faktúra F 207323 mala uvedený dátum splatnosti
29.02.2008. Vychádzajúc z tohto dátumu splatnosti, preto aby nedošlo k premlčaniu tohto nároku bolo
potrebné žalobu podať na súd najneskôr dňa 29.02.2012. V prejednávanej veci bola žaloba podaná až
21.03.2013, preto je potrebné riešiť otázku, či na základe úkonov vykonaných žalobcom a žalovaným

nedošlo k uznaniu záväzku zo strany žalovaného.

Pokiaľ ide o to, že sporná faktúra bola čiastočne uhradená dvoma splátkami žalovaného, súd má za
to, že tu neboli dané žiadne také okolnosti, z ktorých by sa dalo vyvodzovať, že toto čiastočné plnenie
malo charakter uznania záväzku. Aj keby hypoteticky toto plnenie charakter uznania záväzku malo,
k čiastočnému plneniu došlo v roku 2008, preto žaloba podaná v roku 2013, je žalobou podanou po

uplynutí premlčacej doby.

Najvyšší súd Českej republiky pri rovnakej právnej úprave ako platí v SR, v rozhodnutí sp. zn. 23
Cdo/4777/2008 uviedol, že pre uznanie záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, nestačí,
že dlžník plní čiastočne svoj záväzok, ale musí byť splnená aj druhá podmienka, že z takéhoto plnenia
možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva i zvyšok záväzku.

Najvyšší súd Českej republiky ďalej v rozhodnutí sp. zn. 32 Odo/276/2005 uviedol, že pokiaľ žalovaná
zaplatila žalobkyni čiastku 50 000 korún na úhradu faktúry... po dátume uvedenom na faktúre ako deň
splatnosti, nemožno z tohto plnenia usudzovať, že týmto uznala zostávajúcu čiastku uvedenú na faktúre
vrátane splatnosti kúpnej ceny, a to naviac za situácie, keď žalovaná tvrdí, že faktúry boli vystavenépredčasne, pretože v dobe ich vystavenia jej ešte tovar dodaný nebol. Odvolaciemu súdu teda nemožno
vytknúť, že by rozhodol v rozpore s hmotným právom (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka), ak
uzavrel, že ak plnila žalovaná čiastočne záväzok - zaplatenie ceny tovaru čiastočným zaplatením faktúry,

nemožno z toho bez ďalšieho usudzovať, že uznala aj zvyšok záväzku a správnosť faktúr z hľadiska
stanovenia ich splatnosti.

V prejednávanej veci žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by s čiastočným plnením spornej
faktúry bol zo strany žalovaného spojený taký prejav vôle, z ktorého by bolo možné bez ďalšieho
usudzovať, že týmto čiastočným plnením svoj záväzok žalovaný uznáva.

Ďalej žalobca prezentoval právny názor, že z dôvodu potvrdenia inventarizácie pohľadávok a záväzkov

podľa zákona o účtovníctve ku dňu 01.12.2008, ako aj ku dňu 31.12.2012, vytvorených žalobcom, v
rámci ktorých je uvedená aj sporná faktúra a nedoplatok na nej, a ktoré boli podpísané a opatrené
pečiatkou žalovaného, ako aj z listiny s názvom prehľad financovania k 25.01.2008, v ktorom sa tiež
uvádza nezaplatená sporná faktúra, a ktorý doklad je tiež vyhotovený žalobcom a podpísaný a opatrený
pečiatkou žalovaného možno vyvodiť, že došlo k uznaniu záväzku zo strany žalovaného.

V danom prípade je zrejmé, že k výslovnému uznaniu záväzku nedošlo, súd sa preto musel zaoberať
otázkou, či žalobcom predložené doklady možno chápať ako uznanie záväzku odkazom na určitú listinu,
v danom prípade faktúru.

Predmetná otázka bola opäť riešená Najvyšším súdom Českej republiky a to v rozhodnutí sp. zn.
32 Cdo/3275/2007, ktorý uviedol, že záver, že bol uznaný určitý záväzok v zmysle § 323 ods. 1

Obchodného zákonníka, musí mať podklad v písomnom prehlásení dlžníka v jeho prejave vôle. Tak tomu
v posudzovanej veci nebolo, pretože iba odsúhlasenie údajov obsiahnutých vo faktúre (bez nejakého
ďalšieho prípadného textu, z ktorého by bolo možné vyvodiť vyjadrenie vôle dlžníka smerujúce k uznaniu
záväzku), nemožno totiž vykladať ako prejav vôle, ktorým dlžník svoj záväzok uznáva.

Najvyšší súd ČR sa vo veci sp. zn. 32 Cdo/2431/2007 priamo vyjadril aj k situácii, ktorá nastala v

prejednávanej veci, a to k odsúhlaseniu pohľadávok a záväzkov podľa zákona o účtovníctve. Najvyšší
súd ČR teda uviedol - Listina obsahujúca iba zoznam faktúr zaslaná ako informácia o tom, že žalovaná
ma vo svojom účtovníctve evidované záväzky, nie je prejavom vôle smerujúcej k následkom, ktoré zákon
s uznaním záväzku spojuje. Záver odvolacieho súdu o tom, že listinu zo dňa 23.4.2001 pre absenciu
akéhokoľvekprejavuvôlenebolpísomneuznanýzáväzokvzmysle§323ods.1Obchodnéhozákonníka,

je teda správny.

Ďalej Najvyšší súd ČR vo veci sp. zn. 32 Odo 1248/2005 uviedol - V danom prípade mala žalovaná
uznať svoj záväzok tým, že bez pripomienok podpísala listinu označenú ako inventarizácia pohľadávok.
Ktomusúduviedol-Žalovanádodopisužalobcuibapripojilasvojodtlačokpečiatkyapodpissuvedením
miesta a dátumu tohto podpisu bez toho, aby uviedla akýkoľvek ďalší text, z ktorého by bolo možné

vyvodiť jej vyjadrenie vôle smerujúce k uznaniu záväzku.

V posudzovanej veci však nemožno z dopisu veriteľa označeného ako inventarizácia pohľadávok, ku
ktorému dovolateľka ako dlžník iba pripojila bez ďalšieho komentára podpis hlavnej účtovníčky, vyvodiť
jej úmysel uznať svoj záväzok s účinkami vymedzenými v § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale iba
úmysel, odsúhlasiť stav evidencie faktúr z hľadiska ich úhrady.

S vyššie citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Súd má
za to, že zo žalobcom predložených dokladov, ktoré podľa neho znamenajú uznanie záväzku, nemožno
vyvodiť nič viac a nič menej ako to, že žalovaný uznáva, že bola vydaná faktúra určitej značky, ktorej
nedoplatok k určitému dňu predstavuje tam uvedenú sumu. V žiadnom prípade bez ďalšieho prejavu
vôle nemožno z týchto listín vyvodiť to, že žalovaný tento záväzok uznáva postupom podľa § 323 ods.

1 alebo § 407 Obchodného zákonníka.Procesný súd ďalej má za to, že za uznanie záväzku žiadnym spôsobom nemožno považovať
jednostranný zápočet zo strany žalobcu, pretože aj keď ide o formu splnenia záväzku, tento žiadnym
spôsobom nevyjadruje vôľu žalovaného ale k splneniu záväzku došlo na základe jednostranného

právneho úkonu žalobcu. pričom ako je zrejmé z listinnej dokumentácie predloženej žalobcom, žalovaný
voči tomuto spôsobu mal námietky.

Pokiaľ ide o predmet konania pod písm. b), súd má na základe objednávky, krycieho listu rozpočtu,
predloženého záručného listu a písomnej korešpondencie medzi účastníkmi konania za dostatočne
preukázané, že došlo k objednaniu čerpadla a jeho montáže zo strany žalovaného od žalobcu, a preto
keďžežalobcasvojzáväzoksplnil,vzniklažalovanémupovinnosťzaplatiťcenuzavykonanédielo.Pokiaľ

tak žalovaný nespravil, bolo potrebné žalobe vyhovieť.

Pokiaľ ide o určenie splatnosti tohto záväzku, súd postupoval podľa § 369 ods. 2 písm. b) Obchodného
zákonníka, podľa ktorého úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú
v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku
nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od odovzdania tovaru

alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý.

V prejednávanej veci nebolo možné uplatniť § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože čas splatnosti
nebol určený zmluvne, zároveň nebolo možné použiť ani § 369 ods. 2 písm. a), nakoľko súd doručenie
dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkovi, teda doručenie faktúry preukázané nemal.

V prejednávanej veci teda súd uzavrel na základe predložených listinných dôkazov a tvrdenia žalobcu,

že tovar bol odovzdaný žalobcom žalovanému dňa 16.06.2011 ako to vyplýva z faktúry F 110084, a
potom žalovaný bol povinný faktúru zaplatiť najneskôr do dňa 16.07.2011. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa
podľa § 365 ods. 1 O.s.p. do omeškania a vznikla mu povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania

Keďže úroky z omeškania dohodnuté zmluvne neboli, patria úroky z omeškania podľa občiansko-
právnych predpisov, kde podľa § 3 ods.1 NV č. 87/1995 Z.z. - Výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2 platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku dňu 16.07.2011 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB - 1,50% p.a. a potom úroky z omeškania
predstavujú výšku 9,50% p.a. Keďže žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 9,25% p.a., súd
viazaný jeho návrhom priznal tieto v požadovanej výške.

Pokiaľ ide o žalobcom žiadanú aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka na vznesenú námietku
premlčania, k tomu súd uvádza:

Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či
noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie
konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor

zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý.

Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon
práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú
medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch.

Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej

ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivéhoobchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu.
Tým, že Obchodný zákonník v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto
zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť.

NS ČR vo veci sp. zn. 25 Cdo/484/99 uviedol - ak nie je neskoré uplatnenie nároku na náhradu škody
následkom objektívnych a na vôli škodcu nezávislých okolností, ktoré by mu nevyhnutne zabraňovali
podať žalobu, nemožno v vznesení námietky premlčania vidieť výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci ide o obchodnú vec. Jednou zo základných zásad, ktorá sa uplatňuje v obchodných
vzťahoch, je zásada profesionality.

V prejednávanej veci neboli súdu preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcovi objektívne bránili

vo včasnom podaní žaloby. Zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy ani o tom, že bol
zo strany žalovaného utvrdzovaný v tom, že k úhrade pohľadávky dôjde dobrovoľne. Vzhľadom na
dĺžku premlčacej doby a čas čiastočného zaplatenia faktúry, mal žalobca ako starostlivý hospodár a
bdelý podnikateľ podať žalobu včas, aby nedošlo k strate nároku, čo by samozrejme nebránilo, aby sa
následne so žalovaným dohodol aj mimosúdne.

Súd teda uzatvára, že u vznesenej námietky premlčania, žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
svedčili o tom, že je v rozpore s dobrými mravmi alebo užšou kategóriou poctivého obchodného styku.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, postupoval súd podľa § 142 ods.1 O.s.p.

Trovy konania žalovaného spočívajú v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V konaní išlo o spojenie dvoch vecí a to a) zaplatenie sumy 19.406,35 € s prísl. a b) zaplatenie sumy
1.713,19 € s prísl.

Podľa § 13 ods.3 Vyhlášky - Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Za vec pod písm.a) patrí za 1 úkon právnej služby tarifná odmena - 353,54 €. Za vec pod písm.b) patrí
za 1 úkon právnej služby tarifná odmena - 81,33 €.

Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby tak predstavuje sumu 353,54 € + 1/3 z 81,33 € = 380,65 €.
Žalovaný požaduje za 1 úkon právnej služby odmenu - 370,14 €, preto súd pri viazanosti vyúčtovaním
bude vychádzať z tejto sumy.

Úkony právnej služby:

1. Prevzatie zastúpenia - 370,14 € + RP 8,04 €,

2. Odpor - 370,14 € + RP 8,04 €,

3. Pojednávanie 06.10.2014 - 370,14 € + RP 8,04 €,

4. Pojednávanie 08.01.2015 - 370,14 € + RP 8,39 €.

Náhrada za premeškaný čas:Pojednávanie 06.10.2014 - 4 polhodiny x 13,40 € = 53,60 €,

Pojednávanie 08.01.2014 - 4 polhodiny x 13,98 € = 55,92 €.

Cestovné:

Pojednávanie 06.10.2014 - 84 km, cena phm 1,574 €/l, priemerná spotreba 10,7l/100 km.

Náhrada phm : 10,70/100 x 84 x 1,574 = 14,15 €.

Základná náhrada: 84 km x 0,183 = 15,37 €.

Pojednávanie 08.01.2015 - 84 km, cena phm 1,574 €/l, priemerná spotreba 10,7l/100 km.

Náhrada phm : 10,70/100 x 84 x 1,574 = 14,15 €.

Základná náhrada: 84 km x 0,183 = 15,37 €.

Náhrada trov právneho zastúpenia spolu - 1681,63 € + 20% DPH 336,40 € = 2018,03 €, žalovaný však
požaduje 2.009,71 €.

Celková suma požadovaná na zaplatenie bola 21119,54 €, z toho na konanie pod písm.a) pripadalo -
91,87% a pod písm.b) - 8,13%.

Pod písm.a) mal žalovaný úspech v plnom rozsahu a teda mu patrí náhrada trov konania vo výške

91,87% zo sumy 2.009,71 = 1846,32 €.

Pod písm.b) mal žalovaný neúspech v plnom rozsahu, preto mu náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.