Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 19, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 13P/309/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232042
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bezáková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112232042.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu

o maloletého C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: P.. Z. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. - X. XXX, zastúpená JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom,
Levická 579, Vráble a P.. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, K. R., t.č. bytom B. 4, C., v konaní o
zmenu styku otca s maloletým dieťaťom, za účasti Okresného prokurátora v Nitre, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/131/2009-189 zo dňa 03.12.2009 v časti úpravy
styku otca s maloletým C. Q., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým

- počas bežného kalendárneho roka každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.;

- v období letných školských prázdnin nasledovne: každý párny kalendárny rok každý tretí plný a štvrtý
júlový týždeň od pondelka tretieho týždňa od 9.00 hod. do nedele štvrtého týždňa do 18.00 hod.
nepretržite a každý nepárny kalendárny rok každý druhý plný a tretí augustový týždeň od pondelka
druhého týždňa od 9.00 hod. do nedele tretieho týždňa do 18.00 hod. nepretržite;

- v období od 24.12. do 02.01. nasledujúceho roka nasledovne: každý párny kalendárny rok od 25.12
od 15.00 hod do 30.12. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 2.1.
do 18.00 hod.;

- v období jarných školských prázdnin maloletého každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod

do bezprostredne nasledujúcej nedele po skončení prázdnin do 18.00 hod.;

- v období jesenných školských prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod do
posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa
a po realizácii styku maloleté dieťa matke riadne a včas odovzdá v mieste bydliska dieťaťa.

Matka je p o v i n n á maloletého C. Q., nar. XX.XX.XXXX na stretnutia s otcom riadne a včas pripraviť
a otcovi odovzdať.

Súd návrh matky na zúženie styku otca s maloletým C. Q., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Otec maloletého dieťaťa sa svojim návrhom zo dňa 19.09.2012 doručeným súdu dňa 25.09.2012
domáhal rozšírenia styku s maloletým C. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol upravený rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č. k. 7Co/131/2009-189 zo dňa 03.12.2009 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletým každý párny týždeň v roku v dobe od 9,00 hod. sobotu do 18,00 v nedeľu, každoročne 26.12.
od 9,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod., každý rok v čase letných prázdnin v mesiaci júl tretí a štvrtý
týždeň od 18,00 hod. predchádzajúceho piatku do 19,00 hod. nedele posledného týždňa. Otec žiadal
upraviť styk tak, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletým, každý párny týždeň kalendárneho roka
od piatka 18,00 hod. do nedele 18,30 hod., každý párny rok v čase letných prázdnin v tretí až štvrtý

týždeň mesiaca júl od 18:00 hod. predchádzajúceho piatku do 19:00 hod. nedele posledného týždňa
styku, každý nepárny rok v čase letných prázdnin v tretí až štvrtý týždeň mesiaca august od 18:00
hod. predchádzajúceho piatku do 19:00 hod. nedele posledného týždňa styku, každý párny rok v čase
vianočných prázdnin počnúc od 18:00 hod posledného dňa školského vyučovania do 12:00 hod. dňa
26.12., každý nepárny rok v čase vianočných prázdnin počnúc od 09:00 hod. dňa 26.12. do 18:30 hod.
2. januára nasledujúceho roka, každý nepárny kalendárny rok v čase veľkonočných prázdnin počnúc

od 18:00 hod. posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom veľkonočných prázdnin do 18:30
posledného dňa veľkonočných prázdnin, každý párny rok v čase jarných školských prázdnin v čase od
18:00 hod. posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom prázdnin do 18:30 hod. posledného
dňa prázdnin, každý párny rok v čase jesenných školských prázdnin v čase od 18:00 hod. posledného
dňa školského vyučovania pred začiatkom prázdnin odo 18:30 hod. posledného dňa prázdnin. Otec

svoj návrh odôvodnil tým, že styk sa realizuje od januára 2010 pravidelne, výnimku tvoria choroby
maloletého. Čas s maloletým trávi aktívne a vzhľadom k tomu, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastie
aj potreba hlbšieho citového a sociálneho rozvoja dieťaťa, je v záujme dieťaťa, aby mal vybudovaný
k obom rodičom rovnocenný vzťah, k čomu má zodpovedať množstvo tráveného času. Súdna úprava
nereflektuje aktuálne potreby maloletého dieťaťa, nie je vyriešený ani styk počas Veľkonočných sviatkov,

jarných a jesenných prázdnin.

Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní dňa 10.05.2013 uviedol, že naposledy bol styk
upravovaný pri rozvode manželstva 12/2009. Maloletý bol vtedy trojročný. Od súdnej úpravy styku, resp.
od poslednej súdnej úpravy styku sa styk realizuje v zmysle súdneho rozhodnutia s výnimkou času, keď
je maloletý chorý bez náhradného termínu. Matka trvá na striktnom dodržiavaní súdneho rozhodnutia.

Neakceptovala požiadavky ohľadom zmeny termínu styku v prípade pracovnej zaneprázdnenosti,
pričom on jej vyhovel, keď ho ona požiadala, keď mala nejaký iný program s dieťaťom a mal ho mať on.
Žiadal matku viackrát, aby mu umožnila rozšíriť víkendové stretnutia od piatku podvečera, aby mohol s
dieťaťom tráviť víkend plnohodnotne. Matka trvala na dodržiavaní súdneho rozhodnutia. Aktuálne býva
v C., teda C. je aj miestom realizácie styku s dieťaťom. Veľmi sporadicky, aj vzhľadom k rozsahu styku

a aj k vzdialenosti, je s dieťaťom u svojich rodičov v K. R.. Do C. prichádza s dieťaťom o 10:30 hod,
vzhľadom k tomu, že C. je už 7 ročný a podľa psychológov od 6. roku veku dieťaťa je potreba odpútania
sa od primárnej väzby na matku, má aj dieťa právo, aby sa kontakt s druhým rodičom realizoval vo
vyššej miere ako doteraz. Jednak z tohto dôvodu, ale aj z dôvodu, že vzhľadom k úzkemu rozsahu styku
počas bežného roka, môže mať s dieťaťom len limitovaný program, podal preto návrh na rozšírenie

styku. Aj z dôvodu, že predchádzajúce súdne rozhodnutie neupravovalo, s výnimkou letných prázdnin,
styk počas jarných, jesenných, Veľkonočných prázdnin, taktiež dieťa s ním nestrávilo štedrý večer, myslí
si, že je v záujme dieťaťa rozdeliť tento čas medzi oboch rodičov. S maloletým má celkom dobrý vzťah.
Je primeraný času, ktorý s dieťaťom strávi. V tomto kalendárnom roku sa styk neuskutočnil z dôvodu
choroby30%celkovéhostyku.Myslísi,žeakbysúdnávrhuvyhovel,bolobyvzáujmedieťaťa,abysaich

vzťah prehĺbil a mal by možnosť aj počas týchto stretnutí realizovať svoje rodičovské práva vo zvýšenej
miere. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou D. K. a ich maloletým synom Z.. Vo vzťahu
maloletého C. k jeho priateľke nevidí žiaden problém, teší sa na ňu. S matkou maloletého komunikuje
len prostredníctvom e-mailov. Komunikácia sa obmedzuje na oznámenie zo strany matky, že dieťa je
choré a styk sa nemôže zrealizovať. Nie je ani telefonický kontakt, ani osobný, dá sa povedať, že je

takmer nulová. Vzhľadom k zvyšujúcemu sa veku dieťaťa, C. začína tento problém medzi rodičmi cítiť,
prežíva ho, myslí si, že má problém tento konflikt medzi nimi absorbovať. Predtým ako podal tento návrh,
s dieťaťom o tom hovoril a ten sa vyjadril, že chce s ním tráviť viac času, po podaní návrhu na súd,
sa jeho stanovisko zmenilo, povedal mu, že stačí, keď bude uňho prespávať jednu noc, že dve noci
prespávať nechce. Niekedy sa stane aj počas bežného roka, že pri preberaní dieťaťa maloletý nechce

ísť s ním. Situácia sa však zmení, keď nastúpi do auta, je pokojný a takto aj trávi celý čas s ním. Všimol
si zmenu v jeho správaní a tieto reakcie hlavne v období, keď majú s matkou súdne konania, vtedy dieťatakto reaguje. S matkou je dieťa počas styku v kontakte telefonicky, večer si spolu telefonujú. Telefonický
kontakt s matkou si vyžiadalo dieťa samé posledný rok a pol, nakoľko malý povedal, že musí matke
zavolať, lebo by bola smutná alebo by sa na neho nahnevala. Zo správy z pohovorov s dieťaťom je

zrejmé, že dieťa reflektuje na napätú situáciu medzi rodičmi. Myslí si, že takto začalo hovoriť a reagovať
až potom ako bol podaný návrh na rozšírenie styku, myslí si, že dieťa nie dobre zvláda túto situáciu. Nie
je pravdou, že by odopieral dieťaťu telefonický kontakt s matkou. Majú dohodu, ktorú dodržiava, telefón
má položený na parapetnej doske vo svojej izbe, hocikedy teda môže matku telefonicky kontaktovať, je
to tak, že skôr on ho musí večer nabádať, aby mohol zavolať matke. Maloletý prišiel s tým, že musí k

nemu chodiť, lebo inak pôjde mama do basy. Počas styku ho maloletý oslovuje otec, ocino. On vníma
situáciu inak ako uvádza matka.

Čo sa týka správy zo dňa 28.10.2014 o zhodnotení nariadeného výchovného opatrenia súdom, ktorú
predložila S.. N., otec uviedol, že za tak krátky čas nie je možné vyriešiť problémy, ktoré medzi nim a
matkou pretrvávajú a nájsť riešenie pre zmenu situácie. Chce len poukázať na to, že aj návrh matky na
obmedzenie styku, ktorý predložila na pojednávaní dňa 02.12.2014 má za cieľ znemožniť mu ako otcovi

realizovať svoju rolu otca vo vzťahu k maloletému. Na ilustráciu toho ako matka dieťa vychovávala vo
vzťahu k nemu, chce uviesť len okolnosť, že chcel vidieť na konci školského roka synove vysvedčenie
a matka s odôvodnením, že si to syn neželá a nepraje, mu toto vysvedčenie neukázala. Pokladá
si teda otázku, či je v kompetencii matky vôbec dieťa vychovávať. Nariadené výchovné opatrenie
nezaznamenalo žiadnu pozitívnu zmenu. So synom je od 1/2014 v obmedzenom kontakte, to znamená,

že styk sa nerealizuje v zmysle súdneho rozhodnutia. Raz do mesiaca, keď má upravený styk, príde
dieťa vyzdvihnúť, dieťa mu oznámi, že s ním odmieta ísť, že nechce k nemu ísť, nechce k nemu pristúpiť.
Matka sa správa pasívne, stretnutie sa potom skončí bez toho, aby išlo dieťa na kontakt s ním. Snaží sa
byť s dieťaťom v telefonickom kontakte, dĺžka je asi 10 sekúnd, kedy syn ukončí telefón. Styk sa nekonal
počasprázdnin.Dieťapredkladákategorickézávery,odmietakontaktaonpripasivitematkynemánijakú

možnosť kontakt s dieťaťom obnoviť, opätovne tu poukazuje na nedostatočnú výchovu vplyvu matky
so synom. Začiatkom januára s ním telefonoval 2-3 minúty, teraz je to ukončené po pár sekundách. S
dieťaťom sa nestretáva, výchovne na neho nemá možnosť pôsobiť. Bol ochotný súhlasiť s kontaktmi
v prítomnosti matky počas toho ako má súdom upravený styk, s čím však matka nesúhlasila a jemu
termíny v rámci pracovného týždňa kvôli pracovnej zaneprázdnenosti nevyhovujú. To, že sa kontakt

nezrealizoval, stroskotalo na praktických veciach ako napr. bude prebiehať kontakt za prítomnosti matky,
ktorá s ním vôbec nekomunikuje, akým spôsobom sa budú prepravovať a podobne.

Vo svojom záverečnom návrhu otec uviedol, že na základe vykonaného dokazovania má za to, že
bola v konaní preukázaná absencia vo výchove mal. C.. Čo jednoznačne potvrdzujú závery znaleckého
posudku a bolo preukázané, že matka nemá záujem podporovať, resp. má záujem nepodporovať vzťah

medzi otcom a synom. Vyplýva to hlavne zo skutočnosti, že po doručení znaleckého posudku si dieťa
začalo vytvárať určité umelé bariéry voči nemu, odmieta kontakt, pričom predtým nemalo problém tráviť
uňho kontakty. Poukázal na záznam UPSVaR z Popradu z 12/2012. Myslí si, že matka popudzuje dieťa
voči nemu. Používa rétoriku obdobnú akú používala počas konania trestného, keď bola obvinená z
trestnéhočinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutia.Otom,žemázáujemsapodieľaťnavýchovesyna

a zároveň je ochotný a flexibilný, prístupný pri zmene termínov alebo rozsahov kontaktov s dieťaťom,
svedčí aj mailová komunikácia, ktorú súdu predložil. S poukazom na závery znaleckého posudku má za
to,žejepotrebnérozšíriťjehostyksmaloletýmvzmyslepísomnéhonávrhu.Anechávanazváženísúdu,
či nie je potrebné uložiť matke výchovné opatrenie, aby za asistencie psychológa dokázala pochopiť
rolu otca v živote dieťaťa. Nakoľko dieťa je dobre výchovne ovplyvniteľné a matka je pre neho autoritou.

Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní dňa 10.05.2013 uviedla, že styk otca s dieťaťom
sa realizuje v zmysle súdneho rozhodnutia. Nie je pravdou, že by mal otec záujem sa stretávať viac so
synom, dokonca v období, keď má súdom upravený styk a dieťa je choré, čo mu mailom oznámi, tak si
nepríde dieťa vziať na styk. Mailom mu oznamuje, že dieťa je choré nie pre to, že mu dieťa neodovzdá,
ale ho informuje, že dieťa je choré a berie antibiotiká. Ak si otec myslí, že mu dieťa neodovzdá, tak si zle

vysvetľuje komunikáciu. Otec nemá záujem o telefonický kontakt so synom, počas týždňa mu nezavolá,
onanemáproblémmudaťdieťaktelefónutak,akotorobívčase,keďjedieťachoré,kedybymalobyťna
styku s otcom, kedy mu telefonuje. Za štyri roky, počas ktorých maloletý navštevuje MŠ, sa otec do MŠ
neprišiel na dieťa informovať. Keď je nejaká školská akcia, informuje ho o tom. Naposledy mu dokoncazabezpečila lístky na detský karneval, ktorý sa v MŠ uskutočnil. Tak ako otec uviedol, komunikujú len
prostredníctvom SMS správ a mailov. V čase, keď je dieťa na styku s otcom, otec nedvíha telefón, nevie,
kde sa s dieťaťom nachádza, či už počas víkendu alebo počas letných prázdnin. Od poslednej úpravy

styku sa stalo asi 4x, že otec meškal pri odovzdávaní, len SMS správami oznámil, že budú meškať,
jednalo sa o meškanie do 30 min., neuviedol dôvod, keď mu následne volala, telefón nedvíhal. Dieťa je
po návrte od otca plačlivé, extrémne je na ňu naviazané, potrebuje sa ubezpečovať o jej prítomnosti, má
problémy zaspať, vôbec nechce komunikovať. Aj keď dieťa motivuje k tomu, aby jej o tom porozprávalo,
plne sa do seba uzavrie. Inak je chlapec komunikatívny, otvorený. Taktiež zle zvládol aj návrat po

prázdninách u otca, začal byť agresívny k manželovi, dokonca ho bil. Tieto stavy riešila za pomoci
psychologičky, už dva roky navštevuje Dr. M.. Dieťa jej hovorí, že u otca mu nie je umožnené telefonovať,
telefonujú spolu len večer pred spaním. Myslí si, že by ju malo dieťa kontaktovať podľa potreby ako to
on chce. Dieťa jej hovorí, že je stále prítomný otec, keď telefonuje. Podľa vyjadrenia dieťaťa, otec s ním
netrávi aktívne voľný čas, dieťa je zvyknuté na pozornosť, či už z jej alebo z manželovej strany, často sa
spolu hrajú, modelujú, majú rôzne výtvarné aktivity, večer si čítajú. Podľa C. sa mu otec takto nevenuje.

Stalo sa, že počas prázdninového styku jej dieťa s veľkým plačom telefonovalo, nevedela, čo sa tam
nedeje, nič mu nerozumela. Poslala k otcovi hliadku polície, ktorá nezistila žiadny problém, dieťa bolo v
poriadku. Myslí si, že na túto situáciu neprimerane reagovala priateľka otca, podľa vyjadrenia maloletého
dieťa vyhrešila. Čo sa týka mimosúdnej dohody na úpravu styku, mala záujem, chcela sa dohodnúť, jeho
reakcia bola taká, že má pripravený právny koncept dohody a má mu oznámiť meno svojho právneho

zástupcu, ktorému na podpis túto dohodu pošle. Mala záujem sa s ním porozprávať ako to bude dieťa
vnímať a zvládať a nie dať jej na podpis niečo dopredu bez konzultácie. Chce poukázať aj na správanie
otca kedy nerešpektoval súdne rozhodnutie ohľadom predbežného opatrenia v 12/2012, kedy aj keď
mu rozhodnutie KS v Nitre doručené nebolo, vedel jeho obsah a dieťa jej nevydal. Poukázala na to, že
dieťa má problematický zdravotný stav, má problémy s uzlinami. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky je

to spôsobené jeho zlým psychickým stavom a táto choroba vzniká v dôsledku jeho psychického stavu.
Dieťa po návrate od otca reaguje neprimerane napr. aj v tom, že jej povedal, že otec povedal, že ju
dá zavrieť do basy. Snaží sa dieťa motivovať vo vzťahu k otcovi, chce aby sa s otcom stretávalo, ale
rešpektuje pri tom názor dieťaťa, ktorý sám považuje čas strávený s otcom za dostatočný. Nikdy s
dieťaťom nehovorila o tom, že je vedené súdne konanie o rozšírenie styku. Keď prišiel mail od otca,

kde žiadal rozšíriť styk, vtedy sa s C. porozprávala, či by nechcel prespať u otca dve noci, odpovedal
negatívne. Nenúti dieťa, aby svojho otca volalo menom, teda C.. Ani ho nijako v tomto smere ovplyvniť
nevie, lebo samé dieťa sa vyjadrilo, že súčasného manžela chce volať ocino a svojho otca chce volať C..

Čo sa týka predloženej správy psychologičky S.. N., u ktorej absolvovali výchovné opatrenie, k tomu
nemá žiadne pripomienky. Styk otca s dieťaťom sa realizuje resp. nerealizuje ako uviedol aj otec dieťaťa.

Snažila sa aj počas konzultácii u S.. N. nájsť efektívne riešenie, aby sa opätovne nadviazal kontakt otca
s dieťaťom, navrhla kontakt otca s dieťaťom za jej prítomnosti, aby dieťa opätovne pocítilo istotou a
pocit bezpečia, nakoľko úplne odmieta osobný a telefonický kontakt s otcom, s čím otec nesúhlasil, resp.
podmieňoval tento kontakt v mieste svojho bydliska - teda v C.. Dieťa na stretnutia s otcom pripravuje,
motivuje. Čo sa týka spomínanej príhody s vysvedčením, bol to návrh psychologičky, aby otec pri tom

ako bude žiadať vysvedčenie od syna, priniesol nejakú pozornosť - odmenu, čo on však neurobil a syn
mu preto vysvedčenie neukázal.

Právny zástupca matky v záverečnom návrhu uviedol, že v konaní bolo súdom vykonané rozsiahle
dokazovanie a to aj vrátane pribratia znalca a ním vypracovaného znaleckého posudku, ktorý však nie
celkom považujú za objektívny, resp. má znaky tak v rozprave ako aj v jeho záveroch privilegovaný

na otca maloletého dieťaťa. Je zrejmé, že medzi rodičmi mal. C. nie je dobrá komunikácia, avšak na
tomto má podľa jeho názoru výrazný podiel správanie sa otca maloletého, nakoľko v ich vzájomnej
komunikácii ako medzi rodičmi, určite neprospieva neustále podávanie návrhov zo strany otca na
výkon rozhodnutia ako má vedomosť, tak aj trestné oznámenia, resp. jeho dnešný prednes ohľadom
navrhovaného ukladania sankcií matke dieťaťa a neustále poukazovanie na jej odsúdenie. Čo sa týka

opodstatnenosti týchto návrhov, k tomu uvádza, že maloleté dieťa bolo na realizáciu styku zo strany
matky vždy riadne pripravené pred každým stykom bolo maloletému zo strany matky vysvetľované, aby
sa na otca tešil. Bol pripravený aj čo sa týka jeho školských potrieb, prípadne hračiek. Avšak keď už
má prísť k samostatnému odovzdaniu maloletého, tento odmieta, čo i len nastúpiť do auta otca. Myslí,
že k takémuto správaniu maloletého muselo niečo predchádzať a to nie správne výchovné pôsobenie

otca, resp. možné fyzické tresty, čo je zrejmé aj zo súdneho spisu a aj z pohovorov s maloletým.Matka maloletého sa aj v minulosti snažila riešiť túto situáciu a aj za asistencie UPSV+aR, avšak
bezúspešne. Zastáva názor, keďže maloleté dieťa má pocit bezpečia a ochrany iba pri svojej matke, z
toho dôvodu navrhuje, aby súd návrh otca zamietol, resp. rozhodol v intenciách styku ako navrhli - matka

na pojednávaní žiadala, aby bol styk otca s maloletým obmedzený tak, že otec bude oprávnený stretávať
sa s maloletým dieťaťom párny týždeň v sobotu od 10,00 hod do 14,00 hod za jej prítomnosti. Majú za
to, že práve takýmto spôsobom a za prítomnosti matky, určitým odstupom, aby dieťa cítilo bezpečie zo
strany matky a tým pádom, aby si aj otec maloletého pri týchto stretnutiach mohol svojím správaním a
prístupom získať dôveru maloletého dieťaťa. Myslí si, že takáto úprava tohto styku, hovorí o dočasnom,

by výrazne prispela k tomu, aby dieťa získalo dôveru aj vo svojom otcovi. Do budúcna by sa styk mohol
realizovať podstatne rozšírený. Zároveň žiada súd, aby mu priznal náhradu súd trov konania vo výške,
ktorú súdu oznámi v zákonnej lehote.

Kolízny opatrovník sa v záverečnom návrhu vyjadril tak, že za predpokladu, že medzi rodičmi bude
fungovať spolupráca a rodičovská koalícia, predpokladá, že nebude problém a zmení sa aj správanie
maloletého vo vzťahu k otcovi. V konaní nebolo preukázané, že by otec nebol výchovne kompetentný,

výchovne spôsobilý sa o dieťa postarať, že by svojím správaním ohrozoval zdravý vývoj dieťaťa. Keďže
aj matka motivuje dieťa na stretnutia s otcom, preukazuje záujem podporovať dieťa v kontaktoch s
rodičom, na základe vykonaného dokazovania sú za rozšírenie styku otca s dieťaťom každý párny rok
počas letných školských prázdnin dva týždne v júli, nepárny rok v auguste - tak ako navrhoval otec vo
svojom návrhu, počas Vianoc navrhuje upraviť styk každý párny rok od prvého dňa zimných školských

prázdnin do 24.12. do 13:00 hod., každý nepárny rok od 25.12. do konca zimných školských prázdnin.
Počas bežného kalendárneho roka navrhuje ponechať súčasnú úpravu styku. Je v záujme dieťaťa sa
s otcom stretávať, nie je však v jeho záujme, aby boli zo strany otca neustále opakovane podávané
trestné oznámenia a návrhy na výkon rozhodnutia.

Dňa 03.07.2013 súd pribral do konania súdneho znalca z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická

psychológia detí a Klinická psychológia dospelých S.. Z. C. za účelom psychologického vyšetrenia
maloletého dieťaťa a jeho rodičov, ktorá dňa 25.11.2013 vypracovala znalecký posudok. Znalkyňa na
pojednávaní na doplnenie uviedla, že mal. C. vo vzťahu k otcovi prejavuje negatívne emócie, odmieta
kontakt s otcom, na základe vyšetrení dospela k záveru, že jeho správanie je výsledkom neadekvátnej
komunikácie rodičov, nedoriešených vzťahov medzi rodičmi z minulosti, ktoré sa prejavujú v správaní

dieťaťa. Jednoznačne u maloletého bol zistený deficit pôsobenia otca, resp. výchovnej autority otca,
matka je jednoznačne dominantnou výchovnou autoritou. Maloletý na pocitovej úrovni preberá názory
matky. Negatívne a záťažovo na neho pôsobí prechod z jednej domácnosti do druhej domácnosti. Matka
by mala prijať zodpovednosť za dôležitosť role otca v živote dieťaťa, otec musí byť vnímaný pozitívne
a tak aj predkladaný dieťaťu. Je vhodné, aby dieťa malo kontakt s biologickým otcom, vzhľadom na

deficity výchovného prostredia otca, ktoré sa prejavujú aj v správaní dieťaťa, kontakt s otcom považuje
za rozsahovo nedostatočný. Nevylučuje, aby malo dieťa vytvorený vzťah aj k viacerým dospelým, teda aj
k biologickému otcovi a súčasnému partnerovi matky. Poukázala na ambivalenciu pri vyšetrení dieťaťa
vo vyjadreniach, niečo povedal - následne to poprel. Vyjadrenia boli značne poznačené emóciami,
nezistila, že by bolo dieťa neurotizované a ani z predložených listinných dôkazov v spise, nikde to nebolo

zaznamenané, žiadne znaky neurotizácie v správaní vo vzťahu k otcovi, žiadna úzkosť, strach, obava
pred otcom. Z vyšetrenia sa zdá, že je prítomný syndróm zavrhnutého rodiča u mal. C.. Na správanie
maloletého k otcovi negatívne vplývajú nevyriešené vzťahy rodičov z minulosti, dieťa aby neprežívalo
záťažovú situáciu, je ochotné vzdať sa kontaktu s otcom. Dieťa preberá emocionálne nastavenie matky,
znalkyňa však nezistila, že by matka vedome ovplyvňovala maloletého. U maloletého je obava, že by

sa vo vzťahu k otcovi otvoril, akceptoval ho, prijal ho - dostáva sa do vnútorného konfliktu, na jednej
strane akceptovať otca a na druhej strane obava z toho, ako to prijme matka ako pre neho dominantná
výchovná autorita a preto reaguje tak, že otca odmieta. Znalkyňa odporučila rodičom, aby začali spolu
komunikovať, aby zaujali spoločný postoj k dieťaťu. Za pomoci špecialistu - psychológa, ktorého by
spoločne navštevovali. V tomto konkrétnom prípade to môže byť bez prítomnosti dieťaťa.

Zástupca Okresnej prokuratúry Nitra v záverečnom návrhu navrhol návrh otca zamietnuť a to však nie z
dôvodov nedostatočnej výchovnej kompetencie otca alebo nesprávneho výkonu rodičovských práv vo
vzťahu k dieťaťu, ale z dôvodu, že ani doterajšia úprava styku otca s dieťaťom sa nerealizuje a pretonevidím dôvod na rozširovanie styku, pokiaľ sa neodstráni základný problém, ktorý je medzi rodičmi a
to je nedostatočná komunikácia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom súdnej znalkyne,

oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 19.09.2012 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:

- rodný list maloletého C.,

- návrh otca na nariadenie PO zo dňa 10.11.2012,

- znalecký posudok Dr. C. zo dňa 19.10.2012,

- rozsudok OS Nitra č.k. 2T/97/2010 zo dňa 16.03.2011,

- správa zo šetrenie pomerov zo dňa 10.01.2013, 11.04.2013,

- úradný záznam UPSVaR Poprad zo dňa 28.12.2012, 02.01.2013,

- správa z pohovoru zo dňa 02.05.2013,

- úradný záznam UPSVaR Nitra 20.04.2013, 23.04.2013,

- mailová komunikácia medzi rodičmi maloletého,

- e-mailová komunikácia medzi USPVaR Nitra a matkou dieťaťa,

- ftc spisového materiálu UPSVaR Nitra ohľadom mal. C.,

- správa Dr. M. zo dňa 17.05.2013,

- správa z MŠ S. zo dňa 05.06.2013,

- DVD nosič ohľadom kontaktu otca a syna,

- znalecký posudok PhDr. C. zo dňa 28.11.2013,

- vyjadrenie PZ matky k znaleckému posudku,

- vyjadrenie otca k znaleckému posudku,

- návrh na výkon rozhodnutia,

- návrh na asistenciu matky pri styku v konaní vedenom na OS Nitra,

- správa S.. C. N. zo dňa 03.10.2014, 28.10.2014,

- vyjadrenie KO zo dňa 08.10.2014,

- pripojený spis Okresného súdu Nitra 15C/299/2010,

- pripojený spis Okresného súdu Nitra 11P/311/2010,

- pripojený spis Okresného súdu Nitra 11P/497/2010

a zistil tento skutkový a právny stav:

Maloletý C. Q., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva rodičov Z. L., rod. R. a C. Q.. Toto manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 15C/299/2010 - 120 zo dňa 17.04.2009
právoplatný v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/131/2009- 189 zo dňa 03.12.2009,
maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 300
eur mesačne, zároveň bol upravený styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťomkaždý párny týždeň v roku v dobe od 9,00 hod v sobotu do 18,00 hod. v nedeľu, každý rok v dobe od
9,00 hod. dňa 26. decembra do 18,00 hod. dňa 27. decembra, každý rok v čase letných prázdnin v tretí
a štvrtý kalendárny týždeň mesiaca júl v dobe od 18,00 hod. predchádzajúcej nedele do 18,00 hod.

nedele posledného týždňa styku.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že styk otca s maloletým dieťaťom sa pravidelne realizoval podľa
právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2010. Otec sa pokúšal
mimosúdne dohodnúť s matkou na rozšírenej úprave styku v r. 2012 a vo februári 2013 prostredníctvom
SMS a emailovej komunikácie. Matka síce súhlasila s mimosúdnou dohodou, ale ku žiadnej písomnej

dohode medzi rodičmi nedošlo, nakoľko spolu racionálne nekomunikujú. V súčasnosti sa styk otca s
maloletým dieťaťom realizuje problematicky, maloletý odmieta otca, nechce s ním ísť, vyjadruje sa o
ňom výlučne negatívne, o čom svedčí aj prebiehajúce konanie na tunajšom súde o návrhu otca na
výkon rozhodnutia ohľadom jeho styku s mal. C., ktoré je vedené pod sp. zn. 11Em/6/2013, kde otec
pravidelne podáva oznámenia a nové návrhy (doposiaľ podal 4 návrhy) o tom, ako aktuálne prebieha
styk s maloletým resp. že styk s maloletým sa nepodarilo realizovať.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že maloletý prejavuje najväčšiu intenzitu citových postojov
otcovi, ktoré sú však takmer výlučne negatívne, čo sa javí ako nerealistické vzhľadom na to, že otec
bojuje o priazeň maloletého. Do otca akoby subjektívne premietal všetky svoje agresívne tendencie a
pocity frustrácie, ktoré pravdepodobne zažíva aj od iných členov rodiny, kde si ich však nedovolí ani
v minimálnej miere pripustiť, a tak sa otec javí ako jedinou bezpečnou postavou, ktorá jeho negatívne

prejavy „unesie" bez ohrozenia vzťahu. Zdá sa, akoby si maloletý matku idealizoval a nedovolil si voči
nej prejaviť kritiku alebo nespokojnosť, ktorá by mohla ich vzťah ohroziť. Ovplyvňovanie maloletého
matkou sa javí ako podvedomé, keď nevyriešené konflikty medzi rodičmi a rivalita medzi nimi ovplyvňujú
správanie dieťaťa a bránia mu v spontánnosti v zmysle prednostného napĺňania vlastných vývinových
potrieb. Ďalej sa zdá, že dieťa je ovplyvňované oboma rodičmi v podobe zainteresovávania ho do

vzájomných konfliktov a súperenia, o čom má maloletý dlhodobo informácie. Znalkyňa nezistila u
žiadneho z rodičov prítomnú osobnostnú patológiu, ktorá by znemožňovala fungovanie v bežnom
živote alebo bránila vychovávať maloletého, nebol u nich zistený deficit morálky, okrem vzájomných
konfliktov, ktoré na dieťa vplývajú jednoznačne negatívne. Napriek tomu, že obaja rodičia deklarujú
uznanie role a dôležitosti druhého rodiča v živote maloletého, nie sú schopní pre nevyriešené partnerské

konflikty z minulosti navzájom spolupracovať v záujme maloletého dieťaťa. Výchovný prístup matky
sa javí ako hyperprotektívny, otcove výchovné pôsobenie je značne redukované dobou stretávania
sa. Plnohodnotný styk dieťaťa s oboma rodičmi je znehodnocovaný nevyriešenými konfliktami rodičov
z minulosti, ktoré do značnej miery zasahujú do ich aktuálnej rodičovskej komunikácie. V správaní
maloletého možno badať prejavy syndrómu zavrhnutého rodiča. Stretávanie rodičov pri odovzdávaní a

prevzatí maloletého je priama konfrontácia dieťaťa s neschopnosťou rodičov primerane komunikovať, čo
v dieťati pravdepodobne zvyšuje intrapsychické napätie, a tak sa tejto situácii obáva, ako uviedla matka,
príprava dieťaťa na stretnutie je problematická, hoci sa ho snaží motivovať, dieťa sa stretnutia obáva
už dlhšiu dobu pred tým. U maloletého sa javí deficitne výchovný prístup mužskej otcovskej autority,
čo sa prejavuje v ťažkostiach maloletého v sebapresadzovaní sa medzi rovesníkmi, neprimeraným

zaobchádzaním s agresivitou alebo v liberálnejšom vyjadrovaní. Napriek tomu, že otec si určité
nedostatky vo výchove syna uvedomuje, tieto nedostatky nekoriguje, aby zabránil vzájomným konfliktom
a nepríjemným pocitom maloletého z pobytu u neho. Návštevy u otca mu neposkytujú dostatočný
priestor na vývinový profit z kontaktu s otcom. Naopak pri pretrvávajúcom konflikte rodičov, kde dieťa
bude nútené byť v koalícii s jedným rodičom, môže byť striedanie domácností otca a matky na dieťa

neprimerane zaťažujúce a viesť až k regresu dosiahnutého vývinu. Maloletý sa k otcovi správa bez
strachu a tenzie, dovolí si byť voči nemu negativistický a pri tom je uvoľnený, usmieva sa. Nesúlad
toho, čo prežíva a postoja dospelých autorít, ktoré sú pre neho významné a od ktorých je závislý, môže
smerovať k tomu, že o svojich pocitoch pochybuje.

Vzhľadom na vyjadrenie znalkyne na pojednávaní a kladné stanovisko oboch rodičov k nemu, súd z

úradnej moci dňa 09.04.2014 nariadil rodičom predbežné opatrenie, ktorým im uložil výchovné opatrenie
- povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u S.. F. C. N. v Ústave klinickej
psychológie U. nemocnice H. v období troch mesiacov. Z podanej správy S.. F. C. N. o zhodnotení
prístupu rodičov k nariadenému výchovnému opatreniu súd zistil, že stretnutia rodičov sa uskutočnili vdňoch 19.05.2014, 02.06.2014, 11.07.2014, 15.08.2014. Dňa 19.06.2014 vykonali stretnutie s mal. C.
bez prítomnosti rodičov, kde maloletý verbalizoval svoju neochotu byť v kontakte s otcom, argumentoval
svojim strachom a negatívnymi skúsenosťami z minulosti, keď ho podľa jeho slov zobral k sebe, sklamal

ho, lebo nedodržal veci, ktoré sľúbil, nudil sa u neho. Aj napriek snahe o pozitívnu motiváciu C. kontakt
s otcom i naďalej razantne odmieta. Je možné predpokladať, že dieťa je z konfliktného rodičovského
vzťahu zmätené, čo môže tiež komplikovať jeho samotné prežívanie kontaktov s otcom. Obaja rodičia
chodilinadohovorenétermínyzodpovedne.Ichvzájomnývzťahjedlhodobokonfliktný,hlbokonarušený,
často sa v rozhovore vracajú do minulosti, obviňujú sa, robia si výčitky. Ich prezentované verzie na

minulé a súčasné kontakty s dieťaťom sú rozdielne. Vzájomnému negatívnemu naladeniu neprispieva
ani na novo podané trestné oznámenie aktuálne v tomto období, keď prebieha snaha o zefektívnenie
a spozitívnenie ich vzájomnej komunikácie a sociálnej interakcie. Počas nariadeného výchovného
opatrenia a to aj napriek úsiliu nebolo zrealizované žiadne efektívne stretnutie otca s dieťaťom,
nebol zrealizovaný žiadny osobný kontakt biologického otca s dieťaťom. Rodičia v komunikácii so
psychológom vyjadrili svoju snahu podporiť rodičovskú rolu druhého rodiča, ale do akej miery je ich

vyjadrenie skutočne realizované v bežnom živote je pre nich objektívne neverifikovateľné, nakoľko
od posledného stretnutia dňa 15.08.2014 rodičia viac ich psychologickú ambulanciu nekontaktovali a
nemajú ďalšie informácie o vývoji situácie s dieťaťom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc
zo skúsenosti s prácou s rodičmi sa im javí nariadené výchovné opatrenie ako neefektívne, nakoľko
neprinieslo doposiaľ žiadny súdom očakávaný postup.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny doručil dňa 01.12.2014 na
tunajší súd správu z vykonaného pohovoru s maloletým zo dňa 21.11.2014. Maloletý C. v súčasnosti
navštevuje 2. ročník ZŠ R. v H., v škole sa mu páči, má veľa kamarátov, učí sa na jednotky. Maloletý sa
nechce s otcom i naďalej stretávať, pričom uviedol rovnaké dôvody ako uvádzala aj počas rozhovorov
v minulosti. Svojho otca označoval „C.", uviedol, že mu robí zle, bije ho. Keď bol u neho v C., bol

zatvorený v izbe a rozmýšľal, že ako ísť preč, uviedol, že otec sa mu nijako nevenoval, ani ho nikam
nezobral, nič mu nekupuje, ani na narodeniny, Vianoce, dokonca ani keď príde za ním. Za svojho otca
označuje terajšieho manžela matky. Niekoľkokrát uviedol, že sa nechce o „C." rozprávať, tváril sa pri
tom otrávene, bol nespokojný, ťažšie udržiaval očný kontakt, avšak počas rozprávania o svojej rodine
a o škole a koníčkoch, bol radostný. Vo vzťahu k svojmu otcovi prejavuje negatívne emócie, odmieta

kontakt, prechod z jednej domácnosti do druhej pôsobí naňho negatívne a záťažovo. Obdobne sa dieťa
správalo a reagovalo aj počas predchádzajúcich pohovor s ním, ktoré realizoval kolízny opatrovník.

Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého

dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.), rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je
nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje

druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh otca na rozšírenie úpravy styku bol podaný

sčasti dôvodne, pretože od poslednej súdnej úpravy styku v r. 2009 nastala zmena pomerov hlavne na
strane maloletého, ktorý je už starší, jeho kontakt s otcom sa realizoval v zmysle súdneho rozhodnutia
do konca r. 2013. Problém v realizácii styku nastal následne, kedy dieťa začalo odmietať kontakt s
otcom,od1/2014sanerealizuje,dieťakontaktodmieta.Dieťaotcaodmieta,pričompoukazujenadôvody
odmietania styku s otcom z minulosti, pred súdnou úpravou styku, napriek tomu, že následne sa styk

realizoval takmer bezproblémovo. Matka tvrdí, že dieťa pociťuje stres, obavu pred otcom a tiež, že
otec nie je schopný si maloletého získať. Otec naopak poukazuje na to, že matka dieťa po psychickej
stránke na styk nepripravuje, dieťa nemotivuje, nemá záujem podporovať vzťah medzi ním a maloletým.
Vzhľadom k protichodným tvrdenia rodičov súd nariadil znalecké dokazovanie. Znalkyňa konštatovala,
že obaja rodičia sú schopní vychovávať maloletého, nebol u nich zistený deficit morálky, okrem

vzájomných konfliktov, ktoré na dieťa vplývajú jednoznačne negatívne. Napriek tomu, že obaja rodičia
deklarujú uznanie role a dôležitosti druhého rodiča v živote maloletého, nie sú schopní pre nevyriešené
partnerskékonfliktyzminulostinavzájomspolupracovaťvzáujmemaloletéhodieťaťa.Totosanezmenilo
anipoabsolvovanísúdomnariadenéhovýchovnéhoopatrenia,cieľomktoréhoboloobnovenieefektívnej
komunikácie rodičov, naučiť rodičov vytvoriť jednotnú výchovnú koalíciu, spoločne si nastaviť výchovné

hranice a metódy, aby pri preberaní maloletého dieťaťa pôsobili jednotne a pozitívne, čím mal maloletý
nadobudnúť pocit bezpečia a istoty v oboch výchovných prostrediach a nariadené výchovné opatrenie
teda nesplnilo svoj účel. Dieťa je ovplyvňované oboma rodičmi zainteresovávaním maloletého ich
vzájomných konfliktov a súperenia.

U maloletého bol zistený deficitný výchovný prístup mužskej, otcovskej autority. Návštevy u otca

maloletému neposkytujú dostatočný priestor na vývinový profit z kontaktu s otcom. Znalkyňa uviedla, že
u dieťa sa javí byť prítomný syndróm zavrhnutého rodiča. Dôvody odmietania otca dieťaťom znalkyňa
vysvetlila tak, že dieťa preberá emocionálne nastavenie matky (znalkyňa však nezistila, že by matka
vedome ovplyvňovala maloletého), u maloletého je obava, že by sa vo vzťahu k otcovi otvoril, akceptoval
ho, prijal ho - dostáva sa do vnútorného konfliktu, na jednej strane akceptovať otca a na druhej strane

obava z toho, ako to prijme matka ako pre neho dominantná výchovná autorita a preto reaguje tak, že
otca odmieta. V správaní dieťaťa nebola zistená obava resp. strach pred otcom ako to popisuje matka.V tejto súvislosti súd poukazuje na situáciu v období vianočných sviatkov r. 2012, kedy bol maloletý na
styku u otca, šetrením pomerov u otca a aj z pohovoru s maloletým, ktorý realizovali sociálny pracovníci,
bolo zistené, že dieťa je u otca spokojné, správalo sa prirodzene, vyjadrilo želanie zostať na prázdninách

u otca.

Na základe uvedených skutočností súd čiastočne vyhovel návrhu otca a upravil jeho styk s maloletým
s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa daný
predovšetkým jeho vekom, zdravotným stavom, denným režimom, školskými či mimoškolskými
aktivitami,časovouodlúčenosťou,citovounaviazanosť.Otecsvojnávrhnarozšíreniestykuodôvodňoval

tým, že dieťa je vo veku, kedy by malo viacej času tráviť s otcom, aby sa odpútal od primárnej väzby na
matku a aby mohol naňho viac výchovne pôsobiť, nakoľko súčasná úprava styku nereflektuje aktuálne
potreby maloletého dieťaťa, taktiež nie je upravený styk počas školských prázdnin. Súd rozšíril kontakty
otca so synom tak, že určil špeciálnu úprav na obdobie školských prázdnin a vianočných sviatkov.
Otec tak bude mať vytvorený dostatočný priestor realizovať svoje rodičovské práva vo zvýšenej miere
a bude mať vytvorený priestor na obnovenie narušeného vzťahu medzi ním a dieťaťom. Súd ponechal

súčasnú úpravu styku počas bežného kalendárneho roka, pretože styk počas každého druhého víkendu
od soboty do nedele považuje za dostatočný vzhľadom k veku dieťaťa, jeho školským a mimoškolským
aktivitám, vzdialenosti bydliska otca a dieťaťa.

Súd v konaní nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sa kontakt maloletého C. s otcom nemohol realizovať
resp. mal by byť zúžený tak, ako navrhovala matka. Súd návrh matky, aby sa styk realizoval v jej

prítomnosti zamietol. Maloletý C. nie je dieťa neurotizované, neboli zistené žiadne znaky neurotizácie v
správaní vo vzťahu k otcovi, žiadna úzkosť, strach, obava pred otcom. V konaní neboli zistené žiadne
dôvodypreobmedzeniekontaktovmaloletéhosotcom,čiužprítomnosťoumatkyalebozúženímrozsahu
styku. Matka by mala akceptovať bez výhrad vzťah dieťaťa a jeho otca a akceptovať dôležitosť roly otca
v živote dieťaťa.

Súd zamietol návrhy matky na doplnenie dokazovania, a to výsluch dieťaťa na pojednávaní a vykonanie
nového znaleckého dokazovania. Pohovor s dieťaťom bol opakovane realizovaný v priebehu konania
kolíznym opatrovníkom. Tieto pohovory s maloletým súd považoval za dostatočné, menej stresujúce
pre dieťa ako jeho osobná účasť na pojednávaní na súde. Súd môže názor dieťaťa zisťovať, ak je
s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne ho vyjadriť, nielen jeho výsluchom na

pojednávaní, ale aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, pričom je vecou
súdu, ktorý zo spôsobov na zistenie názoru maloletého dieťaťa v konaní zvolí (uznesenie Najvyššieho
súdu SR 2Cdo 193/2007). Súd zamietol aj návrh na vykonanie opätovného znaleckého dokazovania.
Súd považuje vykonané znalecké dokazovanie za dostatočné. Znalkyňa zodpovedala všetky súdom
stanovené otázky, dostatočne a odborne sa vyjadrila na pojednávaní dňa 1.4.2014 k výhradám rodičov

k záverom znaleckého posudku. Skutočnosť, že sa matka zo subjektívnych dôvodov nestotožňuje so
závermi znaleckého posudku, nie je dôvodom na nariadenie opakovaného znaleckého dokazovania.

Súd záverom uvádza, že rodičia maloletých detí sú plne zodpovední za úroveň ich komunikácie a
vzájomných vzťahov, ktoré jednoznačne ovplyvňujú i maloleté dieťa a sú povinní dbať o to, aby tieto
negatívne nepoznačili život, zdravie a priaznivý vývoj ich maloletého dieťaťa. Dieťa nemôže trpieť za to,

že si jeho rodičia prestali rozumieť natoľko, že sa rozišli. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa potrebuje
prítomnosť a starostlivosť obidvoch rodičov. Nie je záujmom žiadneho z rodičov, aby svojím postojom
spôsoboval traumu vlastnému dieťaťu, uprednostňoval vlastné svoje záujmy pred záujmami svojho
dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.