Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by Mgr. Ivana Hanuščaková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/145/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202886
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214202886.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Orange
Slovensko,a.s.,Metodova8,Bratislava,IČO:35697270,zast.Bobák,Bollováaspol.,s.r.o.,advokátska
kancelária, Dr.Vl.Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému Z. Š., O.. XX.XX.XXXX, XXX XX U.
XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa
Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 491,14 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalobu v časti o zaplatenie 152 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 5.2.2013 do zaplatenia
z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 339,14 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 5.2.2013
do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z časti zaplateného súdneho
poplatku vo výške 11,07 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 37,8eur na účet jeho právneho
zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania predstavujúce trovy právneho
zastúpenia vo výške 49,28 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 17.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 491,14 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 5.2.2013
do zaplatenia spolu s trovami konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje nezaplatenú cenu poskytnutých služieb vo výške 339,14
€ a náhradu škody vo výške 152eur z dôvodu porušenia zmluvných podmienok dojednaných na základe
Zmluvy o pripojení č. R. R. R. s dodatkom k nim. V zmysle uzatvorenej zmluvy a jej dodatku žalobca
predal žalovanému telekomunikačné zariadenie Nokia X3 Touch and Type za kúpnu cenu 1,- euro.
Keďže žalovaný včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 2/2012 - 9/2012, má žalobca v
zmysleuzatvorenejzmluvyprávonazmluvnúpokutuaúhraduzaposkytnutéslužbyvovýške339,14eur.
V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody v časti zmluvnej pokuty v celkovej výške 152 eur, domáha sa žalobca nároku vo
výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané telekomunikačné zariadenie NokiaX3 Touch and Type. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa
zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Žalobca si uplatňuje i právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení.
Žalovaný na pokus o pokonávku zo dňa 21.01.2013 nereagoval. Úrok z omeškania si uplatňuje dňom
nasledujúcom po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, teda od 5.02.2013.
Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 7.7.2014 oznámil, že trvá na podanom návrhu v
celom rozsahu, vrátane náhrady škody. Škoda predstavuje zmenšenie majetku žalobcu, pretože mobilný
telefón sa stal v zmysle Dodatku k zmluve vlastníctvom žalovanej. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a
akciovou cenou. Zvýhodnenú akciovú cenu žalovaná prijala za zmluvne dojednanú podmienku, že
dodrží svoje povinnosti súvisiace s nadobudnutím takto zľavneného mobilného telefónu.
V priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 23.7.2014 Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154 (ďalej len „Združenie“) oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného s odkazom na § 93 ods. 2, 3, 4 OSP. Vo svojom podaní doručenom súdu
dňa 5.9.2014 vedľajší účastník navrhol návrh žalobcu v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie náhrady
škody vo výške 152eur zamietnuť. Náhradu škody žalobca vymáha na základe ustanovení o zmluvnej
pokute, pričom tieto ustanovenia je treba ex offo považovať za absolútne neplatné ako neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Výška
zmluvnej pokuty je neprimeraná k hodnote dotácie a zliav poskytnutých zo strany žalobcu a k porušeniu
zmluvných povinností zo strany žalovaného. Zároveň si uplatnil trovy konania ( z náhrady škody).
Žalovaný sa k veci nevyjadril.
Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 7.7.2014 oznámil, že trvá na podanom návrhu v
celom rozsahu, vrátane náhrady škody. Škoda predstavuje zmenšenie
majetku žalobcu, pretože mobilný telefón sa stal v zmysle Dodatku k zmluve vlastníctvom žalovaného.
Škoda, ktorá vznikla žalobcovi predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a akciovou cenou. Zvýhodnenú akciovú cenu žalovaná prijala za
zmluvne dojednanú podmienku, že dodrží svoje povinnosti súvisiace s nadobudnutím takto zľavneného
mobilného telefónu.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 491,14 eur, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle
§ 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.12.2014. Účastníci sa na verejné
vyhlásenie rozsudku nedostavili.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav
veci.
Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 19.6.2011 Zmluvu o pripojení č. R., a dňa 28.12.2009 Zmluvu o
pripojení č. R. na základe ktorej zapožičal žalovanému SIM karty, ktorým bolo pridelené účastnícke
telefónne číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Z Dodatku k Zmluve o pripojení č. R. zo dňa 19.6.2011,
vyplýva, že žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za zľavnenú kúpnu cenu 1,- euro
( bod 1.2 dodatku, označené ak dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia ). V
zmysle dodatku k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 152€ ). V bode 2.3 bola dohodnutá viazanosť zmluvou -
dodatkom a to na 24 mesiacov. Žalobca v pokuse o pokonávku zo dňa 21.1.2013 vyzval žalovaného na
uhradenie sumy 339,14 € za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnú pokutu vo výške
152 eur v lehote do 4.2.2013.
Žalobca za ním poskytnuté služby vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 5164752505 splatnou dňa
6.6.2012 sumu 40,77eur, faktúrou č. 5161292424 splatnou dňa 7.5.2012 sumu 47,75eur, faktúrou č.
5157845052 splatnou dňa 6.4.2012 sumu 39,40 eur, faktúrou č. 5154422089 splatnou dňa 7.3.2012
sumu 57,14 eur, faktúrou č. 5154298395 splatnou dňa 7.3.2012 sumu 23,90 eur, faktúrou č. 5178663395
splatnou dňa 7.10.2012 sumu 6,76 eur, faktúrou č. 5168221978 splatnou dňa 7.7.2012 sumu 43,01 eur,
faktúrou č. 5175151509 splatnou dňa 6.9.2012 sumu 42,62 eur, faktúrou č. 5171677360 splatnou dňa
6.8.2012 sumu 38,84 eur, spolu 339,14 eur. Neboli zaplatené služby ako aj zmluvná pokuta vo výške
152 eur. Uvedené súd zistil z vyššie uvedených faktúr a prehľadu poplatkov na meno žalovaného.
Podľa článku 2 bodu 2.3 písm. a/ dodatku k zmluve o pripojení R. zo dňa 19.6.2011 ( ďalej
Dodatok ) účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v
zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných
mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto zmluvy
užívať a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti, za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených
zákonom č. 610/2003 Z.z.
Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v
bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nezaplatenie splatnej ceny za služby nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 152eur. Právo na zmluvnú pokutu vznikne
podniku samotným porušením povinností účastníka a to v okamihu porušenia povinností účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Účastník je zároveň
povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.
Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo
výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
Podľa článku 3 bodu 3.7 Dodatku účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len
z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bode 2.2.,2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla
škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).Žalobca vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ telekomunikačných služieb v rámci svojho predmetu
činnosti ( výpis z OR ).
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Podnik môže odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa
také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Podľa § 44 ods. 12 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Odstúpením od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po
tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 5 ods.1 cit. zák. Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu;
poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.
Podľa § 5 ods.4 cit. zák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú
službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia Dodatku ) ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovanej výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania
zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška
úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. V čase
omeškania so zaplatením bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %, teda výška úroku z
omeškania činí v tomto prípade 8,75 % ročne.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmú ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Predmetom konania je suma 491,14 eur s príslušenstvom predstavujúca nezaplatené poskytnuté
telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom vo výške 339,14 eur a časti uplatnenej náhrady škody v
súlade s ust. čl. 3 bod 3.7 Dodatku vo výške 152 eur a náhrada trov konania.Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153
ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu
života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné
klauzuly v zmluvách nezaväzovali".
Je nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie žalovanej sumy odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré
ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o
pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007
Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a
zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu
vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe
zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený
záväzkový vzťah, a to Zmluvou o pripojení zo dňa 19.6.2011 č. R., na základe ktorej zapožičal
žalovanému SIM kartu, ktorej bolo pridelené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX. Z Dodatku
k Zmluve o pripojení zo dňa 19.6.2011, vyplýva, že žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné
zariadenie za zľavnenú kúpnu cenu 1,- eur ( bod 1.2 dodatku, označené ak dohoda strán o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia ). V zmysle dodatku k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ
povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 152€ ). V
bode 2.3 bola dohodnutá viazanosť zmluvou - dodatkom a to na 24 mesiacov.
V bode 3.7 bola dohodnutá náhrada škody predstavujúca rozdiel trhovej ceny mobilného telefónu a
kúpnej zľavnenej ceny mobilného telefónu v prípade porušenia povinností v bode 2.2 ( užívanie služieb
počas doby viazanosti ), 2.3. a 2.4. Je zrejmé, že žalobca žalovanej telekomunikačné služby dodával a
ich aj vyúčtovával faktúrami a že žalovaná v dobe viazanosti služby aj využívala.
Z prehľadu faktúr a prehľadu poplatkov bolo zistené, že žalovaný nezaplatil načas faktúry za služby
poskytnuté žalobcom v mesiaci 2/ 2012 až 9/2012 v celkovej výške 339,14 eur.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 339,14 €
predstavujúceneuhradenéslužby.Keďžesažalovanýsosplnenímsvojhozáväzkudostaldoomeškania,
keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, vznikla mu povinnosť okrem dlžnej sumy
zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s
§ 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 8,75 % ročne od 5.2.2013 do zaplatenia,
pričom prvým dňom
omeškania je v tomto prípade deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej sumy v pokuse o
pokonávku zo dňa 21.1.2013.
Súd sa však v tomto rozhodnutí musel zaoberať aj nárokom žalobcu ( ohľadne sumy 152,- eur s prísl. )
a to z titulu náhrady škody, ako rozdielu medzi poskytnutou cenou mobilného telefónu a trhovou cenou.
Ak by sa pôvodne žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty súd by ju vzhľadom na znenie § 53a ods.
1 OZ nepriznal, nakoľko slovenské súdy už opakovane právoplatne judikovali neprijateľnosť takýchto
zmluvných podmienok a § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Súd takúto dojednanú zmluvnú pokutu považuje za
neprijateľnú podmienku a tým pádom neplatnú. Avšak žalobca v tejto časti žiadal náhradu škody danú
čl. 3 bod. 3.7 Dodatku ( suma 152 eur ).
Je potrebné uviesť, že rovnako ustanovenie článku 3 bodu 3.7 Dodatku k zmluve je podľa názoru
súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalobca nemá právo na náhradu škody o ktorú svoj nárok
v tomto konaní opiera. Obaja účastníci uzavreli dňa 19.6.2011 dodatok k zmluve o pripojení, ktorej
náležitosti sú uvedené v § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z., pričom žalobca predal žalovanému
mobilný telefón za kúpnu cenu 1 euro, čo možno právne posúdiť ako platne uzavretú kúpnu zmluvu
podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (aj podľa jej obsahu aj označenia ). Súd nepozná inštitút
podmienečne poskytnutej zľavy z kúpnej ceny, ako to uvádza žalobca. Na kúpnej cene 1 € sa účastníci
dohodli dobrovoľne a takto určená kúpna cena je rozhodujúca ako jedná z podstatných náležitosti
platne uzavretej kúpnej zmluvy ohľadne vyššie uvedeného mobilného telefónu, ktorý žalobca poskytol
žalovanému, bez ohľadu na jeho námietky zvýhodnených služieb či cien. Nedodržaním povinnosti
platiť za služby vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie týchto služieb ( ktoré sú predmetom žaloby )
a samozrejme aj nárok na náhradu škody, pokiaľ by žalovaný svojim konaním škodu žalobcovi, za
podmienok uvedených v zákone, spôsobila. Samotný článok 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení
však žalobcovi, ako dodávateľovi v zmysle § 52 OZ, nad rámec zákona umožňuje požadovať náhradu
škody na žalovanom, ako spotrebiteovi, a to výlučne z toho dôvodu, že nedodržala svoj záväzok
uhrádzať za služby spojené s užívaním bez splnenia zákonných náležitosti. Škoda má spočívať v
rozdiele medzi trhovou cenou mobilného telefónu (153 eur ) a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskejceny mobilného telefónu ( 1 € ), teda v tomto prípade sume 152 eur. Pre náhradu škody je potrebné
splniť niekoľko podmienok. V prvom prípade musí existovať škoda ako majetková ujma. Rovnako musí
existovať porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu), existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Tieto
atribúty práva na náhradu škody sú zákonnými atribútmi, za akých škoda vzniká a po splnení ktorých ju
možno s úspechom požadovať. Žalobca si v tejto spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola vopred pripravená
a ktorej obsah žalovaná nemohla ovplyvniť, v článku 3.7 prispôsobil nárok na náhradu škody tým,
že stanovil podmienky jej vzniku bez ohľadu na zákon. Akýmkoľvek porušením povinností vzniká
žalobcovi nárok na náhradu škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny. Ako už bolo
vyššie uvedené, kúpna cena bola určená, platne dohodnutá a bezpodmienečná. Žalovaná si nemohla
byť vedomá niečoho, čo právne neexistuje. V dôsledku toho ani nemohla porušiť akúkoľvek právnu
povinnosť, vzťahujúcu sa ku kúpnej cene nadobudnutého mobilného telefónu. Zároveň nemôže byť z
platného právneho úkonu
spôsobená škoda, ako to naznačuje žalobca v predmetnom ustanovení dodatku, pretože keď bola
kúpna zmluva uzavretá platne ( čo nebolo spochybnené), tak akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti
sa nemôže vzťahovať na takúto platne uzavretú dohodu. Je nepochybné, že žalobca tým, že predal
žalovanej mobilný telefón za oveľa nižšiu cenu, než za akú mohol tento mobilný telefón predať na trhu,
prerobil, je však zároveň nepochybné, že takéto znížené ceny boli sofistikovaným zámerom žalobcu
zaviazať si účastníkov na dobu 24 mesiacov a počas tejto doby v závislosti od účastníckeho programu
poskytovať služby za minimálnu cenu ( v tomto prípade 1eur mesačne), čo v konečnom dôsledku
vyrovnalonielencenu,zaakúbolokoncovézariadeniejednotlivýmúčastníkompredané,alebezpochyby
prinieslo žalobcovi zisk, ktorý sa takýmto spôsobom snažil získať.
Predmetné ustanovenie článku 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení však obchádza zákon ohľadne
existencie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a ako také je neplatné nielen pre obchádzanie
zákona, ale aj s ohľadom na to, že sa jedná o nepovolenú a teda neprimeranú zmluvnú podmienku.
Nárok na náhradu škody, ktorú žalobca odvíja od toho, že žalovanej bol poskytnutý mobilný telefón v
oveľa nižšej, než trhovej cene, za podmienky, že neporuší zmluvné povinnosti, teda neexistuje a súd
ho žalobcovi nemôže priznať.
Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody v sume 152,- eur s
príslušenstvom zamietol ( teda v prevyšujúcej časti ).
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V časti o zaplatenie sumy 339,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 339,14 eur
od 5.2.2013 kapitalizovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 18.12.2014 t.j. vo výške 48,45eur,
teda celkom vo výške 387,59 eur mal žalobca úspech, naopak neúspešný bol v časti o zaplatenie sumy
152eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 152 eur od 5.2.2013 kapitalizovaného
ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 18.12.2014, vo výške 21,71eur, celkom teda bol neúspešný vo
výške 173,71eur, v ktorej súd návrh zamietol. V konečnom dôsledku bol teda žalobca v konaní úspešný
v časti o zaplatenie 387,59 € a neúspešný v časti o zaplatenie 173,71€, čo je v percentuálnom vyjadrení
pomer úspechu a neúspechu žalobcu 69,1% : 30,9%.
Keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, t.j. 38,2% (od úspechu žalobcu vo výške 69,1 %
súd odrátal úspech žalovaného vo výške 30,9%), súd preto náhradu trov konania pomerne rozdelil a
žalobcovi priznal právo na 38,2 %-nú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 11,07€ /38,2% z 29€/ a trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby
advokátom, a to za 2 úkony právnej služby:
1./prevzatie a prípravu zastúpenia,/ §13a ods. 1 písm. a//,
2./písomné podanie návrhu na súd dňa 17.4.2014, /§13a ods. 1 písm. c//a 2x paušálna náhrada hotových výdavkov (2 x 8,04eur/2014/ v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z.; pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 33,20
Eur /vyčíslená z celkovej uplatňovanej pohľadávky vo výške 501,08eur/, v zmysle ustanovenia § 10
odsek 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti číslo
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), teda za 2 úkony právnej služby súd priznal žalobcovi sumu 37,8eur /
(38,2% zo 98,98€) vrátane 20%DPH/.
Celkom na trovách konania súd priznal žalobcovi sumu pozostávajúcu z časti žalobcom zaplateného
súdneho poplatku vo výške 11,07 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 37,8eur, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Trovy konania si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník. Trovy konania si právny
zástupca vedľajšieho účastníka vyčíslil v sume 82,48 eur. Súd však vychádzal z hodnoty veci -
uplatnenej náhrady škody vo výške 152,- eur. O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného a žalobcu zaviazal na ich úhradu ( žalovaný bol v tejto časti konania úspešný).
V zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka patrí odmena za úkony
právnej služby - 1./ prevzatie a príprava zastúpenia ( § 10 ods.1, §13a ods.1 písm. a) cit. vyhl. ), 2./
písomné podanie na súd /vyjadrenie podané dňa 5.9.2014 ( § 10 ods.1, §13a ods.1 písm. c) cit. vyhl. )
za dva úkony právnej služby po 16,60 eur a paušál 2 x 8,04 eur ( 2014), spolu 49,28 eur. Preto
súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného na trovách konania - na trovách právneho
zastúpenia sumu 49,28 eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.