Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Brišková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/312/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613211564
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613211564.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1. U. F., A.. XX. X. XXXX, W. Q. D. P., Ž. XXX/X, 2. Y. F., A. XX. XX.
XXXX, W. Q. D. P., Ž. XXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 2.895,10 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.106,75 eur
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 21. 5. 2013 do zaplatenia a to mesačnými splátkami vo výške
50 eur mesačne každý zo žalovaných, vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky,
má za následok zročnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalovaným v 1. a 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 31. 10. 2013 v spojení s jej doplnením zo dňa 30. 4.
2014 domáhal uloženia solidárnej povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 2.895,10 eur s
9% ročným úrokom z omeškania od 24. 11. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200029202 dňa 3. 5. 2010 medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi. Na základe zmluvy mal žalobca poskytnúť žalovaným úver vo
výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 85,15 eur, v počte
splátok 36. Na základe dohody o poskytnutí služby sa žalobca v zmluve zaviazal poskytnúť žalovaným
odklad splatnosti troch splátok úveru a žalovaní sa za to zaviazali uhradiť odplatu vo výške 222,95 eur.
Pohľadávka na vyplatenie úveru bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu na vyplatenie odplaty podľa
dohody o poskytnutí služby za povolenie odkladu a výsledný rozdiel predstavujúci sumu 1.277,05 eur bol
vyplatený na základe zmluvy o úvere na účet žalovaných. Žalovaní zaplatili doposiaľ len sumu 170,30
eur. Z dôvodu omeškania žalovaných s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Do omeškania sa žalovaní dostali s úhradou splátky č. 3, pričom žalobca si uplatnil právo
na zosplatnenie dlhu.
Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili. Namietali neprimeranú výšku dlhu, ktorú zákon
nedovoľuje. Prejavili vôľu zaplatiť len skutočnú výšku dlhu, mesačnými splátkami.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: zmluvou o revolvingovom úvere,
zmluvnými dojednaniami, oznámením o zopslatnení, oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou
klienta, zistiac nasledovné:
Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v periodiku Liptov zistil telefonický kontakt, ktorý
bol na reklame o poskytovaní úverov. So žalovanou potrebovali finančnú výpomoc. Telefonoval na
označené číslo a v priebehu pol hodiny sa dostavila k nim jedna pani a muž. Pýtali sa, koľko potrebujú
peňazí. Žalovaný uviedol sumu 1.500 eur. Pani predložila žalovaným zmluvu a vyzvala ich na podpis.
Informovala ich, že ide len o žiadosť o pôžičku, ktorú s manželkou žalovaný podpísal. V priebehu
mesiaca sa evidoval v F. W., aby peniaze mohli poslať na účet, na ktorý mu však boli doručené finančné
prostriedky len vo výške 1.277,05 eur. Následne im bola zaslaná zmluva. Zaplatili dve splátky vo výške 2
x 85,15 eur. Pri týchto vysokých splátkach im nevychádzali peniaze na živobytie. Informoval sa na úrade
práce, kde mu bolo povedané, že zmluva je závadná. Zostatok dlžnej sumy je neprimerane vysoký. Keď
bol kontaktovaný zo strany žalobcu, odpovedal, že zostatok dlžnej sumy je neprimeraný. Žalovanému
bolo povedané, nech vrátia sumu 1.200 eur a bude to v poriadku. Žalovaný očakával, že sa zmluva
opraví, aby bola v súlade s právnymi predpismi. Suma 3.000 eur je neprimeraná suma navýšenia. Je
dôchodca,poberádôchodokvovýške190eurmesačne.Inýpríjemnemá.Žijevspoločnejdomácnostiso
žalovanouv2.rade,ktorájedôchodkyňaamápríjem313eurmesačne.Nákladynabývaniepozostávajú
z platby za byt a elektrinu 246 eur mesačne. Žalovaný má výdavky so zdravotným stavom, lieči sa na
kožnom oddelení. Za liečivé maste dopláca viackrát do mesiaca.
Žalovaná v 2. rade sa v plnom rozsahu pridržiavala výpovede žalovaného v 1. rade. Zmluvu uzavretú
so žalobcom im nedali čítať. Prítomné osoby robili všetko veľmi rýchlo. Žalovaní boli presvedčení,
že podpisujú žiadosť. Bola im poskytnutá len suma 1.277,05 eur. Žalovaná nerozumela, čo znamená
revolvingový úver. Nebolo im nič vysvetlené. Nehovorili ani ohľadom úrokov. Žalovaní nežiadali, aby
úroková sadzba úveru bola 70%. Je dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške 315 eur mesačne. V
prípade, že jej bude uložená nejaká povinnosť, je možné ju splácať len vo výške 50 eur do 25. dňa v
mesiaci.
Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 3. 5. 2010 bolo zistené, že žalobca ako veriteľ uzavrel so
žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovaným sumu úveru
(úverový limit) 1.500 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať mesačnými splátkami vo výške 85,15 eur
v počte splátok 36, splatné do 20.dňa v mesiaci. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 70%
ročne, RPMN činila 66,36% a priemerná RPMN činila 48,66%. Podľa bodu 8 bod 1 zmluvy účastníci
konania sa dohodli, na poskytnutí služby, ktorou bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovaným
ako dlžníkovi na jeho žiadosť, po splnení uvedených podmienok, odklad maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru. Žalovaní mali zaplatiť za túto službu (možnosť odkladu splátok úveru) sumu 222,95
eur. Podľa zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere zmluva sa uzatvára na predtlačenom
formulári veriteľa. Z karty klienta bolo zistené, že prvá splátka bola splatná 20. 6. 2010, pričom žalovaní
v 1. a 2. rade zaplatili 2 splátky 2 x 85,15 eur. Z písomného oznámenia zo dňa 2. 11. 2010 vyhotoveného
žalobcom, adresovaným žalovanému v 1. rade bolo zistené, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 3, 4,
5 podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200029202, pričom bol vyzvaný na zaplatenie omeškaných
splátok 255,45 eur. V prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou splátok o viac ako 3 mesiace a
uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu
a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali o
odročenie pojednávania. Nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a
doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a
nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka:
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka:
Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):
Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I.
W., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti o
zaplatenie sumy 1.106,75 eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť v tejto časti.
V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere dňa 15. 4. 2010 medzi účastníkmi konania, na základe
ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať mesačnými
splátkami riadne a včas. Keďže ide o typovú formulárovú zmluvu, bolo potrebné na daný právny vzťah
aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a súd bol povinný ex offo preskúmať,
či uplatnený nárok žalobcu nezahŕňa aj peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré
vytvára nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednanie je
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť
strán (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu, ako poskytovateľ služby
žalovanému ako spotrebiteľovi predstavoval osobu podnikajúcu na trhu. Mal teda odbornú prevahu nad
žalovanými ako spotrebiteľmi, ktorým poskytoval svoje služby a preto od neho možno očakávať, aby sa
vovzťahukžalovanýmchovalpoctivo.Aktýmtospôsobomnepostupoval,spreneverilsaprincípudôvery,
resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu a takému konaniu nemožno priznať
právnu ochranu. Žalovaní, ktorí podpisovali predmetnú zmluvu nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť
znenie uvedených formulárových listín, ako ani urobiť si korektný úsudok o zmluvných dojednaniach.
S poukazom na judikatúru vnútroštátneho ako aj komunitárneho práva je potrebné vychádzať zo
všeobecnej zásady spotrebiteľského práva, ktoré spočíva v nutnosti poskytnutia vyššej miery ochrany
spotrebiteľa, teda žalovaného ako strany slabšej.
Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je
povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný
stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším
vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu
podmienkypredstavujeprostriedokvhodnýnadosiahnutievýsledkustanovenéhovčl.6Smernice93/13/
EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s
judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez
možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy.
S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok
ex offo nebolo možné uložiť povinnosť žalovaným zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné plnenie.
Zmluvou o revolvingovom úvere bolo preukázané, že ročná úroková sadzba úveru prestavovala 70%,
ktoré dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože uvedená výška zmluvného
úroku je neprimerane vysoká. Na uvedené nemá vplyv súlad celkových nákladov za poskytnutie úveru,
ani uvedenie RPMN, ako ani priemernej RPMN. Ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahujú len
demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok k spotrebiteľskej zmluve. Predmetná zmluva o úvere
predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Vyplýva to aj zo znenia zo
všeobecných zmluvných dojednaní priložených v žalobe (podľa článku 2 bod 1 zmluva o revolvingovom
úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári). Výšku ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru
stanovuje v tejto formulárovej zmluve veriteľ (žalobca). Výšku úrokovej sadzby v danom prípade bolo
potrebné považovať za dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán
v neprospech spotrebiteľa, teda žalovaných v 1. a 2. rade.
Výška úrokovej sadzby je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere uzatváranej so spotrebiteľom a
preto jej dojednanie musí spĺňať požiadavku primeranosti. Má svoj význam aj z hľadiska posúdenia
súladu zmluvy s dobrými mravmi (podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý
sa prieči dobrým mravom). Výška zmluvných úrokov za poskytnutie fyzickej osobe nepodnikateľovi
je teda významná z hľadiska posúdenia tzv. civilnoprávnej úžery, ako aj úžery z hľadiska noriem
trestného práva. Podzákonné normy (nariadenie vlády) upravujúce celkovú výšku odplaty za poskytnutie
úveru, nemôže limitovať posudzovanie platnosti zmluvy podľa noriem súkromného práva (v danom
prípade Občianskeho zákonníka, keďže pre spotrebiteľa je výhodnejšia občianskoprávna úprava
posudzovania súladu s dobrými mravmi, v porovnaní s obchodnoprávnou úpravou s poukazom na ust.
§ 54 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že zmluva neobsahovala platné dojednanie o obligatórnej
náležitosti zmluvy o úvere a to o úrokoch za poskytnutie úveru, bol daný dôvod kvalifikovať uvedenú
zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, ako absolútne neplatnú. Okrem neplatného
dojednania v zmluve týkajúceho sa neprimeranej výšky zmluvných úrokov za požičanie peňazí, žalobca
ani neposkytol žalobcom úver v dohodnutej výške. Žalovaní v 1. a 2. rade sú preto povinní vydať
žalobcovipeňažnéplnenie,ktorénazákladezmluvyzískaliato1.106,75eur.Uvedenásumapredstavujerozdiel medzi reálne poskytnutou sumou žalobcom žalovaným 1.277,05 eur (ktorá skutočnosť bola
medzi účastníkmi nesporná) a výškou čiastočného plnenia dlhu zo strany žalovaných 170,30 eur.
Za neprijateľnú podmienku bolo potrebné považovať dohodu o poplatku odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 222,95 eur. Ide o poplatok len pre prípad možnosti odkladu úveru, teda skutočnosti,
ktorá môže a nemusí nastať, napriek tomu je už vopred spoplatnená. Dôvodom odkladu úveru sú takmer
vždy ekonomické dôvody, nesolventnosť spotrebiteľa. Spoplatnenie odkladu splatnosti splátok preto
nemožnokvalifikovaťakoprimeranéapoctivé.Dohodaoodplatezaposkytnutúslužbumožnéhoodkladu
splátok tvorila súčasť formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalovaní ako spotrebitelia nemal možnosť
ovplyvniť. S poukazom na uvedené zmluvné dojednanie je potrebné považovať za neprimerané a
nerovnovážne, a teda neplatné. Podľa hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti výšky každej
jednotlivej časti žalovanej sumy zaťažuje žalobcu. Žalobca nemal záujem konkretizovať a preukazovať
výšku uplatneného nároku spôsobom, aby bola naplnená úradná povinnosť súdneho prieskumu a
noriem na ochranu spotrebiteľa. Žalobcu však nemožno nútiť byť úspešný v sporovom konaní, keďže
takýto postup by predstavoval porušenie zásady rovnosti strán v konaní. S poukazom na judikatúru
komunitárneho práva opakovanie výzvy súdu, odročovania súdnych pojednávaní z dôvodov na strane
veriteľa, predstavuje narušenie rovnováhy medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom. Vychádzajúc zo
skutkových tvrdení žalobcu, najmä z výšky poskytnutého úveru žalobcom a výšky peňažného plnenia
poskytnutého žalovaným, bolo možné žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť sumu, na zaplatenie ktorej
žalobca svoj nárok preukázal. Vo vzťahu k akýchkoľvek ďalším iným nárokom žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, s čím je spojené zamietavé rozhodnutie súdu. Je potrebné uviesť, že podľa
novelizovanej úpravy spotrebiteľského práva súd je povinný prihliadať na akúkoľvek zákonnú prekážku
alebo dôvod, ktoré bránia priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Žalovaným v 1. a 2. rade bola preto uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.106,75 eur.
Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter. Vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis, a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú
B.F. I. W.. Žalovaným bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v o výške
8,5% ročne zo sumy 1.106,75 eur od 21. 5. 2013 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu
doposiaľ trvá. Žalovaní v 1. a 2. rade sú preto povinní zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 1.106,75 eur do zaplatenia. Keďže predmetom peňažného plnenia nie sú mesačné
splátky, ale nevrátená časť úveru bez úrokov, nebolo možné priznať úroky z omeškania z navrhovaných
mesačných splátok, prípadne súčtu mesačných splátok. Listina označená ako oznámenie o zosplatnení
dlhu predstavuje len výzvu na zaplatenie troch mesačných splátok a poučenie o strate výhody splátok
v prípade nezaplatenia dlžnej sumy. Žalovaným v 1. a 2. rade vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi dlžnú
sumu,tedasumupriznanútýmtorozhodnutím,posplatnosticeléhodlhu,tedauplynutímlehotysplatnosti
poslednej splátky úveru 20. 5. 2013, preto nasledujúcim dňom 21. 5. 2013 sa žalovaní dostali do
omeškaniasplnenímdlhu.Vprevyšujúcejčastibolipretoúrokyzomeškaniazamietnutéakonedôvodné.
V súlade s ustanovením § 160 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd povolil žalovaným v 1.a
2.rade na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 50 eur, každému z nich, splatné vždy do 25.dňa
kalendárneho mesiaca. Bolo prihliadané na sociálne pomery žalovaných, ktorým rozhodnutím žalobca
vosvojichmajetkovýchpomerochnebudedotknutý.Vprípadenezaplateniaajlenjednejsplátkyžalovaní
môžu stratiť výhodu splátok a vznikne im povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia, ak účastník má vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí. Úspech žalobcu predstavoval 38% (1.106,75 eur), v ktorej časti boli neúspešní žalovaní. Úspech
žalovaných predstavoval 62% (1.788,35 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu a
neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie náhrady trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 24%. Z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade si náhradu trov konania neuplatňovali,
súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov konania.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.