Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219891
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812219891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov

senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti žalovanému Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č. k. 8C/237/2012-63 zo dňa 25. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Žalobca uviedol, že majetková škoda a nemajetková ujma vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/830/2007
spočívajúcom v tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol súd po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty. Súd prvého stupňa v zmysle § 115 ods. 1 OSP nariadil na prejednanie veci samej

pojednávanie na deň 25.07.2013, na ktorom podľa § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu. Poukázal na to, že pred vykonaním prvého
pojednávania vo veci samej žalobca doručil súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s návrhom na
prerušenie konania z dôvodu, že podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť voči rozhodnutiu
Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že sudcovia Okresného súdu Prievidza nie
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. O tomto návrhu na prerušenie konania rozhodol súd
prvého stupňa na pojednávaní dňa 25.07.2013 tak, že návrh zamietol. Súd prvého stupňa konštatoval,

že povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP vzniká len vtedy, ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2
písm. c) OSP vzniká len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu. Takouto otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne
spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. O nevylúčení zákonnej sudkyne rozhodol odvolací
súd a zákonná sudkyňa je týmto rozhodnutím viazaná.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že oprávnený podal žiadosť o zmenu súdneho exekútora dňa
15.10.2009.Súdprvéhostupňavýzvouz02.11.2009vyzvalpoverenéhosúdnehoexekútoraovyjadrenie
k tejto zmene zaslanie exekučného spisu. Súdny exekútor požiadal o predĺženie lehoty dňa 7.12.2009,ktorý 11.12.2009 predložil spis spolu s vyčíslením trov exekúcie. Dňa 24.5.2010 podal oprávnený
žiadosť o informáciu o stave konania. Súd prvého stupňa následne uznesením zo dňa 24.06.2010
rozhodol o zmene exekútora a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému

postúpil aj exekučný spis. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2010. Exekučné konanie ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia nebolo ukončené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v žalobcom
uvádzaných exekučných konaniach Ex 41/2007, Ex 7446/2011 a Ex 11017/2008 nebola predložená
príloha - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený (žalobca) nepodal

žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní. Za aplikácie § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods.
1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu, § 44 ods. 7, 8
Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a
vzniku škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmovfyzickýchosôbaprávnickýchosôb.Právonanáhraduškodypritommálenten,komubolatakým
postupomspôsobenáškoda.Vovšeobecnostivzmyslezákonač.514/2003Z.z.musiabyťprenaplnenie
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené

všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednostného právneho
vzťahu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda

súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Súd prvého stupňa uviedol, že i keď súd v exekučnom konaní
urobíúkonpozákonomstanovenejlehote,nemožnobezzohľadneniaďalšíchokolnostívecikonštatovať,
že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. I keď by takýto nesprávny úradný postup súdu bol daný,
žalobca vôbec nepreukázal vznik škody alebo nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej týmto nesprávnym
úradným postupom.

V predmetnom exekučnom konaní oprávnený (žalobca) nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní. Pokiaľ
tvrdí žalobca, že v období nečinnosti súdu mu vznikla škoda ako náklady na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, na udržanie a správu informačného systém
u, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, ďalej na administratívne
spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami na poštovné a

telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania, toto svoje tvrdenie ničím
nepreukázal. Keďže žalobca nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovedného právneho
vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu OS Prievidza vo veci 9Er/830/2006, ktorý by
mohol byť základom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, súd prvého stupňa sa otázkou
uplatnenej škody nezaoberal. Len pre úplnosť súd prvého stupňa konštatoval, že poverený súdny

exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdneho exekútora, pričom vzhľadom aj na čas od začatia exekučného konania do podania návrhu na
zmenu exekútora je zrejmé, že dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného je zrejmá nemajetnosť
povinného, keďže exekúcia trvá už 6 rokov a ukončená nie je.
V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku

žiadnej materiálnej škody. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142
ods. 1 OSP Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému žiadne
trovy konania nevznikli.

Žalobca na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhol ako dôkaz pripojenie súdneho

exekučného spisu Okresného súdu Prievidza vedeného v prospech oprávneného - žalobcu proti
povinnému A. A. pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3390137. Súd prvého stupňa vlastným šetrením zistil, že ide o spis
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/830/2007.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal tak vo veci samej ako aj čo do zamietnutia návrhu na
prerušenie konania, v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP), rozhodoval vylúčenýsudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP), súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP), pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Žalobca riadne

a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s
označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým žalobcovi jeho právo na konanie
pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného. Rozhodovanie veci
zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého
procesu (IV. ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa
čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom súdnom konaní

zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12 -
16 OSP, I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“ (čl. 48 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na

nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Za týchto okolnosti nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Za danej
procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom. Konečné rozhodnutie vo veci
súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom

rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.
c) OSP, proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie žalobcu podáva. V čase podania odvolania o
zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Správanie
súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia
o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladá porušenie práva

žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež poukázal na to,
že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a
nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie. Tým
došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k
odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo

na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre
úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
ktýmtosavyjadriťscieľomovplyvniťsúdnerozhodnutie. Žalobcaakostranakonanianeboloboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez

nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým bolo porušené. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené
v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise,
pretože vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný

nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle §
114 ods. 3 OSP, mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP. Žalobca súdu prvého
stupňa vytýkal, že úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla s titulu
udržiavania a správy informačného systému a titulom uplatnených výdavkov. V tejto časti považoval
žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za prejav svojvôle a arbitrárnosti.

Súd prvého stupňa napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ je v tomto konaní jedinečný, svoje
negatívne rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi a vetami ako v iných svojich rozhodnutiach,
v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a základ. Nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Žalobcovi
nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že

majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané
ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 OSP a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie voveci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého
stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie
považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie
práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S
poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania žalobca oznámil, že predložil súdu prvého stupňa do bližšie
nešpecifikovaného súdneho spisu (v písomnom oznámení zo dňa 13.06.2014 uvádza „do oddelenia

5C“) originál znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým preukazuje výšku vzniknutej škody v príčinnej súvislosti
s neprávnym úradným postupom súdu s tým, že z dôvodu hospodárnosti tento znalecký posudok
nezakladá do každého súdneho spisu (finančná náročnosť, technické a personálne zaťaženie) a na
tento odkazuje ako na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 OSP aj náležitosti podľa § 205 ods.
1 OSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými

žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné

a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
sozásadamiuvedenýmiv§132OSPazozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáver,keď

spoukazomnanímcitovanéustanoveniazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci, zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu
trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal z
dôvodu, že tieto nešpecifikoval a v konaní mu žiadne nevznikli. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa

podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na
ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 OSP) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa

nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a) - g) OSP a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval
odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom namietané vady konania vymedzené
v § 221 ods. 1 písm. f) a g) OSP sú vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval, či postupom súdu prvého
stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení
s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP).

V ustanovení § 14 OSP sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je vylúčený
z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje len na
rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňavydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. g) OSP. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým,
či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený

súd (§ 16 OSP). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pôvodne pridelená na prejednanie
a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Prievidza JUDr. Valérii Píšovej. Krajský súd v Trenčíne ako
nadriadený súd uznesením č. k. 4NcC/637/2012-17 zo dňa 30.10.2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného
súdu Prievidza JUDr. Valéria Píšová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
tomto súde pod sp. zn. 8C/237/2012. V súlade s opatrením predsedu okresného súdu zo dňa 12.11.2012

pod č. Spr 1493/12 bola vec pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Eve Kiššovej. Krajský súd v
Trenčíne ako nadriadený súd uznesením č. k. 4NcC/26/2013-27 zo dňa 24.1.2013 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Prievidza JUDr. Eva Kiššová nie je vylúčená z prejednania súdenej veci. Odvolací súd
skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru, že na strane
zákonnej sudkyne nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 14 a nasl. OSP vylučovala
z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na pomer k veci a na pomer k účastníkom konania. Z

obsahu spisu vyplýva, že v exekučnej veci sp.zn. 9Er/830/2007 vedenej na Okresnom súde Prievidza
nebola JUDr. Eva Kiššová zákonnou sudkyňou. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods. 1
OSP žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tejto sudkyne a takýto vzťah nie je možné
odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne nemôžu
byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že súd prvého stupňa svojim nelegálnym konaním

(nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama
o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietanej sudkyne k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno
z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jej nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd
vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd

preskúmal splnenie podmienok na postup súdu prvého stupňa v konaní podľa § 114 ods. 1, 2, § 120
ods. 4, § 101 ods. 2 a § 123 OSP.

Podľa § 114 ods. 2 OSP v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov

podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Procesnou povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a
účinná a aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať
tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114 OSP treba rozumieť všetku činnosť sudcu (predsedu
senátu) od začiatku konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. K procesným úkonom, ktoré je
súd povinný vykonať podľa § 114 ods.2 OSP patrí doručenie návrhu na začatie konania (žaloby) spolu s
prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s uvedením rozhodujúcich skutočností
na svoju obranu a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie listiny, v súdom

určenej lehote. Občiansky súdny poriadok lehotu na vyjadrenie neurčuje, ide o tzv. sudcovskú lehotu,
ktorú možno v odôvodnených prípadoch z vážnych dôvodov predĺžiť. V rámci prípravy pojednávania
vykoná súd poučenie všetkých účastníkov konania podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, vrátane tých,
ktorí sú zastúpení v konaní právnym zástupcom. Ide prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej
apelácie civilného procesu. Ak žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote

určenej súdom, súd toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu zodpovedá
všetkým stanoveným procesným podmienkam prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 OSP. Súd
prvého stupňa dňa 14.02.2013 doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa žalovaný k

žalobe vyjadril v lehote 10 dní. Vyjadrenie žalovaného došlo súdu prvého stupňa dňa 16.05.2013.
Na deň 25.07.2013 nariadil súd prvého stupňa v právnej veci pojednávanie. Spolu s predvolaním
na pojednávanie doručil súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému poučenie
účastníka konania podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP a právnemu zástupcovi žalobcu odoslalvyjadrenie žalovaného k žalobe. Právny zástupca žalobcu a žalovaný prevzali doručované písomnosti
súdu dňa 21.06.2013 a 25.06.2013.

Dňa24.07.2013o17:31hod.doručilprávnyzástupcažalobcusúduprvéhostupňa e-mailomnávrhna
zrušeniepojednávaniazdôvoduobjektívnehoporušeniazásadynestrannostisúduasudcu,keďžalobca
podal podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky proti
Krajskému súdu v Trenčíne ako porušovateľovi základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1
prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorým tento v konaní sp. zn. 4NcC/26/2013 (OS PD konanie sp. zn.
8C/237/2012) rozhodol o námietke zaujatosti. Súčasťou návrhu na zrušenie pojednávania bol aj návrh
žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti žalobcu. Návrh na zrušenie pojednávania a návrh na prerušenie konania mala
zákonná sudkyňa k dispozícii pred začiatkom pojednávania dňa 25.07.2013.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť
vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na

kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre
úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť

sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v písomnom vyjadrení.
Vyjadreniežalovanéhospoluspripojenýmiprílohamikvyjadreniumalprávnyzástupcavosvojejfaktickej
dispozícii od 25.06.2013 pred začiatkom pojednávania vo veci samej dňa 25.07.2013. V tomto smere
tvrdenie žalobcu nie je pravdivé.

Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa pojednávanie podľa ustanovenia § 115 ods. 1 OSP
pri zachovaní lehoty podľa § 115 ods. 2 OSP po splnení procesných povinností podľa § 114 ods. 2
OSP. Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol bez účasti účastníkov konania a právneho zástupcu
žalobcu postupom podľa § 101 ods. 2 OSP v spojení s § 119 ods. 4 OSP. Na strane právneho
zástupcu žalobcu absentoval dôležitý dôvod, pre ktorý by bol súd prvého stupňa povinný pojednávanie

dňa 25.07.2013 zrušiť alebo odročiť. Z doručenky súdneho doručovateľa vyplýva, že právny zástupca
žalobcu prevzal uznesenie Krajského súdu v Trenčíne o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania
a rozhodovania veci dňa 14.02.2013. Toto vykonateľné uznesenie je v ďalších štádiách konania pre
súd prvého stupňa záväzné a súd prvého stupňa bol povinný v prejednávanej veci ďalej konať v súlade
so svojou povinnosťou podľa § 1 ods. 1 OSP aj napriek tomu, že žalobca podal ústavnú sťažnosť. K

odkladu vykonateľnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky nedošlo. Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti
žalobcu rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 559/2013-10 zo dňa 30.10.2013 tak, že sťažnosť odmietol pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu podľa čl. 127 Ústavy SR v spojení s § 25 ods. 1, 2 zákona č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (zákon o ústavnom súde).

O návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 25.07.2013
tak, že tento návrh zamietol. Súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec bez účasti žalobcu,
právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Odvolací súd obligatórne preskúmal, či rozhodnutím o návrhu

na prerušenie konania a prejednaním a rozhodnutím veci samej súdom prvého stupňa bez účasti
právneho zástupcu žalobcu a žalovaného postupom podľa § 101 ods. 2 OSP nebola žalobcovi
a žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd zhodne s postupom súdu prvého
stupňa, je toho názoru, že na strane žalobcu, jeho právneho zástupcu, nebola zákonná prekážka,
ktorá by odôvodňovala ich neúčasť na pojednávaní. Právny zástupca sa nedostavil na pojednávanie,

na ktoré bol riadne predvolaný, a ani nepožiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Ak súd prvého stupňa postupom podľa § 119 ods. 4 OSP neinformoval právneho zástupcu
o odročení pojednávania, prípadne o jeho zrušení na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu o
zrušení pojednávania, mal právny zástupca žalobcu vedomosť, že odročenie a zrušenie pojednávaniasúdom prvého stupňa nenastane. Je právom, nie povinnosťou, účastníka konania i jeho právneho
zástupcu využitie práva na verejné prejednanie veci na pojednávaní. Súd prvého stupňa splnil voči
účastníkom konania všetky procesné podmienky na prejednanie veci bez účasti účastníkov konania,

preto ak sa právny zástupca žalobcu bez dôležitého dôvodu nariadeného pojednávania nezúčastnil,
nedošlo postupom súdu prvého stupňa k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Splnením
poučovacej povinnosti podľa § 120 ods. 4 OSP a prejednaním veci na pojednávaní umožnil súd prvého
stupňa účastníkom konania zúčastniť sa vykonania všetkých dôkazov a vyjadriť sa k týmto dôkazom
aj v súlade s ich procesným oprávnením podľa § 123 OSP. Zo skutočností a postupov súdu prvého

stupňa v konaní vyplýva, že právo žalobcu na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo porušené.
Žalobcovi nebolo postupom súdu prvého stupňa odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, oboznámiť
sa s obsahom súdneho spisu, zúčastniť sa vykonávania dôkazov, vypočuť si jeho prednesy, prípadne
návrhy, označenia a predloženia ďalších dôkazov. Odvolaciu námietku žalobcu o odňatí možnosti konať
pred súdom postupom súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Nepravdivé je aj
tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP.

Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu smerujúcu proti napadnutému
rozsudku v časti, ktorou súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, ktorú
právny zástupca žalobcu napadol samostatným odvolaním. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa, že v prejednávanej veci neboli dňa 25.07.2013 dané zákonné podmienky na obligatórne

prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a ani fakultatívne prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) OSP. Otázka či je konajúca sudkyňa z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená,
bola v danom prípade vyriešená postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. V rámci konania pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky nedošlo k odkladu vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne
ako nadriadeného súdu č.k. 4NcC/26/2013-27 zo dňa 24.1.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že sudkyňa

JUDr. Eva Kiššová z prejednávania a rozhodovania veci nie je vylúčená. Za týchto okolností postup súdu
prvého stupňa, ktorým rozhodol o návrhu na prerušenie konania a tiež vo veci samej, je v súlade so
zásadou hospodárnosti konania a nemôže mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Pre
úplnosť považuje odvolací súd za potrebné dodať, že iná procesná situácia by bola v prípade, ak by
existovali zákonné dôvody na prerušenie konania a súd prvého stupňa by na pojednávaní rozhodol o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania a zároveň aj vo veci samej. V tom prípade by existoval dôvod
na zrušenie, prípadne zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa návrhu na prerušenie
konania a dôvod na zrušenie rozsudku vo veci samej pre vady konania pred súdom prvého stupňa.

Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods.

1 OSP. V sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví v
nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné
bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní
budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť závisí od účastníkov konania, ktorí tým vymedzujú predmet dokazovania, teda to

čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých má účastník konania dôkazné
bremeno slúži dôkaz, dôkazný prostriedok realizovaný v procese dokazovania. Vymedzenie okruhu
skutočností, ktoré musí účastník uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy
upravujúcej sporný vzťah medzi účastníkmi. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a
dôkazného bremena. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter

objektívnej zodpovednosti, ktorej podmienkami sú: výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej
moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná súvislosť medzi nimi. Tieto
podmienky musí preukázať poškodený, ktorý znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú
objektívnu zodpovednosť štátu

Právne vzťahy, z ktorých žalobca odvodzoval nároky uplatnené žalobou sú upravené zákonom č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (účinnosť 1. júla 2004, zmena vykonaná zákonom č. 215/2007 Z. z. s účinnosťou
od 1. septembrom 2007, zmena vykonaná zákonom č. 477/2008 Z. z. a zákonom č. 517/2008
Z. z. s účinnosťou od 1. januárom 2009, zmena vykonaná zákonom č.508/2010 Z. z. s účinnosťou od

1. januárom 2011) v znení do 31.12.2012.Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v konaní vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 9Er/830/2007 exekučným súdom v

primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, je nesprávnym úradným postupom podľa právoplatného
rozhodnutia vydaného v inom konaní (sťažnosť u predsedu súdu na podklade sťažnosti na prieťahy,
disciplinárne konanie, konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, konanie pred Európskym
súdom pre ľudské práva). Žalobca nepreukázal, že prieťahy, o ktorých bolo v inom konaní rozhodnuté,
sú neodôvodnené, boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody žalobcu v exekučnom konaní

z dôvodu, že jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou a nevykonateľnou.

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci nebol naplnený prvý predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu, a to existencia nesprávneho úradného postupu. Žalobca, napriek
úvodnému všeobecnému uvedeniu odvolacích dôvodov, vo svojom odvolaní neuviedol (nepochybne

z dôvodu predkladania veľkého množstva typových podaní na súdy), aké konkrétne nedostatky
meritórnemu posúdeniu prejednávaného prípadu, vecnému dôvodu zamietnutia návrhu, vytýka. Uvádza
len všeobecné konštatovania (napr. "súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané", "súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej
škode z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdavkov na administratívne

spracovanie textov urgencií atď".), ktoré uvádzal aj v návrhu. Okrem toho uvedené odvolacie
tvrdenie nevyplýva z predmetného rozhodnutia a nezodpovedá ani skutkovým zisteniam ani právnemu
hodnoteniu uvedenému v odôvodení rozhodnutia okresného súdu. Žalobca v odvolaní nenapadol
podrobné skutkové a právne závery súdu prvého stupňa o nepreukázanom naplnení predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu za škodu (neexistenciu nesprávneho úradného postupu, škody a príčinnej

súvislosti). Rovnako žalobca v odvolaní žiadnou odvolacou námietkou nenapadol hmotnoprávne dôvody
zamietnutianávrhunanáhradunemajetkovejujmy.Napadnutýrozsudokpovažujeodvolacísúdzavecne
správny, pretože následkom nepreukázaného kumulatívneho naplnenia všetkých predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu je zamietnutie žaloby žalobcu.

Zákon č. 514/2003 Z. z. stanovuje obligatórne mimosúdne prejednanie nároku na náhradu škody v
prípadoch, keď ku škode došlo nezákonným rozhodnutím (§ 7) ako aj nesprávnym úradným postupom
(§ 9). Žalobca aj napriek výzvam súdu prvého stupňa v konaní nepredložil žiadnu listinu o vykonaní
mimosúdneho prejednania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom štátu. Podmienkou podania
žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku (§ 16). Túto podmienku musí splniť

žalobca a splnenie tejto podmienky nie je možné zamieňať s vykonaním dôkazov v procese dokazovania
tak ako to žalobca označil v žalobe, keď ako dôkaz navrhol vykonať pripojenie spisu žalovaného k
predbežnému prerokovaniu nároku.Odvolacie dôvody prezentované žalobcom v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani
v právnom posúdení veci súdom prvého stupňa. Predloženie listinného dôkazu v podobe znaleckého
posudku, ktorý mienil žalobca v konaní vykonať, môže byť odvolacím dôvodom iba za splnenia

zákonnýchpodmienokpodľa§205aods.1OSP,čovdanomprípadenenastalo.Odvolacísúdpoukazuje
na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol zistený nesprávny úradný postup a ani existencia
nezákonného rozhodnutia exekučného súdu. Vzhľadom k tomuto záveru je potom bez právneho
významu aj znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014, ktorý mal žalobca založiť do jedného zo
spisov súdu prvého stupňa v priebehu odvolacieho konania. K odvolaniu proti rozsudku súdu prvého

stupňa žalobca tento znalecký posudok nepripojil. Odvolací súd uvádza, že aj v prípade jeho pripojenia,
nevykonanie dokazovania oboznámením obsahu tohto znaleckého posudku by vzhľadom na záver súdu
prvého stupňa nespôsobilo nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní obsahu žalobcom podaného odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací
súd konštatuje, že niektoré odvolacie dôvody sa vôbec netýkajú prejednávanej veci, tvrdenia žalobcu

nezodpovedajú skutočnému stavu veci a vo vzťahu k prejednávanej veci sú nepravdivé. Je zrejmé,
že obsah podaného odvolania vyhotovil právny zástupca žalobcu tak, aby obsiahol odvolacie dôvody
takmer vo všetkých prípadoch, v ktorých žalobca uplatnil proti žalovanému na súdoch Slovenskej
republiky svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z .z.. Uvedené sa prejavuje predovšetkým v námietkach proti procesnému postupu súdu prvého stupňa,

keď žalobca napríklad na jednej strane tvrdí, že súd rozhodol bez pojednávania a na druhej strane
tvrdí, že pre nariadenie pojednávania vo veci samej nemal súd splnené základné povinnosti a zákonné
podmienky. Z tohto pohľadu sa obsah odvolania javí bez znalosti konkrétnej procesnej situácie v postupe
súdu prvého stupňa v danej veci.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1vspojení s§142ods.1OSP.
Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Žalovaný trovy
odvolacieho konania v lehote najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku nevyčíslil.
Odvolací súd konštatuje, že žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 2 OSP nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.