Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, December 5, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/200/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212205638
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212205638.8

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou vo veci žalobcu: GENERAL
FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, v konaní zastúpený HMG &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovaným: 1. V. J., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom T. XXX/XX, G., t.č. na neznámom mieste, 2. Y. J., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom
T. XXX/XX, G., t.č. na neznámom mieste, obaja žalovaní v konaní zastúpení I.. C. T., vyšším súdnym

úradníkom Okresného súdu T., o zaplatenie 519,66 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie sumy 519,66 eur spolu s 12 % úrokom ročne zo sumy 297,18 eur od 22.12.2010
až do zaplatenia, ako aj s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 297,18 eur od 22.12.2010 až do
zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a v 2.rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasanávrhomdoručenýmsúdudňa22.3.2012domáhalzaviazaniaobochžalovanýchnaspoločné
a nerozdielne zaplatenie sumy 519,66 eur spolu s 12% úrokom ročne zo sumy 297,18 eur od 22.12.2010
do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 297,18 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaným na základe Zmluvy o splátkovom predaji
č. 0211508007 z 19.11.2002 poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len SLSP, a.s.) úver vo výške
1 659,70 eur s 12% p.a. úrokovou sadzbou, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť mesačnými splátkami,

pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.12.2002 a konečná splatnosť úveru na 20.10.2007.
Žalovaní svoj záväzok zo zmluvy riadne neplnili a neuhradili ho ani po postúpení pohľadávky, keď SLSP,
a.s. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.12.2010 postúpila na žalobcu ako postupníka
pohľadávku voči žalovaným, ktorá ku dňu postúpenia, t.j. 21.12.2010 predstavovala sumu 519,66 eur,
z toho istina po splatnosti vo výške 297,18 eur, dlžné úroky vo výške 109,39 eur, úroky z omeškania vo
výške 113,09 eur, pričom istinu vo výške 297,18 eur žalobca ďalej úročí úrokom vo výške 12% ročne

a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne.

Súd platobným rozkazom z 29.3.2012 návrhu v celom rozsahu vyhovel. Keďže žalovaní sa na adrese
svojho trvalého bydliska nezdržiavajú, platobný rozkaz im súd nevedel doručiť, a tak v súlade s § 173
ods. 2 O. s. p. súd platobný rozkaz uznesením z 22.6.2012 zrušil a pokračoval v konaní, pričom obom
žalovaným v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil procesného opatrovníka.

Žalobca na výzvu súdu podaním z 10.9.2012 doplnil skutkové tvrdenia a uviedol, že žalovaní úhrnom,
na splatenie čerpaného úveru, zaplatili sumu 2 068,05 eur, z ktorej bola suma 8,09 eur započítaná na

úhradu úroku z omeškania z omeškaných splátok a na istinu, vrátane úroku a poplatkov bola započítaná
suma 2 059,96 eur. Žalovaní mali zaplatiť okrem sumy poskytnutého úveru vo výške 1 659,70 € aj úrokyvo výške 508,44 eur, poplatky vo výške 161,32 eur a náklady vo výške 27,68 eur. Úhrnom mali žalovaní
uhradiť sumu 2 357,14 eur, pričom uhradili 2 059,96 eur, a tak istina vo výške 297,18 eur predstavuje
rozdiel uvedených súm. Uviedol, že v žalovanej sume je zahrnutý aj úrok z úveru vo výške 109,39

eur, ktorý je vypočítaný z istiny 297,18 eur od konečnej splatnosti úveru dňa 10.10.2007 do postúpenia
pohľadávky dňa 21.12.2010. V žalovanej sume je zahrnutý aj úrok z omeškania vo výške 113,09 eur,
vypočítaný za obdobie od 11.6.2007 do 10.10.2007 z dlžných splátok v rovnakej výške ako zmluvný úrok
z úveru, ako aj od 11.10.2007 do postúpenia pohľadávky dňa 21.12.2010 z dlžnej istiny 297,18 eur.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9Co/287/2013-170 z11.9.2014 zrušil odvolaním žalobcu napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa z 8.2.2013, v spojení s opravným uznesením z 8.4.2013, ktorým súd návrh
žalobcu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že žalobca ním uplatnenú pohľadávku dostatočne špecifikoval a predložil aj listinné dôkazy - výpisy z
úverového účtu, zachytávajúce históriu úveru, vrátane žalovanými realizovaných platieb, účtovaných
poplatkov, úrokov z úveru a úrokov z omeškania, s ktorými dôkazmi sa súd prvého stupňa dôsledne
nevysporiadal.

Opatrovník oboch žalovaných dňa 5.12.2014 doručil súdu podanie, v ktorom vzniesol námietku
premlčania celého žalovaného nároku žalobcu dňom 11.10.2011, pričom žalobný návrh bol súdu
doručený dňa 22.3.2012.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a opatrovníka
obochžalovanýchavykonalvovecidokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmitvoriacimiobsah

spisu.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č.1424/2010/CE z 21.12.2010, resp. oznámením postupcu z
28.12.2010 mal súd za preukázané postúpenie pohľadávky SLSP, a.s. voči žalovaným vo výške 519,66
eur na žalobcu.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného

zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná
o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej boli žalovaní
v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu, mal v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa
jedná o právnym predchodcom žalobcu vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej

obsah žalovaní nemali možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s
osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka,
s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f
ods. 3, 4 OZ. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2007, § 3 ods. 1 - 3 citovaného zákona o

spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, §
879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a oboma žalovanými bola dňa 19.11.2002
uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0211508007, na základe ktorej žalobca poskytol obom
žalovaným úver vo výške 50 000,- Sk, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť mesačnými splátkami po 1 170,-

Sk splatnými k 10. dňu v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 12,00% ročne a RPMN vo výške 19,02%, pričom
splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10.12.2002 a konečná splatnosť úveru bola 10.10.2007.
Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 100,- Sk mesačne a poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 2% z výšky úveru, splatný pri podpise zmluvy.

V danom prípade sa žalobca domáha zaviazania žalovaných na zaplatenie sumy 519,66 eur s

príslušenstvom s tým, že žalovaná suma pozostáva z istiny po splatnosti vo výške 297,18 eur, úroku
z úveru vo výške 109,39 eur vyčísleného od konečnej splatnosti úveru (10.10.2007) do postúpeniapohľadávky (21.12.2010) a úroku z omeškania vo výške 113,09 eur počítaného od 11.6.2007 do
10.10.2007. Žalobca nešpecifikoval, z čoho pozostáva suma 297,18 eur, a ktoré splátky žalovaní
neuhradili. Žalobca síce uviedol, že žalovaní uhradili sumu 2 068,05 eur, z ktorej sumu 2059,96 eur

zúčtoval na nekonkretizovanú istinu (čoho?), vrátane úroku z úveru za nekonkretizované obdobie a na
úhradu nekonkretizovaných poplatkov. Tvrdil, že žalovaných zaťažovala povinnosť zaplatiť poplatky za
správu úveru vo výške 161,32 eur, avšak podľa zmluvy mali žalovaní platiť poplatok za správu úveru vo
výške 100,- Sk štvrťročne, teda za 59 mesiacov mali zaplatiť poplatok (len) vo výške 48,96 eur. Žalobca
nešpecifikoval ani tvrdené náklady vo výške 27,68 eur a ani úrok z omeškania, na úhradu ktorého z

platieb žalovaných započítal sumu 8,09 eur.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia

doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak
obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti
alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. (2) Pri práve na
čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie
niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti

nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

V danom prípade konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10.10.2007. Žalobný návrh bol súdu
doručený dňa 22.3.2012. Do podania žalobného návrhu vo veci uplynula nielen štvorročná premlčacia

doba pre úhradu čerpaného úveru s dohodnutým úrokom z úveru, ale aj štvorročná premlčacia doba pre
úhradu poplatku za vedenie účtu ako aj úroku z omeškania. Konajúci súd zastáva názor, že povinnosť
platiť úrok z omeškania za omeškanie s plnením peňažného dlhu nevzniká samostatne, za každý deň
trvania omeškania, ale je príslušenstvom hlavného záväzku. Povinnosť platiť úrok z omeškania vzniká
jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a týmto dňom začína plynúť

premlčacia doba na uplatnenie úroku z omeškania z dlžnej sumy ako celku. Preto aj úrok z omeškania
za oneskorenú úhradu splátok úveru (zahŕňajúcich splátku istiny úveru a úroku z úveru) a poplatkov
splatných do 10.10.2007 vrátane je premlčaný podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže do
podania žalobného návrhu uplynula žalobcovi štvorročná premlčacia doba na uvedené príslušenstvo.
Úrok je podľa § 121 ods. 3 OZ taktiež príslušenstvom pohľadávky, a tak pokiaľ došlo k premlčaniu

peňažnej pohľadávky, došlo súčasne aj k premlčaniu príslušenstva z nej, vrátane 12% úroku. Súd
preto prihliadol na opatrovníkom oboch žalovaných dôvodne vznesenú námietku premlčania celého
žalovaného nároku žalobcu dňom 11.10.2011 a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov celého konania, vrátane odvolacieho, sa zakladá na ustanovení § 142 ods.
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého súd náhradu trov konania prizná úspešnému

účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade boli úspešnými účastníkmi
žalovaní, ktorým však žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani si žiadnu ich náhradu podľa § 151 ods.
1 O.s.p. neuplatnili. Preto im súd ani náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.