Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812010526
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6812010526.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a

sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného B. F., pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138
písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. decembra 2014, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo dňa 27. augusta 2014 sp. zn. 1T 119/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por., sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaný B. F., nar.
XX.XX.XXXX v K. R., trvale bytom Z. č. XXX, okres K., t.č. bytom K., Ul. S. č. XX/XX, okres K.,

zamestnaný ako pracovník R. v G., s.r.o. K. R.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora v Revúcej zo dňa 23.11.2012, sp. zn. 2Pv 254/12-7,
pre skutok kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 23. júna 2012 asi o 21.30 h vošiel do bytu A. R. v obci Z. č. XXX tak, že keď na jeho zvonenie
mu vchodové dvere A. R. otvoril, najskôr sa s ním rozprával na chodbe pred jeho bytom, potom nohou
odtlačil dvere, vošiel do chodby bytu, kde aj neoprávnene zotrval, keď ho vyzval A. R., aby byt opustil,
na toto nereagoval a následne fyzicky napadol A. R. a to tak, že ho niekoľkokrát dlaňou aj päsťou udrel
do tváre, vyhrážal sa mu ujmou na zdraví v prípade, že nedonesie na druhý deň peniaze za rozbitý
notebook patriaci B. F. ml. a až potom byt opustil, pričom na zariadení bytu nespôsobil žiadnu škodu a
týmto konaním A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, neutrpel žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske

ošetrenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 27.8.2014 sp. zn. 1T/119/2012 bol obžalovaný B. F.
uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 23. júna 2012 asi o 21.30 h vošiel do bytu A. R. v obci Z. č. XXX tak, že keď na jeho zvonenie
mu vchodové dvere A. R. otvoril, najskôr sa s ním rozprával na chodbe pred jeho bytom, potom nohou
odtlačil dvere, vošiel do chodby bytu, kde aj neoprávnene zotrval, keď ho vyzval A. R., aby byt opustil,
na toto nereagoval a následne fyzicky napadol A. R. a to tak, že ho niekoľkokrát dlaňou aj päsťou udreldo tváre, vyhrážal sa mu ujmou na zdraví v prípade, že nedonesie na druhý deň peniaze za rozbitý
notebook patriaci B. F. ml. a až potom byt opustil, pričom na zariadení bytu nespôsobil žiadnu škodu a
týmto konaním A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, neutrpel žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske

ošetrenie.

Za to mu bol uložený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. s
použitím § 56 ods. 1,2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 300 EUR. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil obžalovanému náhradný

trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný B. F.. V
písomnýchdôvodochsvojhoodvolaniauviedol,žesrozhodnutímprvostupňovéhosúdusanestotožňuje.
Poukázal na to, že v predmetnej trestnej veci bol vydaný trestný rozkaz, voči ktorému podal odpor, na
základe ktorého prebehlo pojednávanie, výsledkom ktorého bolo vydanie rozsudku zo strany Okresného

súdu v Revúcej, a to dňa 17.7.2013, voči ktorému sa odvolal a následne Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením sp. zn. 3To 113/2013 zo dňa 23.10.2013 zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto uznesení odvolací súd uložil
súdu prvého stupňa povinnosť vykonať vyšetrovací pokus za rovnakých svetelných podmienok, aké boli
dňa 23.6.2012 o 21.30 hod. a pozorovaním zistiť, či U. R. skutočne mohla vidieť z okna svojho bytu

vojdenie obžalovaného do bytu poškodeného a následne jeho konanie opísané v obžalobnom návrhu.
V zmysle tohto pokynu boli na deň 16.1.2014 zvolané osoby potrebné k vykonaniu vyšetrovacieho
pokusu, avšak on sa tohto vyšetrovacieho pokusu nezúčastnil, nakoľko nemal zo strany súdu doručené
predvolanie. Okrem toho sa tohto vyšetrovacieho pokusu nezúčastnila ani svedkyňa G. J.. Napriek jeho
neprítomnosti súd rozhodol, že z miesta bude vykonaná fotodokumentácia na stotožnenie miesta činu

a miesta, odkiaľ na miesto činu mala vidieť svedkyňa U. R., pričom už z tohto vyplynulo, že vyšetrovací
pokus nebol vykonaný, avšak bola vykonaná iba ohliadka miesta a okolia bytovky č. XXX, kde sa mal
skutokstať,kdetiežbolokonštatované,žepohľadomodbytovkyč.XXXsmeromnabytovkuč.XXX,teda
opačne, ako to uložil Krajský súd v Banskej Bystrici, je možné konštatovať, že v rozsvietených oknách
bytovky č. XXX je možné vidieť pohyby osôb. Sám samosudca v zápisnici o vyšetrovacom pokuse však

skonštatoval, že vyšetrovací pokus sa nepodarilo vykonať. Uvedené skutočnosti považuje za podstatné
z toho dôvodu, že vyšetrovací pokus nebol vykonaný smerom od bytovky č. XXX na bytovku č. XXX,
nakoľkokonštatovanie,ževrozsvietenýchoknáchbytovkyč.XXXjemožnévidieťpohybyosôbnemožno
považovať za dôkaz, ktorý by svedčil v jeho neprospech. On totiž vypovedal, že vstupná chodba č.
XXX, do ktorej mal vstúpiť bola osvetlená iba svetlom z vonkajšieho schodiska, ktoré zapínal v časových

intervaloch po automatickom vypnutí, pričom do bytu nevstúpil. Podstatný rozdiel je v tom, že pokiaľ je
zdokumentovaný pohľad od bytovky č. XXX na bytovku č. XXX, kde je možné vidieť pohyby osôb, tak
tieto pohyby bolo vidno v oknách bytov, ktoré sú rozmerovo minimálne tri až štyrikrát väčšie, ako okná
chodby, v ktorej sa skutok mal stať. Zdôraznil, že pohyby osôb v bytovke č. XXX bolo vidieť pri plnom
osvetlení miestností. K tomuto priložil kópiu katastrálnej mapy v mierke, z ktorej vyplýva, že vzdialenosť

medzi bytovkami č. XXX a č. XXX je 125 m a dodal, že pri takejto vzdialenosti pri osvetlení z chodby pri
veľkostiokienchodbyč.XXX,ktorésúúzkelencca30cm,nebolomožnézostranysvedkyneU.R.pohyb
osôb v byte č. XXX vidieť. Túto skutočnosť mal práve potvrdiť, resp. vyvrátiť vyšetrovací pokus, ktorý
nebol v rozsahu pokynu Krajského súdu v Banskej Bystrici vykonaný a taktiež mu ani nebola umožnená
účasť na tomto vyšetrovacom pokuse. Okrem toho nepožiadal, aby sa vyšetrovací pokus konal v jeho

neprítomnosti. V ďalších dôvodoch poukázal na obsah uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 3To 69/2014, ako aj na ustanovenie § 157 ods. 3 Tr. por.

Záveromdodal,žemalodpočiatkuzáujemzúčastniťsavyšetrovaciehopokusu,avšaklenzostranysúdu
došlo k znemožneniu jeho účasti na tomto úkone. Vyslovil názor, že v tomto smere došlo k porušeniu

základnej zásady trestného konania na spravodlivý súdny proces, ustanovenej v ustanoví § 2 ods. 7
Tr. por.

Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.Tak obhajca obžalovaného, ako aj sám obžalovaný predniesol svoj návrh v súlade s písomným
vyhotovením a navrhli obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodiť spod obžaloby.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistil dôvod na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr.
por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliada len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného
súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a
urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým obžalovaného B. F. uznal za vinného z
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.

d) Tr. zák., poukázal najmä na výpoveď poškodeného A. R., ktorý z protiprávneho konania obžalovaného
usvedčil, ako aj výpoveď jeho dcéry U. R., z obsahu ktorých možno vyvodiť, že obžalovaný vošiel do
bytovky, kde býval poškodený, následne vošiel do jeho bytu a fyzicky ho napadol.

Dôvody, na ktoré poukázal obžalovaný B. F. v písomnom vyhotovení svojho odvolania, však odvolací

súd nemohol odignorovať. Obžalovaný, ako je už vyššie uvedené, namietal predovšetkým skutočnosť,
či dcéra poškodeného U. R. mohla z jej bytu vzdialeného viac ako 125 m vidieť, že on násilím vstúpil do
bytu poškodeného a tam neoprávnene zotrval, čo mal potvrdiť, resp. vyvrátiť vyšetrovací pokus, ktorý v
podstate - podľa konštatácii okresného súdu uvedenej v zápisnici ani reálne vykonaný nebol.

Odvolacísúdokremtohonemoholneakceptovaťaniskutočnosť,ževlastníckevzťahyknehnuteľnostiam
po smrti poškodeného sa zmenili, ako aj, že svedkyňa U. R. už v byte u druha H. H. nebýva a preto
nie je ani možné vyšetrovací pokus opätovne vykonať za rovnakých podmienok ako existovali v čase
spáchania skutku. Diskutabilné zostalo aj tvrdenie obžalovaného, týkajúce sa veľkosti okna, cez ktoré
dcéra poškodeného sledovala priebeh skutku.

V danej trestnej veci teda existujú dve skupiny dôkazov, jednak výpoveď poškodeného A. R. a jeho dcéry
U. R. a na strane druhej tvrdenie obžalovaného, hodnovernosť ktorého nie je v danom čase možné si
irelevantným a zákonom zodpovedajúcim spôsobom overiť.

Aj keď existuje podozrenie, že obžalovaný sa protiprávneho konania v inkriminovanom čase dopustil,
samotné podozrenie na uznanie viny však nestačí.

Odvolací súd poznamenáva, že kvalita skutkových zistení, na základe ktorých by bolo možné
obžalovaného uznať vinným z akéhokoľvek protiprávneho konania popísaného v obžalobe, v danom

prípade bola nepresvedčivá, resp. pochybná.

Vo všeobecnosti súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok
a z hypotéz, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. V prípade, ak ostanú po
vykonaní všetkých dosiahnutých dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a

tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení ako v tomto prípade, musí sa rozhodnúť v prospech
obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní
zásada „in dubio pro reo“.

Na základe týchto skutočností odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý

rozsudok a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného B. F.
oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.