Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Diana Chlebovič Solčányová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/190/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513209897
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7513209897.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej W. Š. nar.
XX.X.P. a maloletého W. Š.R. nar. XX.X.P. bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice deti rodičov W. Š. nar. XX.X.P. bývajúcej v G. Č.. X.. XX
a W. Š. nar. XX.X.P. bývajúceho v N. B. Č.. X.. P. v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 30.10.2013 č.k. 9P 182/2013-39 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j erozsudok.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca, ktorým žiadal znížiť výživné pre
maloleté deti na minimálne výživné od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sp.zn. 18C
448/2010 s odôvodnením, že je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, manželka je v súčasnosti na
materskej dovolenke so synom E. nar. XX.X.P. a v spoločnej domácnosti s nimi žijú aj traja synovia jeho
manželky z prvého manželstva. Jediným zdrojom príjmu jeho manželky je rodičovský príspevok 190 €
mesačne, 80 € rodinné prídavky na 4 deti a výživné na 3 deti z prvého manželstva 250 € mesačne. Spolu
príjem celej rodiny predstavuje 520 € mesačne, z ktorého platí rodina inkaso 150 € mesačne, telefóny
100 € mesačne, úvery a úverové karty otca 120 € mesačne. Konštatoval, že im finančne pomáhajú
rodičia manželky. Súd prvého stupňa zamietnutie návrhu otca odôvodnil tak, že od poslednej súdnej
úpravy o výživnom vykonanej rozsudkom konajúceho súdu z 11.2.2013 sp.zn. 13P 75/2012 k žiadnej
zmene pomerov nedošlo, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté deti. Uviedol, že aj
označeným rozhodnutím bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý, pričom jeho pomery v čase
tejto právnej úpravy boli totožné s jeho pomermi v súčasnosti. Zdôraznil, že v čase posledného súdneho
určenia výživného bol otec nezamestnaný a napriek tomu súhlasil s určeným výživným a dokonca
sa vzdal práva podať odvolanie proti rozsudku, pričom už o tri mesiace neskôr, konkrétne 17.6.2013
podal ďalší návrh na zníženie výživného, v ktorom neuviedol žiadne nové dôvody. Konajúci súd neuveril
argumentu otca, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom mal šancu zamestnať sa
v K., preto so zamietnutím návrhu na zníženie výživného súhlasil a vzdal sa práva podať odvolanie
proti vyhlásenému rozsudku a takéto tvrdenie otca označil za účelové a právne irelevantné, pretože
v čase posledného rozhodovania o výživnom otec takéto skutočnosti vôbec neuvádzal a žiadnym
spôsobom nepreukázal. Konštatoval, že ani tvrdenia o zlom zdravotnom stave otec žiadnym spôsobom
nepreukázal. O návrhu otca rozhodol podľa §-u 62 ods. 1, 2, 4 a 5, §-u 75 ods. 1, §-u 79 ods. 1 Zákona
o rodine a o trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotecmaloletýchdetísnávrhom,abyhoodvolací
súd zmenil a jeho návrhu na zníženie výživného na minimálne výživné vyhovel, alebo aby ho alternatívne
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol mu tiež, že nevykonal všetky dôkazynevyhnutné pre rozhodnutie o jeho návrhu, tie ktoré vykonal nesprávne a nedostatočne vyhodnotil, a
preto dospel k nesprávnym záverom a nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytkol konajúceho súdu, že
nezohľadnil ním uvádzané skutočnosti, najmä to, že je nezamestnaný, jeho terajšia manželka je na
materskej dovolenke a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči synovi E., pričom v spoločnej domácnosti
s nimi žijú ešte aj tri deti manželky z jej prvého manželstva. Konštatoval, že sa dlhodobo nevie zamestnať
u žiadneho zamestnávateľa, pretože problémom u neho je opakovaná práceneschopnosť, nakoľko trpí
na kifoskoliózu a vrodenú vadu platničiek. Zdôraznil, že konajúci súd musí pri rozhodovaní zohľadniť
nielen odôvodnené potreby maloletých detí, ale aj jeho schopnosti a možnosti, ktoré v tejto právnej
veci neboli zohľadnené. Vyjadril názor, že v prípade potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa by
mal problémy doslova prežiť a po splnení ďalších jeho záväzkov by mu neostalo ani na živobytie,
resp. ani suma dosahujúca životné minimum. Poukázal aj na možnosť hrozby trestného stíhania pre
zanedbanie povinnej výživy v prípade nevyhovenia jeho návrhu. Zdôraznil, že k porušeniu jeho práva
došlo zjavnou arbitrárnosťou a svojvôľou súdu, pretože postup súdu musí byť transparentný a spätne
preskúmateľný. Uznal právo súdu rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná, ale v tejto súvislosti zdôraznil aj
povinnosť súdu odôvodniť prečo niektoré dôkazy nevykonal a neprihliadol na skutkové zistenia, ktoré
vyplynuli z vykonaných dôkazov a na ktoré zistenia prihliadol. Závery súdu prvého stupňa označil za
založené na jednostrannom posudzovaní veci, bez prihliadnutia na všetky právne a skutkovo relevantné
okolnosti. Dôkazy, ktoré boli vykonané, vyhodnotil tendenčne, ignorujúc skutočnosti svedčiace v jeho
prospech, preto je toho názoru, že vykonané dokazovanie neodôvodňuje závery konajúceho súdu.
Matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3
O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa §-u 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok v napadnutej časti podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súd potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák.
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len
na návrh.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o
rodine a zákonne rozhodol ak návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti zamietol. Súd prvého
stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre mal. W. a mal. W., v súlade
s §-om 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci,vdôsledkučohojeodôvodneniepresvedčivéasjehozávermisaodvolacísúdvplnomrozsahu
stotožňuje. Odvolací súd v súlade s §-om 219 ods. 2 O.s.p. k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa na zvýraznenie jeho správnosti dodáva, že otec majúci tri vyživovacie povinnosti voči maloletým
deťom a jednu voči manželke starajúcej sa o maloleté dieťa, sa mohol a aj mal po strate zamestnania
bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, resp. v zahraničí,
kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti a následne si plniť svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k
záveru, že nezamestnanosť otca pre zdravotné problémy v súčasnosti postihujúce veľkú časť populácie
a značne frekventované, nie je možné vyhodnotiť ako jeho neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť
k trom maloletým deťom a čiastočne aj voči manželke, pretože ak by bol skutočne vyvinul maximálne
úsilie zamestnať sa, rozhodne by si prácu našiel. Takto nepochybne zistený skutkový stav dovoľuje
záver, že v tejto právnej veci nebola splnená zákonná podmienka uvedená v §-e 78 ods. 1 Zákona o
rodine, podľa ktorého zmeniť predchádzajúce súdne rozhodnutie môže súd iba po zistení podstatnej
zmeny pomerov. Zmenené rozhodnutie na tom istom skutkovom základe by bolo zákonom neprípustnourepráciou predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených úvah, súd prvého stupňa
zákonne rozhodol, ak návrh otca zamietol a odvolací súd ho preto ako zákonný potvrdiť podľa §-u 219
ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.