Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/547/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203221
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113203221.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa R. W., a.s. so sídlom O., V. X/A, IČO: 35 697 270,
proti odporkyni A. Q., bytom Q. - J., B. č. XX, o zaplatenie 212,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. júla 2013, č. k. 13C/60/2013-40 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení splatnosti priznanej
istiny 154,57 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z m e ň u j e tak, že odporkyňa je povinná

zaplatiť navrhovateľovi istinu 154,57 eur s 9,5% úrokom z omeškania od 22.07.2011 do zaplatenia a
náhradu trov konania v sume 7,50 eur v mesačných splátkach po 30 eur, vždy do 15. dňa každého
mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
154,57 eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 154,57 eur od 22.07.2011 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 7,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, na základe ktorej bol navrhovateľ povinný zriadiť

odporcovi prístup k elektronickej komunikačnej sieti a sprístupniť súvisiace služby, v bežnom ponímaní
telefonovanie a ďalej predaj, resp. kúpa mobilného telefónu. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete navrhovateľa a Dodatok k zmluve o pripojení. Na základe návrhu na začatie konania
sa navrhovateľ voči odporkyni domáha zaplatenia sumy z 2 právnych titulov: 1) náhrady škody a 2)
úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby Navrhovateľ odvodzuje povinnosť odporkyne zaplatiť

mu sumu 54,- € od jej povinnosti na náhradu škody pre porušenie zmluvnej povinnosti. Odporkyňa
mala zmluvnú povinnosť porušiť tým, že v rozpore so zmluvou nezotrvala po dobu 24 mesiacov v
zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, čím porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby, tzv. doby viazanosti, a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Aby súd
mohol navrhovateľovi priznať právo na náhradu škody, musia byť zo strany navrhovateľa preukázané,
a to kumulatívne naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu v zmysle §

420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: protiprávny úkon (resp. porušenie povinnosti), vznik
škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a zavinenie. Vzhľadom
k tomu, že nie je splnený jeden z nevyhnutných zákonných predpokladov na vznik odporkyninej
zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, od ktorého navrhovateľ odvodzuje vznik
škody, z dôvodu hospodárnosti sa súd nezaoberal okolnosťami ohľadne vzniku škody, samotnou výškou
škody a príčinnou súvislosťou medzi nepreukázaným porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody.

Pokiaľ ide o úhradu za poskytnuté telekomunikačné služby v konaní mal súd preukázané, že na základeuzavretej inominátnej zmluvy navrhovateľ poskytoval odporkyni telekomunikačné služby, za ktoré bola
odporkyňa povinná platiť úhradu. Z tvrdenia navrhovateľa a predložených faktúr mal súd preukázané, že
odporkyňa riadne a včas nezaplatila navrhovateľovi cenu za poskytovanie služieb za obdobie od marca

2011 do mája 2011. V súlade s ustanoveniami zmluvy na základe predložených faktúr, súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby navrhovateľa vo výške 154,57 €. Súd nepriznal
navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 3,98 €, ktorá pozostáva z poplatku za "odpojenie", ktorý bol
vyfakturovaný odporkyni navrhovateľom vo faktúre zo dňa 19.05.2011. V zmysle predložených listinných
dôkazov mal súd preukázané, že odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy

dňom 22.7.2011, pretože posledným dňom včasného plnenia bol deň 21.7.2011, nakoľko takúto lehotu
stanovil navrhovateľ v zaslanom pokuse o pokonávku, ktorý bol odporkyni doručený dňa 12.7.2011. V
deň omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1,5%, čím zákonná výška úroku z omeškania
bola 9,5%. Súd preto zaviazal odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% zo sumy
154,57 € od 22.7.2011 do zaplatenia. Podľa § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodne žalovateľná bola suma 154,57 €. Návrh
na začatie konania však požadoval aj sumu 57,98 € ohľadom ktorej bol návrh zamietnutý, čím pomer
úspechu a neúspechu navrhovateľa v tomto konaní bol 72,72% : 27,28%. Čistý úspech navrhovateľa
tak bol 45,44%. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 7,50
€ (45,44% zo súpl 16,50 €), na ktorú zaviazal odporkyňu.

Proti tomuto rozsudku, a to len proti časti výroku týkajúcej sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom,
podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v tejto časti zmenil a umožnil jej splácať dlh navrhovateľovi aspoň v štyroch splátkach. Uviedla, že nie je v
jejfinančnýchmožnostiachuhradiťpriznanúsumuspríslušenstvomvlehotetrochdní,keďžejejpríjemje
približne 200 eur mesačne. Je si vedomá svojej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi žalovanú pohľadávku,

avšak v jej schopnostiach nie je možné uhradiť pohľadávku v súdom prvého stupňa určenej lehote.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu podaného odvolania, teda len v napadnutej časti týkajúcej
sa splatnosti priznanej pohľadávky a náhrady trov konania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne

je dôvodné.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Trojdňová lehota na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku, je teda založená zákonom, a preto jej
určenie v rozhodnutí súdu nie je potrebné odôvodňovať a zisťovať jej primeranosť v konkrétnom prípade.
Naproti tomuto, ak má súd za to, že je na mieste v prejednávanom prípade určiť lehotu na splnenie
dlhšiu, alebo určiť, že plnenie sa má vykonať v splátkach, musí byť táto časť rozhodnutia podložená
zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo potvrdzovali záver súdu, že je vzhľadom

na povahu prejednávanej veci, priznaného nároku a osobných pomerov účastníkov konania vhodné
použiť výnimku zo zákonnej zásady.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 154,57 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania vo výške
7,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd však vzhľadom na sociálne pomery

odporkyne dospel k záveru, že je dôvodné povoliť odporkyni splácať predmetný dlh v splátkach po
30 eur mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa má príjem cca 400 eur mesačne, má však
viacero pôžičiek, ktoré sú jej zrážané zrážkou zo mzdy, po zaplatení cestovného do zamestnania a
vykonaní zrážok jej zostáva zo mzdy cca 180 eur mesačne. Odporkyňa na preukázanie svojich tvrdenípredložila výplatné pásky za mesiac január až jún 2013, z ktorých vyplýva, že z príjmu odporkyne sú
vykonávané exekučné zrážky vo výške 200 až 240 eur mesačne. Odvolací súd preto s prihliadnutím k
týmto okolnostiam daného prípadu dospel k záveru, že splatnosť priznanej peňažnej sumy 154,57 eur s

príslušenstvom a náhradu trov konania, je potrebné povoliť odporkyni splácať v mesačných splátkach.
Za primerané považoval mesačné splátky v sume 30 eur mesačne.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. pokiaľ ide o
lehotu na splnenie povinnosti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni nebola náhrada týchto trov priznaná, nakoľko nepodala návrh na

ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .