Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Brišková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7P/58/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208384
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614208384.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa: G. E., nar. X. X. XXXX, bytom T. Č.. XXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: otca: Ľ. Ď., nar. X. X. XXXX, bytom v
G. U., B. XXX/X, t. času bytom v G. U., Š. X, právne zastúpeného: Mgr. Martinom Bauerom, advokátom
so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 919/2 a matky: F. E., rod. V., nar. XX. X. XXXX, bytom v T.
Č.. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 1. 10. 2014 domáhal zníženia
výživného na dieťa tak, že mu bude uložená povinnosť platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia o
výživnom Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29. 5. 2008 sp. zn. 3P/17/2008,
ktorým bolo určené výživné vo výške 56,43 eur, došlo k zmene pomerov. Pri poslednom rozhodnutí
súd vychádzal z príjmov otca, ktoré poberal zo živnosti. Súčasne je jeho jediným príjmom invalidný
dôchodok vo výške 231,50 eur. Z dôchodku sa vykonávajú zrážky výživného vo výške 98,86 eur. Otec
má výdavky na nájomné 88,20 eur, lieky 21,77 eur, telefón 12,59 eur a bežné výdavky na existenčné
potreby. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani majetok vyššej hodnoty. Na strane matky došlo k zmene
pomerov tiež, jej životná úroveň sa oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom zvýšila. U otca došlo z
objektívnych príčin k reálnemu poklesu jeho príjmov.
Matka dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Doposiaľ určené výživné je nízke na
to, aby pokrylo odôvodnené potreby dieťaťa. Napriek tomu nepodávala návrh na zvýšenie výživného.
Návrh otca na zníženie výživného považuje za drzosť. Maloletá má 16 rokov, má zvýšené výdavky na
hygienické potreby, oblečenie, obutie.
Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného. Finančnú situáciu, v ktorej sa otec ocitol si privodil
sám. Uvedená skutočnosť nemôže byť vyhodnotená v neprospech maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, správami o
zárobkových pomeroch účastníkov, výdavkov a odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa, zistiac
nasledovné:
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom mu zanikla vyživovacia
povinnosť k synovi Ľ. Ď., nar. XX. X. XXXX, vo výške 82,98 eur. Podnikateľskú činnosť vykonával
do roku 2011 v predmete činnosti stavebníctvo. Podnikateľskú činnosť oficiálne ukončil na príslušnom
živnostenskom úrade. Dôvodom bola jeho práceneschopnosť, dostal demenciu, upil sa skoro k
smrti. Z dôvodu, že pil, stal sa invalidným. Bol práceneschopný vyše roka a následne mu priznali
polovičný invalidný dôchodok. Rozhodnutím poisťovne bola stanovená miera poklesu jeho schopnosti
byť zárobkovo činný v rozsahu 50%. V druhej polovici nie je obmedzený v pracovnej schopnosti. Bol
evidovaný na úrade práce od januára do marca, kým mu bol priznaný invalidný dôchodok. Vylúčený
bol z úradu práce z dôvodu, že sa stal poberateľom invalidného dôchodku. Pred uvedenou dobou
poberal tri mesiace dávku v hmotnej núdzi. V súčasnej dobe nie je evidovaný na úrade práce. Prácu si
hľadá, pozeraním na úrade práce alebo u kamarátov. Nezúčastnil sa žiadnych výberových konaní ani
pohovorov. Štát platí za neho odvody do zdravotnej poisťovne. Zaujíma sa o akékoľvek voľné pracovné
miesta. V stavebníctve nič nie je. Poberá invalidný dôchodok vo výške 231 eur mesačne. Nevlastní
žiadne nehnuteľnosť. Vlastní motorové vozidlo, rok výroby 1980. Uvedené vozidlo kúpil približne pred
štyrmi alebo piatimi rokmi od syna za 500 eur. Občas využíva vozidlo. Nepoberá však žiadny príspevok
z úradu práce, prípadne od iného orgánu. Býva na ubytovni, ktorá je vo vlastníctve mesta. Obýva spolu
s priateľkou jednu izbu. Za bývanie platí sumu 82 eur mesačne, v ktorej je zahrnutá platba za spotrebu
elektrickej energie. Vedie spoločnú domácnosť s priateľkou K. B., ktorá je zárobkovo činná. Väčšinou
kupuje veci do domácnosti partnerka otca. Užíva lieky proti stresu, Valdoxan (20 tabliet; trikrát denne),
Agrofan (20 tabliet; trikrát denne), ktoré balenia vydržia na týždeň. Lieči sa u psychiatričky MUDr. F..
Raz mesačne chodí na kontroly. Partnerka otca by koncom roku mala skončiť bývanie s ním. Čiastočný
invalidný dôchodok bol otcovi priznaný v roku 2013.
Podľa písomnej správy psychiatričky MUDr. E. U. zo dňa 20. 11. 2014 otec dieťaťa je dispenzarizovaný
na psychiatrickej ambulancii v Liptovskom Mikuláši od 17. 4. 2006 pre diagnózu porucha psychiky a
správania zapríčinená nadmerným užívaním alkoholu, syndróm závislosti od alkoholu. V roku 2014 bol
otec na kontrole na ambulancii štyrikrát. Boli zistené nasledovné diagnózy: trvalé reziduálne zmeny
osobnosti pri alkoholickej encefalopatii s etylickou depreváciou a degradáciou so suspektným vývojom
do demencie, stav po F10.4 delírium Delírium tremens, F06.3 Organická depresívna porucha, F10.2
Syndróm závislosti od alkoholu v terminálnom štádiu tohto času v remisii ( od 17. 4. 2006). Bola
doporučená liečba Valdoxan 2 tbl V, za 1 balenie doplatok 3,87 eur, Afrogan 1 a 1 - 1 - 0 tbl,
doplatok 1,56 eur. Dňa 8. 7. 2014 psychologickým vyšetrením zistená priemerná úroveň intelektových
schopností s miernym stupňom organickej deteriorácie schopností. Reziduálne zmeny osobnosti. Bez
kvalitatívnych zmien vo vnímaní a myslení. Otec nemá zdravotné problémy s pohybovými orgánmi.
Intelektové schopnosti sú priemerné. Skusmo by mohol byť zaradený do pracovného procesu, kde sa
vyžaduje jednoduchá fyzická práca. Dlhodobo pretrváva apaticko abulický syndróm mierneho stupňa s
mierne zvýšenou depresivitou, pri práci by potreboval dohľad a neustále usmerňovanie. Podľa údajov
od priateľky pacienta, doma len leží, sám od seba nič neurobí - nemá záujem o okolie. Otec má jednu
vyživovaciu povinnosť.
Matka dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce od júla 2014.
Poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 237 eur mesačne, ktorý príjem bude mať len do januára
2015. Snaží sa získať príjem príležitostnými brigádami, už druhý týždeň brigáduje na benzínovej pumpe.
Má uzavretú dohodu o vykonaní práce, v októbri jej bola vyplatená suma 51 eur a v novembri 43 eur.
Zavolajú ju, keď si zamestnankyne berú dovolenky. Iný zdroj príjmu nemá. Pracovný pomer skončila v
máji 2014 u súkromného podnikateľa L. V., u ktorého pracovala ako čašníčka. Dôvodom bolo zrušenie
prevádzky pohostinstva. Keďže pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú, nemala nárok na odstupné.
V období od júna 2014 do júla 2014 sa zamestnala v spoločnosti V. P. F..E..D.., v K. P.. Má problémy s
kolenami, začala krívať, ako čašníčka nemohla vykonávať svoju pracovnú náplň. Chodila k ortopédovi,
začala sa liečiť a mala ja iné zdravotné problémy. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe.
Absolvovala odborné vyšetrenia u lekárov. Užíva od bolesti Brufen, jedno balenie vydrží 10 dní, pričom
platba za liečivo predstavuje od 5 do 8 eur. Výživový doplnok Colagol si kupuje raz do roka (30 eur),
prípadne to dostane od detí ako darček. Chodí k neurologičke, má absolvovať vyšetrenie v Ľubochni.
Matka má dve vyživovacie povinnosti, okrem maloletej G. aj k maloletému Y. E., nar. XX. X. XXXX, na
ktorého je platené výživné 100 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi Ľ. Ď. zanikla.
Ten má svoju rodinu, budú mať dieťa a býva na hornom poschodí v dome vo vlastníctve matky. Na
rodinný dom, ktorý je päťizbový si matka vzala úver. Vyplácala bývalého manžela sumou 26.000 eur v júni
2013. Synovia boli ručiteľmi. Výška mesačnej splátky úveru predstavuje 185 eur mesačne. Za pomoci
plnoletého syna spláca platbu za auto Fiat (trinásťročný). Syn si vzal peniaze z Prima banky a poskytol
matke 2.000 eur. Matka synovi spláca mesačne sumu 35 eur. Vozidlo potrebovala kvôli maloletému
synovi Y., vozí ho na tréningy. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Má účet v peňažnom ústave, na ktorom má
debetný zostatok -302 eur. Matka platí výdavky na elektrinu 73 eur mesačne, za vodu 100 eur mesačne,
výdavok na drevo 100 eur mesačne. Syn prispieva na náklady na bývanie sumou 100 eur mesačne.
V prípade nedostatku financií prispeje menej. Jeho príjem predstavuje 400 eur mesačne. Partnerka
syna poberá rodičovský príspevok 200 eur. Majú jedno dieťa. Matka má výdavok na telefón. Objednala
internet pre dcéru, odkedy chodí na hotelovú školu, platba činí 20 eur mesačne. Zo zrušenej poistky
dcéry vyplatila dlhy, ktoré mala a 1.000 eur odložila, aby sa sporilo po 10 eur. Od septembra 2014
maloletá G. navštevuje prvý ročník Strednej B. školy v G. U.. Sú s tým spojené výdavky na zakúpenia
oblečenia na prax a to kuchárske oblečenie 60 eur, topánky 20 eur. Nosí okuliare, každý rok okuliare
obnovujú, v tomto roku zaplatila sumu 150 eur. Maloletá má výdavky spojené so štúdiom, podľa toho,
čo konkrétne potrebuje. Pôjdu do školy v prírode, budú mať lyžiarsky výcvik, ten ju bude stáť 120 eur.
Je potrebné zabezpečiť aj lyže. Platilo sa za pracovné zošity, súpravu. Stravné v školskej jedálni činí 21
eur mesačne. Maloletá má ploché nohy, chodieva k ortopédovi, má odporúčané nosiť ortopedickú obuv.
Je potrebné jej zakupovať kvalitnejšie topánky, s tým je spojený výdavok 30 - 40 eur. Má výdavky na
oblečenie, na hygienické potreby, je to dievča. Zrážky výživného sa vykonávajú z dôvodu, že požiadala o
dávku v hmotnej núdzi. Vo vzťahu k plnoletému synovi má otec ešte stále dlh na výživnom približne 4.000
eur. Doposiaľ určené výživné nie je postačujúce, výdavky na odôvodnené potreby dieťaťa sú vyššie.
Brala ohľad na otca, nikdy ho zavrieť nedala. Od sedemnástich rokov matka mala stále dve roboty. V
súčasnej dobe sa prejavujú dôsledky, čo nabehala za tie roky. Zrážky z dôchodku otca sa vykonávajú
vo výške 42,43 eur mesačne, realizuje ich sám exekútor. Keď podávala návrh na vykonanie exekúcie v
marci 2014, dlžné zročné výživné predstavovalo 1.500 eur, zráža sa v uvedenej výške. Matka má dve
vyživovacie povinnosti, podľa Rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. konania 4P/8/2013 aj k
maloletému Y. E., nar. XX. X. XXXX.
Výsluchom svedkyne K. B. bolo zistené, že otec dieťaťa je partner svedkyne. Vedú spoločnú domácnosť.
Otec dieťaťa financuje za seba ubytovanie, lieky. Všetko ostatné možno povedať financuje svedkyňa.
Poberá minimálnu mzdu 340 eur mesačne. Okrem príjmu od zamestnávateľa P. M., ktorý jej len dopláca
časť jej príjmu, má pracovnú zmluvu uzavretú so spoločnosťou X. F..E..D.., F. F. X. Ž.. Podľa výplatnej
pásky za október 2012 jej bola vyplatená čistá mzda 309,07 eur. Od nového roku by sa svedkyňa
chcela odsťahovať od otca dieťaťa, ktorému sa zvýšia náklady na ubytovanie. Príjem svedkyne od P. M.
predstavoval od februára 2014 sumu 13,71 eur mesačne.
Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 65080772130 zo dňa 5. 12. 2013 bolo zistené, že otcovi bol
priznaný invalidný dôchodok vo výške 231,50 eur mesačne. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa
17. 6. 2013 bolo zistené, že otec bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 50%. Z oznámenia o výplate dôchodku zo dňa 2. 7. 2014 bolo zistené,
že poisťovňa oznámila otcovi, že z jeho dôchodku sa budú vykonávať exekučné zrážky 98,86 eur.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 24. 11. 2014 naposledy
bol otec dieťaťa evidovaný na úrade práce v období od 1. 2. 2013 do 31. 7. 2013, kedy bol vyradený
na vlastnú žiadosť. V roku 2011 a 2012 nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a
informáciou o invalidite úrad nedisponuje. V roku 2014 nedisponovali voľným pracovným miestom v
odbore stavebníctvo s prihliadnutím na 50% invaliditu. Podľa zmluvy o podnájme otec platí mesačne
88,20 eur za bývanie a elektrinu.
Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 7. 2014 matka
dieťaťa je zaradená do evidencie uchádzačov od 12. 7. 2014. Nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Bola jej
vyplatená dávka v nezamestnanosti za júl 2014 suma 158,10 eur a priemerne mesačne v kalendárnych
mesiacoch od augusta 2014 do októbra 2014 vo výške 242,47 eur. Na základe dohody o pracovnej
činnosti od 1. 9. 2014 bola matke vyplatená čistá mzda 70,11 eur a v októbri 2014 suma 70,11 eur.
Podľa správy zamestnávateľa L. V., P.O. N. zo dňa 24. 11. 2014 bolo zistené, že od 1. 10. 2012 do 31. 5.
2014 bola zamestnaná matka u uvedeného zamestnávateľa. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu
uzatvorenia prevádzky. Priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 454,64 eur. V období od 2. 6. 2014
do 11. 7. 2014 bola matka zamestnaná v spoločnosti V. P. F..E..D.., pričom za jún 2014 jej bola vyplatená
suma 362,22 eur a za júl 2014 suma 125,15 eur. Podľa písomnej správy odbornej lekárky MUDr. X.
M., neurologičky, zo dňa 19. 11. 2014, matka bola vyšetrená na neurologickej ambulancii v roku 2013,
naposledy v septembri 2013, so záverom vzhľadom na pretrvávanie pamäte, vyšetrenie krvi a vylúčenie
ochorenia štítnej žľazy. Pri negatívnych výsledkoch konzultovať psychiatra.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/17/2008-54 bolo zistené, že Rozsudkom súdu
zo dňa 29. 5. 2008 bola uložená povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej G. E. sumou 56,43
eur mesačne od 1. 1. 2008. Súčasne bola uložená povinnosť otcovi platiť výživné na Ľ. Ď., nar. XX. X.
XXXX vo výške 82,98 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10. 7. 2008. Z odôvodnenia rozsudku
bolo zistené, že maloletá G. navštevovala tretí ročník základnej školy. Matka dieťaťa mala tri vyživovacie
povinnosti, jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 311,43 eur. Žila v spoločnej domácnosti s
manželom, ktorého priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 342,83 eur. Otec dieťaťa vykonával
podnikateľskú činnosť, jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2007 predstavoval 144,39 eur. Mal
dve vyživovacie povinnosti. Výdavky na bývanie predstavovali sumu 116,18 eur. Z dôvodu, že tvrdené
výdavky otca boli vyššie, súd vychádzal z predpokladu, že otec má príjem, ktorý zrejme nepriznal. Preto
súd poukázal na priemernú mesačnú mzdu v odbore stavebníctvo za rok 2007 vo výške 516,53 eur.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá a tretia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh otca na
zníženie výživného zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jeho dôvodnosť.
Hmotnoprávnou podmienkou zmeny predchádzajúceho súdneho rozhodnutia je preukázaná zmena
pomerov. Predmetom dokazovania sú preto relevantné okolnosti, ktoré sa zmenili od posledného
rozhodnutia o výživnom tak, že sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Otec
odôvodňoval zníženie svojho príjmu ukončením podnikateľskej činnosti. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, ako aj výslovne otcom tvrdené, že čiastočnú invaliditu si privodil sám nadmernou
konzumáciou alkoholu (podľa tvrdenia samotného otca upil sa skoro k smrti). Uvedená skutočnosť má
výslovne subjektívny charakter a bola privodená nezodpovedným správaním otca maloletého dieťaťa.
Tým bolo vyvrátené tvrdenie v návrhu na zníženie výživného, že ide o objektívny dôvod, pre ktorý došlo
k zníženiu príjmu otca. Na subjektívnom charaktere straty príjmu nemá žiaden vplyv skutočnosť, že
nadmerná konzumácia alkoholu a s tým spojené zdravotné problémy a diagnózy majú v medicíne svoj
názov, číslo a spôsob liečby. Subjektívny dôvod zníženia príjmu na strane otca nemôže byť vyhodnotený
v neprospech maloletého dieťaťa, ktorého odôvodnené potreby rastú a ich zabezpečenie nemôže byť
prenášané výlučne na druhého rodiča a to na matku. Konanie otca ako rodiča a povinnej osoby bolo
preto nevyhnutné vyhodnotiť práve s prihliadnutím na uvedený dôvod straty príjmu, ktorú si sám zavinil
a za ktorú nemôže niesť zodpovednosť maloleté dieťa v podobe zníženia výživného.
Správou úradu práce bolo vyvrátené tvrdenie otca, že k jeho vyradeniu z evidencie na úrade práce
došlo z dôvodu priznania invalidného dôchodku. Úrad výslovne uviedol, že o invalidite otca nemal
žiadnu vedomosť. Podľa správy psychiatričky otec nemá zdravotné problémy s pohybovými orgánmi
a jeho intelektové schopnosti sú priemerné. Mohol by byť zaradený do pracovného procesu, kde
sa vyžaduje jednoduchá fyzická práca. Čiastočné obmedzenia týkajúce sa výkonu určitého druhu
prác boli riešené už v priznaní invalidity a to čiastočnej v rozsahu 50%. V ďalšom rozsahu 50% je
podľa rozhodnutia kompetentného orgánu otec spôsobilý vykonávať zárobkovú činnosť. Keďže úplné
obmedzenie pracovnej spôsobilosti otca nebolo preukázané, nebolo ani možné považovať otca za
pracovne nespôsobilého. Skutočnosť, že podľa správy úradu práce v roku 2014 nebolo voľné pracovné
miesto s prihliadnutím na 50% invaliditu, nezbavuje otca zodpovednosti za privodenie si tejto čiastočnej
invalidity. Ak by si otec dieťaťa nebol privodil pokles príjmu nadmernou konzumáciou alkoholu, bol by
mal naďalej príjem z výkonu zárobkovej činnosti. Svojím konaním sa otec vzdal v neprospech dieťaťa
takéhoto majetkového prospechu, na ktorú skutočnosť podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine bol súd povinný
prihliadať. V prípade, ak by súd návrhu na zníženie výživného vyhovel, odobril by negatívne správanie
otca ako rodiča a povinnej osoby vo vzťahu k plneniu si zákonnej vyživovacej povinnosti.
Nemožno prehliadať, že otcovi odbudla jedna vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi vo výške 82,98
eur. Má len jednu vyživovaciu povinnosť, na rozdiel od matky, ktorá má dve vyživovacie povinnosti. Pre
súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Bolo preto potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že
otec žije v spoločnej domácnosti s ďalšou zárobkovo činnou osobou, ktorá otcovi finančne pomáha. Na
rozdiel od matky dieťaťa, ktorá žije s dvoma maloletými deťmi a napriek svojim nepriaznivým sociálnym
pomerom, keďže je nezamestnaná, musí zabezpečiť ich existenčné potreby. V porovnaní s posledným
rozhodnutím o výživnom došlo k zníženiu výdavkov otca na bývanie, ako aj výdavkov na domácnosť,
keďže už nežije sám.
Vykonaným dokazovaním bolo vyvrátené tvrdenie otca, že došlo k zvýšeniu životnej úrovne matky.
Naopak, matka dieťaťa je v súčasnej dobe nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti, ktorá spolu
s príjmom na základe dohody o pracovnej činnosti predstavuje mesačne 312,58 eur. V porovnaní s
posledným rozhodnutím o výživnom nedošlo k zvýšeniu jej príjmu. To, že sa matka maximálne snaží
mať príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý je však stále nízky, nemožno vyhodnotiť v jej neprospech.
Zabezpečuje maloletej dcére všetky odôvodnené potreby, vrátane bývania. Jej príjem v období do mája
2014 vo výške 454,64 eur nemožno vyhodnotiť spôsobom, že z tohto príjmu bolo v jej možnostiach
zvyšovať životnú úroveň v budúcnosti. Pri dvoch vyživovacích povinnostiach má uvedený príjem
jednoznačne spotrebný charakter. Aktuálny príjem matky od júla 2014, je však podstatne nižší.
Skutočnosť, že matka sa aj usiluje zabezpečiť dieťaťu základný životný štandard, v dôsledku čoho má aj
výdavky, spláca úver a pôžičku, nemožno vyhodnotiť v jej neprospech. Otec dieťaťa sa dlhodobo správa
pasívne, bez snahy o nadobudnutie vlastného bývania alebo akéhokoľvek majetkového prospechu
vlastnou aktivitou. Matka sa o maloletú dcéru stará dlhodobo výlučne sama, v tomto smere otec matke
taktiež žiadnym spôsobom nepomáhal, nepodieľal sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Znížením
výživného by tak došlo k úplnému presunu všetkých rodičovských povinností na matku a tým k akceptácii
pasívneho prístupu otca v plnení si rodičovských povinností a preferovaniu jeho subjektívnych problémov
a záležitostí pred objektívnymi potrebami maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na príjem matky, ktorá je
aktuálne nezamestnaná, nie je ani možné, aby financovala rodinu plnoletého syna. Na zabezpečenie
príjmu vynakladá matka maximálne úsilie, čo sa prejavuje jej zdravotnými problémami, ktoré však na
rozdiel od zdravotných problémov otca majú odlišný pôvod a príčiny.
Pri posudzovaní zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom bolo nevyhnutné prihliadať
aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré rastie, vyvíja sa a adekvátne tomu sa zvyšujú
aj jeho odôvodnené potreby. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá navštevovala tretí
ročník základnej školy. V súčasnej dobe je študentkou strednej odbornej školy, s čím sú nepochybne
spojené podstatne zvýšené výdavky na všetky odôvodnené potreby dieťaťa, t.j. stravu, ošatenie, obuv,
náklady spojené so štúdiom, v danom prípade aj zabezpečením praktickej výučby. Len výška samotného
stravného v školskej jedálni predstavuje 21 eur mesačne, pričom otec navrhoval znížiť výživné na
minimálnu sumu 27 eur. Podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletej jednoznačne preukazujú
dôvod pre zvýšenie výživného. Tým, že matka nepodala návrh na zvýšenie výživného, a teda nedošlo k
zvýšeniu výživného, ponechaním doposiaľ určeného výživného 56,43 eur mesačne, je výživné fakticky
znížené (vzhľadom na všetky odôvodnené potreby dieťaťa).
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že finančný problém u otca spôsobilo exekučné konanie,
keď zrážky z jeho dôchodku predstavujú 42,43 eur mesačne. Tieto zrážky zaostalého výživného sa
zrážajú popri bežnom výživnom. Uvedená skutočnosť však nemôže byť dôvodom zníženia výživného,
keďže opäť bola zapríčinená otcom v dôsledku dlhodobého neplnenia si vyživovacej povinnosti, v
dôsledku čoho vymáhaný dlh predstavoval v marci 2014 sumu 1.500 eur. Pokiaľ je matka nezamestnaná,
je aj povinnosťou otca prispievať na výživu dieťaťa. Preto nemôže byť hodnotené v neprospech matky,
pokiaľ sa domáha aj platby zročného výživného, pričom výška zrážok by mala byť určená v súlade s
príslušnými právnymi predpismi.
Na strane otca v spolupráci s odborníkmi a blízkou osobou by malo dôjsť k zmene pasívneho postoja na
úroveň snahy, akú prejavuje aj matka dieťaťa a v rámci jeho možností docieliť zvýšenie príjmu. Výdavky
otca neboli sporné, pričom výdavky za lieky súvisia práve s vyššie uvedenou príčinou ochorenia otca.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať aj
bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.