Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713202677
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713202677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,právnezastúpenéhoadvokátskou
kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti odporcovi C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I.,
Y. XXXX/XX, právne zastúpenému advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom W., J. Y. X/A, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu - Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Prešov, Námestie Legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného (taktiež) JUDr. Andrejom Cifrom,
o zaplatenie 799,33 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Martin č. k. 8C/147/2013-83 zo dňa 26.novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúdu potvrdzuje vovýrokuozamietnutínávrhunavrhovateľavcelomrozsahu.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že

navrhovateľ je p o v i n n ý titulom náhrady trov prvostupňového konania, predstavujúcich trovy
právneho zastúpenia, zaplatiť odporcovi sumu 59,26 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andrea
Cifru;

vedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcunáhradutrovprvostupňovéhokonania nepriznáva.

Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa. Vychádzal z toho,

že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je zmluvou podľa zákona
č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,pričomdňa16.9.2008bolavyhlásenásplatnosťpohľadávok
z nej vyplývajúcich. Dňom 17.9.2008 tak začala plynúť trojročná všeobecná premlčacia doba, ktorá
uplynula 16.9.2011. Následne okresný súd akceptoval námietku premlčania vznesenú procesnou
stranou odporcu (najskôr vedľajším účastníkom na jeho strane, následne i samotným odporcom).

Okresný súd sa osobitne zaoberal i argumentáciou navrhovateľa, že odporca uznal uplatňovaný
záväzok. V súvislosti s podpísaním dohody o uznaní dlhu zo dňa 14.8.2012 konštatoval, že táto je

neplatná, lebo je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predstavuje
i nekalú obchodnú praktiku. Ide totiž o formulár vopred pripravený veriteľom, keď odporca žiadnym
spôsobom nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah a účelom takejto dohody bolo (výlučne) zhoršiť zmluvné
postavenie spotrebiteľa. V súvislosti s ďalšou dohodou o úhrade pohľadávky v splátkach z 2.10.2009okresný súd uviedol, že v danom čase ešte predmetná pohľadávka nebola postúpená na navrhovateľa
a tento nepredložil ani „plnú moc“, na základe ktorej by bol oprávnený takýto úkon v mene pôvodného
veriteľa vykonať. Zároveň v dohode z 2.10.2009 nie je pohľadávka riadne špecifikovaná, osobitne jej

právny titul. Okresný súd zdôraznil, že ak navrhovateľ tvrdí, že táto dohoda bola platne uzavretá (čím by
sa okrem iného „predlžila“ premlčacia lehota), nebolo potrebné uzatvárať dohodu o uzavretí splátkového
kalendára o uznaní záväzku z 14.8.2012, v ktorej sa - navyše - opätovne uvádza vedomosť o premlčaní
dlhu.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore neúspešnému navrhovateľovi uložil v zmysle §

142 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane trovy konania
(spolu) vo výške 447,88 eur, ktorú sumu konkrétne zdôvodnil vymedzením jednotlivých úkonov právnej
služby, vrátane súvisiacich hotových výdavkov a ich posúdením v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Zdôraznil, že úkony vedľajšieho účastníka prispeli k úspechu odporcu v spore.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené v plnom rozsahu alebo jeho zrušenia a vrátenia

veci na ďalšie konanie. Poukazoval prioritne na uznanie dlhu zo strany odporcu v dohode z 14.8.2012,
v ktorej síce nie je určená výška splátok (odporca žiadal neprimerane nízke splátky), avšak navrhovateľ
sa nebráni plneniu dlhu aspoň čiastočne. Mal za to, že predmetná dohoda obsahuje všetky zákonné
náležitosti, nie je formulačne komplikovaná a ani rozsiahla. Odporca v nej potvrdil, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a o následkoch s tým spojených; uznaním dlhu sa v konečnom dôsledku jeho situácia ako

dlžníka zlepšila. Súčasne však navrhovateľ tvrdil, že na to, aby nastali účinky spojené s uznaním práva
podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní
dlhu. Uvádzal, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. nemožno stotožňovať s uznaním dlhu
podľa § 558 Obč. zák. Z daných dôvodov sa odporca nemôže (úspešne) brániť námietkou premlčania. V
tejto súvislosti dodal, že aj ochrana spotrebiteľa nemá byť bezbrehá, k čomu najmä spôsob hodnotenia

dôkazov okresným súdom v prejednávanom prípade smeruje.

Odvolateľ nesúhlasil ani so zaviazaním na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.
Nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže úlohou (už) samotného združenia je
ochranaspotrebiteľavspotrebiteľskýchsporoch.Jezrejmé,žezdruženievstupujedomnožstvasúdnych
konaní bez znalosti veci, pričom viaceré procesné podania nadbytočne opakuje. Navrhovateľ bol toho

názoru, že paušálny vstup združenia do konaní „len zbytočne navyšuje trovy konania“; vyslovil pritom
domnienku, že združenie zrejme zneužíva svoje právne postavenie, lebo jeho cieľom nie je poskytnúť
kvalifikovanú obranu práva spotrebiteľovi, ale získať finančné prostriedky vo forme trov právneho
zastúpenia. Odvolateľ mal taktiež za to, že jednotlivé úkony právnej služby uplatňované vedľajším
účastníkom neboli ani účelne vynaložené. Na podporu svojich tvrdení označil viaceré rozhodnutia súdov,

resp. z nich citoval.

Odporca a vedľajší účastník žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. V rozsiahlom podaní poukazovali
predovšetkým na všeobecnejšie súvislosti spotrebiteľskej ochrany, osobitne v sporoch s navrhovateľom,
pričom sa vyjadrovali aj k otázkam, ktoré v súdenej veci vôbec neboli riešené. Dotknuté podanie tak
svojim charakterom v prevažnej miere predstavuje nielen o neúčelný úkon právnej služby z hľadiska

náhrady trov konania, ale i podanie zbytočne zneprehľadňujúce prebiehajúce súdne konanie ako celok.
Úlohou konajúcich súdov totiž nie je v niekoľkostranových podaniach účastníkov doslova pátrať po
argumentoch, ktoré sa týkajú konkrétnej prejednávanej veci.

Odporca a vedľajší účastník zhodne s okresným súdom považovali (vo všeobecnosti) dohodu o uzavretí
splátkového kalendára o uznaní dlhu za odporujúcu dobrým mravom. Ide o vopred pripravený formulár,

ktorý obsahuje jednostranné i dvojstranné právne úkony a práve pre „predformulovaný“ obsah možno
mať vážne pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle dlžníka/spotrebiteľa.

Vedľajší účastník osobitne uviedol, že priznanie mu náhrady trov konania je plne dôvodné. Odmietnutie
vedľajšiemu účastníkovi/združeniu práva na náhradu trov by de facto znamenalo nemožnosť reálnej
ochrany spotrebiteľov združením na súdoch. Zdôraznil, že činnosť vedľajšieho účastníka, vrátane

kvalifikovaného zastúpenia advokátom, prispieva k dôslednej ochrane práv spotrebiteľa.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok potvrdil v meritórnej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti o trovách

prvostupňového konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

V súdenej veci je nesporné, že návrh na začatie konania bol podaný po uplynutí viac ako troch rokov
po vyhlásení splatnosti úveru/pohľadávky, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok. Z hľadiska
meritórneho rozhodnutia, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, je rozhodujúcim záver, či zo
strany odporcu došlo k (platnému) uznaniu dlhu, čím by sa premlčacia lehota „predĺžila“ a nároku

navrhovateľa by bolo možné poskytnúť súdnu ochranu.

V návrhu na začatie konania navrhovateľ tvrdil, že k takémuto úkonu odporcu došlo v rámci Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu z 14.8.2012 (č.l. 8). Na pojednávaní dňa 26.11.2013 už
argumentovaldohodouoúhradepohľadávkyvsplátkachz2.10.2009(č.l.69vspojenísč.l.66-67).Hoci
sa jedná o zásadnú zmenu v skutkových tvrdeniach, navrhovateľ predmetný rozpor nijako neozrejmil.

Záver prvostupňového súdu o tom, že dotknutou dohodou nedošlo k uznaniu záväzku je plne

zodpovedajúci stavu veci; vrátane súvisiacej argumentácie - najmä nepreukázanie oprávnenia
navrhovateľa v danom čase v predmetnej záležitosti konať za veriteľa, či nevymedzenia právneho
titulu/dôvodu dlhu v samotnej dohode. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že hoci malo ísť podľa
navrhovateľa prioritne o dohodu o splátkach, samotný splátkový kalendár - ako súčasť dohody - nebol
odporcom podpísaný.

V odvolaní navrhovateľ opätovne (opätovne bez akéhokoľvek zdôvodnenia zmeny skutkového základu)
v danej spojitosti zdôrazňuje Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu z 14.8.2012.
Taktiež v tejto dohode, hoci opäť malo ísť prioritne o umožnenie dlžníkovi splácať dlh v splátkach, nie
je uvedená žiadna výška, periodicita, či iný termín splátok. Nadväzne je plne dôvodným konštatovanie
okresného súdu, že účelom dotknutej dohody bolo (výlučne) zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa.

Uvedené samo o sebe v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. predstavuje konanie rozporné s dobrými
mravmi, čím je tento právny úkon neplatný (§ 39 Obč. zák.).

Z daného titulu je rozhodnutie okresného súdu vo veci samej správne, keďže náležite prihliadol na
vznesenú námietku premlčania.

Nad bezprostredný rámec zásadného právneho posúdenia krajský súd dodáva niekoľko poznámok.

Odvolateľ bližšie nereaguje na konkrétnosti súdenej veci; osobitne na existenciu dvoch dohôd o uznaní
dlhu z toho istého záväzku. V priebehu konania pritom každú z nich označoval za platnú a plne súladnú
zo zákonom, čo je (logicky) vecne nemožné/nesprávne. Neopodstatnené (aj bez vyššie popísaných
nedostatkoch oboch dohôd) sú tvrdenia odvolateľa o zlepšení postavenia odporcu v súvislosti s
dohodami o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Umožnenie navrhovateľovi/veriteľovi

zásadne dlhšiu dobu (o niekoľko rokov) na súde uplatňovať dlh proti odporcovi totiž nie je kompenzovaný
(a to ani čiastočne) žiadnym benefitom, či protiplnením zo strany veriteľa.

Zároveň je nesporné, že (aj) dohoda z 14.8.2012 bola formulárového charakteru a bola vopred
pripravená výlučne navrhovateľom. Jej súčasťou sú viaceré jednostranné úkony i dvojstranné úkony,
ktoré môžu, ale aj nemusia v konkrétnom prípade nastať. V texte dohody sú uvádzané na viacerých

miestach možné alternatívy bez vymedzenia, ktorá v konkrétnom prípade platí. Rozhodne preto
neobstojí ani tvrdenie odvolateľa, že formulácia predmetného úkonu nie je komplikovaná.

V otázke náhrady trov konania odvolací súd prioritne vychádzal z kritéria účelnosti vynaložených trov
(§ 142 O.s.p.), ktoré kritérium je rozhodujúce pri priznávaní náhrady trov konania jednotlivým - v konaní
zainteresovaným - subjektom. Posúdenie uplatňovaných trov prostredníctvom tohto základného kritéria

musí predchádzať eventuálne posúdenie ich (ne)priznania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. t.j. z hľadiska
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Účelnosť vynaložených trov je pritom potrebné posudzovať vo
svetle okolností každého jednotlivého súdeného prípadu.Odmenu za úkony právnej služby poskytnuté vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu jeho právnym
zástupcom v súdenej veci nemožno kvalifikovať ako účelne vynaložené trovy. Je nepochybné, že takmer
absolútne totožné podanie v súvislosti s oznámením vstupu do konania i (následným) podaním odporu

proti platobnému rozkazu vedľajší účastník predložil/predkladá vo veľkom množstve ďalších obdobných
súdnych sporov. Je preto plne dôvodným záver, že vo svojej podstate ide len o „vpísanie“ údajov
napr. o označení veci, účastníka, výšky uplatňovanej istiny, termínoch pojednávania, a pod. do vopred
pripraveného textu. Takúto činnosť rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú, ktorá by
bola vyžadovala úplne právnické vysokoškolské vzdelanie, vrátane príslušnej advokátskej praxe. Jedná

sa totiž o bežné administratívne úkony, ktoré vedľajší účastník - ako občianske združenie kreované
práve na ochranu práv spotrebiteľa - je spôsobilé vykonať samostatne a bez akýchkoľvek zásadnejších
problémov.

Navyše, po prevzatí zastupovania právnym zástupcom vedľajšieho účastníka aj zastúpenia
bezprostredne odporcu (dňa 26.11.2013 - č.l. 65), osobitne s poukazom na absolútnu identickosť
vyjadrení/podaní v mene účastníka a v mene vedľajšieho účastníka, sa stalo ďalšie zastupovanie

vedľajšieho účastníka kvalifikovaným právnym zástupcom úplne nedôvodným/neúčelným. Krajský súd
preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu prvostupňových trov nepriznal.

Vo vzťahu k širším súvislostiam, na ktoré v rozoberaných súvislostiach poukazujú tak odvolateľ, ako
i vedľajší účastník, krajský súd dodáva, že hľadisko účelnosti trov právneho zastúpenia v prípade
zastupovania vo väčšom množstve totožných prípadov (relevantným je už počet dosahujúci niekoľko

desiatok) uplatňuje štandardne vo svojej rozhodovacej činnosti. To znamená, že rovnako posudzuje
účelnosť trov právneho zastúpenia (okrem iného) u dodávateľov i u spotrebiteľov, pričom základom je
vedomosť, predovšetkým z vlastnej rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p), o početnosti argumentačne
totožných úkonov právnej služby, v rámci ktorých sa iba obmieňajú údaje o jednotlivých účastníkov, o
spisových značkách súdneho konania, o označení zmlúv, o časových údajoch a pod. Inými slovami, o

náhrade trov vedľajšieho účastníka rozhoduje odvolací súd na základe tých istých východísk a záverov,
ako o náhrade trov (samotných) účastníkov konania.

Súčasne je žiaduce uviesť, že krajský súd „nerozporuje“ oprávnenie vedľajšieho účastníka na náhradu
trov konania (samozrejme, účelne vynaložených), ani oprávnenie dať sa zastupovať v spore advokátom.
Považuje však za potrebné poznamenať, že právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane

a právo na náhradu trov konania s tým spojených na strane druhej, sú práva ktoré úzko síce súvisia,
avšak sú založené na iných základoch. Súd nemôže rezignovať na posudzovanie účelnosti nákladov
právneho zastúpenia len z toho titulu, že účastník konania pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo
na právnu pomoc.

Predmetné východisko spojitosti práva na právnu pomoc a účelnosti trov právneho zastúpenia bolo

významnéajprizmenevýrokurozsudkuokresnéhosúduonáhradetrovvovzťahumedzinavrhovateľom
a odporcom. Krajský súd za účelne vynaložené trovy odporcu v prvostupňovom konaní považoval dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a zastupovanie na pojednávaní dňa 26.11.2013).
Vzhľadom na hodnotu sporu 799,33 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. tarifná odmena
advokáta za jeden úkon činí 51,45 eur. Popri odmene má advokát nárok na tzv. režijný paušál (§ 16 ods.

3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) - v roku 2013, kedy boli úkony právnej služby poskytnuté, išlo o sumu 7,81 eur.
Celkovo sa tak jedná o čiastku 118,52 eur (2x51,45 + 2x7,81). Podľa § 13 ods. 2 označenej vyhlášky
sa však základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb. Obdobný režim sa viaže aj k režijnému paušálu, ktorý je bezprostredne naviazaný
na takýto spoločný úkon. Nadväzne vo vzťahu k odporcovi účelne vynaložené trovy predstavujú sumu

59,26 eur. Na uvedenom závere nič nemení fakt, že vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná
nebola; rozhodujúcim je to, že sa jednalo o spoločné úkony právnej služby.

Odvolací súd neakceptoval ani uplatňované (súvisiace) hotové výdavky advokáta/ /právneho zástupcu
odporcu.Pokiaľsaúčastníkrozhodnevyužiťprávneslužbyadvokáta,ktoréhosídloje(značne)vzdialené
od sídla konajúceho súdu; až tak, že náhrada hotových výdavkov zásadne prevyšuje odmenu za

samotný úkon právnej služby (v súdenej veci aj pri zohľadnení pripadnutia 1 hotových výdavkov
na vedľajšieho účastníka ide takmer o dvojnásobok), uvedené nemôže byť pripočítané na ťarchu
protistrany. Takéto neúčelné trovy, resp. ich časť znáša nadväzne priamo zastúpený; v prejednávanomprípade odporca. Krajský súd zdôrazňuje, že ani z hľadiska charakteru súdenej veci a jej skutkových,
resp. právnych osobitostí niet dôvodu trvať na tom, aby zástupcom účastníka bol len jediný advokát.
To znamená, aby napríklad nebola využitá substitúcia v zastúpení (advokátom pôsobiacim v sídle

konajúceho okresného súdu), s ktorou (substitúciou) navyše klient/ /účastník priamo v udelenom
plnomocenstve výslovne súhlasil. Takýto prístup korešponduje s aktuálnou súdnou praxou vyjadrenou
napr. v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 736/12 z 2.10.2013 (dotknutá právna úprava v SR a
v ČR je principiálne rovnaká - pozn. odvolacieho súdu).

V dôsledku uvedeného krajský súd zmenil napadnutý rozsudok v časti o trovách prvostupňového

konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi
sumu 59,26 eur.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ - nebol v rozhodujúcej časti (vo veci samej) vôbec úspešný, preto podľa § 142
ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu odvolacích trov. Posúdením rozsahu
úspechu vo výroku o prvostupňových trovách sa krajský súd bližšie nezaoberal. Pre súvisiacu odvolaciu

argumentáciu navrhovateľa totiž v plnom rozsahu platia vyššie rozoberané východiská a závery o
neúčelnosti trov právneho zastúpenia pri vykonaní úkonu účastníka, ktorý je takmer identický vo vyššom
počtesporovýchvecíamenenésúlenúdajeokonajúcomsúde,ospisovýchznačkáchsúdnehokonania,
o protistrane a pod.

Odvolacie trovy odporcu i vedľajšieho účastníka na jeho strane krajský súd (ako už je konštatované

vyššie; v rámci opisu dotknutého vyjadrenia) rovnako vyhodnotil ako neúčelné.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.