Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/64/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229688
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6111229688.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Križanovej členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej
veci žalobcu Intersol spol. r. o. so sídlom tř. Spojencü, Olomouc, Česká republika, IČO:47 671823
právne zast. Patakyová, Bartová, Kovácsová, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom J. M. Hurbana
2, Nové Zámky, IČO:36 855 197 proti žalovanému N-POWERS, s. r. o., so sídlom Horná 54, Banská
Bystrica, IČO:36 057 436 o zaplatenie 10.508,07 eur s príslušenstvom o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/56/2012-314 zo dňa 17. 10. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/56/2012-314 zo dňa 17. 10. 2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 10.508,07 eur s príslušenstvom a k náhrade trov vo výške 630,--eur a trov právneho
zastúpeniu vo výške 3.881,15 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny
vo výške 10.508,07 eur s príslušenstvom voči odporcovi. Žalobca ako zahraničná právnická osoba so
sídlom v Českej republike so žalovaným (Slovenská právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike)
uzavrel kúpnu zmluvu v ústnej forme ohľadom predaja kamennej soli pre priemyselné účely, krajina
pôvodu:Ukrajina do miesta dodania tovaru Čierna nad Tisou. Žalobca v súlade s obsahom zmluvy a na
základe objednávky žalovaného riadne a včas dodal v dňoch 11. 12. 2010 a 14. 12. 2010 objednaný
tovar v celkovom množstve 450000 kg tak ako je to špecifikované v dodacích listoch a vo faktúre č.
4100068 zo dňa 15. 12. 2010 splatnej 11. 1. 2011 vystavenej v sume 11.925,--eur. Tovar bol žalobcom
v zmysle zmluvy dodaný do prekládkovej železničnej stanice Čierna nad Tisou. Žalovaný tovar v mieste
dodania bez výhrad prevzal a následne tovar preložil do iných vagónov za účelom ich ďalšej prepravy.
Následne žalovaný písomnou reklamáciou zo dňa 7. 1. 2011 reklamoval tovar z dôvodu, že bol dodaný v
nevyhovujúcej kvalite so zvýšenou vlhkosťou, v dôsledku čoho žalovaný tovar nemohol vyložiť z vagónov
a vznikla mu tým škoda vo výške 10.508,07 eur, ktorú vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 2011/111/30
zo dňa 16. 3. 2011. Zároveň žalovaný jednostranným zápočtom zo dňa 16. 3. 2011 započítal na
pohľadávku žalobcu vo výške 11.925,--eur nárok na náhradu škody v zmysle ním vystavenej faktúry vo
výške 10.508,07 eur a rozdiel medzi týmito pohľadávkami vo výške 1.416,93 eur uhradil dňa 24. 3. 2011
na účet žalobcu. Žalobca reklamáciu žalovaného zamietol, a to písomným oznámením zo dňa 11. 1.
2011. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ak došlo k znehodnoteniu tovaru, došlo to až po prechode
nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho v súlade s ust. § 455 Obch. zák. ČR, za čo žalobca
nenesie zodpovednosť. Právomoc a príslušnosť súdu odôvodňuje žalobca od čl. II. ods. 1 Nariadenia
č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pričom
uviedol, že v danom prípade nedošlo k voľbe právneho poriadku, ktorý sa má určiť podľa dohovoru
zmluva o predaji, ktorý má určiť podľa dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky č. 334/01,

pričom v zmysle čl. IV. ods. 1 písm. a/ sa zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom obvyklého
pobytu predajcu, t. j. právom ČR.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci konania
si dohodli miesto dodania - Čierna nad Tisou a nie logistické centrum Zohor, z ktorého dôvodu bol
žalovaný v zmysle ust. § 427 ods. 1 Obch. zák. povinný vykonať jeho prehliadku v danom mieste,
keďže táto je zákonným predpokladom uplatnenia si nárokov z vád tovaru. V súlade s ust. § 427 ods.
3 Obch. zák. si potom žalovaný mohol uplatniť nároky z vád tovaru len v prípade, ak preukáže, že tieto
vady mal tovar v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, t. j. prevzatím tovaru žalovaným
prostredníctvom spoločnosti ARGO SLOVAKIA, s. r. o. Poprad v mieste dodania, t. j. v Čiernej nad
Tisovu. Podľa záveru súdu prvého stupňa žalovaný nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by
preukázal tú skutočnosť, že tovar dodaný žalobcom bol v tom čase dodania tovaru na hranicu, t. j.
v mieste dodania Čierna nad Tisou vadný, nepreukázal svoje tvrdenia o vadnosti tovaru, preto súd k
týmto námietkam neprihliadol. Takisto súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť aplikácie na
danný prípad ust. § 427 ods. 2 Obch. zák., keďže objednávka neobsahuje ustanovenia o povinnosti
odoslať tovar predávajúcim, t. j. žalobcom. Súd sa pritom stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu,
že v prípade, že žalobca mohol dosiahnuť uspokojenie uplatnením si nárokov z vád, predovšetkým
nárokom na zľavu z ceny, čo neúčinné, nemožno náklady.... vo faktúre, ktorou si uplatnil voči žalobcovi
svoj nárok nahrádzať uplatnením si nároku na náhradu škody, ktorý s touto faktúrou fakturoval. Súd
ďalej konštatoval, že žalovaný k jednotlivým položkám tvoriacim škodu žalovaného nepredložil žiaden
hodnoverný listinný dôkaz, napriek uloženej povinnosti súdom. Nakoľko súd z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobca bol povinný dodať tovar žalovanému do ČOP štátna hranica Čierna
nad Tisou, ktorú povinnosti žalobca aj splnil, tovar do tejto stanice bol dodaný v dohodnutej kvalite
bez vád, (keďže žalovaný nepreukázal opak) v mieste dodania ďalšie nakladanie s tovarom vrátane
jeho preclenia prekládky aj ďalšej prepravy do miesta určenia stanoveného žalovaným zabezpečovala
spoločnosť ARGO SLOVAKIA, s. r. o. na základe zmluvného vzťahu so žalovaným a v mieste dodania
tovaru v Čiernej nad Tisou prešlo nebezpečenstvo škody na tovare na žalovaného. Súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej istiny 10.508,07 eur žalobcovi. V súlade s ust.
§ 511 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ČR súd prvého stupňa priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania
uplatnené v žalobe a keďže si ich uplatnil v správnej výške riadne a včas, vyhovel žalobe i v tejto časti.
Ďalšie dokazovanie vo veci doplnenie dokazovania na návrh žalovaného nepripustil, a to z dôvodov
uvádzaných žalobcom na pojednávaní uskutočnenom dňa 17. 10. 2013 ako i vzhľadom na to, že
doterajšie konanie bolo postačujúc na to, aby súd mohol rozhodnúť v danej veci. O trovách konania súd
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
630,--eur za zaplatený súdny poplatok a 3.881,15 eur za trovy právneho zastúpenia.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s p. žalovaný. V odvolaní
uviedol, že uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu len ústnou formou ohľadom dodávky kamennej soli,
pričom došlo najmä k skráteniu lehoty dodania na 30 dní od zaslania objednávky a miestom určenia bolo
logistické centrum Zohor, nakoľko u žalovaného došlo k zmene distribúcie tovaru ďalším odberateľom.
Objednávka bola zaslaná žalobcovi dňa 2. 11. 2010 a tovar bol zo strany žalobcu dodaný s omeškaním
len do železničnej stanice Čierna nad Tisou dňa 11. 12. 2010, 12. 12. 2010 a 14. 12. 2010. Podľa názoru
odberateľa nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný tovar v prekládkovej stanici Čierna
nad Tisou bez výhrad prevzal. Súd sa nezaoberal výpoveďami Y.. N. a štatutárneho zástupcu žalovaného
v tom, že tieto zhodne potvrdili, že železničná stanica Čierna nad Tisovou je len miestom prekládky
tovaru, je to uzavretý colný priestor, kde je absolútne vylúčené tovar 450 ton kamennej soli prehliadať
fyzicky. Je to technicky nemožné, tovar sa v uvedenom priestore preberá len administratívne. Poukázal
na skutočnosť, že tovar si mohol fyzicky prevziať a skontrolovať až na mieste jeho vykládky v logistickom
centre Zohor, kde zistil, že z titulu od cca 300 % zvýšenej vlhkosti kamenná soľ zamŕza a nebolo možné
ju vyložiť. Ďalej uviedol, že aj keď v minulosti mali sporové strany medzi sebou uzavretú písomnú zmluvu,
kde bolo uvedené ako miesto dodania ukrajinsko-slovenská hranica prechodová stanica Čierna nad
Tisou súd nemôže od tejto skutočnosti odvíjať zmluvné podmienky, za ktorých vznikol a ktorými sa
spravoval nový vzťah medzi sporovými stranami, ktorý vznikol na základe objednávky č. 07/2010 zo dňa
2. 11. 2010. Zároveň súd odôvodňuje svoje rozhodnutie ohľadom uznania prechodu nebezpečenstva
vzniku škody na žalovaného v zmysle parity DAF, čop - Čierna nad Tisou, čo v medzinárodnom obchode
pre akýkoľvek druh dopravy znamená dodanie na hranicu - dohodnuté miesto. Ako súd uviedol, na
strane 10 rozsudku tento text objednávky koncipoval sám žalovaný. Podľa jeho názoru súd sa mal

zaoberať tým, či takéto ujednanie bolo pre zmluvné strany vôbec možné a zrealizovateľné a či je platné
a účinné. Svedkovia zhodne potvrdili, že v prekládkovej stanici Čierna nad Tisou je absolútne nemožné
tovar prezrieť a prevziať, žalovaný vedel a mohol zistiť, že tovar došiel, tento mohol prvýkrát fyzicky
nakladať a v logistickom center Zohor. Zdôraznil, že keď posypovú soľ vôbec v Čiernej nad Tisou preložili
neznamená, že nemala vady, nakoľko ako svedkovia potvrdili, tam sa tovar prekladá veľkými radlicami,
to znamená, že sú schopní predložiť, rozdrviť aj ľad. Len v Zohori bol žalovaný schopný fyzicky a reálne
zistiť, že soľ od žalobcu vykazovala vysokú mieru vlhkosti, to znamená, že bola kvalitatívna chyba soli a
jej následkom bolo zamrznutie soli. Ďalej nesúhlasil žalovaný s tvrdením súdu, že si tovar nereklamoval.
Prvá písomná reklamácia bola zo dňa 3. 1. 2011, ďalšia zo dňa 7. 1. 2011, na to žalovaný musel riešiť
problém so zamrznutou soľou a taktiež boli vianočné sviatky, tak táto reklamácia bola vykonaná včas a
riadne. To, že v rámci textu reklamácie použil výraz náhrada škody nemožno považovať za neuplatnenie
si reklamácie, pretože určite je potrebné vychádzať z celého textu a najmä z úmyslu žalovaného. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, resp.
aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že ohľadom prechodu nebezpečenstva
škody na tovare súd dospel k správnemu záveru, že prechod nebezpečenstva škody na tovare sa riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka, z ktorého ustanovenia § 457 ods. 1 vyplýva, že na kupujúceho
prechádza nebezpečenstvo škody na tovare, jeho odovzdaním dopravcovi v tomto mieste. Ak kúpna
zmluva zahrňuje povinnosť predávajúceho odoslať tovar, avšak predávajúci je povinný predať tovar
dopravcovi v určitom mieste prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, keď tovar je
odovzdaný prvému dopravcovi pre prepravu do miesta určenia. Skutočnosť, že predávajúci nakladá
s dokladmi vzťahujúcimi sa k prepravovanému tovaru nemá vplyv na prechod nebezpečenstva škody
na tovare. Nebezpečenstvo škody na tovare prešlo zo žalobcu na žalovaného momentom odovzdania
tovaru špedičnej spoločnosti AGRO SLOVAKIA, s. r. o., t. j. v mieste dodania na ukrajinsko-slovenskej
hranici Čierna nad Tisou. Z uvedeného dôvodu neobstojí argument žalovaného, že Čierna nad Tisou
je prekládkovým miestom, do ktorého nemá žalovaný fyzický prístup, a preto nie je možné vykonať
kontrolu tovaru. Prekládka tovaru a jeho ďalšiu prepravu pre žalovaného na základe jeho objednávky
a na jeho náklady vykonávala prepravná spoločnosť AGRO SLOVAKIA, s. r. o., ktorá jediná bola
oprávnená nakladať s tovarom v mieste prekládky tovaru, a ktorá si za tieto služby účtuje cenu služieb
a je za tovar od momentu jeho prevzatia zodpovedná a znáša nebezpečenstvo škody na tovare v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich prepravnú zmluvu. Žalovaný mal možnosť
vykonať prehliadku tovaru v mieste prechodu nebezpečenstva škody na tovare práve prostredníctvom
špedičnej spoločnosti. Momentom dodania tovaru v Čiernej nad Tisou žalobca nemal viac možnosti ani
povinnosť dbať o to, ako je s tovarom ďalej nakladané, preto je vylúčená akákoľvek jeho zodpovednosť
za poškodenie tovaru, ku ktorému po jeho prevzatí, resp. prechode nebezpečenstva škody na tovare a
žalovaného mohlo dôjsť. Žalovaný v odvolaní ďalej tvrdil, že tovar nebol dodaný v požadovanej kvalite,
o čom však počas konania nepredložil žiadny dôkaz. Vzhľadom na prechod nebezpečenstva škody na
tovare na žalovaného v Čiernej nad Tisou dôkaz o vlhkosti soli, ktorá bola meraná v logistickom centre
Zohor nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu ku kvalite tovaru v mieste dodania v Čiernej nad Tisou.
Ďalej podľa jeho názoru nemožno súhlasiť ani s tvrdeniami žalovaného ohľadom riadnej reklamácie
tovaru. Žalovaný oznámil skutočnosť, že v logistickom centre Zohor bola nameraná zvýšená vlhkosť soli,
ktorú nie je v dôsledku zmrazenia možné preložiť do iných vagónov dňa 7. 1. 2011, t. j. takmer mesiac po
prechode zodpovednosti škody na tovare na žalovaného. Oznámenie žalovaného nevykazovalo znaky
riadnej reklamácie, nakoľko žalovaný v ňom neuplatňuje žiadne zo svojich nárokov podľa ust. § 437
ods. 1 Obch. zák. Argumentácia žalovaného ohľadom potreby vychádzať pri výklade z výrazu náhrady
škody z textu a úmyslu žalovaného neobstojí. Žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť od r. 2002, je
teda dôvodné predpokladať, že rozlišuje medzi inštitútom náhrady škody a nárokmi z vád. Najbližší jeho
úmysel považovať náhradu škody je zrejmý aj zo skutočnosti, že ne škodu, ktorá mu mala byť v konaní
žalobcu spôsobená vystavil aj faktúru zo dňa 16. 3. 2011 splatnú dňa 15. 4. 2011 na sumu 10.508,07 eur.
Žalovaný však nikdy nepreukázal súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalobcu ako ani nepredložil
jediný dôkaz o výške škody. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie podľa ust. 219 ods.
1 O. s p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal žalovaného k
zaplateniu sumy 10.508,07 eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca na základe ústne uzavretej zmluvy dodal
žalovanému kamennú soľ. Žalovaný reklamoval kvalitu dodanej soli a požadoval od žalobcu náhradu
škody. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepredložil relevantný dôkaz o dohode o mieste dodania
tovaru v logistickom centre Zohor súd prvého stupňa ustálil, že miesto dodania dodávky dodaného
tovaru bolo prekladisko Čierna nad Tisou. Ďalej podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca nepreukázal
včasnú reklamáciu tovaru, pretože svojim písomným podaním zo dňa 7. 1. 2013 si uplatnil náhradu
škody. Na základe uvedených skutočností rozhodol o uplatnenom nároku podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka ČR, pričom zaviazal žalovaného k zaplateniu uplatnenej sumy s príslušenstvom
a k náhrade trov konania.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd
konštatuje, že žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložil relevantný dôkaz o skutočnosti,
že medzi sporovými stranami bola dohoda o mieste dodania tovaru Zohor logistické centrum. V konaní
na základe predložených dôkazov a výpovedí sporových strán súd prvého stupňa správne ustálil,
že miesto dodania tovaru bolo prekladisko Čierna nad Tisou. V tomto prekladisku žalobca si splnil
svoju povinnosť a odovzdal dodaný tovaru žalovanému, ktorý následne zabezpečil jeho prepravu do
logistického centra Zohor. Vzhľadom k tomu, že žalobca si neuplatnil po prevzatí tovaru v prekladisku v
Čiernej nad Tisovou svoj nárok z titulu reklamácie vád tovaru v konaní nepredložil relevantný dôkaz o
včasnom uplatnení reklamácie voči žalobcovi, súd prvého stupňa správne postupoval, keď žalovaného
zaviazal k zaplateniu uplatnenej sumy s príslušenstvom.

Na základe uvedeného skutkového právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

O náhrade trov konania súd nerozhodoval, vzhľadom k tomu, že žalobca nepodal návrh na rozhodnutie
o náhrade trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.