Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113218234
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113218234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľa:

G. F., G. Č.. XX, XXX XX Bratislava, Š. O. E., práv. zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát so sídlom v Nitre,
proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava 1, IČO: 00
151 700, o zaplatenie 342,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 342,14 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 342,14 Eur odo dňa 27.03.2013 až do zaplatenia, a to v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, spočívajúcich v súdnom poplatku
20,50Euravtrováchprávnehozastúpeniavsume247,43Eur,naúčetprávnehozástupcunavrhovateľa,

číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou zo dňa 23.05.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2013, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 342,14 Eur s príslušenstvom, a
to titulom náhrady nákladov z poistnej udalosti.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tvrdením, podľa ktorého sa mu dňa 31.10.2012 stala dopravná
nehoda, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Š. O. V., Y.: R.-XXX-S., ktoré bolo
v čase nehody v jeho vlastníctve. K dopranej nehode došlo tak, že do stojaceho motorového vozidla
navrhovateľa narazilo motorové vozidlo zn. G. R., ktoré v tom čase viedla F. R., ktorá v čase nehody mala

uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení s odporcom. Náklady na opravu motorového vozidla
navrhovateľa predstavovali sumu 6 842,86 Eur. Navrhovateľ mal v čase nehody uzavreté havarijné
poistenie. Z tohto dôvodu spoločnosť UNIQA poisťovňa a.s. uhradila navrhovateľovi z havarijného
poistenia sumu 6 500,72 Eur. Rozdiel vo výške 342,14 Eur predstavuje spoluúčasť, ktorú UNIQA
poisťovňa, a.s. odpočítala navrhovateľovi z poisteného plnenia. Odporca na žiadosť navrhovateľa
odmietol uhradiť sumu 342,14 Eur zo zákonného poistenia F. R. s odôvodnením, že skutočná škoda je
menšia, ako plnenie z havarijného poistenia, pričom opravou sa malo vozidlo po nehode zhodnotiť.

II.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu a oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:

Z výpisu knihy dopravných nehôd Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 21.01.2013 (č.l. 11)
vyplýva, že medzi navrhovateľom, ako vodičom motorového vozidla zn. Š. O., Y.: R.-XXX-S. a F. R.,ako vodičkou motorového vozidla zn. G. R., Y.: D.-XXX-V., došlo dňa 31.10.2012 k dopravnej nehode
na diaľnici D1, 8,5 km, smer Trnava.

Zo správy o dopravnej nehode (č.l. 10) vyplýva, že F. R., ako vodička motorového vozidla zn. G. R., Y.:

D.-XXX-V., dňa 31.10.2012 zapríčinila vznik dopravnej nehody a to tak, že svojím vozidlom narazila do
zadnej časti pred ním stojaceho motorového vozidla zn. Š. O., Y.: R.-XXX-S., ktoré v tom čase viedol
navrhovateľ.

Z faktúry č. XXXX XXX XXX, vyhotovenej spoločnosťou AUTOSERVIS S&S dňa 05.12.2012 (č.l. 12)
vyplýva, že náklady za opravu vozidla Š-Octavia II predstavovali sumu 6 842,86 Eur.

Zprísľubupoistnéhoplnenia,vydanéhopoisťovňouUNIQA,a.s.dňa14.12.2012(č.l.13)vyplývavýpočet

škody v sume 6 842,76 Eur, pričom poistné plnenie bolo určené na sumu 6 500,72 Eur z dôvodu zníženia
o spoluúčasť navrhovateľa na nehode v sume 342,14 Eur.

Z oznámenia odporcu zo dňa 10.01.2013 (č.l. 14) vyplýva výpočet skutočnej škody v sume 6 300,24
Eur a to tak, že od nákladov na opravu podľa faktúry 6 842,26 Eur, odporca odpočítal položku s názvom
zhodnotenie (vplyv opravy na technickú hodnotu vozidla) v sume 542,62 Eur. Podľa názoru odporcu,

pre určenie výšky škody bola rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená. Pri určení tejto
ceny poškodenej veci vychádzal z cenového predpisu, prípadne z nadobúdacej (obstarávacej) ceny
motorového vozidla s prihliadnutím na jej pokles, vyplývajúci z veku veci, amortizácie, zmeny funkčnosti
a pod., ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom
zhodnotenia veci. Podľa názoru odporcu, opravou motorového vozidla došlo k jeho zhodnoteniu. Z

tohto dôvodu bola pri výpočte skutočnej škody odpočítaná suma 542,62 Eur, predstavujúca zhodnotenie
(amortizáciu) motorového vozidla navrhovateľa, po oprave poškodenej veci. Z tohto dôvodu odporca
odmietol uhradiť navrhovateľovi žalovanú sumu (342,14 Eur), keďže skutočná škoda (6 300,24 Eur),
vypočítaná odporcom bola nižšia, ako poistné plnenie, vyplatené navrhovateľovi z havarijného poistenia
(6 500,72 Eur).

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 27.08.2013 (č.l. 26-27) uviedol, že pre
výpočet škody je nutné zohľadniť prípadné zhodnotenie poškodenej veci opravou (tzv. amortizáciou).
Pri výpočte škody sa berie do úvahy technický stav jazdeného motorového vozidla. V prípade, ak k
rozhodnému dátumu je technická hodnota menšia ako 40%, a ak dôjde v rámci opravy veci k nahradeniu
pôvodného diela novým dielom, má takáto skutočnosť vplyv na zhodnotenie vozidla (vyhl. č. 492/2004

Z. z. v znení neskorších predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku). Podľa odporcu, v danom
prípade bola vypočítaná technická hodnota vozidla bola vo výške 29,19 %, čím došlo opravou k
zhodnoteniu vozidla. Navrhovateľovi teda nevzniklo právo na úhradu ním uplatnenej škody. Odporca v
rámci vyjadrenia k žalobnému návrhu uviedol aj postup, na základe ktorého vypočítal skutočnú výšku
škody 6 300,24 Eur (č.l. 41).

III.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, č. 40/1964 Zb., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny
v čase poškodenia.

Pojem škody nie je zákonom definovaný. Pod škodou možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku
poškodeného, pričom možno rozlišovať medzi materiálnou škodou (objektívne zistiteľné zníženie
majetku poškodeného) a nemajetkovou ujmou (ujma spočívajúca napr. v bolestiach, duševnej alebo
citovej ujme a znížení dôstojnosti človeka).

V súkromnom práve platí princíp úplnej náhrady škody (restitutio in integrum). Napriek tomu majetok

poškodeného nemožno takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu (do stavu pred vznikom škody),
poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne
dôsledky spôsobené vznikom škody.Škodu v zmysle ustanovenia § 442 OZ možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá: a) nastala v
majetkovej sfére poškodeného,

b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a

c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného.

Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného
subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne
zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna,
t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že
škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná (pozri

§ 106 OZ).

Pod pojem škody možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami (napr.
poškodenie, zničenie alebo odcudzenie cudzej veci), ale aj inú ujmu, ktorú možno objektívne zistiť
(napr. vyčísliť). V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia
aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie

následkov škody).

Zákon taktiež nedefinuje pojem "skutočná škoda" (damnum emergens), pričom
zákonodarca ponecháva vymedzenie tohto pojmu právnej vede a súdnej praxi. Skutočnú škodu možno
vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v
dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom

znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt
oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty
nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu
spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a
v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné

vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, s. 151).

Doktrína si túto súdnou praxou vytvorenú definíciu vysvetľuje ako rozdiel v hodnote majetku
poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je
daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do
pôvodného stavu.

Podľa judikatúry všeobecných súdov (R 55/1971, R 25/1990), ale i názoru Ústavného súdu ČR (Nález
ÚS ČR z 20. 11. 2000, sp. zn. IV. ÚS 548/99) škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už
boli, resp. majú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predošlého stavu. Pri zisťovaní existencie škody a vyčíslení jej výšky sa vychádza z
majetkového stavu, ktorý je tvorený predovšetkým súhrnom aktív ako hmotných predmetov (vecí) určitej

hodnoty, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch a iných hodnôt alebo práv, ktoré sú oceniteľné peniazmi,
napr. pohľadávky alebo práva duševného vlastníctva. Naopak pasíva (záväzky) sa od celkovej hodnoty
majetku odpočítavajú, majú teda negatívnu hodnotu. Na základe uvedeného k
zmenšeniu majetkového stavu dochádza tým, že sa zmenší hodnota aktív, resp. sa zvýši hodnota pasív
tak, že celkové vyjadrenie majetku poškodeného v peniazoch sa oproti predošlému stavu zníži. Na

základeuvedenéhonemožnozaskutočnúškodupovažovaťibaprípady,keďdôjdekzmenšeniu(úbytku)
majetku poškodeného, ktorý spravidla pozostáva z vecí, práv alebo hodnôt, ktoré spolu majú
určitú hodnotu trhovú, účtovnú i hodnotu pre jednotlivca samého. Skutočnú škodu môže predstavovať i
zväčšenie pasív poškodeného, ktoré musí poškodený strpieť v dôsledku protiprávneho konania škodcu
(napr. ak sa poškodený v dôsledku protiprávneho konania škodcu dostane do omeškania

s plnením svojej povinnosti na základe osobitnej zmluvy, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu, ak bola
dojednaná, pričom táto zmluvná pokuta predstavuje pre poškodeného dlh, ktorý musí splniť pod hrozbou
právnych sankcií a ktorý by inak nenastal, ak by škodca nespôsobil omeškanie poškodeného).

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci

samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o vecisamej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o
veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

IV.

Navrhovateľ v konaní preukazoval výšku škody faktúrou za opravu motorového vozidla poškodeného
pri škodovej udalosti, ktorou mu bola vyúčtovaná suma 6 842,86 Eur vrátane DPH. Navrhovateľ taktiež

preukázal, že mu bolo poisťovňou UNIQA, a.s., prisľúbené z havarijného poistenia - po odpočítaní
spoluúčasti v sume 342,14 Eur - poistné plnenie v sume 6 500,72 Eur. Navrhovateľ ďalej preukázal, že
odporca po odpočítaní amortizácie v sume 542,62 Eur, mu odmietol poskytnúť poistné plnenie v sume
342,14 Eur.

Je nesporným, že škodu predstavujú náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby boli odstránené

následky poškodenia veci, teda uvedenie veci do predošlého stavu. V ideálom stave by tomu došlo tak,
že jeden diel veci by sa vymenil presne za rovnaký nepoškodený diel. Pokiaľ sa však jedná o takú zložitú
vecakoujemotorovévozidlo,ktoréjenavyšepoužívané,zväčšataktoopísanýideálnystavniejemožný.

Nemožnosť výmeny náhradných dielov za taký istý náhradný diel je nemožný najmä vtedy, ak sa jedná
o jazdené, teda staršie motorové vozidlo. V takomto prípade by musel servis, ktorý vykonáva opravu

mať možnosť objednať rovnaký diel z iného auta rovnakého veku, ktorý nebol poškodený, čo je skoro
nemožné. Navyše, každý servis, ktorý vykonáva opravu a dáva záruku na ním vykonané opravy, musí
používať nové diely, pretože pri starších dieloch, napr. obstaraných z vrakoviska, by nemusel odhaliť
skryté vady, poškodenia, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa nezhodoval odtieň
farby, ktorá mení svoj vzhľad aj vekom a údržbou a pod. Teda vykonanie opravy z nových dielov je skoro

samozrejmosťou. Preto zväčša poškodený, ktorý si chce zabezpečiť skorú a rýchlu opravu motorového
vozidla, nemá inú možnosť, ako obstarať opravu z nových dielov a takúto opravu uhradiť.

Zhodnotenie poškodenej veci opravou sa ľudovo nazýva amortizácia. Ide však o obsahovo
dva odlišné pojmy. Amortizácia predstavuje postupné znižovanie hodnoty poškodenej veci na základe jej
veku (a v prípade motorového vozidla aj počtu odjazdených kilometrov). Výpočet amortizácie však tvorí

iba časť výpočtu zhodnotenia poškodenej veci opravou, ktorý môže korigovať vyčíslenú amortizáciu. Až
toto zhodnotenie, možno odpočítať z poistného plnenia.

Pokiaľ ide o odporcom uplatnenú ,,amortizáciu" v sume 542,62 Eur, podľa názoru súdu, takýto postup zo
strany odporcu pri výpočte poistného plnenia neprichádzal do úvahy a to z nasledujúcich dôvodov:

1. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v

znení neskorších predpisov, nepozná pojem ,,zhodnotenie", resp. pojem ,,amortizácia",

2. odporca vykonal odpočet žalovanej sumy na základe ľudového pojmu tzv. amortizácie, ktorý nemá
oporu ani v zákonných ustanoveniach o náhrade škody (§ 420 a nasl. OZ, resp. zákon o povinnom
zmluvnom poistení). Teda ak sa odporca odhodlal k odpočítaniu sumy, o ktorú sa zhodnotila poškodená
vec (č.l. 41), mal používať presné zákonné definície s odkazom na konkrétne

ustanoveniaprávnychpredpisov,alebozmlúvatotak,abytentoodpočetboltransparentný,zrozumiteľný
a preskúmateľný aj pre bežného poisteného laika,

3. odpočítanie sumy, o ktorú sa zhodnotila poškodená vec, je dôvodné len tam, kde následkom opravy
dochádza k výraznému zhodnoteniu poškodenej veci a to tak, že poškodený by sa
napriekzavineniuinouosobou,neodôvodneneobohatilvtakomrozsahu,žetoniejemožnéspoločensky

akceptovať,

4. odporca v oznámení zo dňa 10.01.2013, v rámci ktorého reagoval na žiadosť o vyplatenie žalovanej
sumy, sa obmedzil iba na vyjadrenie, podľa ktorého, pri výpočte poistného plnenia vychádzal z cenového
predpisu, prípadne z nadobúdacej (obstarávacej) ceny motorového vozidla s prihliadnutím na jej pokles,vyplývajúci z veku veci, amortizácie, zmeny funkčnosti a pod., ako aj s prihliadnutím na jej prípadný
vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci a to bez toho, aby navrhovateľovi vyčerpávajúcim
spôsobom uviedol, akým spôsobom dospel k sume 542,62 Eur

Súd preto pri zisťovaní opodstatnenosti nároku navrhovateľa vzal do úvahy tieto skutočnosti: a)
navrhovateľovi vznikli náklady na opravu v sume 6 842,86 Eur, b) navrhovateľovi
bolo poskytnuté poistné plnenie z havarijného poistenia v sume 6 500,72 Eur, c) odporca neposkytol
navrhovateľovi poistné plnenie v sume 342,14 Eur.

Rozdiel medzi nákladmi na opravu poškodeného motorového vozidla (6 842,86 Eur) a vyplatením

plnením z havarijného poistenia (6 500,72 Eur), tak predstavoval sumu 342,14 Eur, ktorú mal odporca
doplatiť navrhovateľovi. Keďže sa tak nestalo, súd žalobe v tejto časti vyhovel.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Z odpovede odporcu, ktorá bola doručená zástupcovi navrhovateľa G.. E. E. dňa 26.03.2013 (č.l.
15) vyplýva, že odporca ani po opakovanej urgencii nevyhovel navrhovateľovi, čím sa počnúc dňom
27.03.2013 dostal do omeškania s úhradou žalovanej istiny. Z tohto dôvodu a s poukazom na ust. § 517

ods. 2 OZ, § 563 OZ, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
342,14 Eur odo dňa 27.03.2013 až do zaplatenia.

V.

Súd v rámci rozhodovania o náhrade trov konania účastníkov, postupoval v zmysle § 142 ods. 1
Obč. súd. por., pričom navrhovateľovi, priznal náhradu trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (t.j. odporcovi). Súd priznal navrhovateľovi náhradu
trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 20,50 Eur (č.l. 20) a trov právneho
zastúpenia, v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., za nasledujúce úkony
právnej pomoci:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 09.05.2013 .............................. 26,56 Eur

2. písomné podanie žaloby súdu dňa 23.05.2013 ................................ 26,56 Eur

3. účasť na pojednávaní dňa 25.11.2014 .............................................. 26,56 Eur

4. režijný paušál ..... 2x á 7,81 Eur + 1x á 8,04 Eur ............................. 23,66 Eur

5. náhrada za stratu času ................. 4x á 13,40 Eur ............................ 53,60 Eur

6. náhrada cestovného - Nitra-Bratislava a späť, dňa 25.11.2014 ....... 49,25 Eur

7. 20% DPH z odmeny 206,19 Eur ........................................................ 41,24 Eur

-------------------------------------------------------------------------------------------------------

Spolu ...................................................................................................... 247,43 Eur

Právny zástupca navrhovateľa si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 288,95 Eur. Súd
po preskúmaní súdneho spisu neuznal navrhovateľovi úkon právnej pomoci, spočívajúci v písomnom

vyjadrení zo dňa 12.08.2014, nakoľko šlo o iniciatívny úkon právneho zástupcu navrhovateľa bez toho,
abyhosúdktomuúkonuvyzval.Bolovecounavrhovateľa,čisakpísomnémuvyjadreniuodporcuvyjadrípísomne alebo ústne na pojednávaní. Jeho písomné stanovisko však nebolo potrebné, preto nemožno
spravodlivo požadovať od odporcu, aby hradil trovy tohto úkonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.