Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213224842
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213224842.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Košice,
so sídlom Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti odporcom: 1/ I. H., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX,
Košice, 2/ Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva, rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 3.10.2013, sa navrhovateľ domáhal určenia
vlastníckeho práva k tej časti pozemku registra „C“ parc. č. 1624/343, evidovaného v katastri
nehnuteľnostínaLVč. 2453prekat.úz.Grunt,ktorájevgeometrickompláne,vyhotovenompodč.43/99
dňa 3.11.1999 S. E., vyjadrený ako diel č. 1 z pozemku parc. č. 1624/341 o výmere 2 m2. Navrhovateľ

tvrdil, že pozemok, určenia vlastníckeho práva vo vzťahu ku ktorému sa domáhal, mu vlastnícky patrí,
pričom zápis vlastníckeho práva k nemu v katastri nehnuteľností v prospech odporcov nezodpovedá
skutočnosti. Ozrejmil v tejto súvislosti, že geometrickým plánom č. 17171075-30-98, vyhotoveným dňa
17.3.1998 Ing. Ž. došlo medzi iným tiež k odčleneniu dielu č. 10 o výmere 14 m2 z parc. č. 1624/4
a dielu č. 2 o výmere 4 m2 z parc. č. 1624/16 a z týchto dielov novovytvorenú parc. č. 1624/343 o
výmere 18 m2 odpredal kúpnou zmluvou zo dňa 13.1.1999 Ing. Z. Y.. Na tomto pozemku, podľa tvrdenia

navrhovateľa, ešte Ing. Z. Y. postavil garáž, ktorá vo svojej výmere 2 m2 zasahovala do susednej parc.
č. 1624/341. Podkladom pre zápis stavby garáže do katastra nehnuteľností bol tiež geometrický plán
č. 43/99 zo dňa 3.11.1999, vypracovaný S. E., ktorým síce došlo k vyčleneniu časti parc. č. 1624/341
(diel 1), v ktorej stavba garáže presahovala susednú parc. č. 1624/343, avšak vlastnícke právo k tejto
časti svojho pozemku navrhovateľ na vlastníka parc. č. 1624/343 nepreviedol. I napriek tomu bola na
podkladegeometrickéhoplánuč.43/99zodňa3.11.1999vsúvislostisozápisomstavbygaráževkatastri

nehnuteľností,vyznačenáhranica azaevidovanávýmeraparc.č.1624/343tak,akokebykprevodučasti
parc. č. 1624/341 o výmere 2 m2 na vlastníka parc. č. 1624/343, a teda k zlúčeniu týchto nehnuteľností,
došlo. Navrhovateľvtejtosúvislostiupriamilpozornosťnato,žesámkatastrálnyúrad,nesprávnosťtohto
zápisu potvrdil vo svojom liste zo dňa 26.5.2011, avšak s konštatovaním, že z dôvodu, že právny vzťah
založený týmto chybným zápisom bol medzičasom dotknutý ďalšou právnou zmenou, nie je možné túto
nesprávnosť odstrániť opravou chybného zápisu. Navrhovateľ na podklade týchto skutočností v konaní

tvrdil, že Ing. Z. Y. nenadobudol časť parc. č. 1624/343, zodpovedajúcu dielu č. 1 z parc. č. 1624/341 o
výmere 2 m2, vymedzeného geometrickým plánom č. 43/99 zo dňa 3.11.1999 a neplatnými boli preto
i následné prevody tejto nehnuteľností z Ing. Z. Y. na Z. I. (Kúpnou zmluvou zo dňa 7.9.2000) a L. Z. I.
na odporcov (Kúpnou zmluvou zo dňa 7.7.2005).

Odporcovia uplatnený nárok navrhovateľa v konaní neuznali. Odporca v 1. rade vo svojom písomnom

vyjadrení k návrhu na svoju obranu tvrdil, že ako on, tak i jeho právny predchodca Z. I. spornú
nehnuteľnosť riadne užívali v dobrej viere v jej vlastníctvo takmer 14 rokov. V priebehu konania v tejtosúvislosti tiež dodal, že o skutočnosti, že stavba garáže bola postavená tak, že sčasti zasahovala i
na susednú parcelu nebol upovedomený a dozvedel sa o nej až z listu navrhovateľa, ktorý mu bol
doručený niekedy v priebehu roku 2013. Rovnako i odporkyňa v 2. rade v konaní na svoju obranu v

konaní tvrdila, že pozemok parc. č. 1624/343, ktorý je bezozbytku zastavaný garážou, nadobudli v stave
zodpovedajúcom zápisu v katastri nehnuteľností od Z. I., tento v dobrej viere po celý čas s odporcom v 1.
rade nerušene užívali, pričom o probléme s umiestnením garáže sa dozvedela až po doručení návrhu.

Mimo výsluchu účastníkov súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka Z. I. a oboznámením

s podstatným obsahom listín predložených účastníkmi alebo zabezpečených súdom.

Svedok Ján Vozár vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 24.11.2014 v podstatnom uviedol,
že pri odkúpení garáže ho Ing. Z. Y.čo neinformoval o tom, že táto stavba bola postavená tak, že sčasti
zasahovala i na susednú parcelu vo vlastníctve navrhovateľa a že ani neskôr, a to až do súčasnosti
(do času svedeckej výpovede) sa o uvedenom nedozvedel ani inak. Bezprostredne po nadobudnutí

nehnuteľností (pozemku parc. č. 1624/343 a na ňom stojacej stavby garáže) sa ako svedok uviedol
ujal ich užívania a nikdy v ich užívaní nebol rušený. O tom, že Ing. Z. Y. nadobudol od navrhovateľa
pozemok len o výmere 18 m2 nemal vedomosť, v tejto súvislosti nevedel ani, že Ing. Z. Y. mu predal
pozemok vo vyššej ako mu patriacej výmere ani aby garáž mala mať väčšiu alebo menšiu výmeru. Túto,
ako uviedol, nikdy nezisťoval ani neporovnával s ostatnými susednými garážami.

Geometrickým plánom č. 17171075-30-98, vyhotoveným dňa 17.3.1998 Ing. Ž. (čl. 6) došlo podľa
zistenia súdu medzi iným tiež k odčleneniu dielu č. 10 o výmere 14 m2 z parc. č. 1624/4 a dielu č. 2
o výmere 4 m2 z parc. č. 1624/16. Oba pozemky v tom čase boli evidované v katastri nehnuteľností
na LV č. 965 pre kat. úz. Myslava a ich vlastníkom bol nesporne navrhovateľ. Z týchto vyčlenených

dielov novovytvorenú parc. č. 1624/343 o výmere 18 m2 odpredal navrhovateľ kúpnou zmluvou zo dňa
13.1.1999 (čl. 68) Ing. Z. Y.. Geometrickým plánom č. 17171075-30-98, vyhotoveným dňa 17.3.1998
Ing. Ž. došlo z pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa (parc. č. 1624/4, parc. č. 3641 a parc. č. 1624/16,
evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. 965 pre kat. úz. Myslava) k tiež vyčleneniu novovytvorenej
parcely č. 1624/341 o výmere 18m2, ktorý mal s parc. č. 1624/343 spoločnú hranicu. Po nadobudnutí

parc. č. 1624/343 zrealizoval na nej Ing. Z. Y. na základe stavebného povolenia bývalého Okresného
úradu Košice II, odboru životného prostredia č. ŽP-758-R/99-Ga zo dňa 7.6.1999 stavbu garáže,
užívanie ktorej bolo povolené rozhodnutím rovnakého stavebného úradu č. ŽP-1890-R/99-Ga zo dňa
21.12.1999. Uvedené mal súd za preukázané z posledne označeného kolaudačného rozhodnutia (čl.
8). Z listiny o určení súpisného čísla zo dňa 21.2.2000 (čl. 72) súd v tejto súvislosti tiež zistil, že Mestská

časť Košice - sídlisko KVP určila stavbe garáže na pozemku parc. č. 1624/343 súpisné číslo 3062.
Dňa 16.3.2000 podal Ing. Z. Y. katastrálnemu úradu (v tom čase Okresnému úradu Košice II, odboru
katastrálnemu) návrh (čl. 71) na zápis stavby garáže, medzi inými tiež na parc. č. 1624/343 do katastra
nehnuteľností, v prílohe ktorého predložil, vychádzajúc z písomnej informácie bývalej Správy katastra
Košice č. PD 219/11 zo dňa 26.5.2011 (čl. 56) i geometrický plán na porealizačné zameranie garáží

vyhotovený pod č. 43/99 dňa 3.11.1999 S. E.. Z tohto geometrického plánu bolo podľa zistenia súdu
celkom zrejmé, že stavba garáže č. súpis. 3062 bola svojou časťou, v geometrickom pláne vymedzenou
ako diel č. 1 z parc. č. 1624/341 o výmere 2 m2 postavená i na susednej parc. č. 1624/341 vo vlastníctve
navrhovateľa, pričom z tohto dôvodu pre pričlenenie dielu č. 1 z parc. č. 1624/341 k parc. č. 1624/343
tento geometrický plán zároveň i vytvoril podklad (riešil ho). K prevodu vlastníckeho práva k takto

vyčlenenej časti parc. č. 1624/341 z navrhovateľa na Ing. Z. Y. však podľa zistenia súdu, opierajúceho sa
o už zmienenú správu katastrálneho úradu a úplné listy vlastníctva, nedošlo. I napriek tomu katastrálny
úrad zapísal v katastri nehnuteľností na LV č. 2148 (čl. 62) pre kat. úz. Myslava (toho času Grunt) stavbu
garáže č. súpis 3062 a pod položkou výkazu zmien č. 277/00 i novú výmeru parc. č. 1624/343 - 20m2
(pôvodne 18m2) a v katastrálnej mape vyznačil i nový priebeh vlastníckej hranice medzi susednými

pozemkami parc. č. 1624/343 a 1624/341. Naproti tomu na LV č. 965 pre kat. úz. Myslava (čl. 59)
katastrálny úrad pod položkou výkazu zmien č. 277/00 zároveň zapísal nižšiu výmeru susednej parc.
č. 1624/341 vo vlastníctve navrhovateľa - 16 m2 (pôvodne 18m2). Kúpnou zmluvou zo dňa 7.9.2000
(čl. 76), vklad vlastníckeho práva na základe ktorej bol povolený katastrálnym úradom dňa 10.11.2000
pod č. V2058/2000 Ing. Z. Y. previedol vlastnícke právo k stavbe garáže č. súpis. 3062 a k pozemku

parc. č. 1624/343 o výmere 20m2 na svedka Z. I.. Ten bol podľa zistenia súdu v katastri nehnuteľností
na LV č. 2453 pre kat. úz. Myslava evidovaný ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností až do prevodu
vlastníckeho práva k nim na odporcov, k čomu podľa zistenia súdu došlo kúpnou zmluvou zo dňa
9.6.2005 (čl. 27), vklad vlastníckeho práva na základe ktorej bol povolený Správou katastra Košice dňa7.7.2005 pod č. V 5506/2005. Z listu vlastníctva č. 2453 pre kat. úz. Grunt súd v tejto súvislosti zistil,
že odporcovia boli a i toho času sú v katastri nehnuteľností zaevidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci
stavby garáže č. súpis 3062 a pozemku registra „C“ parc. č. 1624/343 - Zastavané plochy a nádvoria o

výmere 20 m2. Listom zo dňa 17.1.2011 (čl. 55) navrhovateľ požiadal bývalú Správu katastra Košice o
informácie a písomnosti na podklade ktorých došlo na jeho úkor (znížením výmery parc. č. 1624/341)
k zvýšeniu výmery susedného pozemku parc. č. 1624/343. Správa Katastra Košice v odpovedi na túto
žiadosť navrhovateľa listom zo dňa 26.5.2011 (čl. 56) podľa zistenia súdu ozrejmila postupnosť krokov,
ktoré v konečnom dôsledku vyústili do existujúceho stavu zápisov dotknutých nehnuteľností v katastri

nehnuteľností (zhodne so skutkovými zisteniami súdu), potvrdila nesprávnosť zápisu zmien vo vzťahu
k parc. č. 1624/341 a parc. č. 1624/343 na základe geometrického plánu č. 43/99 dňa 3.11.1999 S. E.
v katastri nehnuteľnosti a konštatovala, že opravu tohto chybného zápisu už vykonať nemôže, pretože
medzičasom bol právny vzťah k spornej nehnuteľnosti dotknutý ďalšou právnou zmenou (prevodom
vlastníckeho práva).

Podľaust.§132ods.1Občianskehozákonníka, vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

Podľa ust. § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba. (2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.

Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 7 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, kataster obsahuje tieto

údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné
čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra
"E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje
o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o
cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na

začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje
o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam,
údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum

narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné
geografické názvy.

Podľa ust. § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, údaje katastra uvedené v §
7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnejhospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako

parcela registra "E".

Podľa ust. § 71 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, záväzné údaje katastra
sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného

prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. (2) Záväzné údaje
katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. (3) Údaje katastra,
ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

Ešte pred posúdením uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva, zaoberal sa súd splnením
základnej procesnej podmienky dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacieho návrhu podľa § 80

písm. c) OSP, teda existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súdna prax vo
všeobecnosti naliehavý právny záujem na určení považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto určenia právo navrhovateľa stalo
sa neistým. V danom prípade sú v katastri nehnuteľností na LV č. 2453 pre kat. úz. Grunt, v rozpore s
navrhovateľomtvrdenýmprávnymstavom, vedeníakovlastnícispornejčastipozemkuparc.č.1624/343

odporcovia, ktorí navrhovateľove vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti neuznávali. Nakoľko rozhodnutie súdu
o určení vlastníckeho práva je v každom prípade spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľnosti, týmto postupom by i v danom prípade mohlo dôjsť k zosúladeniu zápisu v katastri
nehnuteľností zo skutočným stavom a tým i k odstráneniu stavu právnej neistoty navrhovateľa a bol
tým nepochybne daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa navrhovateľ návrhom v konaní

domáhal.

I napriek záveru o procesnej prípustnosti určovacieho návrhu navrhovateľa nemohol mu súd vyhovieť
pre rozpor s hmotným právom. Východiskovým v úvahách súdu vedúcich k tomuto záveru bolo skutkové
zistenie, zodpovedajúce tvrdeniu navrhovateľa, ktoré v konaní odporcovia nijak nerozporovali, že

pôvodná vlastnícka hranica medzi pozemkami parc. č. 1624/343 a parc. č. 1624/341 (kat. úz. Grunt)
bola vytvorená právnym úkonom urobeným v roku 1999 (Kúpna zmluva zo dňa 13.1.1999) na podklade
v katastri nehnuteľností realizovaného geometrického plánu č. 17171075-30-98 zo dňa 17.3.1998 Ing.
V. Ž., pričom tomuto právnemu úkonu a geometrickému plánu ktorý bol preň podkladom zodpovedal
i zápis o výmere a o vlastníckych hraniciach týchto susediacich pozemkov v katastri nehnuteľností. Z

toho súd ďalej vyvodil, že celkom nepochybne stavba garáže č. súpis. 3062 bola sčasti realizovaná
Ing. Z. Y. i na susednom pozemku parc. č. 1624/341 a to v rozsahu dielu č. 1 vyčleneného z parc. č.
1624/341 geometrickým plánom č. 43/99 zo dňa 3.11.1999 S. E.. Navrhovateľ k tejto časti pozemku parc.
č. 1624/341 podľa zistenia súdu nepreviedol vlastnícke právo na inú osobu a len jej zastavaním alebo len
chybným zápisom tejto časti v katastri nehnuteľností (fakticky administratívnym pričlenením tejto časti

k susednej parc. č.1624/343) nepochybne rovnako nestratil vlastnícke právo k nej, pretože ani jedna
z týchto skutočností nepredstavuje právom predpokladaný spôsob nadobudnutia, a tým nevyhnutne i
straty vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom. Pokiaľ by preto nenastala ani iná skutočnosť, s ktorou
ako následok zákon spája nadobudnutie vlastníckeho práva, vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
by svedčilo navrhovateľovi. Takáto skutočnosť však podľa posúdenia súdu nastala a je ňou vydržanie

vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti odporcami.

Vo všeobecnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zákon vyžaduje splnenie troch
predpokladov, a to existenciu spôsobilého predmetu vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť držby
počas celej zákonom ustanovenej doby, ktorá v prípade nehnuteľných vecí predstavuje 10 rokov.

Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto
dobrejvieresozreteľomnavšetkyokolnosti.Dobrávieraspočívavpresvedčenídržiteľa,žejevlastníkom
veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade že sú dané právne skutočnosti, ktoré
majú za následok vznik vykonávaného práva, i keď v skutočnosti tak tomu nie je. Oprávnený držiteľ je
teda ohľadne existencie svojho práva v omyle, ktorý sa vzťahuje buď k právnym skutočnostiam alebo

k právnej úprave. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie v dobrej viere je pritom potrebné vždy hodnotiť
objektívne, pričom je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú je možné so
zreteľom na okolnosti a povahu prípadu požadovať po každom, nemal, resp. nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera preto nevyhnutnezaniká vtedy, kedy sa držiteľ oboznámi so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o
tom, že mu vec alebo právo patrí, bez ohľadu na to, či subjektívne presvedčenie držiteľa o existencii jeho
právneho vzťahu k veci alebo právu trvá. Oprávnený držiteľ si môže pre účely vydržania kontinuálne

započítať vydržaciu dobu i toho svojho predchodcu, pokiaľ bol sám oprávneným držiteľom.

Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad možno konštatovať, že už právny
predchodca odporcov - svedok Z. I. objektívne mohol byť v presvedčení (tak ako to v konaní ako
svedok i tvrdil), že mu sporná nehnuteľnosť patrí. Dobromyseľnosť právneho predchodcu odporcov,

podľa názoru súdu, rozhodne mohla byť založená na ospravedlniteľnom skutkovom omyle opierajúcom
sa o skutkový stav a o záväzný a hodnoverný zápis parc. č. 1624/343 v katastri nehnuteľností, čo do
priebehu vlastníckych hraníc i čo do výmery, s ktorým bezozbytku korešpondovali tiež údaje o pozemku
v kúpnej zmluve, ktorou túto nehnuteľnosť Z. I. nadobudol od Ing. Z. Y.. V tejto súvislosti je potrebné
poznamenať, že procesu vyčlenenia susedných pozemkov, výstavby garáže a ani zápisu stavby do
katastra nehnuteľností sa svedok Z. I. na rozdiel od Ing. Z. Y., ktorý z tohto dôvodu rozhodne nemohol

byť dobromyseľný, nezúčastnil, pričom v čase uzavretia kúpnej zmluvy s Ing. Z. Y. užívateľská hranica
susedných pozemkov ( v skutočnosti stena garáže) zodpovedala zápisu (i keď nesprávnemu) vlastníckej
hranicevkatastrinehnuteľnosti.Jepotrebnépreúplnosťtiežuviesť,žepozemokparc.č.1624/343podľa
v tom čase (v čase prevodu na Jána Vozára) i v súčasnosti platného stavu zápisu v katastri nehnuteľností
je v celej svojej výmere zastavaný stavbou garáže. Okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva k

pozemku parc. č. 1624/343 (vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností povolený 10.11.2000)
právny predchodca odporcov - svedok Ján Vozár vstúpil do užívania i spornej časti susednej parc. č.
1624/341, pričom sporný pozemok takto nerušene a v dobrej viere že mu vlastnícky patrí užíval až
do prevodu vlastníckeho práva na odporcov, k čomu došlo Kúpnou zmluvou zo dňa 9.6.2005, vklad
vlastníckeho práva na základe ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 7.7.2005. Odporcovia

sporný pozemok, čo do skutkového stavu i spôsobu zápisu v katastri nehnuteľností, nadobúdali za
úplne rovnakých okolností ako ich právny predchodca; i oni vzhľadom na prítomnosť ospravedlniteľného
skutkového omylu, založeného na súlade skutočného stavu (výmery a priebehu hranice ) so zápisom
v katastri nehnuteľností vstúpili do dobromyseľnej držby i spornej časti susednej parc. č. 1624/341,
pričom sporný pozemok takto nerušene užívali až do roku 2013, kedy navrhovateľ doručil odporcovi v

1. rade mimo iných tiež informáciu Správy katastra Košice zo dňa 26.5.2011, z ktorej zrejme vyplývalo,
že existujúci stav zápisu v katastri nehnuteľnosti je výsledkom len nesprávnosti. Až do toho času,
ani navrhovateľ v konaní netvrdil a ani súd nezistil skutočnosť, objektívne spôsobilú vyvolať hoc len
pochybnosť odporcov a ich právneho predchodcu o tom, že im sporná nehnuteľnosť patrí. Riadiac sa
týmito úvahami súd uzavrel, že dňom 10.11.2010 uplynula 10 ročná vydržacia doba, počas ktorej mali

odporcovia a ich právny predchodca Ján Vozár spornú časť pozemku parc. č. 1624/343 pre kat. úz.
Grunt o výmere 2 m2 nepretržite a nerušene v oprávnenej držbe, následkom čoho sa odporcovia stali
jej vlastníkmi v súlade s ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh na začatie konania, ktorým sa
navrhovateľ domáhal vo vzťahu k spornému pozemku určenia vlastníckeho práva preto nebol dôvodný
a súdu neostávalo iné, ako zamietnuť ho.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia, ktorí mali v konaní plný úspech sa náhrady
trov konania zriekli a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 24. novembra 2014