Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614205427
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4614205427.5

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľa: Z. L., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. K. H.Q. XXX/XX, XXX XX Y., K. zastúpeného Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom,
Nám. M. R. Štefánika 30/33, 955 01 Topoľčany, proti odporkyni: S. L., Y. G. K. H. XXX/XX, XXX XX Y.,
K. G. S. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Milošom Opačitým, trvale
bytom Streďanská 2536/43, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie 807,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 807,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 807,40 eur odo dňa 9.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania došlým Okresnému súdu Topoľčany dňa 16.06.2014
pôvodne domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 1.136,08 eur spolu s rokom z
omeškania vo výške 5,15% zo sumy 1.038,58 eur odo dňa podania návrhu (t. j. od 16.06.2014) do
zaplatenia titulom zaplatenia polovice nákladov spojených s vlastníctvom nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území Y., Q. Y., Q. Y., K. J. K. Č.. XXX, L. J. X. I. Č.. XXX - G. Č.. X J. K. G.
O. Č.. N. XXX J. W.. K. H. Č.. Q. XX. Zároveň žiadal i náhradu trov konania pozostávajúcu z trov

právneho zastúpenia a iných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na
začatie konania. Dôvodnosť svojho návrhu odvodil z ustanovení § 137 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). V dôvodoch návrhu uviedol,
že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/285/2013 zo dňa 04.10.2013 bolo manželstvo
navrhovateľa a odporkyne rozvedené. Odporkyňa sa v júli 2013 odsťahovala zo spoločnej domácnosti.
Aj napriek tomu, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, je stále spoluvlastníčkou nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., Q. Y., Q. Y., K. J. K. Č.. XXX, L. J. X. I. Č.. XXX - G. Č.. X
J. K. G. O. Č.. N. XXX J. W.. K. H. Č.. Q. XX, z čoho vyplývajú práva, ale aj povinnosti, t. j. finančne
prispievať polovicou na náklady spojené s vlastníctvom predmetného bytu (ďalej len „predmetný byt“).
Navrhovateľ objasnil, že od rozvodu manželstva účastníkov konania platí všetky náklady spojené s
vlastníctvom a užívaním tejto nehnuteľnosti, t. j. predmetného bytu, iba on. Za užívanie a vlastníctvo
predmetného bytu zaplatil spolu sumu X.XXX,XX D. (pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje

zaplatiť od odporkyne ako spoluvlastníčky v tomto konaní, predstavuje žalovanú istinu 1.136,08 eur) za
nasledujúce položky, ktorých úhrady preukázal predloženými dokladmi svedčiacimi o ich úhradách: 1.
Splátky úveru Č.. XXXXXXXXXXX vedenom v N. N., M.. N.., a to splátku za mesiac november 2013 v
sume 150,- eur, splátku za mesiac december 2013 v sume 140,- eur, splátku za mesiac január 2014
v sume 140,- eur, splátku za mesiac apríl 2014 v sume 135,- eur a splátku za mesiac február, marec,
máj 2014 v sume 420,- eur; spolu v sume 985,- eur (pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje

zaplatiť od odporkyne, činí sumu 492,50 eur); 2. Úhrada za užívanie bytu XXXXXXXXXX vyplácanéStavebnému bytovému družstvu Y.: suma 175,- eur dňa 20.11.2013, suma 175,- eur dňa 17.12.2013,
suma 537,52 eur dňa 03.06.2014; spolu v sume 887,52 eur (pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje
zaplatiť od odporkyne, činí sumu 443,76 eur); 3. Daň z nehnuteľnosti v sume 8,76 eur dňa 24.03.2014

(pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne, činí sumu 4,38 eur); 4. Poplatok za
komunálny odpad v sume 30,- eur (pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne,
činí sumu 15,- eur); 5. Rozhlas a televízia: poplatok v sume 4,64 eur dňa 18.11.2013, poplatok v sume
4,64 eur za mesiac január 2014, poplatok v sume 4,64 eur za mesiac február 2014, poplatok v sume
4,64 eur za mesiac marec 2014, poplatok v sume 4,64 eur za mesiac apríl 2014; spolu v sume 23,20

eur (pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne, činí sumu 11,60 eur); 6. DIGI
TV: poplatok v sume 9,60 eur za mesiac november 2013 dňa 18.11.2013, poplatok v sume 9,60 eur za
mesiacdecember2013dňa17.12.2013,úhradanedoplatkuvsume38,40eurzamesiacejanuár2014až
apríl 2014; spolu v sume 57,60 eur (pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne,
činí sumu 28,80 eur); 7. Úhrada plynu: úhrada nedoplatku v sume 20,- eur dňa 27.05.2014 a úhrada
plynu záloha v sume 17,76 eur dňa 17.12.2013; spolu v sume 37,76 eur (pričom polovica z tejto sumy,

ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne, činí sumu 18,88 eur); 8. Úhrada elektrickej energie: poplatok v
sume 41,24 eur dňa 25.10.2013 za mesiac október 2013, poplatok v sume 41,24 dňa 13.11.2013 za
mesiac november 2013, poplatok v sume 41,24 eur dňa 09.12.2013 za mesiac december 2013, poplatok
v sume 96,63 eur dňa 09.04.2014, poplatok v sume 6,- eur; spolu v sume 226,35 eur (pričom polovica z
tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne, činí sumu 113,175 eur); 9. Úhrada poistného v sume

15,97 eur (pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne, činí sumu 7,985 eur).

V predmetnej veci bol vydaný Okresným súdom Topoľčany platobný rozkaz č. k. 8C/97/2014-64
zo dňa 28.07.2014. Z dôvodu podania odôvodneného odporu v zákonnej lehote odporkyňou, bol
platobný rozkaz zrušený v plnom rozsahu v súlade s § 174 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V odpore poukázala na

konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) účastníkov konania vedené
od 16.06.2014 pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 4C/74/2014 iniciované navrhovateľom,
pričom k návrhu na začatie tohto konania sa vyjadrila písomným podaním zo dňa 09.07.2014 doručeným
súdu toho istého dňa, ktoré predložila aj v tomto konaní ako prílohu k odporu. Uviedla, že sa jedná
o konanie, ktorého účastníkmi sú tie isté osoby, ako v predmetnom konaní a mala za to, že údajná

pohľadávka, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní, mala byť zahrnutá do konania o vyporiadanie
BSM účastníkov konania, pretože tam patrí vyporiadanie celého majetku vrátane finančných náležitostí.
Pohľadávkuuplatnenúnavrhovateľomvtomtokonaníoznačilazaúdajnú.Neuznávajudôvodiac,žesám
navrhovateľ vo svojich oboch súdnych návrhoch uvádza, že sa odsťahovala z predmetného bytu, pričom
termín „odsťahovala“ podľa nej nie je správny, pretože neuvádza dôvody ani príčinu jej „odsťahovania“.

Podotkla, že navrhovateľ jej v skutočnosti bránil užívať byt tým, že vymenil zámok na vstupných dverách
bytu. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, že by mala navrhovateľovi platiť za užívanie niečoho, čo
jej on sám svojím konaním znemožnil, lebo vytvoril také „domáce podmienky“ spolunažívania, ktoré pre
ňu neboli akceptovateľné.

Navrhovateľ podaním zo dňa 09.10.2014 žiadal o pripustenie zmeny petitu - rozšírenie petitu. Svoj návrh

na pripustenie zmeny petitu - rozšírenie petitu odôvodil tým, že od začatia konania prišlo z jeho strany
k ďalším úhradám nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním predmetného bytu, a to k úhradám
nákladov za mesiac september 2014 v celkovej sume 467,64 eur (pričom polovica z tejto sumy, ktorú
požaduje zaplatiť od odporkyne v zmysle tohto rozšíreného petitu, predstavuje sumu 233,82 eur) za
nasledujúce položky, ktorých úhrady preukázal predloženými dokladmi svedčiacimi o ich úhradách: 1.

Úhrada elektrickej energie: poplatok v sume 6,- eur dňa 26.09.2013 za mesiac september 2014 (pričom
polovica z tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne v zmysle rozšíreného petitu, činí sumu
3,- eur); 2. Úhrada za užívanie bytu XXXXXXXXXX I. N. G. O. Y., v sume 300,- eur dňa 26.09.2014
(pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne v zmysle rozšíreného petitu, činí
sumu 150,- eur); 3. Splátky úveru Č.. XXXXXXXXXXX I. I. N. N., M.. N.., v sume 140,- eur dňa

11.09.2014 (pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne v zmysle rozšíreného
petitu, činí sumu 70,- eur); 4. Úhrada plynu: úhrada zálohy za mesiac september 2014 v sume 17,- eur
(pričom polovica z tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne v zmysle rozšíreného petitu, činí
sumu 8,50 eur); 5. Rozhlas a televízia: poplatok v sume 4,64 eur za mesiac september 2014 (pričom
polovica z tejto sumy, ktorú požaduje zaplatiť od odporkyne v zmysle rozšíreného petitu, činí sumu 2,32

eur). Z tohto dôvodu žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu v zmysle jeho podania zo dňa 09.10.2014tak, že zaviaže odporkyňu, aby zaplatila navrhovateľovi sumu 1.369,90 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.136,08 eur odo dňa podania návrhu na začatie konania (t. j. od
16.06.2014) do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 233,82 eur odo dňa podania

návrhu na pripustenie zmeny petitu (t. j. od 09.10.2014) do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd na pojednávaní dňa 14.10.2014 vyhlásil za prítomnosti všetkých účastníkov konania uznesenie,
ktorým podľa § 95 ods. 1 a 3 OSP pripustil zmenu návrhu v zmysle podania navrhovateľa zo dňa
09.10.2014 tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.369,90 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.136,08 eur od 16.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 233,82 eur od 09.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov
konania.

Odporkyňa doručila súdu dňa 21.10.2014 vyjadrenie k návrhu navrhovateľa v zmysle záverov z
pojednávania,ktorévúvodeobsahovalotextužpredtýmpodanéhoodporuprotiplatobnémurozkazu.Po
tomto zopakovaní znenie odporcu navrhovateľka uviedla, že neuznáva návrh navrhovateľa a zotrváva
na stanovisku, že ho žiada v celom rozsahu zamietnuť. Označila za pravdivé to, že zo spoločnej

domácnosti odišla dňa 30.07.2013, čomu predchádzali viaceré upozornenia z jej strany adresované
navrhovateľovi, že ak sa nezmení atmosféra doma, jednoducho sa odsťahuje a navrhovateľa opustí,
čo aj splnila a navrhovateľ to, podľa jej vyjadrenia, asi do dnešného dňa nepredýchal, že sa vôbec na
niečo také odvážila a urazila jeho ješitnosť. K tomu len podotkla, že navrhovateľom dlhodobo vytváraná
nepriaznivá atmosféra veľmi zle vplývala aj na deti, ktoré síce už dospelé, ale videli, čo sa deje doma a

dokonca ju nabádali, aby od navrhovateľa odišla. Ďalej uviedla, že navrhovateľ okamžite po jej odchode
z predmetného bytu v tomto byte vymenil zámky a zamedzil jej vstup do bytu, znemožnil jej ho užívať a
znemožnil jej užívať jej vlastníctvo, veci vyslovene jej a aj veci patriace do BSM. Poznamenala, že len
ona tieto veci neriešila trestnými oznámeniami. Potom navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva.
Odporkyňa uviedla, že chcela byť ústretová a preto s návrhom na rozvod súhlasila v domnení, že

navrhovateľ je natoľko zrelý, že jej ústretový krok ocení, pochopí, a dôjde tak aj k zhode o vyporiadaní
BSM. No mýlila sa, nakoľko odporca ju vláčil po polícii a podával trestné oznámenia, ktorých výsledok
teraz ťažko prijíma. K meritu prejednávanej veci uviedla, že zo spoločnej domácnosti nikdy neodišla z
osobného rozmaru, či neuváženého kroku, ale z dôvodu obavy o zdravie, život a bezpečnosť, pretože
atmosféra „spolunažívania“ bola neúnosná, čoho dôkazom je aj to, že od navrhovateľa sa odvrátili aj

deti. Niekoľkokrát navrhovateľa upozornila na jeho spávanie a stavy hraničiace so zdravým rozumom,
keď navrhovateľ, či už vedome alebo nevedome, vytváral atmosféru, kde sa nedalo žiť a ohrozoval
jej bezpečnosť. Znova zopakovala, že navrhovateľ po jej odchode z adresy trvalého pobytu okamžite
vymenil zámky, čím jej znemožnil užívať veci v jej výlučnom vlastníctve nepatriace do BSM, ako aj veci
patriace do BSM. Z týchto dôvodov považovala návrh navrhovateľa za účelový, úmerný jeho duševnému

rozvoju, ktorý je odrazom jeho vnímania rozvodu a vyporiadania BSM. Namietla zapracovanie do
predmetného návrhu položky č. 1 - splátok úveru dôvodiac, že navrhovateľ v konaní sp. zn. 4C/74/2014
(konanie o vyporiadanie BSM účastníkov konania) hovorí, že „úver si berie na seba“ a nechápajúc,
prečo potom uplatňuje v tomto konaní to isté, čo už uplatnil v inom konaní, a naviac dodala, že úver
dlhú dobu splácala ona a polovicu z neho aj splatila. Taktiež namietla zapracovanie do predmetného

návrhu položky č. 2 - úhrada za užívanie bytu dôvodiac, že navrhovateľ jej užívanie bytu znemožnil a
to, že sa sám z neho dobrovoľne a úplne nezmyslene odsťahoval a radšej platí nájom na iný byt a ani
energie neodhlásil. Mala za to, že je to jeho úmyselné konanie, ktoré si privodil sám cielene a účelovo.
Poukázala na to, že navrhovateľ v konaní o vyporiadaní BSM (sp. zn. 4C/74/2014) označil predmetný
byt za holobyt neschopný užívania, len neuviedol, že aj to spôsobil svojím neuváženým, účelovým a

úmyselným konaním. Navrhovateľka však potvrdila, tzn. označila ako pravdu to, že jej právny zástupca
navrhovateľa,podľanejakože„znejakejmilosti“dalkľúčodbytu-niekedyvdecembri2013alebojanuári
2014. V súvislosti s ostatnými položkami, ako je úhrada plynu, elektrickej energie, rozhlasu a televízie,
DIGO TV a pod. uviedla, že v byte sa v dôsledku protiprávneho konania navrhovateľa a vytvárania
nezdravej atmosféry navrhovateľom nezdržiava a tento je podľa vyjadrenia navrhovateľa neobývateľný,

nakoľko je holobyt. Energie sa dali podľa nej odhlásiť kedykoľvek a nevie, kto používa DIGI TV a
rozhlas a TV. Ďalej uviedla, že ohľadom bytu dala navrhovateľovi niekoľkokrát písomný návrh na jeho
odpredanie, prevedenie na deti, prenajatie, ale on nikdy nemal záujem vec riešiť. Takisto navrhovateľa
viackrát vyzvala na riešenie a šetrenie nákladov, t. j. odhlásenie energií. Mala za to, že navrhovateľ
svojím konaním a správaním vytvoril situáciu, kedy nebolo byt možné predať, hoci on i jeho právny

zástupca takéto riešenie deklarovali. Vyjadrila nesúhlas s tým, že navrhovateľ si zrazu zmyslí, že za jehokonanie a správanie má zodpovedať a hradiť nejaké náklady ona. Podľa nej si hradenie týchto nákladov
vyvoláva a privodzuje navrhovateľ svojim nezmyselným správaním. Keďže podľa navrhovateľky navodil
uvedenú situáciu cielene, účelovo a úmyselne navrhovateľ, vyjadrila presvedčenie, že nikto, ani súd,

nemôže od nej spravodlivo požadovať úhradu nákladov vzhľadom na daný skutkový a právny stav veci.

Navrhovateľ podaním zo dňa 30.10.2014 zobral čiastočne návrh vo veci samej späť, a to v časti
uplatnených nákladov za splátky úveru v celovej sume 562,50 eur (splátku úveru za mesiac november
2013 v sume 150,- eur, splátku úveru za mesiac december 2013 v sume 140,- eur, splátku úveru za
mesiac januára 2014 v sume 140,- eur, splátku úveru za mesiac apríl 2014 v sume 135,- eur, splátku

úveru za mesiac február, marec, máj 2014 v sume 420,- eur a splátku úveru za mesiac september 2014
v sume 140,- eur) s odôvodnením, že v konaní o vyporiadanie BSM účastníkov konania prebiehajúcom
na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/74/2014 navrhuje navrhovateľ prebrať záväzok z úveru poskytnutého
Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava, ktorý ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, t. j. ku dňu
25.10.2013 predstavuje sumu 7.283,53 eur. Celkové náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti bez
vyššie uvedených úverových splátok predstavujú spolu sumu 1.614,80 eur, preto žiadal súd, aby bola

odporkyňa zaviazaná zaplatiť polovice nákladov spojených s vlastníctvom nehnuteľnosti, a to sumu
807,40 eur. Žiadal o povolenie späťvzatia návrhu, a to zo sumy 1.369,90 eur odpočítanie sumy 562,50
eur a v tom zmysle žiadal o pripustenie zmeny petitu tak, že súd odporkyňu zaviaže na zaplatenie
navrhovateľovi sumy 807,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 807,40 eur odo
dňa podania návrhu do zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd na pojednávaní dňa 31.10.2014 vyhlásil za prítomnosti všetkých účastníkov konania uznesenie,
ktorým podľa § 95 ods. 1 a 3 OSP pripustil zmenu návrhu v zmysle podania navrhovateľa zo dňa
30.10.2014 tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 807,40 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 807,40 eur od 09.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov
konania.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvádzaných v návrhu na začatie konania,
ktoré sú podporené predloženými dôkazmi. Na doplnenie uviedol, že odporkyňa sa odsťahovala
v júli 2013 zo spoločnej domácnosti s odporcom. Napriek tomu, že sa odporkyňa odsťahovala
zo spoločnej domácnosti, je preukázateľné že naďalej je spoluvlastníčkou predmetného bytu. Od
rozvodu manželstva všetky náklady spojené s bytom znáša jedine navrhovateľ, ktorý, ako to

vyplýva z priložených príloh k návrhu, uhrádzal úhrady stavebnému bytovému družstvu, platil dane
z nehnuteľnosti, platby za komunálny odpad, za rozhlas, satelit, úhradu plynu, úhradu poistného
patriaceho k bytu. Na margo vyjadrení odporkyne, že si zato môže sám, keďže nechcel pristúpiť na
jej podmienky vyporiadania BSM, navrhovateľ reagoval, že tieto neboli podmienky neboli pre neho
akceptovateľné, nakoľko nezohľadňovali finančný dar na kúpu bytu, ktorý poskytli rodičia navrhovateľa.

Zdôraznil, že akékoľvek takéto podmienky odporkyne nerušia jej povinnosť platiť úhrady spojené s
užívaním bytu, ako aj príslušné poistné a príslušné platby do stavebného bytové družstva. Čo sa týka
znemožnenia užívania bytu ozrejmil, že práve odporkyňa odišla z bytu, práve odporkyňa bez súhlasu
navrhovateľa odsťahovávala spoločný majetok. Povedal, že je pravdou, že na pár dní po zistení, že
mizne majetok patriaci do BSM, vymenil zámky, avšak v momente, keď odporkyňa chcela prístup do

bytu, tak jej boli kľúče k bytu odovzdané v advokátskej kancelárii jeho právneho zástupcu.

Splnomocnený zástupca odporkyne na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach odporkyne,
ktoré vo veci podala, čiže na odpore proti platobnému rozkazu, ktorý, ako sám uznal, sa týkal aj
iných vecí, mimo veci prejedávanej v tomto konaní. Poznamenal, že návrh v tejto veci bol podaný
16.06.2014, jeho zmena bola doručená súdu 09.10.2014 a až na tomto pojednávaní sa dozvedel ďalšiu

zmenu. Poukazujúc na vyjadrenie, ktoré doručili súdu dňa 21.10.2014, uviedol, že všetko podstatné
je vypovedané v ňom. V súvislosti s odchodom navrhovateľky z domácnosti povedal, že odporkyňa
nepotrebuje na naň súhlas navrhovateľa. V súvislosti s kľúčmi od predmetného bytu povedal, že tieto
boli vymenené po jej nedobrovoľnom odchode. Ku kľúčom ďalej uviedol, že tieto boli dodané minimálne
v decembri, januári, čo bolo po 4 mesiacoch, neboli dané do týždňa. Ku konaniu o vyporiadanie BSM

účastníkovkonaniaprebiehajúcemunatunajšomsúdepodsp.zn.4C/74/2014uviedol,ževtomtokonaní
navrhovateľa vyzval, aby doložil výsledky správ z polície. Navrhovateľ by mal sám povedať, prečo odišiel
z bytu, prečo neodhlásil čo sa dalo znížiť náklady. Čo sa týka vo veci 4C/74/2014 odporkyňa malaniekoľko návrhov nie jeden napríklad byt predať, byt prenajať, byt prepísať na deti a zo žiadnych z týchto
riešení navrhovateľ nesúhlasil. Teraz tvrdí navrhovateľ že chce byt pre seba, on sám dal inzerát že
chce byt predať. Žiaľ navrhovateľ sa nechce dohodnúť, problém je v tom, že sme niekoľko krát vyzývali

na dohodu, ale nedá sa.

Na výpoveď splnomocneného zástupcu odporkyne reagoval navrhovateľ vyjadrením, že ani jeden z
manželovbytneužíva,bolinávrhyzostranyodporkyne,aletietonezohľadňovalidar,ktorýbolposkytnutý
rodičmi navrhovateľa. Označil za pravdivé to, že chceli byt aj predať, ale stále bolo problémom to, ako
sa vyporiadajú, keďže sa vždy narážalo na to, ako naložiť s týmto darom. Namietal, že vyjadrenie

splnomocneného zástupcu odporkyne nebolo k meritu veci. Mal za to, že treba plniť aj záväzky
vyplývajúce z tohto vlastníctva, keďže stále je to ich spoločný byt.

Splnomocnený zástupca odporkyne položil navrhovateľovi otázku, aký je to byt , na ktorú navrhovateľ
odpovedal, že ide o 3 izbový byt v obci Tovarníky. Na ďalšiu jeho otázku čo je v byte, navrhovateľ
uviedol, že sa tam nachádza sedačka, kuchynská linka, skriňa v spálni, v detskej izbe. Na ďalšiu otázku
kto v tam býva, navrhovateľ uvádza, že tam nebýva nikto, nebýva tam ani on potom, ako mu odporkyňa

zobrala z bytu veci dňa 13.12.2013. Na výslovnú žiadosť splnomocneného zástupcu odporkyne súd do
zápisnice o pojednávaní zaznamenal, že navrhovateľ povedal, že ho odporkyňa vykradla. Na otázku,
kedy navrhovateľ vymenil zámok, uviedol, že hneď ako sa odporkyňa odsťahovala z obavy o svoju
bezpečnosť. Na otázku, kedy boli dodané kľúče od bytu, navrhovateľ odpovedal, že do bytu mala
odporkyňa prístup vždy, v byte býval ich syn, ktorý mal kľúče. Ďalej povedal, že kľúčik jej nemuseli

dávať, lebo vymenila zámok 13.12.2013 a kľúč mu bol daný do schránky. V odpovedi na ďalšiu
otázku kladenú splnomocneným zástupcom odporkyne kedy odišiel navrhovateľ z bytu, odpovedal
navrhovateľ, že odišiel 14.12.2013. Na ďalšiu otázku splnomocneného zástupcu odporkyne, či mali
sporenie mladých, kedy sa skončilo, či boli finančné prostriedky vyplatené a či bola dohoda, že sa dajú
finančné prostriedky deťom, navrhovateľ odpovedal, že sporenie mladých mali a platil som ho on 20

rokov. Finančné prostriedky z neho boli vyplatené, polovicu dostal on a polovicu dostala odporkyňa. Bola
taká dohoda, že on dá finančné prostriedky synovi a odporkyňa dcére. Na to splnomocnený zástupca
odporkyne uviedol, že odporkyňa vyplatila finančné prostriedky synovi a spýtal sa navrhovateľa, či on
vyplatil finančné prostriedky dcére, na čo navrhovateľ uviedol, že nie dcére, pretože dohoda bola taká,
že on vyplatí finančné prostriedky synovi. Keďže syn povedal, že teraz peniaze nepotrebuje, nech sú na

účte, má ich navrhovateľ na účte. Na objasnenie položených otázok ohľadne sporenia mladých, predložil
splnomocnený zástupca odporkyne súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2014, ktorou
I. L.Á., M. K., M. S.. S. L., M. K., W. zmluvu o postúpení pohľadávky z Allianz Slovenskej sporiteľne,
sporenie mladých, ktorú odporkyňa žiada započítať na istinu v tomto konaní. Nakoľko navrhovateľ žiadal
o oboznámenie sa s touto zmluvou, súd mu ho umožnil. Po oboznámení sa s ňou namietal, že bola

podpísaná jeho dcérou, ktorá sa v čase podpisu tejto zmluvy nachádzala I. M.. Dodal, že peniaze v
Allianz Slovenskej sporiteľni sporili manželia a nebolo to vinkulované vtedy v prospech maloletých, a
namietol, že táto zmluva sa absolútne netýka predmetu tohto sporu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi súčasť spisového materiálu, najmä s návrhom na začatie konania a jeho prílohami, odporom

k platobnému rozkazu a jeho prílohami - žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov konania vedenou na tunajšom súdu pod sp. zn. 4C/74/2014 a vyjadrením odporkyne k tejto
žalobe, návrhom navrhovateľ na pripustenie zmeny petitu (rozšírenie návrhu) zo dňa 09.10.2014 a
jeho prílohami, vyjadrením odporkyne k návrhu zo dňa 21.10.2014, čiastočným späťvzatím návrhu so
žiadosťou o pripustenie zmeny návrhu zo dňa 30.10.2014, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.

k. 6C/285/2013 zo dňa 04.10.2013, právoplatným dňa 25.10.2013, ktorým bolo manželstvo účastníkov
konaniarozvedené,obsahomspisuOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.4C/74/2014-znehosožalobouo
vyporiadanie BSM účastníkov konania, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2014, listinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľom v priebehu konania preukazujúcimi úhradu nákladov spojených s
vlastníctvom a užívaním predmetného bytu jeho osobou, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny

stav:

Účastníci konania sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 6C/285/2013 zo dňa 04.10.2013, právoplatným dňa 25.10.2013. Deň právoplatnostitohto rozvodového rozsudku, t. j. deň 25.10.2013 bol zároveň dňom zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 OZ. Keďže k vyporiadaniu ich BSM nedošlo
dohodou, podal navrhovateľ dňa 16.06.2014 na tunajšom súde žalobu (návrh) na vyporiadanie ich

BSM, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 4C/74/2014 a nebolo doteraz právoplatne ukončené. Účastníci
konania nadobudli počas trvania ich manželstva do BSM v zmysle § 143 OZ nehnuteľnosť nachádzajúcu
sa v katastrálnom území Y., Q. Y., Q. Y., K. J. K. Č.. XXX, L. J. X. I. Č.. XXX - G. Č.. X J. K. G. O.
Č.. N. XXX J. W.. K. H. Č.. Q. XX. Odporkyňa ako spoluvlastnícka tejto nehnuteľnosti (predmetného
bytu) sa z neho v júli 2013 odsťahovala - opustila spoločnú domácnosť s navrhovateľom - vtedy ešte jej

manželom. Od rozvodu manželstva účastníkov konania platil všetky náklady spojené s vlastníctvom a
užívaním tejto nehnuteľnosti (predmetného bytu), špecifikovanými jednak v návrhu na začatie konania a
jednak v návrhu na pripustenie zmeny petitu (rozšírenie návrhu) zo dňa 09.10.2014, uvedenými vyššie,
iba navrhovateľ. Predloženými listinnými dôkazmi, ktoré neboli namietané odporkyňou, preukázal, že za
užívanie a vlastníctvo predmetného bytu zaplatil spolu sumu 2.227,16 eur, pričom polovica z tejto sumy,
ktorú pôvodne pred prvým v poradí návrhom na zmenu petitu /rozšírenie návrhu/ požadoval zaplatiť

od odporkyne ako spoluvlastníčky v tomto konaní, predstavovala žalovanú istinu 1.136,08 eur), a po
pripustení poslednej, druhej v poradí, zmene návrhu, požadoval zaplatiť od odporkyne istinu 807,40 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 807,40 eur odo dňa 09.10.2014 (odo dňa
podania návrhu na rozšírenie žaloby) do zaplatenia. Navrhovateľ z toho titulu požaduje od odporkyne
uhradenie polovice (807,40 eur) ním preukázateľne vynaložených nákladov spojených s vlastníctvom a

užívaním predmetného bytu, nakoľko odporkyňa mu ich dobrovoľne neuhradila. Opodstatnenosť tohto
nároku však nesprávne subsumoval pod ustanovenia § 137 ods. 1 a 2 OZ. Za obdobie od dobrovoľného
odsťahovania sa odporkyne z predmetného bytu do právoplatnosti rozvodu ich manželstva, t. j. od
30.07.2013 do 25.10.2013, navrhovateľ ani nepožaduje úhradu polovice ním vynaložených nákladov
spojených s vlastníctvom a užívaním predmetného bytu zjavne uvedomujúc si, že v zmysle ustanovenia

§ 144 OZ, podľa ktorého veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne;
spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním, ako
aj že v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa
spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo

ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 145 ods. 1 veta prvá OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov.

Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 146 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z
bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Pre právne posúdenie prejednávanej veci je rozhodujúca aplikácia citovaného ustanovenia § 146 OZ.
Podľa tohto ustanovenia sa postupuje v prípadoch, ak sa manželia nedohodnú o spôsobe a rozsahuužívania spoločnej veci (teda i nehnuteľnosti), o dispozícii s ňou, o spôsobe a rozsahu nákladov na
ňu vynaložených alebo o iných obdobných právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva,rozhodnenanávrhniektoréhozmanželovsúd.Takétoprávopatríkaždémuzmanželov

počas trvania manželstva. Toto právo však zostáva manželom zachované aj po zániku ich manželstva,
pokiaľ nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva a kde ešte stále plynie trojročná lehota
uvedená v ustanovení § 149 ods. 4 OZ. Ak sa teda jeden z manželov obráti na súd s takouto žalobou
v čase, kedy už došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva, súd upraví sporné vzťahy, ale
len dovtedy, kým nebude uskutočnené vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov buď

dohodou alebo súdnym rozhodnutím alebo zo zákona (ex lege) uplynutím trojročnej lehoty uvedenej v
ustanovení § 149 ods. 4 OZ.

Použitie právneho prostriedku upraveného v ustanovení § 146 OZ aj po zániku manželstva a teda po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné za použitia § 853 OZ (analógia legis) so zreteľom na
to, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania riadi ustanoveniami o bezpodielovom
spoluvlastníctve (R 17/1967).

Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. februára 2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (k 09.10.2014), tzn. platná v období od 10.09.2014 doteraz, predstavuje 0,05% ročne
+ 5 percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. = 5,05% ročný úrok z omeškania.

Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania, mal
súd za preukázané, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne tak v časti uplatnenej istiny 807,40
eur, ako aj v časti uplatnených zákonných úrokov z omeškania.

K námietke odporkyne obsiahnutej v odpore proti platobnému rozkazu, že navrhovateľ jej v skutočnosti

bránil užívať byt tým, že vymenil zámok na vstupných dverách bytu a z toho dôvodu navrhovateľka nemá
vedomosť o tom, že by mala navrhovateľovi platiť za užívanie niečoho, čo jej on sám svojím konaním
znemožnil,súdpoznamenáva,žezvýsluchunavrhovateľanapojednávanívyšlonajavo,žedo bytumala
odporkyňa prístup vždy, v byte býval ich syn, ktorý mal kľúče. Tým je vyvrátené tvrdenie odporkyne, že
do bytu nemala prístup od júla 2013, čo mal spôsobiť nemožnosť užívania bytu ňou). Z výsluchu odporcu

tiež vyplynulo, že kľúčik jej nemuseli dávať, lebo odporkyňa vymenila zámok 13.12.2013 a kľúč mu bol
daný do schránky. Týmto mal súd za preukázané, že obdobného konania, akého sa dopustil navrhovateľ
v júli 2013, keď vymenil zámok na predmetnom byte, sa dopustila aj navrhovateľka v decembri 2013,
keď tiež vymenila na byte zámok, o čom sa, nebyť tejto výpovede navrhovateľa, odporkyňa vo svojich
vyjadreniach produkovaných počas konania, nezmienila. Za tejto dôkaznej situácie preto nemôže obstáť

obrana odporkyne spočívajúca v jej tvrdení o nemožnosti užívania bytu od jej dobrovoľného odchodu z
bytu v júli 2013, z čoho vyvodila, že nie je povinná uhradiť navrhovateľovi polovicu ním vynaloženýchnákladov spojené s vlastníctvom a užívaním tejto spoločnej nehnuteľnosti za obdobie od jej odchodu.
Súd poznamenáva, že navrhovateľ žiada úhradu polovice ním vynaložených nákladov až od novembra
2013, nie od júla 2013. Ak by aj vzal do úvahy dobu, po ktorú, ako tvrdí odporkyňa nemohla byt užívať,

jednalo by sa len o dobu necelého mesiaca a pol (november a do 12.12.2013), nakoľko prístup k
užívaniu bytu získala určite dňom 13.12.2013, kedy ona sama vymenila zámok na vchodových dverách
bytu. Avšak dokazovaním, a to výsluchom navrhovateľa, bolo preukázané, že aj za toto obdobie mala
prístup do bytu, pretože v ňom býval syn účastníkov konania, ktorý kľúče mal. V súvislosti s kľúčmi od
predmetného bytu povedal, splnomocnený zástupca odporkyne na pojednávaní, že tieto boli vymenené

pojejnedobrovoľnomodchode.Týmpopreltvrdeniesamotnejnavrhovateľky,ktorávosvojompísomnom
vyjadrení k návrhu priznala, že z bytu odišla dobrovoľne. Navyše z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že navrhovateľ z bytu odišiel 14.12.2013, čiže odo dňa nasledujúceho po vymenení zámku na dverách
bytu navrhovateľkou. Navrhovateľke teda nič nebránilo v užívaní bytu odo dňa 13.12.2013. Napriek
tomu z dokazovania je zrejmé, že od tohto času byt neužíva žiadny z účastníkov konania. Navrhovateľ
potvrdil, že tam nebýva nikto, nebýva tam ani on potom, ako mu odporkyňa zobrala z bytu veci dňa

13.12.2013, čím potvrdil už ním skôr tvrdené, že v predmetnom byte nebýva ani jeden z účastníkov
konania, čo oprávňuje navrhovateľa žiadať od odporkyne náhradu polovice ním vynaložených nákladov
spojených s vlastníctvom a užívaním predmetného bytu. Z výsluchu navrhovateľa o dni jeho odchodu
z bytu vyplýva, že tiež dobrovoľne odišiel po výmene zámku na byte navrhovateľkou, presne tak, ako
to učinila aj navrhovateľka v júni 2013, po tom, ako zámok na byte vymenil odporca. Z týchto dôkazov

vyplynulo, že účastníci konania si navzájom robili prieky, ktoré vyústili aj do toho konania, preto sú obaja
zodpovední za vzniknutý stav, a keďže navrhovateľ preukázateľne zaplatiť všetky úhrady za vlastníctvo
a užívanie ich spoločného bytu, je dôvodne oprávnený požadovať od odporkyne nahradenie mu polovice
z týchto nákladov v zmysle ustanovenia § 146 OZ. Preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu (po
právoplatnom poslednom /druhom v poradí/ pripustení zmeny návrhu) vyhovel.

K tvrdeniu odporkyne o jej nútenom odchode z predmetného bytu súd uvádza, že samotná odporkyňa
vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 21.10.2014 označila za pravdivé to, že zo spoločnej
domácnosti odišla dňa 30.07.2013, čomu predchádzali viaceré upozornenia z jej strany adresované
navrhovateľovi, že ak sa nezmení atmosféra doma, jednoducho sa odsťahuje a navrhovateľa opustí, čo
aj splnila Týmto sama navrhovateľka uznala, že odišla v júli 2013 dobrovoľne zo spoločnej domácnosti.

Na námietku odporkyne o znemožnení užívania bytu navrhovateľom, navrhovateľ výpoveďou na
pojednávaní objasnil, že práve odporkyňa odišla z bytu, práve odporkyňa bez súhlasu navrhovateľa
odsťahovávala spoločný majetok, pritom priznal, že je pravdou, že na pár dní po zistení, že mizne
majetok patriaci do BSM, vymenil zámky, avšak v momente, keď odporkyňa chcela prístup do bytu, tak
jej boli kľúče k bytu odovzdané v advokátskej kancelárii jeho právneho zástupcu.

V súvislosti s odporkyňou namietaným zapracovaním do predmetného návrhu položky č. 2 - úhrada za
užívanie bytu dôvodiac, že navrhovateľ jej užívanie bytu znemožnil a to, že sa sám z neho dobrovoľne
a úplne nezmyslene odsťahoval a radšej platí nájom na iný byt a ani energie neodhlásil, z čoho mala
za to, že je to jeho úmyselné konanie, ktoré si privodil sám cielene a účelovo, súd uvádza, že aj o
odporkyni by sa potom dalo povedať, že si sama privodila odchod z predmetného bytu, lebo ho opustila,

ako potvrdila dobrovoľne. K jej ďalšej námietke o tom, že navrhovateľ v konaní o vyporiadaní BSM (sp.
zn. 4C/74/2014) označil predmetný byt za holobyt neschopný užívania, len neuviedol, že aj to spôsobil
svojím neuváženým, účelovým a úmyselným konaním, súd konštatuje, že jej tvrdenie o holobyte bolo
vyvrátené výpoveďou navrhovateľ na pojednávaní, kde povedal, že v byte sa nachádza sedačka,
kuchynská linka, skriňa v spálni, v detskej izbe. Týmto vyvrátil tvrdenie odporkyne, že sa jedná o

neobývateľný holobyt. Navrhovateľka sama potvrdila, tzn. označila ako pravdu to, že jej právny zástupca
navrhovateľa, podľa nej akože „z nejakej milosti“ dal kľúč od bytu - niekedy v decembri 2013 alebo
januári 2014. Od tejto doby jej nič nebránilo v jeho užívaní, keďže disponovala kľúčmi od predmetného
bytu (napokon sama vymenil zámok na dverách bytu 13.12.2013) byt si mohla zariadiť, ak bol, ako tvrdí
holobyt.

Čo sa týka odhlásenia energií z dôvodu nevznikania ďalších nákladov s užívaním bytu, odporkyňa
sama vo vyjadrení sa k návrhu uviedla, že energie sa dali podľa nej odhlásiť kedykoľvek a že viackrát
vyzvala navrhovateľa na riešenie a šetrenie nákladov, t. j. odhlásenie energií. Súd poznamenáva, ženič nebránilo odporkyni ako spoluvlastníčke predmetného bytu, aby ona sama odhlásila energie, keď
to neučinil odporca.

Splnomocneným zástupcom odporkyne na pojednávaní predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo

dňa 30.10.2014, ktorou I. L., M. K., M. S.. S. L., ako postupník, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky
z Allianz Slovenskej sporiteľne, sporenie mladých, ktorú, ako tvrdil, odporkyňa žiada započítať na istinu
v tomto konaní, súd vyhodnotil ako pohľadávku, ktorej započítanie s nárokom uplatňovaným v tomto
konania nie je možné s poukazom na ustanovenie § 580 OZ a súhlasne s navrhovateľom vyhodnotil, že
peniaze v Allianz Slovenskej sporiteľni sporili účastníci konania manželia a tieto neboli vtedy vinkulované

v prospech maloletých detí účastníkov konania.

Odkazy účastníkov, predovšetkým žalovanej stany, na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
4C/74/2014, ktorého predmetom je vyporiadanie BSM účastníkov konania, boli pre rozhodnutie v danej
veci irelevantné vzhľadom k tomu, že jednak toto konanie môže byť, v súlade s citovaným ustanovením
§ 146 OZ a jeho interpretáciou, vedené oddelene od konania o vyporiadanie BSM, a jednak navrhovateľ
svojím návrhom zo dňa 30.10.2014 správne zobral návrh späť v časti uplatnenej polovice (562,50 eur)

zaplatených súm (1.125,- eur) za splátky úveru č. 02627353056 vedenom v Slovenskej sporiteľni, a. s.,
a v zmysle toho žiadal pripustiť zmenu návrhu, pretože z obsahu žaloby o vyporiadanie BSM účastníkov
konania, o ktorej sa vedie na tunajšom súdu konanie pod sp. zn. 4C/74/2014, s ktorou sa súd v rámci
dokazovania v predmetnej súdenej veci oboznámil, vyplýva, že do masy BSM, ktorú žiada navrhovateľ
vyporiadať zaradil ako pasívum aj zostatok toho úveru. Súd na pojednávaní dňa 31.10.2014 vyhlásil za

prítomnosti všetkých účastníkov konania uznesenie, ktorým podľa § 95 ods. 1 a 3 OSP pripustil túto
zmenu návrhu v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 30.10.2014 tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi sumu 807,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 807,40
eur od 09.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd v tejto súvislosti len ozrejmuje, že keby
navrhovateľ v tejto časti (polovica úhrad za splátky úveru) nebol zobral návrh čiastočne späť, bol by

jeho návrh v tejto časti aj tak zamietnutý, pretože je súčasťou konania o vyporaidanie BSM.

Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa navrhovateľovi dobrovoľne vzniknutú
pohľadávku neuhradila, dostala sa preukázateľne do omeškania s plnením peňažného záväzku
(807,40,- eur). Sám navrhovateľ označil za deň omeškania s plnením peňažného záväzku odporkyňou
až deň 09.10.2014, kedy prvýkrát požiadal o pripustenie zmeny návrhu (rozšírenie petitu), hoci sa

odporkyňa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku oveľa spor. Súd akceptujúc dispozíciu
navrhovateľa s návrhom, zaviazal odporkyňu, v zmysle citovaných ustanovení § 517 ods. 1 veta prvá
a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,
zaplatiť navrhovateľovi, okrem istiny 807,40 eur, aj ním správne uplatnené zákonné úroky z omeškania

vo výške 5,05% ročne zo sumy 807,40 eur od 09.10.2014 do zaplatenia.

Vzhľadom na uvedené, súd v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 807,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 807,40
eur odo dňa 9.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP,

podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

O náhrade trov konania súd v tomto rozsudku nerozhodol, nakoľko pri jeho písomnom vyhotovovaní
nemohol mať vedomosť o tom, či sa v konaní úspešný navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca dostaví,
resp. nedostaví, na vyhlásenie rozsudku, za ktorý úkon právnej služby by mu taktiež prislúcha náhrada

trov právneho zastúpenia. Preto súd v druhom výroku enunciátu tohto rozsudku rozhodol, že o náhrade
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v
súlade s § 151 ods. 3 OSP.Záverom je žiaduce uviesť, že súdu bolo dňa 12.11.2014 doručené písomné vyjadrenie odporkyne
k návrhu navrhovateľa zo dňa 11.11.2014 (v súdnom spise zažurnalizované pod č. l. 121 - 124),
na ktoré však súd už nemohol prihliadnuť, nakoľko súd v danej veci, na pojednávaní konanom dňa

31.10.2014, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Pred vyhlásením tohto uznesenia súd
prítomných účastníkov konania (navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocneného
zástupcu odporkyne) riadne poučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, ako to vyplýva z obsahu
Zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.10.2014, a navyše poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP tvorí aj obsah
Poučenia pre účastníka občianskeho súdneho konania - odporcu (žalovaného) zo dňa 03.09.2014 (č.

l. 87 - 88 súdneho spisu), ktoré bolo odporkyni doručené dňa 12.09.2014, ako to vyplýva z doručenky
pripojenej na č. l. 82 súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský
súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).