Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/818/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211508
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812211508.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyho v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO: 36613843 proti odporcom: 1/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.C.. XXX, zastúpená
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, 2/ O. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X., P.. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/ Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 10.129,97 Eur,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2013 č.k.
15C/62/2013-145, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 1/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 2/ trovy
odvolacieho konania v sume 138,94 Eur, k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta,
do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi 3.350,60
Eur s úrokom z omeškania

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.7.2009 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.8.2009 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.9.2009 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.10.2009 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.11.2009 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.12.2009 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.1.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.2.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.3.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.4.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.5.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.6.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.7.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.8.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.9.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.10.2010 do zaplatenia

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.11.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.12.2010 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 40,12 eur od 21.1.2011 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 40,12 eur od 21.2.2011 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 40,12 eur od 21.3.2011 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.4.2011 do 25.4.2011 a zo sumy 40,12 eur od 26.4.2011 do
zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.5.2011 do 25.5.2011 a zo sumy 40,12 eur od 26.5.2011 do
zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.6.2011 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 40,12 eur od 21.7.2011 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.8.2011 do 23.8.2011 a zo sumy 40,12 eur od 24.8.2011 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.9. 2011 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.10.2011 do 23.10.2011 a zo sumy 40,12 eur od 24.10.2011
do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.11.2011 do 28.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 40,12 eur
od 29.11.2011 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.12.2011 do 29.12.2011 a zo sumy 40,12 eur od 30.12.2011 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.1.2012 do 29.1.2012 do zaplatenia a zo sumy 40,12 eur od
30.1.2012 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.2.2012 do 28.2.2012 a zo sumy 40,12 eur od 29.2.2012 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.3. 2012 do 29.4. 2012,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.4.2012 do 29.4.2012 a zo sumy 80,24 eur od 30.4.2012 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.5.2012 do 30.5.2012 a zo sumy 40,12 eur od 31.5.2012 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.6.2012 do 24.6.2012 a zo sumy 40,12 eur od 25.6.2012 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.7.2012 do 30.7.2012 a zo sumy 40,12 eur od 31.7.2012 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.8.2012 do 30.8.2012 a zo sumy 40,12 eur od 31.8.2012 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.9.2012 do 27.9.2012 a zo sumy 40,12 eur od 28.9.2012 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.10.2012 do 30.10.2012 do zaplatenia a zo sumy 40,12 eur od
31.10.2010 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.11.2012 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.12.2012 do 27.12.2012 a zo sumy 40,12 eur od 28.12.2012 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.1.2013 do 24.1.2013 a zo sumy 40,12 eur od 25.1.2013 do
zaplatenia,

9% ročne zo sumy 90,12 eur od 21.2.2013 do 24.2.2013 a zo sumy 40,12 eur od 25.2.2013 do
zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.3.2013 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.4.2013 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.5. 2013 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.6. 2013 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.7.2013 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 90,12 eur od 21.8.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že zaplatením jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého
odporcu. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Konanie v časti o zaplatenie istiny 2.289,53 Eur voči odporkyni
v 1. rade a zaplatenie istiny 3.821,57 Eur voči odporcovi v 2. rade a úroku z omeškania 824,50 Eur
zastavil. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporkyni v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi odporcu v 2.rade,
k rukám JUDr. Andreja Cifru, advokáta, trovy konania vo výške 538,19 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil voči odporcom nárok
na zaplatenie 10.129,97 Eur s úrokom z omeškania 824,50 Eur a ročným úrokom z omeškania 9,25 % zo
sumy 9.250,60 Eur od 01.06.2012 do zaplatenia. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 04.11.2009 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa a.s. na neho pohľadávku voči odporcom. Dňa
13.05.2005 zmluvou č. 372401462 poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. odporcovi peňažné prostriedky,
podmienky čerpania, splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností boli upravené v zmluve.
Odporca v 2. rade prevzal ručiteľský záväzok. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených
termínoch splátky, porušil povinnosti zo zmluvy a veriteľ odstúpil od zmluvy, vyzval odporcu na úhradu
celej dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu 10.879,97 Eur a táto pozostávala
z istiny 10.000,60 Eur a úroku z omeškania 879,37 Eur. S prihliadnutím na platby odporcov po postúpení
pohľadávky ku dňu podania návrhu predstavuje výška istiny 9.250,60 Eur a úrok z omeškania vypočítaný
podľa jednotlivých splátok sumu 824,50 Eur a následne uplatňuje úrok z omeškania 9,25 % ročne od
01.06.2012 do zaplatenia. V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh späť voči odporkyni v 1.rade
v sume o zaplatenie 2.289,53 Eur a voči odporcovi v 2.rade v sume 3.821,57 Eur vrátane úrokov z
omeškania 824,50 Eur, a preto súd postupom podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
Pokiaľ sa jedná o zvyšok uplatneného nároku, po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je dôvodný iba sčasti. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 13.05.2005
uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. a odporkyňa v 1.rade ako dlžník zmluvu o splátkovom úvere č.

0372401462, na základe ktorej poskytla banka odporkyni úver 190.000,- Sk, s výškou úrokovej sadzby
11,10 % v deň podpisu zmluvy, s poplatkom za poskytnutie úveru 3.800,- Sk, poplatkom za správu úveru
50,- Sk mesačne, výškou splátky 2.715,- Sk mesačne, splatnosťou prvej splátky 20.06.2005 a konečnou
splatnosťou 20.04.2012, splatnosťou splátok k 20. dňu v mesiaci. Dňa 13.05.2005 bola uzavretá s
odporcom v 2.rade dohoda o ručení. Z predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku vyplýva, že dňa 21.01.2011 odporkyňa v 1.rade ako dlžník mala písomne uznať záväzok voči
veriteľovi; forma splatenia dlhu bola dohodnutá v splátkach po 50,- Eur, vždy k 25. dňu v mesiaci,
s prvou splátkou splatnou dňa 25.02.2011. V písomnom vyjadrení z 09.08.2013 navrhovateľ uviedol,
že odporkyňa uhradila pôvodnému veriteľovi celkom 1.304,63 Eur a z toho bolo započítané na istinu
623,89 Eur, na úroky z omeškania 554,60 Eur a na poplatok 126,14 Eur, v súlade s článkom III. bod
7 zmluvy. Navrhovateľovi uhradil odporca sumu 1.150,- Eur a to platbami počnúc január 2011 až do
25.02.2013 a tieto boli započítané výlučne len na istinu. Počet celkových splátok podľa zmluvy bol 119
splátok, výška splátky 90,12 Eur, spolu mal dlžník zaplatiť 10.724,28 Eur. Na istinu pôvodným veriteľom
a navrhovateľom bolo započítané celkom 1.773,89 Eur a tieto platby boli započítané na najstaršie
splátky úveru. Navrhovateľ preto žiadal od odporkyne v 1.rade úhradu nepremlčaných 87 splátok v
celkovej výške 7.840,44 Eur a od odporcu v 2.rade 70 splátok v celkovej výške 6.308,40 Eur. Súd
konštatoval, že zo zistených skutočností nebolo sporné, že odporkyňa v 1.rade na základe zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 13.05.2005 čerpala od Slovenskej sporiteľne a.s. poskytnutý úver vo výške
190.000,- Sk a tento sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 2.715,- Sk so splatnosťou prvej
splátky 20.06.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.04.2015. Rovnako bolo preukázané, že zmluvou
o postúpení pohľadávok zo 04.11.2009 postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. na navrhovateľa predmetnú
pohľadávku, pričom podľa príloh k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky celkom
vo výške 10.879,97 Eur s výškou omeškanej splátky 3.609,50 Eur a s uvedením celkového počtu
dní omeškania 1 233 dní. I keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného
zákonníka, podľa názoru súdu svojím charakterom je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto i posudzovanie námietky
premlčania z takejto zmluvy, ktorá bola vznesená zo strany odporcov, hoci zmluva bola uzavretá
podľa Obchodného zákonníka, je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zo zistených
skutkových okolností po tom, čo súd čiastočne zastavil konanie, nepovažoval súd splatný dlh odporcov
v celom rozsahu. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal v návrhu na začatie konania, že právny predchodca
odstúpil od úverovej zmluvy, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, pretože Slovenská sporiteľňa
a.s. na žiadosť súdu potvrdila, že k ukončeniu úverovej zmluvy odstúpením nedošlo, a rovnako ani
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že dlh z
titulu nesplácania úveru sa stal splatným či už v čase pred postúpením pohľadávky alebo momentom
postúpenia pohľadávky, alebo následne. Uviedol, že v tejto súvislosti je neopodstatnená argumentácia
navrhovateľa, že postúpením pohľadávky nastala splatnosť celého dlhu. Vychádzajúc z právnej úpravy
postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka zákon
nespája s postúpením pohľadávky aj právny následok - zosplatnenie dlhu. V zásade je možné postúpiť
v zmysle uvedenej úpravy aj pohľadávku, ktorá je splatná v budúcnosti a aj iné budúce pohľadávky.
V danej veci práve naopak z prílohy o postúpení pohľadávky vyplýva údaj o výške omeškanej splátky
3.609,50 Eur, z čoho je teda zrejmé, že len v tomto rozsahu bol v čase postúpenia dlh splatný a vo zvyšku
došlo k postúpeniu pohľadávky v rozsahu splátok, ktoré ešte splatné neboli. Údaj o počte dní omeškania
1 233 dní zodpovedá dňu omeškania najstaršej omeškanej splátky. Splatnosť jednotlivých splátok preto
posudzoval súd podľa zmluvných dojednaní v zmluve o úvere, a to, že každá splátka bola splatná vždy
k 20. dňu v mesiaci, vo výške 90,12 Eur, pričom splátky, ktorých splatnosť nenastala ku dňu rozhodnutia
súdu nemohol súd navrhovateľovi priznať (splátky splatné od 21.09.2013 do 20.04.2015). Ďalej uviedol,
že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bolo ešte dôležité vysporiadať sa s platnosťou uznania
záväzku odporkyňou v 1.rade, pretože navrhovateľ uplatnil nárok voči nej s prihliadnutím na platné
uznanie dlhu, keď uplatnil voči nej celkom sumu 7.840,44 Eur, a to tak, že sumu 1.532,04 Eur uplatnil
spolu s úrokom z omeškania len výlučne voči nej (splátky od 21.02.2008 do 21.06.2009), a ďalej sumu
6.308,40 Eur, ktorú uplatnil spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok od 21.07.2009 do budúcna
voči obom odporcom ako dlžníkovi a ručiteľovi. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a aplikáciu
trojročnej premlčacej doby, súd priznal navrhovateľovi sumu rovnajúcu sa nezaplateným a splatným
splátkam v dobe troch rokov pred podaním návrhu až ku dňu rozhodnutia súdu, pričom odpočítal platby
odporkyne v 1.rade zaplatené za toto obdobie v sume 1.150,- Eur. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na
dohodu o uzavretí splátkového kalendáru a uznaní záväzku uzavretú dňa 21.01.2011 s odporkyňou v
1.rade, uzavretie tejto dohody považoval za absolútne neplatný právny úkon predovšetkým pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a neplatnú i pre neexistenciu slobodnej vôle

na strane účastníčky dohody - odporkyne v 1.rade (§ 37 Občianskeho zákonníka). Konštatoval, že je
zrejmé, že len a len z iniciatívy navrhovateľa bola vyhľadaná odporkyňa s tým, že dojednáva len splátky
tohto úveru pod hrozbou exekútora a zhabania majetku, pričom nebola vôbec informovaná o tom, že má
podpísať aj jednostranné vyhlásenie o uznanie dlhu, o tom či je dlh premlčaný a aké sú následky uznania
záväzku. Odporkyňa poprela, že by bola informovaná o uznaní, nerozumela premlčaniu a ani nevie
aké sú následky premlčania a uznania. Vierohodnosti tvrdenia odporkyne nasvedčuje i samotný obsah
dohody, keď je v časti uznania záväzku vypísaná len suma istiny, číslo úverovej zmluvy nezodpovedá
číselnému označeniu zmluvy, ktorú predložil navrhovateľ k návrhu a príslušenstvo k istine vôbec nie
je uvedené, teda ani uznané. Potom len veľmi ťažko možno uvažovať o uznaní čo do právneho
dôvodu a výšky. Vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v časovom období od
januára 2011 do februára 2013 odporkyňa zaplatila v jednotlivých mesiacoch celkom sumu 1.150,-
Eur, vzhľadom k tomu, že úver nebol predčasne splatný, považoval súd tieto plnenia odporkyne v
1. rade za plnenia na jednotlivé splátky v mesiacoch, v ktorých ich vykonávala. Pokiaľ navrhovateľ
poukazoval na spôsob započítania platieb v zmysle čl. III. bod 7 zmluvy, podľa ktorého dlžník súhlasí,
že z došlých súm veriteľovi najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z
omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí, považoval súd takéto zmluvné dojednanie za neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak. Pokiaľ tvrdil navrhovateľ, že započítal platby na istinu zrejme najskôr splatnú
pred splátkami od februára 2008, pretože tieto uplatňuje v celosti, bol tento jeho postup nesprávny a v
rozpore s citovaným ustanovením zákona. Nemôže zodpovedať pravde ani to, že ich započítal na istinu,
pretože v splátkach istiny sú zahrnuté aj úroky, čo vyplýva zo spôsobu pripisovania úrokov do mesačnej
splátky. Občiansky zákonník pritom nedáva možnosť svojvoľne veriteľovi započítať platby na najskôr
splatné istiny, pokiaľ tento účel dlžník výslovne neuvedie. Citované zmluvné dojednanie je v neprospech
spotrebiteľa, pretože splátkami si čo do istiny dlžník neznižuje dlh, ale uhrádza nimi predovšetkým
príslušenstvo. Preto postup navrhovateľa, ktorý tieto platby započítal na istinu a úroky najskôr splatné
(teda zrejme i premlčané) považoval súd za rozporný s uvedeným zákonným ustanovením. Keďže v
zmluve sa žiadne platné zmluvné dojednanie ohľadom možnosti započítať vykonané splátky v dobe
omeškania na najskôr splatné nenachádza, súd splátky odporkyne započítal na splátky za jednotlivé
mesiace, v ktorých ich vykonala. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal návrh dňa 02.07.2012 a súd
prihliadol na vznesenú námietku premlčania tých splátok, ktorých splatnosť nastala pred 02.07.2009 (tri
roky pred podaním návrhu) žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania uplatnenú zo splátok splatných
pred 02.07.2009 z tohto dôvodu zamietol. Odporcov, odporkyňu v 1. rade ako úverového dlžníka a
odporcu v 2. rade ako ručiteľa zaviazal potom zaplatiť navrhovateľovi splátky splatné od 21.07.2009
do 21.08.2013 (mesiac, v ktorom súd rozhodoval), a to v celkovom počte 50 splátok, v celkovej sume
4.500,60 Eur. Z tejto sumy odrátal plnenia odporkyne v 1. rade vo výške 1.150,- Eur, pretože jej splátky
spadajú do obdobia, ktoré súd priznal ako nepremlčané a splatné splátky, t.j. v období od januára 2011
do februára 2013. Navrhovateľovi tak priznal celkom sumu 3.350,60 Eur spolu s úrokom z omeškania v
súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšnej časti, pokiaľ išlo o splátky, ktorých splatnosť
ešte nenastala, ako aj v časti pôvodne uplatneného úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 9.250,60
Eur od 01.06.2012, ktorý uplatnil navrhovateľ v písomnom návrhu a ktorý nárok výslovne vzatý späť
nebol, keď právny zástupca navrhovateľa len poukazoval na úrok z omeškania, ktorý po úprave návrhu
uplatňoval, žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporcom
priznal náhradu trov konania pomerne k ich čistému úspechu v konaní v rozsahu 33,86 %, v sume
538,19 Eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie v
celom rozsahu, resp. aby v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že
nenastala splatnosť splátok počnúc splátkou splatnou 20.09.2013 až po splátku splatnú dňa 20.04.2015
a zároveň nesúhlasil s tým, že odporcu v 1. rade súd nezaviazal na zaplatenie aj tých splátok, ktoré
neboli premlčané ku dňu podpisu dohody. Poukázal na fakt, že právny predchodca navrhovateľa -
postupca, neukončil síce záväzkovoprávny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a
odporkyňou v 1. rade na druhej strane, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva
nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a navrhovateľ ani nedisponuje dokladmi,

ktoré by danú skutočnosť preukázali, na základe uvedeného však navrhovateľ upravil žalobný návrh
v zmysle vyššie uvedeného (od odporcov požadoval len úhradu nepremlčaných splátok). Zároveň
mal za to, že výkladom ustanovení všeobecných obchodných podmienok možno dospieť k záveru, že
postupca a následne postúpením pohľadávky navrhovateľ, boli oprávnení, nie však povinní predčasne
ukončiť záväzkovoprávny vzťah. Okrem toho postúpením pohľadávky sa stal sám navrhovateľ veriteľom
pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na
plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo
veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky, pričom podaním žalobného návrhu je zrejmé, že
navrhovateľ prejavil svoju vôľu ukončiť zmluvu a požadovať zo strany odporcov vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov. Mal za to, že o zosplatnení úveru sa odporcovia dozvedeli najneskôr z
doručeného žalobného návrhu, navyše odporcovia neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorým by
spochybnili uplatnený nárok. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že súd mal navrhovateľovi priznať aj
splátky, ktorých splatnosť podľa názoru súdu ku dňu vyhlásenia rozsudku nenastala. Zároveň nesúhlasil
so zamietnutím žalobného návrhu vo vzťahu k odporcovi v 1. rade v splátkach splatných od 20.02.2008
do 20.07.2009, keď dohodu o uznanie dlhu považoval za platnú, v dôsledku ktorej došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej lehoty.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa 1/ prostredníctvom právneho zástupcu a vedľajší účastník
na strane odporcu 2/ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, pričom zotrvali na svojich
dovtedajších prednesoch.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia § 205
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie,
avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a nedostatočného zistenia skutkového stavu (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a
súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zápisnice
o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nebol preto uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej
aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Vzhľadom na obranu odporkyne 1/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/, súd prvého stupňa
sa dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej

zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky
na iný subjekt.

V predmetnej veci pokiaľ sa jedná o premlčanie, dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných
splátok samostatne u každej splátky, pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by došlo k
odstúpeniu od zmluvy alebo vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Odvolací súd sa stotožňuje s
právnym názorom prvostupňového súdu, že argumentácia navrhovateľa, že postúpením pohľadávky
nastala splatnosť celého dlhu neobstojí, pretože zákon nespája s postúpením pohľadávky aj právny
následok zosplatnenia dlhu. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu argumentáciu navrhovateľa, uvedenú v odvolaní,
že k zosplatneniu dlhu došlo podaním žalobného návrhu, ktorým navrhovateľ prejavil svoju vôľu
ukončiť zmluvu a požadovať zo strany odporcov vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, pričom
odporcovia sa o zosplatnení úveru dozvedeli najneskôr z doručeného žalobného návrhu, tento názor
navrhovateľa nemožno akceptovať vzhľadom k tomu, že v zmysle uzavretej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok mohlo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru len z dôvodov uvedených
vo všeobecných obchodných podmienkach, medzi ktoré skutočnosti nepatrí podanie žalobného návrhu
na súd. Nemožno preto konštatovať, že by samotným podaním žaloby na súd došlo k zosplatneniu
celého úveru. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že splatnosť niektorých omeškaných splátok
nastala viac ako tri roky pred podaním návrhu na súd, námietka premlčania bola vznesená oprávnene
a súd prvého stupňa v tejto časti, ako aj v časti splátok, ktoré v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa
neboli ešte splatné, nárok navrhovateľa zamietol. Nebola pritom dôvodná ani námietka navrhovateľa, že
zobal svoj nárok späť v časti tých splátok, ktoré boli už premlčané, nakoľko z vykonaného dokazovania
vyplýva, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 26.06.2013 zobral čiastočne späť návrh na začatie
konania ohľadne splátok vo vzťahu k odporkyni splatných do 20.02.2008, kde bolo súdom prvého stupňa
aj konanie zastavené.

Pokiaľ sa jedná o uznanie dlhu, súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je
typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá
zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní
praktiky veriteľa prihliada súd na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18
preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie
splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú
starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo
pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie
uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu
s rozhodcovskou doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu
k neurčitému počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje
takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody od splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Takáto dohoda je považovaná v praxi súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi.
Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom,
ktorého obsah nemôže druhá strana ovplyvniť. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých
takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporcom ako spotrebiteľom,
ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak zhoršil svoje postavenie.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účel zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú
nerovnosť zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody. V prejednávanej veci k dobrovoľnému

rozhodnutiu zo znalosťou veci zo strany dlžníka uznať premlčaný dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v
snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu, spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie
konania pred uplynutím premlčacej lehoty a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu
žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o uznanie dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi.

Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania
vznesenú odporkyňou 1/ a vedľajším účastníkom konania na strane odporcu 2/ a návrh na začatie
konania v časti zamietol podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni
1/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania v
sume 138,94 Eur, spočívajúcej v odmene za poskytnutú právnu službu, za jeden úkon právnej služby:
vyjadrenie k odvolaniu v sume 131,13 Eur + režijný paušál 7,81 Eur .

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .