Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310202039
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2310202039.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľov: 1. D. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F., P. X, 2. D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. X, proti odporcom: 1. B.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., K. X, 2. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y. XX/XXX, 3. D. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., P. X, odporcovia 1 až 3 zastúpení advokátom: JUDr. Jozef Zámožík, PhD.,
advokát, so sídlom Trnava, Hlavná 31, 4. F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XX, 5. N. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., S. K. M. XXX/X, Česká republika, 6. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XXX,
7. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XX, 8. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. M. F. XXX, zastúpenému
spoločnosťou: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 14, 9. Ing. V. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., I. XXXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát,
so sídlom Trnava, Hlavná 31, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, na odvolanie navrhovateľov 1 a 2
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 1. októbra 2013, č.k. 17C/37/2010-267, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zamietol návrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a vyslovil, že o
trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovatelia sa svojím návrhom, upraveným na základe uznesenia pod č.k. 17C/37/2010-219 zo dňa
22.05.2013, domáhali, aby súd určil, že kúpne zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľmi 1, 2 a odporcami
1 až 7 a 9 na strane predávajúcich a odporcom 8 na strane kupujúceho, ktorých vklad bol povolený dňa:
- 16.03.2009 pod V 183/2009 a dňa 23.06.2008 pod V 1179/2008 (uzatvorená medzi navrhovateľom 1
a odporcom 8)
- 03.01.2008 pod V 2480/2007 a dňa 08.01.2008 pod V 2515/2007 (uzatvorená medzi navrhovateľom
2 a odporcom 8)
- 10.07.2007 pod V 1270/2007 a dňa 30.07.2007 pod V 1268/2007 (uzatvorená medzi odporcom 3 a
odporcom 8)
- 03.01.2008 pod V 2472/2007 (uzatvorená medzi odporcom 4 a odporcom 8)
- 10.07.2007 pod V 1269/2007 a dňa 30.07.2007 pod V 1268/2007 (uzatvorená medzi odporcom 5 a
odporcom 8)
- 02.01.2008 pod V 2446/2007 (uzatvorená medzi odporcom 6 a odporcom 8)
- 04.01.2008 pod V 2484/2007 (uzatvorená medzi odporcom 7 a odporcom 8)
- 10.07.2007 pod V 1271/2007 a dňa 30.07.2007 pod V 1268/2007 (uzatvorená medzi právnym
predchodcom odporcu 9 a odporcom 8),
v časti prevodu vlastníctva k podielom na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 634/102
a 634/202 lesné pozemky o výmere 55415 m2, parc. č. 635 záhrady o výmere 3791 m2, parc. č. 636

zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2, parc. č. 637/100 a 637/200 orná pôda o výmere 4802
m2, v podiele 7/8 k celku, nachádzajúcich sa v k.ú. F., sú neplatné.

V návrhu boli pôvodne ako vedľajší účastníci na strane navrhovateľov označení 1. Ing. A. U., nar.
XX.XX.XXXX, 2. J. U., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, 3. Ing. T. U., nar. XX.XX.XXXX a 4. L. U., rod.
Q., nar. XX.XX.XXXX. Krajský súd v Trnave, na námietku právnych zástupcov odporcov 1 až 3 a 8,
rozhodol, že vedľajšie účastníctvo účastníkov 1 a 2 je prípustné a vedľajšie účastníctvo účastníkov 3 a
4 nie je prípustné (č.k. 10Co/142/2011-162 a 10Co/143/2011-162 zo dňa 30.04.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 23.07.2012). Vedľajší účastníci 1 a 2 neskôr písomným oznámením doručeným
tunajšiemu súdu dňa 18.10.2012 oznámili, že dňom 16.10.2012 zo zdravotných dôvodov z konania
odstupujú.

Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 100 ods. 1, § 101, § 122 ods. 2 a 3, § 136 ods. 1 a 2, § 34, § 37 ods.
1, § 39, § 40 ods. 1 a 2, § 40a, § 41, § 49a, § 136, § 140, § 116, § 117 Občianskeho zákonníka( OZ) a §
80 písm. c) O.s.p., vecne tým, že v petite návrhu absentuje presná špecifikácia časti právnych úkonov,
ktorých neplatnosť sa mala určiť. Petit návrhu neobsahuje presné určenie čísla LV (hoci zodpovedá
pravde, že v súčasnosti existuje už len LV č. XXXX, avšak v kúpnych zmluvách je uvádzaný aj LV č.
XXXX, nakoľko v čase ich uzatvárania niektoré pozemky boli evidované na tomto LV), podiely v pomere
k celku (nesprávne v petite je uvádzané 7/8), ako aj účastníkov právneho úkonu, nakoľko niektoré kúpne
zmluvy boli uzatvorené s viacerými spoluvlastníkmi, iné len s jedným, absentuje dátum uzatvorenia
kúpnych zmlúv, rovnako aj údaj, ktorá kúpna zmluva sa viaže ku ktorej parcele, čím sa petit stáva
zmätočný a nevykonateľný. Tento nedostatok nemožno zamieňať s vadami podaného návrhu, preto súd
nevyzýval navrhovateľov na odstránenie vád podania postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Petit nebol
vhodne doplnený, či upravený ani do dňa rozhodnutia súdu, t.j. do 01.10.2013.

Keďže právne úkony - kúpne zmluvy boli uzatvárané postupne počas rokov 2007 až 2009 (posledný dňa
17.02.2009 medzi odporkyňou 1 a odporcom 8), premlčacia doba uplynula najneskôr 17.02.2012, t.j.
po poslednom právnom úkone, hoci každý právny úkon je potrebný posudzovať z hľadiska premlčania
jednotlivo), a nakoľko petit nebol riadne doplnený tak, aby bol určitý, vykonateľný a najmä zrozumiteľný,
ani do 01.10.2013, došlo k premlčaniu práva na uplatnenie relatívnej neplatnosti všetkých právnych
úkonov. Keďže premlčania sa právni zástupcovia odporcov riadne dovolali, nie je možné návrhu vyhovieť
a to aj bez uvedenia ďalších dôvodov, pre ktoré návrh nemohol mať úspech. Súd pri posudzovaní
premlčania vychádzal z dátumov uzatvorenia jednotlivých kúpnych zmlúv, keďže ich odporcovia a
navrhovatelia podpisovali osobne u notára, preto už v tento deň sa mohli a mali možnosť dozvedieť, že
sa jedná o relatívne neplatné právne úkony, ktorú neplatnosť mohli na súde napadnúť. Premlčanie je
teda jedným z dôvodov, prečo súd návrh zamietol.

Ďalej uzavrel, že z vykonaného výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že napadnuté
kúpne zmluvy neboli a nemohli byť uzatvorené pod nátlakom, pretože žiaden nátlak ani vyhrážky neboli
v konaní konkretizované, ani preukázané. Naopak, navrhovatelia 1 a 2 ako aj odporca 7 zhodne
uviedli, že naliehanie odporcu 3 na uzatvorenie zmlúv bolo mienené v dobrom, aby nemali problémy
s „vyporiadaním záhradkárov“. Teda v tom zmysle, že nebudú mať s pozemkami starosti, naopak,
budú mať za ne zaplatené. Sloboda prejavu a vôle musí byť obmedzená protichodnou stranou v
negatívnom zmysle slova, aby sa jednalo o neplatný právny úkon, čo sa v danom prípade nestalo. Zo
samotného pojmu „vyhrážka“ vyplýva, že sa jedná o hrozbu či zastrašovanie, ktoré sú schopné privodiť
istú negatívnu ujmu (napr. strach o život, či zdravie, prípadne vznik inej veľkej škody či už na majetku,
alebo aj cti a dôstojnosti človeka v spoločnosti), v opačnom prípade nemožno o vyhrážke hovoriť. Z
uvedeného vyplýva, že v prejednávanom prípade nebolo možné usúdiť na neplatnosť právneho úkonu
podľa § 37 OZ.

Po výsluchu účastníkov konania súd konštatoval, že žiaden omyl nebol preukázaný, dokonca ani
konkretizovaný, v čom mal spočívať. Rovnako navrhovatelia súdu nijakým spôsobom nepreukázali, že
napadnuté právne úkony by boli v rozpore so zákonom, obchádzali ho, či boli v rozpore s dobrými
mravmi. Naopak, postupom podľa § 40a veta druhá OZ, navrhovatelia, keďže sami porušili povinnosť
vyplývajúcu z predkupného práva, keď sami neponúkli ostatným spoluvlastníkom na predaj svoje podiely
a teda sami spôsobili relatívnu neplatnosť právneho úkonu, nemôžu sa dovolávať na súde takejto
relatívnej neplatnosti; uvedené je preto ďalším dôvodom zamietnutia návrhu. Predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej stránke

skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. V danom
prípade s poukazom na § 40a veta druhá OZ navrhovatelia nemajú vecnú legitimáciu v konaní.

Súd preskúmal všetky kúpne zmluvy a to zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže
všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to tak po stránke
materiálnej i formálnej a dospel k záveru, že tieto právne úkony (aj s poukazom na všetky uvádzané
skutočnosti), sa nepriečia zákonu ani dobrým mravom. Súd rovnako konštatoval, že odporca 3, ktorý
konal aj za odporcu 5 a právneho predchodcu odporkyne 9, postupoval aj pri realizácii predkupného
práva.

Napokon posúdil danosť naliehavého právneho záujmu na konaní podľa § 80 písm. c) O.s.p., so
záverom, že navrhovatelia naliehavosť svojho právneho záujmu na určení neplatnosti časti kúpnych
zmlúv nepreukázali a to aj v prípade, že by petit návrhu netrpel vytknutými vadami. Navrhovatelia prestali
byť spoluvlastníkmi nehnuteľností, preto sa nemôžu už domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti
právnych úkonov - kúpnych zmlúv, pri uzavretí ktorých nebolo údajne rešpektované ich predkupné právo,
pretože v prípade, ak by súd určil, že zmluvy sú neplatné, osoba, ktorá v čase takéhoto rozhodnutia
súdu už nie je spoluvlastníkom veci, nemôže uplatniť voči spoluvlastníkovi predkupné právo. Z toho
vyplýva, že na právnom postavení navrhovateľov by sa nič nezmenilo, keďže sami nerešpektovali
predkupné právo a teda podľa § 40a OZ sa nemôžu dovolávať relatívnej neplatnosti právnych úkonov,
preto súd, čo sa týka kúpnych zmlúv, ktoré uzatvorili navrhovatelia, tieto nemôže vyhlásiť za neplatné
a tak navrhovatelia nie sú a nemôžu byť už spoluvlastníkmi nehnuteľností. Navyše v danom prípade
odporcovia rešpektovali predkupné právo, na rozdiel od navrhovateľov 1 a 2 a odporcu 7. Uvedený
právny názor už Krajský súd v Trnave vyslovil v skutkovo a právne totožnom prípade aj v rozsudku
pod sp. zn. 10Co/74/2007 zo dňa 25.09.2007. V danom prípade navrhovatelia nemajú vecnú legitimáciu
na podanie návrhu ani naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Čo
sa týka dohody navrhovateľov 1 a 2 a odporcu 8 o tom, že odporca 8 sa zavial akýmsi spôsobom
vyporiadať záhradkárov (darovaním alebo predajom nehnuteľností), tu súd poukázal na to, že žiadna
takáto dohoda nebola preukázaná, zmluvy týkajúce sa nehnuteľností musia mať písomnú formu (46 ods.
1 OZ), táto dodržaná nebola, teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon (§ 40 ods. 1 OZ), na ktorú
absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo, preto súd nevykonával v tomto smere ďalšie dôkazy, pretože
s predmetom konania uvedené nemá súvis.

Súd s poukazom na uvedené návrh navrhovateľov 1 a 2 považoval za podaný nedôvodne a preto ho
zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1 a 2 a navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili podľa § 205
ods. 2 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností tak, aby bol splnený predpoklad spravodlivého súdneho procesu; v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že postupom prvostupňového súdu
sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Poukázali na obsah napadnutých zmlúv,
ktoré obchádzajú zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v intenciách ktorého Obvodný
úrad v Šali vydal rozhodnutie č. 14/1994 zo dňa 24.10.1994 o vytvorení záhradkárskej osady. Predmetom
tohto rozhodnutia je okrem iného aj zmena charakteru pozemkov u parc. č. 634/2 lesné pozemky na
záhrady a u parc. č. 637 z ornej pôdy na záhrady. Predmetné pozemky sú v zmysle zmlúv o budúcich
zmluvách v užívaní 324-tich užívateľov. Odporca v 8. rade dokazateľne obchádza zákon o miestnych
daniach a miestnom poplatku za odpady. Boli mu známe Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, napriek
tomu naviedol vlastníkov pozemkov na ich duplicitný predaj. Napadnuté kúpne zmluvy sú absolútne
neplatné, na čo mal súd prihliadať z úradnej povinnosti, pričom návrh na určenie neplatnosti zmlúv z
dôvodu relatívnej neplatnosti bol podaný včas.

Odporcovia odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu sa vyjadril iba odporca v 8. rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Odvolacie dôvody nepredstavujú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali záver
súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. b), c) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo veci vecne správne.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľmi tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods.
2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje
na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto
nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Čo sa týka odvolania navrhovateľov, odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania. Z odvolania vyplýva, že odvolatelia napadli celý zamietajúci výrok napadnutého
rozsudku. Odvolacie dôvody uviedli s poukazom na ust. § 205 ods. 2 O.s.p., pričom v spojení s týmto
ustanovením dôvody nekonkretizovali. Skutočnosti, na ktoré poukazujú v odvolaní, boli nimi prednesené
aj v konaní a na rozhodnutie v odvolacom konaní nemajú vplyv.

Návrh o určenie neplatnosti zmlúv navrhovatelia odôvodnili tým, že navrhovatelia 1 a 2 a odporcovia 1
až 7 a 9 (resp. právny predchodca odporkyne 9) boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (celkovo
o rozlohe niekoľkých hektárov, ktoré zdedili navrhovatelia po svojich právnych predchodcoch, ktorí ich
získali v reštitúcii a keďže išlo o veľkú rozlohu, boli geometrickým plánom rozdelené na niekoľko parciel,
vrátane záhradkárskej oblasti, zapísaných pôvodne na LV č. XXXX, k.ú. F. a to pozemku parc. č. 634/2
lesné pozemky o výmere 55415 m2, parc. č. 635 záhrady o výmere 3791 m2, parc. č. 636 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 644 m2, parc. č. 637 orná pôda o výmere 4802 m2. Títo uzatvorili s odporcom
8 kúpne zmluvy na svoje podiely, na základe čoho bol vytvorený nový LV č. XXXX pre k.ú. F.. Tieto
nehnuteľnosti boli predmetom osobitných právnych úkonov a to zmlúv o uzatvorení budúcej zmluvy, kde
budúcimi kupujúcimi mali byť vedľajší účastníci na strane navrhovateľov.

V návrhu boli pôvodne ako vedľajší účastníci na strane navrhovateľov označení 1. Ing. A. U., nar.
XX.XX.XXXX, 2. J. U., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, 3. Ing. T. U., nar. XX.XX.XXXX a 4. L. U., rod.
Q., nar. XX.XX.XXXX, títo však o ďalšie zotrvanie v spore už nejavia záujem a z konania vystúpili.
V zmysle napadnutých právnych úkonov odporca 8 nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícke
podiely navrhovateľov a odporcov 1 až 7 a právneho predchodcu odporcu 9, pričom odporca 8 nie je
blízkou osobou vo vzťahu k ostatným účastníkom konania podľa § 140 OZ. Nikto neuplatnil predkupné
právo voči ostatným spoluvlastníkom, preto napadnuté právne úkony sú relatívne neplatné. Odporcovia
3, 5 a právny predchodca odporkyne 9 neb. A. Q. ho uplatnili len formálne, bez následného rešpektovania
prejavenej vôle navrhovateľa 1, ktorý písomne dňa 10.05.2007 prejavil vôľu o kúpu podielov na pozemku
parc. č. 634/2.

Na naliehanie odporcu 8 aj navrhovateľ 1 s ním potom uzatvoril kúpnu zmluvu, avšak tento konal
v omyle, pretože odporca 8 prisľúbil, že vyporiada všetkých záhradkárov (pozemky sa nachádzajú v
záhradkárskej osade), čo však neučinil.

Navrhovateľ odôvodnil svoj právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. na určení neplatnosti
právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva tým, že ak súd návrhu vyhovie, dôjde k zmene
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech pôvodných vlastníkov a títo budú môcť
realizovať zmluvu o budúcej zmluve s vedľajšími účastníkmi.

Súd prvého stupňa návrh posúdil po každej stránke, vyporidal sa s rozhodnými skutočnosťami, vo veci
správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil právne aj vecne s použitím správnych
na vec sa vzťahujúcich zákonných opatrení.

Čo sa týka odvolacieho dôvodu, podľa ktorého súd nevykonal navrhované dôkazy (bez uvedenia o ktoré
navrhnuté dôkazy ide), odvolací súd upriamuje pozornosť úpravu obsiahnutú v občianskom súdnom
poriadku.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Ani ďalší odvolací dôvod - odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom nebol odvolateľmi bližšie
špecifikovaný. V zmysle opakovaných záverov Ústavného súdu SR každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti
konať pred súdom sa pritom rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu
tých procesným práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd pri preskúmaní
napadnutého rozsudku takýto postup súdu prvého stupňa nezistil.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. potvrdil.

O trovách aj tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (224 ods. 4 O.s.p. v spojení s §
151 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.