Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/357/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113209633
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113209633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., so sídlom Tuhovská 11, Bratislava, IČO: 35 728
116, právne zastúpený Mgr. Tomáš Čermák, advokát, so sídlom Y. L.. XA, J., proti odporcovi: I. T., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, štátny občan SR, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Milan
Kmecík, nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, X., o neúčinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa
19.2.2014 č.k. 17C/99/2013-83, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiline rozsudkom zamietol žalobný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vyslovenia
neúčinnosti právneho úkonu, a to dohody o vyporiadaní BSM, ktorú uzavrel dlžník navrhovateľa
s odporcom dňa 21.9.2010, na základe ktorej sa odporca stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. E. (pozemok KNC parc. č. 440/1 o výmere 179 m2 zastavané
plochy a nádvoria, KNC parc. č. 453/1 o výmere 301 m2 zastavané plochy a nádvoria, KNC parc.

č. 453/3 o výmere 280 m2 zastavané plochy a nádvoria, stavby so súp. č. 388 postavenej na
KNC parc. č. 453/1 rodinný dom). Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že navrhovateľ uzatvoril
s dlžníkom manželom odporcu dňa 1.12.2008 zmluvu o finančnom lízingu č. 11266-L a na základe
uzavretejzmluvyfinancovaldlžníkovinákupnovéhoúžitkovéhoautomobiluMercedes-BenzSPRINTER
a dlžník sa zaviazal platiť pravidelné mesačné lízingové splátky. Dlžník sa dostal do omeškania
s platením splátok a navrhovateľ zmluvu vypovedal a došlo k vyporiadaniu finančného lízingu a
pohľadávka v sume 13.959,96 eur s prísl. bola priznaná rozsudkom rozhodcovského súdu zo dňa

29.11.2012 č.k. Rsp V-33/2012. Uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM dňa 21.9.2010 dlžník učinil
právny úkon, ktorým previedol časť svojho majetku na odporcu ako manželku. Zmenšením svojho
majetku spôsobil ukrátenie uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky, pretože podľa informácií išlo o
dlžníkov najhodnotnejší majetok, bez ktorého je uspokojenie pohľadávky navrhovateľa ohrozené. Keďže
uvedená dohoda bola uzavretá 21.9.2010 a vklad bol povolený v r. 2010, ide o právny úkon, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka) a ktorý preto možno
napadnúť odporovacou žalobou. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd okrem iného na

základe vykonaného dokazovania konštatoval, že je v konaní nesporné, že rozhodnutím č. k. 13C
71/2010-17 zo dňa 27.5.2010 (čl. 72) súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov I. T. a I. T. počas
trvania manželstva, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.6.2010. Po jeho zrušení manželia uzavreli
dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 22.7.2010 spolu s dodatkomč. 1 zo dňa 20.9.2010 (čl.47,52) na základe ktorej z predmetu spoločného majetku manželov do
výlučného vlastníctva manželky pripadli nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. E. na LV č. XXXX a hnuteľné
veci - zariadenie rodinného domu a do výlučného vlastníctva manžela pripadli majetkové práva iné

nemajetkové hodnoty (obchodný podiel v spoločnosti MEMSO s.r.o., firma s obchodným menom I. T.).
Rozhodnutím Správy katastra Žilina č. V 6742/10 zo dňa 21.9.2010 bol povolený vklad do katastra
nehnuteľností na základe uzavretej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ust. § 42a ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré

ustanovenia v písomnom vyhotovení rozsudku odcitoval.

V záverečnej časti odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa učinil právny
výklad citovaných ustanovení zákona, pričom ho aplikoval na konkrétny prípad a v spojitosti s tým
vyhodnotil vykonané dôkazy podľa § 132 a nasl. O.s.p., pričom konštatoval, že predpokladmi úspešného
odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať, sú: vymáhateľnosť pohľadávky voči

dlžníkovi, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa a preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak v druhej strane odporovateľného
právneho úkonu musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda
že o ňom vedel alebo musel vedieť a v neposlednom rade skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil
v posledných troch rokoch, t.j.troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. Následne okresný súd

odôvodňujúc rozsudok konštatoval, že v danom prípade, pre uplatnenie práva z odporovateľnosti bolo
preto z tohto hľadiska významné to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku, teda že je jeho
veriteľom a nemusí ísť o vykonateľnú pohľadávku, pričom v tomto prípade pohľadávka bola veriteľovi
priznaná vykonateľným rozhodnutím. Z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, že vymáhateľná
pohľadávka veriteľa za dlžné splátky vznikla pre neplatenie splátok za november, december 2010

a január a február 2011 a po vypovedaní zmluvy zo dňa 4.2.2011 v celkovej sume 13.959,96 eur
priznaná vykonateľným rozhodnutím rozhodcovského súdu dňom 1.2.2013 a teda pohľadávka vznikla
až po uzavretí predmetnej dohody o vyporiadaní zo dňa 22.7.2010 a jej dodatku dňa 20.9.2010.
Ďalšou podmienkou je, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie

majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku
dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho
pohľadávky nesie veriteľ. Navrhovateľ zisťoval majetkové pomery dlžníka a nedospel k tomu, že by
mal akýkoľvek iný exekvovateľný majetok a predložiť správu exekútora (čl. 1), z ktorej je nepochybné,

že dlžník (povinný) má vedené účty v D. a P., ktoré boli zablokované vydaním príkazov na začatie
exekúcie a preverovaním vlastníctva hnuteľných vecí a nehnuteľnosti bolo zistené, že nie je vlastníkom
žiadnych vecí (hnuteľné a nehnuteľné). Súd má zato, že v danom prípade k ukráteniu vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak vlastní na účte peniaze, z ktorých sa veriteľ môže uspokojiť.
Skutočnosť, že navrhovateľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie,

sama o sebe ešte nedokazuje úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa. Ďalšou
podmienkou je existencia úmyslu dlžníka ako aj druhej strany, resp. vedomosť druhej strany o tomto
úmysle, pričom preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je
podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (blízkou osobou je
v danom prípade manžel). Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v tomto prípade zákon predpokladá a

je na osobe dlžníkovi blízkej, aby preukázala opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla aj
pri náležitej starostlivosti poznať. V danom prípade odporca preukazoval, že úmysel dlžníka ukrátiť
odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohol aj pri náležitej starostlivosti poznať, nakoľko v čase,
kedy uzatvárali dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dlžník riadne plnil
svoje záväzky voči veriteľovi a ako manželka nevedela a ani nemohla vedieť, že následne z dôvodu

nepriaznivého zdravotného stavu dlžník svoje záväzky prestane plniť, avšak nie z vlastného pričinenia,
ale z objektívnych dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
zaniklo rozhodnutím súdu a bolo potrebné vyporiadať spoločný majetok, vykonala tento úkon s ohľadom
na podnikateľské riziko dlžníka a v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté nebol úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa a táto skutočnosť nepochybne vyplýva až z následného oznámenia o ukončení

a finančnom vysporiadaní zmluvy, ktorá bola vypovedaná až dňa 4.2.2011. Súd v danom prípade
má zato, že boli naplnené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k odporcovi ako
manželke, ktorá v dobe uzavretia odporovaného úkonu úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa
nemohla poznať, nakoľko v čase uzavretia odporovaného úkonu veriteľ a ani dlžník nemal dlh. Dohodao vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva týkajúca sa nehnuteľnosti predstavuje nadobúdací
titul a z tejto zmluvy vznikajú jej účastníkom práva a povinnosti k prechodu vlastníctva podľa nej
ešte nedochádza, ten nastáva až vkladom vlastníckeho práva vykonaným na základe právoplatného

rozhodnutia správy katastra o jeho povolení, teda ani v čase vkladového konania 21.9.2010 existencia
vymáhateľnej pohľadávky medzi veriteľom a dlžníkom nebola. Súd preto dospel k záveru, že v konaní
neboli preukázané podmienky pre ktoré možno úspešne odporovať právnemu úkonu stanovené v § 42a
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca si právo

na náhradu trov konania neuplatnil.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, v ktorom vytýkal
súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a podrobne sa vyjadril k otázke vymáhateľnej
pohľadávky, k úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ako i k otázke vedomosti odporkyne o úmysle dlžníka. V
ďalšejčastiodvolaniasazaoberáodvolateľnesprávnymiskutkovýmizisteniami,arbitrárnosťourozsudku

a napokon vytýka nevykonanie navrhovaného dôkazu na preukázanie vedomosti odporkyne o úmysle
dlžníka ukrátiť veriteľa. V záverečnej časti odvolania navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov
konania alebo aby rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa odporkyňa uviedla, že konajúci súd v
náležitom rozsahu zistil skutkový stav, ako aj správne právne posúdil vec a poukázala najmä na
tú skutočnosť, že v konaní dostatočne preukázala, že k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a jeho následnému vyporiadaniu nedošlo v úmysle ukrátiť uspokojenie navrhovateľovej
pohľadávky, ale z dôvodu ochrany žalovanej pred rizikami z podnikateľskej činnosti jej manžela. Týmto

preukázala, že nebola splnená jedna z obligatórnych hmotnoprávnych podmienok pre odporovateľnosť
právneho úkonu zo strany navrhovateľa. Navrhovala rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní
potvrdiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní,

a to zákonným pos tupom podľa § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho
pojednávania a po prejednaní veci odvolacím senátom a preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu,
potvrdil tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia prvostupňového súdu, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, preto

vychádzajúc z citovaného ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku a dodáva len, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie zrozumiteľne
a výstižne, aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka, použil ich správny výklad v spojitosti
so zisteným skutkovým stavom veci (§ 42a ods. 1,2,3 OZ). Okresný súd teda riadne odôvodnil svoje
rozhodnutievsúvislostisovšetkýmipredpokladmi,ktorésúpotrebnépreúspešnéodporovanieprávneho

úkonu dlžníka a ktoré rozoberá aj odvolateľ vo svojom odvolaní, či už ide o otázku vymáhateľnej
pohľadávky, úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa alebo k vedomosti odporkyne o úmysle dlžníka. Odvolací
súd zhodne so súdom prvostupňovým považuje za podstatnú skutočnosť, že v čase právoplatného
zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania, ku ktorému došlo rozsudkom
Okresného súdu v Žiline zo dňa 27.5.2010 č.k. 13C/71/2010-17 a nadobudol právoplatnosť 23.6.2010,

neexistovala ešte vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa ako veriteľa a vychádzajúc z tejto primárnej
otázky, potom okresný súd dostatočne odôvodnil aj absenciu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, z čoho
potom logicky vyplýva aj nevedomosť odporkyne o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, odporkyni však trovy v odvolacom konaní nevznikli, resp.

sináhradutrovodvolaciehokonaniakvalifikovanýmspôsobomneuplatnil,apretoodvolacísúdodporkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, ktoré by jej inak náležali podľa § 142 ods. 1 v spojitosti s
§ 224 ods. 1 O.s.p.Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.