Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/135/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611211241
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1611211241.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, proti odporcovi L., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie,
IČO: 42 264 979, so sídlom v Bratislave, Seberíniho 9, o zaplatenie sumy 829,87 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 497,93 € s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročnezosumy497,93€od30.04.2010dozaplateniaanahradiťmutrovykonaniavsume9,90€stým,že
na zaplatenie prisúdenej sumy p o v o ľ u j e súd odporcovi splátky v sume 25 € mesačne splatné vždy

do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom
straty výhody splátok a splatnosti celej dlžnej sumy v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 290,94 € s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
290,94 € od 30.04.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02.12.2011 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania zo dňa
06.09.2011, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 829,87 € s úrokmi z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 829,87 € od 30.04.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených
služieb, poplatkov a zmluvnej pokuty. V návrhu uviedol, že dňa 24.11.2009 uzavrel s odporcom zmluvu o

pripojení č. A4724272, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej
zmluvy vypožičal odporcovi SIM kartu za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb
navrhovateľa, pričom SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ
pri uzavretí dodatku k zmluve č. A4724272 odpredal odporcovi telekomunikačné zariadenie zn. Huawei
E1752 USB modem za kúpnu cenu 19 €. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých
služieb za obdobie od 28.12.2009 do 27.01.2010 porušil zmluvné podmienky a v zmysle Dodatkov k
zmluve o pripojení č. A4724272 si voči nemu uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume

331,94 €. Na pokus o pokonávku zo dňa 15.04.2010 odporca nereagoval, sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu zmluvnej pokuty neuhradil, a to ani v dodatočne stanovenej lehote. Jeho
pohľadávka voči odporcovi ku dňu podania návrhu na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume
497,93 € a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 331,94 €, keď z tejto sumy si uplatňuje úrokyz omeškania vo výške 9% ročne, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 30.04.2010 do zaplatenia.

O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/1595/2011 - 36 zo dňa

19.03.2012, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Proti predmetnému platobnému
rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, čím došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu
v celom rozsahu. V odpore odporca uviedol, že mu nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaná suma,
keď služby navrhovateľa (pripojenie na internet) využíval len necelé dva mesiace, prekvapila ho aj prvá
fakturovaná suma 260 €, ktorú nemal z čoho zaplatiť, nakoľko toho času nemal prácu. Uviedol, že pri

podpise zmluvy s navrhovateľom prevzal notebook ASUS PRO5DIJ SX125, ktorého cenu splatil na účet
spoločnosti Consumer Fiannce Holding, a.s. v celkovej sume 502,33 €. V odpore namietal zmluvnú
pokutu v sume 331,94 €, pričom zároveň uviedol, že vzhľadom na jeho príjem v podobe starobného
dôchodku, z ktorého platí podnájom, náklady spojené s bývaním, stravu a lieky nie je schopný žalovanú
sumu zaplatiť.

Dňa 07.02.2014 doručilo Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264

979, so sídlom v Bratislave, Seberíniho 9 súdu písomné podanie, ktorým podľa § 93 ods. 2 a 3
Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane
odporcu z dôvodu, že hlavnou náplňou jeho činnosti je kolektívna ochrana práv spotrebiteľov v zmysle
§ 3 ods. 4 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 20.10.2014.

V štádiu konania pred verejným vyhlásením rozsudku navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu
dňa 29.11.2013 vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 290,94 € s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 290,94 € od 30.04.2010 do zaplatenia späť, pričom naďalej trval na zaplatení sumy
538,93 € s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 538,93 € od 30.04.2010 do zaplatenia.
Nakoľko navrhovateľ pred začatím prvého pojednávania vzal návrh sčasti späť, súd konanie v tejto časti

o zaplatenie sumy 290,94 € s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 290,94 € od 30.04.2010
do zaplatenia zastavil, a to podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p., keď podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa §
96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu

skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva,
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd konanie v časti zastavil bez vyžadovania súhlasu
odporcu so späťvzatím návrhu v tejto časti, pretože k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred začatím
prvého pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o pripojení č. A4724272-0001 zo dňa 24.11.2009 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že
bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako zákazníkom
na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov; odporca túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto
zmluvy poskytol odporcovi ako užívateľovi tzv. SIM kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX. za účelom

umožnenia prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „MobilnýOrange Internet Štart“, k uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 24.11.2009 medzi rovnakými účastníkmi
uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu Mobilný Orange
Internet Štart (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn.

Huawei E1752 USB modem so zľavou zo spotrebiteľskej ceny 17 € a dohoda o predaji prenosného
počítača - notebooku zn. ASUS PRO5DIJ SX125 so zľavou zo spotrebiteľskej ceny 405 € (bod 1.2
dodatku); bolo dojednané, že poskytovateľ zabezpečí záujemcovi možnosť získať u tretej strany určenej
poskytovateľom úver na zakúpenie notebooku v sume rovnajúcej sa rozdielu kúpnej ceny notebooku
a akontácie, ktorú záujemca zaplatí s tým, že záujemca uzavrie s treťou osobou poskytujúcou úver

písomnú zmluvu, predmetom ktorej bude poskytnutie úveru na kúpu notebooku (bod 1.4 dodatku);
odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti 36 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom
(bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM
karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy
alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu,

ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM
karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku odporca uvedeného v bode 2.2
(bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3, 2.4 alebo 2.13
článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode
2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti,

vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu
na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany, neposkytnutie súčinnosti pri dodaní NTBK
alebo KTZ) dojednali povinnosť odporcu uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 331,94 €,
pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej
výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez

ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku).

Faktúrou č. 8038245120 splatnou dňa 11.01.2010 na sumu 269,16 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 24.11.2009 do 23.01.2010.

Faktúrou č. 8038771317 splatnou dňa 10.02.2010 na sumu 267,56 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 24.01.2010 do 23.02.2010.

Pokusom o pokonávku zo dňa 15.04.2010 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb v sume 512,87 €, najneskôr do 29.04.2010. Pokus
o pokonávku bol odporcovi doručovaný prostredníctvom pošty.

Zo špecifikácie žalovanej sumy súd zistil, že odporca dňa 10.02.2011 uhradil navrhovateľovi časť dlžnej
sumy 14,94 €.

Z procesného podania navrhovateľa zo dňa 22.11.2013 súd zistil, že navrhovateľ žiada posudzovať
uplatnený nárok z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v snahe predísť procesnej
neistote, keď ustanovenie dodatku, v ktorom bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty za odpredaný
mobilný telefón (telekomunikačné zariadenie) bolo označené ako neprijateľná zmluvná podmienka. V
podaní uviedol, že dojednaná zmluvná pokuta ako občianskoprávny inštitút mala v zmysle dodatku plniť

funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by navrhovateľovi
mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za
akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť na zotrvaní v zmluvnom záväzku
po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom platení splatných záväzkov nesplnil. Ďalej v návrhu
uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky

za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu zmluvných povinností, ani sebe
zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu a v rámci uhradzovacej funkcie
zmluvnej pokuty mala nahrádzať škodu za akciový telefón, zvýhodnené ceny služieb počas doby
viazanosti, náklady za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu a vyhradenú kapacituprevádzkovanej siete. Okrem sumy za neuhradené služby 497,93 € si uplatnil nárok na zaplatenie sumy
41 € ako výšku škody, ktorá mu vznikla.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je

dôvodný v časti uplatnenej náhrady škody.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení zo dňa 24.11.2009 v znení
dodatku k nej, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby v programe
služieb Mobilný Orange Internet Štart. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený
zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, odporca uzavrel zmluvu o pripojení ako

fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby
navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb splatných v období od 24.11.2009 do 23.02.2010 fakturoval
navrhovateľ odporcovi spolu v sume 512,87 €, ktorú cenu odporca uhradil len čiastočne, sumou 14,94.
Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 497,93 € (512,87 € - 14,94 € =
497,93 €) ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporkyňa

je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z
omeškania v sume 9% ročne zo sumy 497,93 € od 30.04.2010 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov
z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
30.04.2010 predstavovala 1% ročne (1% + 8% = 9%), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z
omeškania vo výške 9% ročne.

Súd súčasne podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi splácať navrhovateľovi prisúdenú sumu v
splátkach po 25 € mesačne a podmienky ich splatnosti určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, keď pri rozhodovaní vychádzal z jeho majetkových a zárobkových pomerov. Odporca
je poberateľom starobného dôchodku v sume 235,10 € mesačne, z ktorého platí všetky nevyhnutné
výdavky spojené s bývaním a výživou, pričom nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku ani

hnuteľného majetku väčšej hodnoty. Povolenie splácania prisúdenej sumy v splátkach podľa názoru
súdu nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov navrhovateľa, nakoľko pri riadnom splácaní
prisúdenej sumy odporcom, bude táto splatená do dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o námietku odporcu, že služby navrhovateľa využíval len necelé dva mesiace, túto obranu
proti návrhu súd neuznal dôvodnou, nakoľko z faktúr predložených navrhovateľom mal súd preukázané

realizovanie dátových prenosov odporcom (v merných jednotkách kB) v období od 24.11.2009 do
23.02.2010. Odporca žiadnym spôsobom (reklamáciou a pod.) nepreukázal, že v rozhodnom období
elektronické komunikačné služby poskytované navrhovateľom nevyužíval, resp. ich využíval v menšom
rozsahu než ich užívanie vyúčtoval navrhovateľ.

Pokiaľ ide o námietku odporcu, že sumu navrhovateľom poskytnutého notebooku ASUS PRO5DIJ

SX125 splatil na účet spoločnosti Consumer Fiannce Holding, a.s. v celkovej sume 502,33 € súd
poznamenáva, že predmetom tohto konania nie zaplatenie dlžnej sumy úveru poskytnutého na
predmetný notebook, ale zaplatenie sumy titulom neuhradených elektronických komunikačných služieb
a náhrady škody.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z nižšie uvedených dôvodov.Po vykonanom dokazovaní je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako
spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah

založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,

či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 41 € neuplatnil navrhovateľ
dôvodne.Uplatnenáškodapredstavujepodľanavrhovateľarozdielmedzipredajnoucenouodpredaného
koncového telekomunikačného zariadenia (60 €) a jeho akciovou cenou (19 €). V prejednávanej veci je

tento rozdiel 41 € (60 € - 19 € = 41 €) a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením
povinnosti odporcu. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany
odporcu mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného koncového
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa
na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu

zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3.
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna

zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných
zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na
prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je

nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo
len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že odporca porušil
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 36 mesiacov. Zo
žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení nevyplýva povinnosť odporcu splatiť právnemu predchodcovi
navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu odpredaného koncového telekomunikačného zariadenia, preto

podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide
ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe
ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná

všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho
stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom,

že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď
sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa
mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou koncového telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou. Aj keď odporca nezotrval s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom
vzťahu počas dojednaných 36 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa podľa názoru súdu

nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej
politiky navrhovateľ predáva koncové telekomunikačné zariadenia (modemy, mobilné telefóny) za
nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť
iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou
koncové telekomunikačné zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom

zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa
nedošlo, pretože tento za koncové telekomunikačné zariadenie dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa
názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti odporcom zotrvať v zmluvnom

vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením
povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie
skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu

v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako
uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom, v rámci ktorej
navrhovateľ dostal od odporcu dojednanú kúpnu cenu. Z vykonaného dokazovania navyše vyplynulo,
aká bola predajná cena odpredaného koncového telekomunikačného zariadenia, naopak z dokazovania
vyplynulo, že akciová cena odpredaného koncového telekomunikačného zariadenia (modem) bola
medzi účastníkmi dojednaná v sume 17 €, nie v sume 19 €, ktorá ďalšia skutočnosť preukazuje

nedôvodnosť uplatneného nároku v tejto časti.

Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení v znení jeho dodatku nevyplýva ani povinnosť odporcu
zaplatiť rozdiel ceny koncového telekomunikačného zariadenia (predajnej a akciovej) a je len na
obchodnej politike navrhovateľa, že zľavy z predajnej ceny koncových zariadení ponúka.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 41 € s príslušenstvom ako

nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., §
146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Vo veci bol pomerne úspešnejší navrhovateľ, ktorému vzniklo právo na náhradu

pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej
istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 829,87 €. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie
sumy 497,93 €, t. j. 60%, v časti o zaplatenie sumy 331,94 € bol úspešný odporca, t. j. 40% (neúspech
navrhovateľa je úspechom odporcu), navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu 20% (60% - 40%
= 20%) jeho účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu

v sume 49,50 €, z ktorých 20% predstavuje sumu 9,90 €, ktoré trovy je odporca povinný nahradiť
navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporkyne súd rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p., § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93
ods. 4 O.s.p., podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Vedľajšiemuúčastníkovivznikneprávonanáhradutrovkonaniavtedy,aktotoprávovznikneúčastníkovi,
ktorého v konaní podporuje. Odporca, ktorého vedľajší účastník podporoval v konaní podporoval, mal
v konaní len čiastočný úspech (v percentuálnom vyjadrení 40%), pomerne úspešnejší bol navrhovateľ
(60%), ktorému súd prisúdil náhradu trov konania. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej vecisa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňarozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)