Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by Mgr. Viera Petrová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313206871
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:1313206871.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: W. K., N.. XX.X.XXXX, C. A. K. XXXX/X, C.,
t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou JL.. C. C., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu
C., o zaplatenie 155,33 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 113,52 Eur, s 8,75% ročným úrokom z omeškania
od 8.3.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, vo výške 7,62 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 155,33 Eur s 8,75% ročným
úrokom z omeškania od 8.3.2013 do zaplatenia. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 uzavretou medzi postupcom, spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. Kežmarok a navrhovateľom, ako postupníkom, bola pohľadávka voči odporcovi postúpená
na navrhovateľa.
Dňa 15.12.2008 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzatvorená Zmluva č.
1769685, ktorou sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcovi pôžičku, ktorú sa
odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporca si zmluvnú povinnosť neplnil,
dostal sa do omeškania. Ku dňu postúpenia pohľadávky jeho dlh predstavoval sumu 193,28 Eur, v ktorej
sume sú zahrnuté dlžné splátky vrátane príslušenstva. Počnúc od 8.3.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho
po postúpení pohľadávky, si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania.
Okresný súd Trebišov vydal dňa 16.10.2013 platobný rozkaz č.k. 11Ro/421/2013-29, ktorým vyhovel
návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných
rúk, preto ho súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Za účelom zistenia pobytu odporcu bolo vykonané šetrenie, pri ktorom bolo zistené, že odporca sa na
adresetrvaléhobydliskadlhodobonezdržiava,adresajehoterajšiehopobytuniejeznáma.Súdmupreto
v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p., ustanovil opatrovníčku, ktorá odporcu v konaní zastupovala. Opatrovníčka
sa k návrhu nevyjadrila.Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § 200ea ods. 1
O.s.p., ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a § 200ea ods. 1 O.s.p., rozhodol vo vec bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Dňa 15.12.2008 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. Kežmarok, ako veriteľom, a odporcom, ako dlžníkom, fyzickou osobou, nepodnikateľom,
uzavretá Zmluva o pôžičke - internetovej, č. 1769685 (ďalej len Zmluva). Na základe uzavretej zmluvy
bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 242,32 Eur na nákup tovaru audio systém - Panasonic
DVD LS83 v kúpnej cene 242,32 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 16,06%, RPMN 16,06%, priemerná
hodnota RPMN 34,92%. Celková suma pôžičky, ktorá podľa uzavretej zmluvy predstavuje 308,70 Eur,
mala byť zaplatená v 31 mesačných splátkach po 9,96 Eur. Súčasťou Zmluvy je aj prehlásenie odporcu,
ktorý svojim podpisom potvrdil prevzatie tovaru dňa 15.12.2008. Na rubovej strane uzavretej zmluvy sa
nachádzajú obchodné podmienky, ktoré sú napísané drobným písmom, takmer vôbec nečitateľné.
Súd posúdil nárok uplatnený navrhovateľom v zmysle ust. zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky, alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) bod 1 zák. č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu
alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ (§ 2 ods. 2 ObZ), ktorý
spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch.
Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
naúčelytohtozákonasarozumiecelkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s
výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkom, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru
alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných
prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru,
platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa
a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa
nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú
v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesionálne záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo
menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa ust. § 2 písm. d) a e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa
aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba,
ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), j), k) zák.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako
aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7 ods. 2.
Podľa ust. § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, pri neplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom bola uzatvorená zmluva o úvere, nedoplatok z ktorej bol na navrhovateľa postúpený zmluvou
o postúpení; postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný sčasti dôvodne. Nie je medzi
účastníkmi sporné, že právny predchodca navrhovateľa, v postavení veriteľa a odporca, ako dlžník,uzavreli zmluvu o pôžičke. Zmluva uzavretá dňa 15.12.2008 má charakter spotrebiteľskej zmluvy, ide
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné aplikovať zákon č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Podpojmomspotrebiteľskéúverymožnorozumieťvšeobecné
označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných
zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva, použiť
ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti
vymedzené v zák. č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje
každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu
veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 cit. zákona. Musí
ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby
vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme.
Spotrebiteľomjevýlučnefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutýúvernainýúčelakonavýkonzamestnania,
povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla
poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky zmluvné typy, pri ktorých dochádza
k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za odplatu. Pojem spotrebiteľský úver
je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov ako sú zmluva o úvere, zmluva
o pôžičke, nepomenované zmluvy atď.. Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd
posúdil podmienky zmluvy v zmysle citovaných ustanovení zák.č . 258/2001 Z.z..
Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.12.2008 mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená
zmluva o úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predložená zmluva však
neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 4 citovaného zákona. Absentuje údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru uvedený v ods. 2 písm. g) zák.č. 258/2001 Z.z.. Citované ustanovenie zákona
vyžaduje, aby bol tento údaj uvedený konkrétnym dátumom splatnosti úveru. Odporca, ako spotrebiteľ
má právo byť informovaný o tomto povinnom údaji tak, aby bol tejto údaj uvedený konkrétne, určito,
jasne a zrozumiteľne (bez akýchkoľvek ďalších matematických prepočtov). V zmluve uzavretej medzi
účastníkmi je uvedený počet splátok 31, ktorý údaj zodpovedá ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001
Z.z..Jepretovylúčenéopätovnépoužitierovnakéhoúdajuiprikonečnejsplatnostiúveru,kdejevZmluve
uvedené 31 mesiacov. Keďže zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje
údaj o konečnej splatnosti úveru, považuje sa daný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Odporcovi bol poskytnutý úver na nákup tovaru audiosystém - Panasonic DVD LS83 vo výške 242,32
Eur, ktorá suma predstavuje kúpnu cenu prevzatého tovaru. Odporca z tejto sumy formou splátok
zaplatil 128,80 Eur. Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 113,52 Eur ako nesplatenú
výšku poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov (242,32 Eur - 128,80 Eur). Vo zvyšku súd návrh
navrhovateľa zamietol.
Odporca svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas nesplnil, preukázateľne sa dostal do omeškania s
peňažným plnením, preto súd vyhovel návrhu a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8,75%
ročný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po tom, čo bola pohľadávka voči odporcovi postúpená
na navrhovateľa. Výška úroku z omeškania zodpovedá § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadeniu vlády č. 87/1995 Zb..
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.
Pri celkovej žalovanej sume 155,33 Eur bol navrhovateľ úspešný v sume 113,52 Eur, čo predstavuje
73,08%. Odporca bol úspešný vo výške 41,53 Eur, čo predstavuje 26,92%. Čistý úspech navrhovateľa
je 46,16% (73,08% - 26,92%). Nakoľko odporcovi v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy konania
nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Na trovách konania súd priznal, v konaní v prevažnej miere úspešnému navrhovateľovi, náhradu trov
konania spočívajúcich v pomernej časti zaplateného súdneho poplatku. Navrhovateľ zaplatil súdny
poplatok vo výške 16,50 Eur. Keďže čistý úspech navrhovateľa predstavuje 46,16%, v takom rozsahu
mu súd priznal i náhradu zaplateného súdneho poplatku, t.j. sumu 7,62 Eur.V súvislosti s trovami právneho zastúpenia súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4M Cdo
21/2009 v ktorom sa uvádza: „Súd rozhodujúci o priznaní trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“
Súd preto dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý v konaní prevažne úspešnému
navrhovateľovi vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených
so zastupovaním advokátom súd navrhovateľovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne
vynaložené.Súdnespochybňujeprávonavrhovateľanazastúpenieadvokátomatotoprávoajvpriebehu
konania rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu
nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie
sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti je nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi
v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením
advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto,
že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom považuje súd za neúčelné po zistení, že sa jednalo o
vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
navrhovateľomdochádzavzorovýmnávrhom,vktoromsameniaibaidentifikačnéúdajeodporcuavýška
žalovanej sumy.
K rovnakému záveru dospel možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú
trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.
Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde
zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou
treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou
uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik
vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu
ČR z 25.7.2012, sp. zn. I. ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.
Aktuálne dospel NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v
rozhodnutím sp. zn. 6M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu
tej-ktorej veci a jej individualizácia na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci,
ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré
vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať
sa zastupovať advokátom, Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiadne z
účastníkom nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo
nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu
pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, no trovy ktoré
vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli
k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konani, ich rozhodnutia (v tomto
smer) sú správne.“Uvedený právny záver platí podľa v danom prípade vo vzťahu k navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.