Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/225/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112228247
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112228247.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa:

Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpená: Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., zast. JUDr. Alžbeta Fuchsová, konateľ, advokát, Žabotova 2/B, Bratislava,
IČO: 36 866 881, proti odporcovi: P. T., nar. XX.XX.R., bytom X. XXXX/XX, N., o zaplatenie sumy 472,51
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny v sume 472,21 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne a žiadal uhradiť aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh

odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb na
základe povoleného prečerpanie na osobnom účte, pričom túto službu klient využil a do dňa podania
návrhu nezaplatil prečerpanú sumu vo výške 308,05 Eur.

Odporca sa písomne k návrhu navrhovateľa nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že skutočne mal
uzatvorenú zmluvu s pôvodnou bývalou bankou Dexia. S touto podpísal zmluvu o zriadení účtu ešte v
roku 2006. Neskôr podpisoval aj zmluvu o prečerpaní účtu. Po oboznámení sa s prípadom však vzniesol
na súde námietku premlčania tohto nároku.

Pôvodná banka Dexia od zmluvy odstúpila dňa 26.9.2009.

Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že súd už raz v tejto veci rozhodol, a to rozsudkom

2C/225/2012-39 dňa 11.3.2013. Vtedy návrh navrhovateľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal navrhovateľ odvolanie. Na základe tohto odvolania
rozhodoval KS v Žiline, ktorý uznesením 10Co/331/2013-56 dňa 26.2.2014 rozhodol tak, že rozsudok
OS Žilina zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. KS svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že
OS vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, z akých dôvodov posúdil záväzkový vzťah medzi navrhovateľom
a odporcom ako občianskoprávny, resp. z akých dôvodov naň aplikoval Obč. zákonník.

Na základe zrušujúceho uznesenia súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, navrhovateľ
sa písomne ospravedlnil a požiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, oboznámil sa s písomnýmnávrhom, zmluvou o spolupráci, výzvou na zaplatenie, výpisom z účtu, podmienkami zriadenia a vedenia
služby, písomným vyjadrením navrhovateľa, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Dňa 12.9.2006 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi službu - povolené
prečerpanie na osobnom účte. Na vyššie uvedený účel poskytol navrhovateľ odporcovi na účet peňažné
prostriedky, ktoré mohol čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Navrhovateľ zistil, že počas
trvania platnosti zmluvy prečerpal odporca výšku 308,05 Eur. V súčasnosti výška spoločne s ďalšími
poplatkami predstavuje sumu 472,51 Eur.

Predmetom žalobného návrhu je teda vrátenie finančných prostriedkov, ktoré odporca dobrovoľne

neuhradil.

Ako to vyplýva aj zo samotného návrhu, aj z pripojenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov, táto zmluva bola uzatvorená v zmysle ust. § 708 a nasl., a § 716 a nasl., zák. č. 513/1991
Zb. Obch. zákonníka.

Ako už bolo konštatované vyššie, odporca vzniesol v tomto prípade námietku premlčania, podľa jeho

názoru je nárok premlčaný.

Súd, ako začal s vykonávaním dokazovania, zaoberal sa otázkou, či skutočne pohľadávka v tomto
prípade nie je premlčaná. Na tomto mieste však potom vyvstáva otázka, ktoré ust. či už Obch. zákonníka
alebo Obč. zákonníka v tomto konkrétnom prípade je treba použiť na posúdenie právneho stavu. Už to
bolo nepochybne preukázané, že zmluva o spolupráci bola uzatvorená na základe obch. zákonníka.

Z pripojených podmienok zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, bolo
zistené, že banka poskytuje debetný limit klientom v rozpätí od XXX Eur až do 1.500 Eur, v osobitných
prípadoch do 3.400 Eur. Táto zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Ďalej z týchto podmienok zriadenia
vyplýva, že banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť povolený debetný
limit a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak klient

porušuje tieto podmienky.

Je pravdou, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb, ktorú uzatvorili účastníci tohto
sporového konania, tak obsahom tejto zmluvy bola jednak: Zmluva o zriadení účtu, Návrh majiteľa účtu
na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, Zmluva o poskytovaní služby elektronického
bankovníctva, Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolení prečerpanie

na osobnom účte a tiež poskytovanie ďalších produktov.

Súd znova opakuje, že táto zmluva bola uzatvorená v zmysle Obch. zákonníka.

V súvislosti s uvádzaným však dáva tunajší súd do pozornosti rozhodnutie KS v Prešove 6Co/2/2013.
Z toho rozhodnutia okrem iného vyplýva, že súdom prináleží aj súdna kontrola zmluvných podmienok
a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných

ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, a tak naplniť cieľ čl. 6 Smernice Rady 93/13
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné
klauzuly v zmluvách nezaväzovali.

Samotný navrhovateľ aj vo svojom písomnom odvolaní obraňuje dôvodnosť aplikácie Obchodnoprávnej
úpravy o účinkoch odstúpenia od zmluvy, resp. s poukazom na premlčanie na úver, ako absolútny

obchod.Z rozhodnutia KS v Prešove ďalej vyplýva, že tento nijakým spôsobom nepoprel v obdobnom prípade
úver, ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obch. zákonníka. Pripomenul, že prednosť
majú ust. právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva v

rátane ust. § 52 až 54 O.z Ďalej poukázal na dualistický systém záväzkového práva na Slovensku,
čo považoval za určitú anomáliu medzi právnymi poriadkami - dva kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od
zmluvy a podobne. Uprednostňovanie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych
právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Podľa obchodného práva pri

uznaní dlhu nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ vedel o tom, že je dlh premlčaný. Ak niekto písomne
uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Obč.
zákonník chráni neinformovanú osobu. Občianske právo umožňuje spotrebiteľom až v lehote 10 rokov
uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak dodávateľ konal so zlým úmyslom. Obch.
právo takúto možnosť neupravuje. Obdobné rozdiely so zásadne odlišnými dôsledkami sa týkajú aj

ostatných dualistických upravených inštitútov súkromného práva a osobitne aj ručiteľa, ktorý je v
podstate odkázaný na aktivitu priameho dlžníka. Toľko krátkosti z citácie KS v Prešove.

Na tomto mieste tunajší súd podotýka, že pri názore navrhovateľa, ktorý v odvolaní zdieľal ten názor, že
v celej škále dualistických upravených inštitútov súkromného práva by sa malo použiť vždy obchodné
právo vrátane inštitútu premlčania, sa nedá zásadne súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne

právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerene zložitejšiemu
a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti Obč. zákonníku, zásadne zhoršuje ich postavenie.

Podľa § 54 ods. 1/ O.z. toto ustanovenie treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútovsúkromnéhoprávasazaspotrebiteľsképrávnevzťahynepožujeobchodnéprávo,akaplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.

Ust. § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície č. 8 Smernice. Smernica síce nezharmonizuje dualistické
právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ale regulácii, akú predstavuje
ust.§54ods.1O.z.aktorébrániakémukoľvekzhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotizákonu(rozumej
Obč. zákonníku § 54 ods. 1 O.z.). Tunajší súd poznamenáva, že navrhovateľ - veriteľ naformuloval
predĺženie premlčacej doby vo svoj prospech v zmysle Obch. zákonníka. Je povinnosťou súdu podrobiť

takéto zmluvy súdnej kontrole. Už z citovaného rozhodnutia KS v Prešove, vyplýva, že súd musí
podmienky takýchto zmlúv vyhodnocovať v prospech spotrebiteľa. Ja možné pripustiť, že táto zmluva
bola uzatváraná v zmysle Obch. zákona. V rámci dualistického riešenia úpravy skromného práva, ktorá
pretrváva na Slovensku, je zrejmé, že v časti práv spotrebiteľa ohľadne vznesenej námietky premlčania,
je v jeho prospech použiť ust. Obč. zákona. Preto tunajší súd použil pri prejednávaní tohto sporu pri

premlčaní tieto ustanovenia.

V tomto konkrétnom prípade pri vznesení námietky premlčania, ktorú vzniesol odporca, vychádzal súd
teda z ust. § 107 ods. 1 Obč. zákonníka.

Z pripojených listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ vyplynulo, že zmluva o spolupráci bola
podpísaná dňa 12.9.2006. Z pripojenej výzvy a odstúpenia od príslušnej zmluvy zo dňa 14.12.2009

vyplýva, že navrhovateľ vzhľadom na to, že odporca neuhradil vykazovaný debetný zostatok, odstúpil
od zmluvy a vyzval ho k zaplateniu sumy. To isté vyplýva z prípisu zo dňa 6.11.2009, čo bolo ešte
predtým, ako navrhovateľ odstúpil od zmluvy, kedy žiadal od odporcu zaplatiť dlžnú čiastku.

Podľa § 107 ods. 1 O.z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia je zrejmé, že dňa 14.12.2009, kedy navrhovateľ odstúpil od uzavretej
zmluvy o prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte, vedel, že je to odporca, ktorý sa
bezdôvodne obohatil na jeho úkor. V ten istý deň 14.12.2009 vyzýval odporcu aj na úhradu
vykazovaného debetného zostatku vzhľadom na odstúpenie od príslušnej zmluvy. Návrh na súd všakpodal až 15.8.2012 t.j. po premlčaní nároku. Najneskôr si mohol svoj nárok na súde uplatniť do
14.12.2011.

Je pravdou, že premlčacia lehota v týchto prípadoch, pokým sa zmluvy podpisujú v zmysle Obch.

zákonníka, je riešená úplne odlišne. Jedná len o jednu premlčaciu lehotu štvorročnú a nie ako je
to popísané v Obč. zákonníku, kde je viacero premlčacích lehôt. Je nepochybné, že odporca sa
bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa. V súvislosti s uvedeným dáva súd do pozornosti aj ust. §
451 ods. 1 O.z., z ktorého vyplýva, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Tým, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy o poskytovaní finančných prostriedkov je zrejmé, že odstúpením

od zmluvy sú účastníci neplatnej, zrušenej alebo inej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa
nej dostali. Bol to navrhovateľ, ktorý mal svoje nároky požadovať od odporcu v zákonom stanovenej
lehote, v tomto prípade dvojročnej. Súd dal v tomto smere za pravdu odporcovi, ktorý úspešne vzniesol
námietku premlčania a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V tomto prípade bol úspešný odporca,
ktorý si však neuplatnil žiadne trovy konania. Preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).