Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/99/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203000
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514203000.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: KESIDY,
s.r.o. Sládkovičova 1/1562, 075 01 Trebišov, IČO : 46 045 082, pr. zast. JUDr. Tomášom Zaletom,
Advokátom Advokátskej kancelárie v Sabinove, ul. Prešovská 17 proti žalovanej: K. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., ul. Y. č. XX, v konaní o zaplatenie 81,70 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 60,- eur, úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 60 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 23,06 eur a trovy
konania vo výške 7,72 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Tomáša Zaletu, advokáta so sídlom
v Sabinove, Prešovská 17, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2014 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči
žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť istinu 60 eur, odplatu 11,10 eur, zmluvnú pokutu 10,60 eur,
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 71,10 eur od 04.08.2011 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že predmetom podnikania žalobcu je poskytovanie pôžičiek z peňažných
zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pôžičky
poskytované žalobcom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace - žalobca poskytuje úvery/pôžičky s dobou splatnosti 20 dní.

Žalobca má postavenie tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c) zákona. Žalobca ponúka svoje služby na
diaľku prostredníctvom internetovej stránky www.kesidy.sk , na ktorej sú uvedené
všetky potrebné informácie vo vzťahu k poskytovanej službe. Účastníci konania dňa 24.05.2011 uzavreli
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 60 eur (v texte
ako „istina“) a žalovaný sa zaviazal túto sumu žalobcovi vrátiť do 17. 06. 2011 spolu s odplatou za
spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 11,10 eur (v texte aj ako „odplata“).
Zmluvné strany si nedohodli úroky z pôžičky. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal v dohodnutej
lehote splatiť bola 71,10 eur. K uzavretiu zmluvy došlo nasledovným spôsobom: žalovaný odoslal
elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke
žalobcu. V žiadosti uviedol nasledujúce údaje: meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo
OP, hrubá mesačná mzda, číslo bankového účtu, číslo mobilného telefónu, adresa trvalého pobytu a
e-mailová adresa, na ktorú mu následne boli zasielané písomnosti. Žalovaný pred odoslaním žiadosti
o pôžičku označením príslušného okienka na stránke vyjadril svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním

osobných údajov, potvrdil, že sa riadne oboznámil so všetkými zmluvnými podmienkami žalobcu a
že so zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Bez potvrdenia oboznámenia sa
s vyššie uvedenými skutočnosťami by automatizovaný systém I-stránky neumožnil zaslať žiadosť.
Žalobca na základe jemu doručenej žiadosti žalovaného schválil žiadosť o poskytnutie pôžičky.
Žalovanému vytvoril osobný účet dostupný výlučne žalovanému, vygeneroval žalovanému na náhodnej
báze prihlasovacie meno a heslo na prístup k jeho osobnému účtu. Žalobca žalovaného informoval
prostredníctvom dvoch SMS správ, zaslaných na telefónne číslo uvedené žalovaným v žiadosti o
nasledujúcich skutočnostiach: prvá SMS správa informovala, že žiadosť o pôžičku bola schválená a
že na osobný účet bol žalovanému zaslaný návrh zmluvy o pôžičke a všetky iné súvisiace dokumenty.
Druhá SMS správa oznamovala žalovanému informácie o prístupe k osobnému účtu, a to prihlasovacie
meno a heslo - bez týchto údajov nie je možný prístup k osobnému účtu. Zároveň sa týmto spôsobom
zabezpečilo, že osoba, ktorá vypísala žiadosť a osoba, ktorej sa poskytli prihlasovacie údaje, a teda
aj prístup k osobnému účtu a ktorej sa umožnilo získať pôžičku je tá istá osoba. Na osobnom účte
žalovaného boli prehľadným spôsobom uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v
prípade uzatvorenia zmluvy - údaje žalovaného, výška sumy, ktorú ma žalovaný záujem si požičať,
výška odplaty za poskytnutie pôžičky, celková suma, ktorá má byť vrátená, dátum splatnosti pôžičky
a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Na osobnom účte bol dostupný aj záväzný návrh
zmluvy o pôžičke, rozhodcovská zmluva, zmluvné podmienky poskytované prostredníctvom internetu
a štandardné európske informácie o pôžičke. Automatizovaný systém na Istránke umožnil žalovanému
akceptovať záväzný návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou po tom, ako žalovaný označením
príslušných okienok potvrdil oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah
všetkých uvedených dokumentov pre neho záväzný. Vyššie uvedeným postupom žalovaný akceptoval
podmienky, za akých bol žalobca ochotný pôžičku poskytnúť, akceptoval návrh zmluvy, a tým prejavil
vôľu splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou najneskôr do dátumu splatnosti.

Zmluva o pôžičke bola uzatvorená za nasledujúcich podmienok: požičaná istina 60 eur, odplata za
poskytnutie pôžičky 11,10 eur, dátum splatnosti istiny a odplaty 13. 07. 2011. Žalobca 3 dni pred
dňom splatnosti pôžičky SMS správou informoval žalovaného o blížiacom sa termíne splatnosti.
Napriek upozorneniu žalovaný dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote ani sčasti nevrátil a žalobcu
nekontaktoval ohľadom možnosti odloženia splatnosti, resp. dohody o náhradnom termíne zaplatenia.
Žalobca zaslal žalovanému ďalšiu SMS správu (prvá upomienka o nezaplatení), oznamujúcu predĺženie
termínu úhrady poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií o 5 dní. Po márnom uplynutí termínu
splatnosti pôžičky žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu splatného dlhu SMS správou a súčasne aj
písomnou upomienkou. Druhou upomienkou zároveň uplatnil žalobca nárok

na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy.

Súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanej spolu s návrhom
na vyjadrenie.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a §§ 200ea a 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenia ústneho
pojednávania vyhlásil verejne rozsudok vo veci na základe vykonania dokazovania oboznámením sa
s obsahom predmetného spisu a listinných dôkazov do spisu doložených a zistenia tohto skutkového
stavu.

Dňa 20.06.2011 bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o pôžičke v zmysle ust. § 24 a nasl.
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona
č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Podľa bodu 1 zmluvy žalobca
poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku v celkovej výške 60 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi
odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 11,10 eur (bod 2 zmluvy). V
zmysle bodu 3 zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť žalobcovi
odplatu jednou platbou, t. j. jedinou splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička
žalovanému poskytnutá, a to prevodom na bankový účet. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)

predstavuje 2.114,93 %. V zmysle bodu 7 zmluvy žalovaný vyhlasuje, že zmluvu o pôžičke uzatvára so
žalobcom na vlastnú žiadosť prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Z poštového poukazu č. 099007 bolo zistené, že dňa 22. 06. 2011 bola žalovanému vyplatená suma 60
eur od odosielateľa spoločnosti KESIDY, s.r.o. so sídlom v Trebišove.

Výzvou na zaplatenie zo dňa 21.07.2011 žalobca vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy
71,10 eur, zmluvnej pokuty 10,60 eur a režijného poplatku 9,- eur, spolu k úhrade 90,70 eur, a to
najneskôr do 03.08.2011 na účet žalobcu.

Faktúrou č. 9000613677 Slovenská pošta a.s. vyúčtovala žalobcovi cenu za poskytnutie informácií o
poštových poukazoch na výplatu v počte 40 ks vo výške 100,- eur s DPH.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 1 ods. 3 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom do 24. 02. 2011): Spotrebiteľským
úverom nie sú:

úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, úver, ktorý sa
musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

Podľa § 2 písm. a), b), c) Zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom do 24. 02. 2011):

Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, 5a) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré
spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom do 24. 02. 2011):

Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú
poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2,
9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
vyhovel žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 60 eur, keď vykonaným dokazovaním mal
preukázanú dôvodnosť žaloby v uvedenej časti žalovanej istiny.

V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzatvoreniu bezúročnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 60 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi poskytnuté

peňažné prostriedky 60,- eur. Súd tiež mal preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi v dohodnutej lehote. Uzavretý zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa ustanovení zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 a § 658
Občianskeho zákonníka. Žalujúca strana preukázala platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie
všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie druhovo určenej veci (v
prejednávanie veci peňažných prostriedkov) žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu,
ako aj povinnosť žalovaného vrátiť veci rovnakého druhu.

Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke a reálne
poskytol peňažné prostriedky vo výške 60 eur žalovanému, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť
požičané peňažné prostriedky po uplynutí dohodnutej doby (13. 7. 2011). Žalovanému bola preto
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60 eur. Žalovaný nenamietal tvrdenia žalobcu o uzavretí
zmluvy o pôžičke, o poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 60 eur, ako ani o nesplnení jeho
povinnosti vrátiť požičané peňažné prostriedky.

V časti o zaplatenie odplaty vo výške 11,10 eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd zdôrazňuje,
že zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa považuje vtedy, keď
odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť
zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky.

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku, čo
napokon tvrdil aj samotný žalobca a nasvedčuje tomu aj samotné znenie zmluvy o pôžičke (bod 1 zmluvy
na č. l. 4 spisu). V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi (žalobcovi)
odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, uvedené zmluvné dojednanie je v
uvedenej časti absolútne neplatné v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpore s
ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V prípade, ak je pôžička (v prejednávanej veci peňažné prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t. j.
zmluvné strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné
zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej
sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku
čoho je absolútne neplatné. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi
právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. V zmysle ust. § 41
Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to bod
2 zmluvy o pôžičke, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z obsahu právneho úkonu
vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, to znamená uvedené dojednanie
nemá vplyv na platnosť ostatných zmluvných dojednaní obsahujúcich podstatné náležitosti zmluvy o
pôžičke, ktoré sú obsiahnuté v bode 1 zmluvy o pôžičke. Je vylúčené kvalifikovať uzavretý zmluvný
vzťah ako zmluvu o úvere, keďže pojmovým znakom zmluvy o úvere je povinnosť dlžníka platiť úroky za
poskytnuté peňažné prostriedky a v prejednávanej veci uzavreli účastníci zmluvu o bezúročnej pôžičke,
t. j. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný ako dlžník neplatí žiadny úrok.

Zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca ako
dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný
je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikania. Vzhľadom
na charakter spotrebiteľskej zmluvy súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Súd
nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10,60 eur.

Zmluvné dojednanie (článok 6 bod 6.2. zmluvných podmienok), podľa ktorého je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 15 % z dlžnej sumy, pričom veriteľ môže
vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti pôžičky, je podľa názoru súdu
neprijateľné a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi podľa zmluvných dojednaní vzniká právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti pôžičky. Z pohľadu súdu ide o
absolútne neprimerane krátku dobu omeškania, v prípade ktorej vzniká žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu.

Za neprimeranú tiež považuje súd aj výšku zmluvnej pokuty v prejednávanej veci, ktorá predstavuje
15 % z istiny 60 eur). Nemožno tiež prehliadnuť celkové sankčné zaťaženie žalovaného ako dlžníka,
keďže okrem povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty mu vznikla povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z
dlžnej čiastky. V súlade s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka ide o neprijateľnú
podmienku, keďže takéto zmluvné dojednanie požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka). V otázke neprimeraných zmluvných sankcií súd dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co/39/2011. Súd mal preukázané zachovanie písomnej
formy pri dojednaní zmluvnej pokuty, ktoré je podmienkou jej platnosti a to s poukazom na ust. § 40 ods.
4 Občianskeho zákonníka.

V prejednávanej veci bola zmluva o pôžičke uzavretá na diaľku elektronicky prostredníctvom internetu
(ktorý je prostriedkom diaľkovej komunikácie), pričom táto forma právneho úkonu umožňuje zachytiť
obsah právneho úkonu, ako aj identifikáciu osoby, ktorá právny úkon učinila.

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu vzniklo žalobcovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov
z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je objektívnej povahy, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania.

Dlh žalovaného sa stal splatným dňom 13. 07. 2011 (peňažné prostriedky boli vyplatené žalovanému 22.
06. 2011 a posledný termín uhradenia pohľadávky bol 3.8.2011), preto sa žalovaný dostal do omeškania
dňom 4.8.2011, kedy úroková sadzba navýšená o 8 percentuálnych bodov predstavovala 9,50 % ročne.

Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad
úrokovú sadzbu stanovenú ECB.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením
peňažného dlhu, t.j. k 4.8.2011, predstavovala 1,5 %, t.j. zákonná výška úrokov z omeškania
predstavovala 9,5 % (1,5 % zvýšených o 8 percentuálnych bodov). Súd preto priznal žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 9,5 % ročne od tohto dňa až do zaplatenia dlžnej sumy.

V zmysle návrhu žalobcu žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 %
ročne z dlžnej sumy (60 eur) od 04.08.2011 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP.

Úspech žalobcu predstavoval 73,40 % (60 eur), úspech žalovaného predstavoval 26,60 % (21,70 eur), z
tohto dôvodu čistý úspech žalobcu predstavuje 46,80 %. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval
vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 46,80 %. Trovy konania pozostávali z pomernej
náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške 7,72 eur (46,80 % zo sumy
zaplateného poplatku 16,50 eur). Právnemu zástupcovi žalobcu prislúcha odmena za zastupovanie v
konaní, keď za jeden úkon právnej služby mu patrí odmena vo výške 16,60 eur, t. j. za dva úkony právnej
služby prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby spolu 33,20 eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a
ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi žalobcu prislúcha paušálna náhrada
hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi právnej služby vo výške 16,08 eur.

Trovy právneho zastúpenia predstavovali celkom 49,28 eur. Keďže čistý úspech žalobcu predstavoval
46,80 %, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi pomernú časť trov právneho zastúpenia vo výške 23,06
eur. Súd nepriznal žalobcovi poplatok vo výške 2,50 eur uhradený Slovenskej pošte a.s. za vydanie
potvrdenia o zaslaní a prevzatí pôžičky poštovým poukazom z dôvodu, že žalobca nepreukázal účelnosť
a nevyhnutnosť vynaloženia uvedeného výdavku. Žalobca predložil spolu so žalobou poštový poukaz
preukazujúci výplatu požičanej sumy peňazí žalovanému, preto je z pohľadu súdu nadbytočné, aby
zadovažoval od príslušného subjektu (Slovenskej pošty a.s.) potvrdenie o prijatí a výplate poštového
poukazu.

Trovy právneho zastúpenia činili 23,06 eur a ďalšie trovy konania (náhrada súdneho poplatku) vo výške
7,72 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi pomernú časť trov právneho zastúpenia a ďalších trov
konania na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 OSP.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.