Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/266/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205763
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914205763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom

collection, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA , s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi
K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Y. XX, XXX XX L. P., štátny občan SR, o zaplatenie 530,40 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 111,50 Eur s úrokmi z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 27,-- Eur od 18. 05. 2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 30,50 Eur od 18.
06. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 27,-- Eur od 18. 07. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne

zo sumy 27,-- Eur od 18. 08. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa XX. XX. XXXX na Okresný súd I. T. návrh, ktorým sa domáhal na odporcovi
zaplatenia sumy 530,40 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že odporca uzavrel
s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Odporcovi využívaním vyššie uvedených
služieb vznikol záväzok vo výške 530,40 Eur titulom nezaplatených služieb a zmluvnej pokuty v zmysle

uzatvorenej zmluvy.

Zástupca navrhovateľa neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol
v jeho neprítomnosti, zaslal súdu písomné vyjadrenie. Odporca napriek tomu, že mal doručenie
predvolania riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Súd
postupoval v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním predložených faktúr, zmluvy o nájme koncového zariadenia,
zmluvy o poskytnutí služby R. T., cenníka pre koncové zariadenia, tarify na poskytnutie služby R. T.,
pričom zistil nasledovný skutkový stav:Z predloženého písomného vyhotovenia zmluvy o nájme koncového zariadenia a zmluvy o poskytovaní
služby R. T. súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytovanie služby elektronickej komunikácie - R. T..
Odporca sa v zmluve zaviazal uhrádzať pravidelné poplatky. Zo zmluvy o nájme koncového zariadenia a

cenníka pre koncové zariadenia je zrejmé, že v prípade nedodržania doby viazanosti pri zániku zmluvy o
pripojení zo strany / z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24-mesačnej doby viazanosti užívať
službu R. T. je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu.

Z faktúry za zúčtovacie obdobie od XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX splatnou dňa XX. XX. XXXX,
vyplýva, že bola odporcovi zo strany právneho predchodcu navrhovateľa vyúčtovaná suma 418,90 Eur

ako zmluvná pokuta (Y. R. T. vo výške 199,- Eur, Y. za R. box, Y. za diaľkový ovládač, za kartu a za
ostatné príslušenstvo spolu v sume 219,90 Eur).

Zo zmluvy o postúpení uzavretej medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou T. B., a. s. súd zistil,
že jej predmetom bolo okrem iných aj postúpenie pohľadávky vo výške 530,40 Eur, z tejto obchodnej
spoločnosti na navrhovateľa.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Po preskúmaní uzavretej zmluvy o pripojení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa v časti týkajúcej
sa nároku za neuhradené služby je dôvodný. Na základe predložených faktúr mal súd za preukázané,
že odporcovi vznikol dlh na cene jemu poskytnutých služieb (mesačné poplatky) celkovo v sume 111,50

Eur (faktúry znejúce na sumy: 27,-- Eur splatná dňa 17. 05. 2011, 30,50 Eur splatná dňa 17. 06. 2011,
27,-- Eur splatná dňa 17. 07. 2011 a 27,-- Eur splatná dňa 17.08.2011 ).

V časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť žalovanú sumu súd uložil odporcovi uhradiť sumu 111,50
Eur predstavujúcu neuhradené služby elektronickej komunikačnej siete, ktoré právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 418,90

Eur predstavujúcu zmluvnú pokutu za zariadenie R. s prísl. Súd jeho návrh týkajúci sa tejto sumy
zamietol. Túto skutočnosť súd odôvodňuje nasledovne:

Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné z toho dôvodu, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má
podľa § 544 Občianskeho zákonníka ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti
zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V rozoberanomzmluvnom dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon navrhovateľa, resp.
jeho právneho predchodcu a to vypojenie (za nedodržanie doby viazanosti pri zániku Zmluvy o
pripojení účastníkom pred uplynutím 24-mes. doby viazanosti, zmluvná pokuta za porušenie zmluvného

záväzku doby viazanosti. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene, zmluvnú pokutu je nutné
viazať v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti a je
nutné ju dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať
kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné vypojenie z prevádzky. Nakoľko
teda v danom prípade bolo dojednanie o zmluvnej pokute viazané na ďalšiu skutočnosť resp. ďalší úkon,

je aj z tohto dôvodu neplatné.

Čo sa týka spôsobenej skutočnej škody, ktorá zodpovedá hodnote dotácie odporcovi do poskytnutého
technického zariadenia, ktorá škoda mala vzniknúť právnemu predchodcovi navrhovateľa, a preto by
mal súd priznať navrhovateľovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody súd
uvádza, že predpokladmi vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom

škody a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Aj keby ich existenciu
mal súd v konaní za preukázanú, musel by konštatovať, že škoda ako taká nevznikla v majetkovej
sfére navrhovateľa, ktorý nebol poškodeným. Poškodeným totiž mohol byť iba právny predchodca
navrhovateľa - obchodná spoločnosť T. B., a. s., S.: XX XXX XXX, ktorá poskytla odporcovi koncové
zariadenie. Navrhovateľ teda v predmetnej právnej veci poškodeným nebol, v jeho majetkovej sfére

nedošlo k žiadnej ujme, ktorá by bola objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi.

Ohľadom postúpenia pohľadávky je potrebné konštatovať, že predmetom postúpenia je len určitá
pohľadávka t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie celý záväzkový právny vzťah z ktorého pohľadávka
vznikla. V danom prípade súd mal preukázané, že predmetom postúpenia bola len pohľadávka - právo
na plnenie od dlžníka a to zaplatenie zmluvnej pokuty, nie celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka

vznikla.

Navrhovateľ teda nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie prípadnej náhrady škody, ktorá mala
vzniknúť jeho právnemu predchodcovi, nakoľko na neho bola postúpená iba pohľadávka - právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty, a nie aj prípadný nárok jeho právneho predchodcu na náhradu škody voči
odporcovi.

Avšak, aj keby mal súd za to, že je navrhovateľ v danej právnej veci aktívne vecne legitimovaný na
uplatnenie prípadnej náhrady škody, ktorá mala vzniknúť jeho právnemu predchodcovi, súd by musel
konštatovať, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľ tvrdil, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá
hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia.). Právny predchodca navrhovateľa podľa

tvrdení navrhovateľa financoval predmetné koncové zariadenia, ktoré si odporca sám vybral a poskytol
mu tieto zariadenia za výhodnejšie úvodné sumy.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporcu dodržať svoj záväzok zo zmluvy a riadne plniť počas celej
doby viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebne právne posudzovať

podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občiansko-právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávny úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne
splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov pričom pri neexistencii čo i len jedného z nich
zodpovednosťzaškoduniejedaná.Vpredmetnejprávnejvecimásúdzato,ženebolasplnenázákladná

podmienka vzniku zodpovednosti za škodu - existencia škody. Podľa názoru súdu k žiadnej škode na
strane právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo. Za škodu totiž nemožno považovať to, že v rámci
svojej obchodnej politiky právny predchodca navrhovateľa poskytol koncové zariadenia odporcovi za
nižšiu - zľavnenú sumu ako skutočnú cenu. Bolo to výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnympredchodcom navrhovateľa a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu vkladal.

Na uvedenom základe súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol.

Nakoľko odporca svoje záväzky neuhradil riadne a včas, dostal sa do omeškania. Z tohto dôvodu bol
odporca v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania,
ktorých výšku určuje § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že účastníkom konania súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh na
vykonanie exekúcie.