Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 10, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26P/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112200792
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112200792.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky P.. A. F.,
J.. A., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom B. - J., A. Z. Č.. XXXX/XX, zastúpenej v konaní
právnou zástupkyňou Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mikulášska 29,
protiodporcoviD..F.F.,štátnemuobčanoviSlovenskejrepubliky,bytomK.,F..K.XXXX/XX,zastúpeného
v konaní právnou zástupkyňou Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom,

Moyzesova 1200/12, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode k maloletej F. F., Z.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zastúpeným splnomocneným Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trenčín takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov P.. A. F., J.. A. T. D.. F. F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu B. - Q. F., vo zväzku C/11, ročník 2003, na strane 42, pod por. č. 198
s a r o z v á d z a .

Maloletá F. F., Z.. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do
osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletú F. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej F. sumou vo výške 100,- Eur mesačne,
ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou F. F., Z.. XX.XX.XXXX, počas školského roku

v každom párnom týždni v roku v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v každom nepárnom
týždni v roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa
s maloletou počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od piatku predchádzajúcom prázdninám
od 17.00 hod. do poslednej soboty jarných prázdnin do 17.00 hod. Počas veľkonočných sviatkov j
e otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou v každom párnom roku od stredy od 17.00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 16.00 hod. Počas letných prázdnin každého roku j e otec o p r á v n e
n ý stýkať sa s maloletou F. druhé 2 týždne v mesiaci júl a druhé 2 týždne v mesiaci august vždy od

pondelka začiatku styku od 10.00 hod. do nedele posledného dňa styku do 17.00 hod. Počas
vianočných sviatkov každého roka j e otec o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou od 26.12. od
11.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.

Matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si maloletú vyzdvihne a odovzdá
matke v stanovenom čase v mieste jej bydliska.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej F.. Maloletú F. žiadala zveriť do jej osobnej

starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na jej výživu. Najprv navrhovala výživné v sume 400,- Eur
mesačne, potom upravila svoj návrh a navrhovala zaviazať otca prispievať na výživu maloletej v sume
100,- Eur mesačne. Navrhovala upraviť styk otca s maloletou, ktorý svoj návrh počas konania viackrát
upravovala a naposledy navrhovala upraviť styk otca s maloletou každý nepárny víkend od piatku od
17.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od nedele
predchádzajúcej prázdninám od 17.00 hod. do nasledujúceho piatku do 16.00 hod., počas veľkonočných

sviatkov v každom párnom roku od stredy od 17.00 hod. do pondelka do 16.00 hod., počas letných
prázdnin 2 týždne v mesiaci júl a 2 týždne v mesiaci august podľa vzájomnej dohody rodičov a počas
vianočných sviatkov každého roka od 26.12. od 11.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod. Navrhovateľka
uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v B. a posledné spoločné bydlisko
mali v Trenčíne. Uviedla, že manželstvo uzatvorili po krátkej známosti a nespoznanie vzájomných

povahových vlastností spôsobovalo od začiatku nezhody. Prvých 14 mesiacov žili oddelene, ona s
dieťaťom u matky v Bratislave a odporca na ubytovni v Trenčianskych Tepliciach. Kúpili spoločný byt
v Trenčíne, ale odporca mal ľahostajný postoj, čím oddialili ich spolužitie. Už v počiatočnom období
spolužitia sa začali objavovať nezhody, názorovo sa rozchádzali v otázke manželského spolužitia,
výchove ich dcéry, vedenia domácnosti i trávenia voľného času. Ich výmeny názorov bývali častejšie, aj

malé konflikty prerástli do veľkých a ich vzťah sa stále viac komplikoval a tým ochladol. Manželská kríza
vyvrcholila začiatkom r. 2011, kedy ju odporca neinformoval o jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru, potom sa nezamestnal a klesol jeho záujem o spoločnú domácnosť. Poukázala na to, že
odporca svojvoľne disponoval s ich spoločnými finančnými prostriedkami a ona stratila k nemu dôveru.
Po nezhodách sa vzájomne citovo odcudzili a ona sa rozhodla odísť z domácnosti. Navrhovateľka

poukázala na to, že vzťahy v manželstve sú tak hlboko rozvrátené, že manželstvo nie je schopné plniť
svoj spoločenský účel. Od februára 2012 už ani nežijú spolu, kedy sa ona aj s maloletou odsťahovala zo
spoločnej domácnosti a presťahovala sa do Bratislavy, kde maloletá začala chodiť do školy od druhého
polroka školského roku 2011/2012, kedy bola žiačkou 2. ročníka ZŠ. Uviedla, že maloletá si na bývanie
v Bratislave rýchlo zvykla, aj v škole sa veľmi dobre adaptovala a dosahuje dobré školské výsledky a

v súčasnosti je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, nemieni obnoviť
manželské spolužitie. Poukázala na to, že odporca je egocentrická povaha, opakovane ju dehonestuje
a degraduje, vyvoláva v nej strach a napätie a maloletú manipuluje a nevhodne ju zaťahuje do ich
sporov. Navrhovateľka poukázala na to, že Okresným súdom Bratislava III je vedené konanie o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletej F. na čas do rozvodu, v ktorom konaní aj boli vydané

predbežnéopatrenia,vzmyslektorýchmaloletábolazverenádojejstarostlivostiabolupravenýstykotca
s maloletou. V uvedenom konaní bolo aj nariadené znalecké dokazovanie a po znaleckom dokazovaní
bolo rozsudkom zo dňa 02.10.2014 rozhodnuté o zverení maloletej F. do jej osobnej starostlivosti matky,
otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 100,- Eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletou,
uvedený rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Odporca sa k otázke rozvodu nevyjadril, pretože ako hlboko veriaci človek rozvod manželstva neuznáva,
predovšetkým je to v neprospech dieťa, ktoré má právo bývať v úplnej rodine. S dôvodmi uvedenými
navrhovateľkou nesúhlasil. Ňou uvádzané dôvody považuje za vykonštruovanú zámienku k dlho
plánovanému a organizovanému rozvodu a snahu o izoláciu jeho a maloletej dcéry. Poukázal na to,
že v januári 2012 navrhovateľka nastúpila do práce v Bratislave, o čom mu povedala len na Vianoce

2011 a uviedla ho do omylu ohľadom školy maloletej, keď maloletú bez jeho vedomia a súhlasu
prehlásiladoškolyvBratislave,ktorúmaloletázačalanavštevovaťužoddruhéhopolrokaškolskéhoroku
2011/2012, teda maloletá ani neukončila 2. ročník na ZŠ v Trenčíne, ktorú predtým navštevovala. Tiež
ho navrhovateľka uvádzala do omylu ohľadom ich manželstva a rodiny, o podanom návrhu na rozvod sa
dozvedel až v lete 2012 od cudzích ľudí, hoci predtým ho navrhovateľka nahovárala na úver. Domnieva

sa, že dôvodom jej odchodu z Trenčína bolo to, že prišla o svoju funkciu v zamestnaní v Trenčíne.
Odporca poukázal na to, že navrhovateľka dlhodobo už od roku 2010 udržiavala mimomanželský pomer
s kolegom z jej práce, s ktorým sa aj po jej odsťahovaní z Trenčína stretávali v rôznych penziónoch na
úseku od Trenčína do Bratislavy. Odporca uviedol, že po uzavretí manželstva spočiatku navrhovateľka
bývala v Bratislave, kúpu bytu v Trenčíne iniciovala ona, pretože v tom čase mala isté nezhody so svojoumatkou. Zhodne uviedol, že sa v minulosti s navrhovateľkou bavili o tom, že sa časom odsťahujú z
Trenčína a presťahujú do Bratislavy, ale nemalo to byť hneď po skončení prvej rodičovskej dovolenky,
pretože plánovali ešte ďalšie dieťa. Uviedol, že k prvým vážnejším manželským konfliktom došlo už

niekedy na jar 2005, kedy navrhovateľka aj s dieťaťom začala odchádzať aj na 2 až 3 týždňové pobyty
k svojej matke do Bratislavy, čo sa mu nepáčilo pre dlhšie odlúčenie a začal pociťovať zo strany
navrhovateľky ochladenie jej vzťahu k nemu. Navrhovateľka bola naviazaná na Bratislavu a svoju matku
a tým sa konflikty nabaľovali. Uviedol, že navrhovateľka po rodičovskej dovolenke v Trenčíne vystriedala
viacero zamestnaní, prišla o funkciu, mala mimomanželskú známosť. Uviedol, že navrhovateľke zobral

dispozičné právo k účtu až po tom ako navrhovateľka sporiace účty vypovedala a mali prejsť na utajený
účet, ktorú transakciu stihol zrušiť. Bankomatovú kartu jej dal zrušiť po tom ako vybielila účty a dostali
sa do debetu. Poprel, že by on navrhovateľku niekedy degradoval, to ona prichádzala z práce rozčúlená
a kričala na neho i dieťa. Zhodne uviedol, že navrhovateľka sa aj s dcérou v r. 2012 odsťahovala do
Bratislavy a odvtedy nežijú spolu. Poukázal na to, že maloletá trpela presťahovaním sa z Trenčína do
Bratislavy, pretože Trenčín je jej domov. Uviedol, že nie je pravdou, že by sa maloletá dobre adaptovala

v Bratislave, po prestupe do školy v Bratislave sa jej prospech aj zhoršil. V rámci realizácie styku sa ani
nechcela vrátiť do Bratislavy. Odporca nesúhlasil s návrhom navrhovateľky na zverenie maloletej F. do
jej osobnej starostlivosti. Najprv trval na tom, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti
otca a navrhovateľka ako matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu 100,- Eur mesačne. Styk matky
s maloletou nežiadal upraviť, nakoľko on by matke umožňoval neobmedzený styk. Poukázal na to, že

na Okresný súd Bratislava III on podal v r. 2012 návrh na zverenie maloletej do jeho starostlivosti,
ktorý návrh podal na žiadosť maloletej, keďže dcéra nechcela odísť do Bratislavy a v uvedenom
konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Na poslednom pojednávaní tohto rozvodového konania
odporca navrhoval, aby maloletá F. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
so striedaním v mesačných intervaloch tak, že vzhľadom na vzdialenosť bydlísk by si maloletá plnila

povinnú školskú dochádzku striedavo na dvoch školách, v Trenčíne aj v Bratislave. V tejto súvislosti
poukázal na nález Ústavného súdu sp.zn. I US 1506/2013, ktorým bolo konštatované, že vzdialenosť
bydlísk nie je prekážkou striedavej starostlivosti, a tiež na stanovisko Ministerstva školstva SR, v zmysle
ktorého je možné plniť školskú dochádzku súčasne na dvoch školách. Odporca uviedol, že nesúhlasí
so znaleckým posudkom vypracovaným v konaní pred OS Bratislava III, pretože znalec do posudku

nedal všetko čo on považoval za potrebné a domnieva sa, že na znalca bol robený lobing zo strany
navrhovateľky.Žiadalvypracovaťnovýznaleckýposudok.Jepresvedčený,žemaloletáchceísťbývaťdo
Trenčína a tu chodiť do školy, ktorú navštevovala do polovice 2. ročníka ZŠ. Domnieva sa, že striedavou
starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa, pretože záujmom dieťaťa je, aby bolo
v starostlivosti oboch rodičov, pričom obaja rodičia majú podmienky pre riadnu výchovu a vzájomné

citové väzby medzi dieťaťom a každým rodičom sú pozitívne, hlboké a obojstranné, čo potvrdili aj závery
znaleckého posudku.

Kolízny opatrovník prostredníctvom splnomocneného zástupcu ÚPSVaR Trenčín poukázal na to, že bol
oboznámený so znaleckým posudkom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu. Uviedol, že je zrejmé, že maloletá má

rada oboch rodičov, avšak poukázal na zlú komunikáciu medzi rodičmi, pričom komunikácia rodičov
je jedným z predpokladov fungovania striedavej osobnej starostlivosti. Taktiež nepovažuje za vhodné
plnenie školskej dochádzky striedaním školy, preto nesúhlasil so zverením maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a doporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, otcovi
určiť výživné a upraviť styk otca s maloletou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka PhDr. P. L., oboznámil
SL, RL, potvrdenie MÚ, rozhodnutie ZŠ o prijatí do školy, správu ÚP z čl. 51, potvrdenie o príjme
navrhovateľky, potvrdenie o PnD, potvrdenie o mzde odporcu, vyjadrenie odporcu z čl. 75, SL, rozpis
výdavkov, rozhodnutie o priznaní výsluh. dôchodku, potvrdenie KR PZ, platobný príkaz, doklady o
nákladoch bývania, LV č. XXXX, pokladničné bločky, cestovné doklady, rozhodnutie ZŠ, vyjadrenie

odporcu, dohodu rodičov, mailovú komunikáciu, dohodu rodičov o čerpaní víkendov, vyjadrenie odporcu
k správe zo šetrenia pomerov, zápisnicu z čl. 140, správu KO zo šetrenia pomerov, záznam zo sociál.
prieskumu, zápisnicu z pojednávaní pred OS Bratislava III, čestné prehlásenie odporcu z čl. 199,
vyjadrenie odporcu z čl. 203, správu ÚP z čl. 207, sťažnosť odporcu voči postupu KO BA, zápisnicu z
čl. 213, dohodu rodičov, uznesenie o PO z čl. 219, uznesenie z čl. 223, uznesenie z čl. 232, uznesenie

z čl. 244, vyjadrenie odporcu z čl. 254, znalecký posudok z čl. 288, lustrácie v SP, správu ÚP z čl. 345,
správu z čl. 346, potvrdenie o príjme navrhovateľky, potvrdenie o výsluhovom dôchodku, rozsudok OSBratislava III, č.k. 37P/195/2012-502, zápisnicu z pojednávania pred OS BA III zo 16.09.2014, vyjadrenie
odporcu k ZP, inštrukciu MŠ SR, diplom, fotografiu, mailovú komunikáciu a zistil tento skutkový stav:

Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa

XX.XX.XXXX. Ich manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu B. - Q. F.. U oboch
manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. Z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa F. F., Z..
XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Trenčíne, t.j. v obvode Okresného súdu
Trenčín, odporca naďalej býva v Trenčíne, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo približne po

9-mesačnej známosti. Z manželského vzťahu účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa F.. Spočiatku
prvých 14 mesiacov bývali účastníci oddelene, navrhovateľka aj s dcérou u jej matky v Bratislave a
odporca na ubytovni v Trenčianskych Tepliciach. Potom kúpili spoločný byt v Trenčíne, do ktorého sa po
rekonštrukcii spoločne nasťahovali. Postupom času sa začali názorovo rozchádzať a objavovať nezhody
a konflikty. Navrhovateľka ešte počas rodičovskej dovolenky začala aj s maloletou dcérou tráviť veľa
času u jej matky v Bratislave, s čím odporca nesúhlasil, vzájomné vzťahy medzi manželmi sa postupne

oslabovali. Hoci sa v minulosti dohodli, že sa po čase presťahujú do Bratislavy, odkiaľ navrhovateľka
pochádza, k spoločnému presťahovaniu nedošlo. Po ukončení rodičovskej dovolenky sa navrhovateľka
zamestnala v Trenčíne, kde vystriedala niekoľko zamestnaní a spoločne vychovávali maloletú dcéru.
Vzťahy medzi manželmi sa naďalej postupne ochladzovali, odporca poukazoval na mimomanželský
pomer navrhovateľky, ktorý podľa jeho udania udržiavala od r. 2010. Odporca v roku 2011 bez

súhlasu navrhovateľky požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, zostal na výsluhovom dôchodku
a nezamestnal sa, s čím navrhovateľka nesúhlasila. Účastníci mali aj finančné nezhody. Rozvrat
manželstva vyvrcholil vo februári 2012, kedy sa navrhovateľka aj s maloletou dcérou odsťahovala zo
spoločnej domácnosti a presťahovala sa k svojej matke do Bratislavy, kde si predtým našla zamestnanie
a kde maloletú F. prihlásila do školy. Odvtedy účastníci nežijú spolu, nehospodária spolu, netrávia spolu

voľný čas, intímne sa nestýkajú už niekoľko rokov. Účastníci už majú veľmi narušené vzťahy, dokonca
už ani nekomunikujú spolu.

Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

Podľa § 23 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí,
ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú
podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť
iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov
medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K

narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané,
že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky
citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené

a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Obnovenie ich manželského
spolužitia už nie je možné, ich manželstvo je nefunkčné. Od februára 2012 už manželia ani spolu nežijú,nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú už
niekoľko rokov, vzájomne sa citovo odcudzili. Možno konštatovať, že ich manželstvo je len formálnym
zväzkom. Z ich manželstva sa vytratila vzájomná láska a vzájomné pozitívne citové väzby. Medzi

účastníkmi sú napäté vzťahy, nedokážu už spolu komunikovať. Keďže súd mal za preukázaný rozvrat
manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa

rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§25ods.l,2Zákonaorodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a

povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských
práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu, úpravu ich
rodičovských práv a povinností k maloletej F. urobil súd tak, aby úprava rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu bola po rozpade manželstva jej rodičov v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

Ohľadom pomerov dieťaťa a jeho rodičov súd zistil tento skutkový stav :

Maloletá F. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a v čase jej útleho dojčenského detstva bývala s matkou v
Bratislave, potom bývala s oboma rodičmi v Trenčíne a veľa času v detstve trávievala aj v Bratislave.
Materskúškolu, 1.ročníkaprvýpolrok2.ročníkaZŠnavštevovalavTrenčíne.Vofebruári2012samatka

aj s maloletou presťahovala z Trenčína k svojej matke do Bratislavy a od druhého polroka 2. ročníka
ZŠ ju prehlásila na ZŠ v Bratislave, ktorú školu maloletá doposiaľ navštevuje. Po čase sa maloletá
zadaptovala na jej súčasné bydlisko v Bratislave a školu a v škole dosahuje dobré školské výsledky.
V súčasnosti má maloletá F. necelých 11 rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ v Bratislave, kde dosahuje
výborné študijné výsledky. Je zapísaná do jazykového kurzu a dvakrát týždenne navštevuje hodiny AJ.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.10.2014, č.k. 37P/195/2012-502, ktorý rozsudok

ešte nie je právoplatný, súd rozhodol o zverení maloletej F. na čas do rozvodu manželstva do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne a bol upravený styk otca
s maloletou každý párny týždeň v roku v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod a každý nepárny týždeň v
roku počas víkendu od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. tak, že otec si maloletú vyzdvihne

v stanovené dni pred bytom matky a vráti maloletú späť matke pred jej bytom.

V tomto rozvodovom konaní najprv obaja rodičia žiadali o zverenie maloletej F. na čas po rozvode
manželstva do svojej osobnej starostlivosti. Na poslednom pojednávaní rozvodového konania otec
navrhol zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v mesačných
intervaloch, s čím matka nesúhlasila a trvala na zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti. O úprave

rodičovských práv a povinností k maloletej F. bolo súčasne vedené aj konanie pred Okresným súdom
Bratislava III pod sp.zn. 37P/195/2012. V oboch konaniach bolo vykonávané náročné dokazovanie k
otázke zverenia maloletej, boli nariadené aj konzultácie s maloletou, v konaní pred Okresným súdom
Bratislava III bolo aj nariadené znalecké dokazovanie.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 19.11.2012 , ktorá bola vypracovaná

v konaní vo veci starostlivosti o maloletú F. vedenom pred Okresným súdom Bratislava III (č.l. 150)
vyplynulo, že maloletá po návrate od otca najprv jednoznačne a naučene odpovedala, že chce žiť s
otcom v Trenčíne. Potom pri dôslednejšom rozhovore uviedla, že ocko síce teraz nepracuje, lebo je
smutný, chorý a nemá peniažky, ale keď sa ona vráti do Trenčína, tak si hneď nájde prácu. Následne
uviedla, že otec sa jej toľko nevenuje, lebo je chorý a bolia ho nohy, tak veľa leží a oddychuje. F. im

uviedla, že ocko jej povedal, že keď sa vráti do Trenčína, bude chýbať maminke a potom sa maminka
tiež vráti do Trenčína a budú zasa ako rodina spolu. Pri ďalšom pohovore dňa 19.11.2012 maloletá F.
kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že by chcela ostať bývať s mamou a svojim rozhodnutím si je istá.
Tiež uviedla, že tato jej povedal, že keď bude žiť bez nej, tak on zomrie, preto im na minulom stretnutí
povedala, že chce ísť do Trenčína a znovu zopakovala, že tato je smutný. Opísala im situáciu, kedy

bola s tatom pri dome nejakého uja a tato jej povedal, že je to maminkin priateľ a maminka je s ním v
posteli a hľadali tam maminkine auto a ona tomu celému nerozumela. F. vtedy uviedla, že je pravdou,
že mamina povedala o tatinovi, že je hnusák, ale aj tatino hovorí o mamine škaredo. Z uvedenej správy
vyplynulo, že maloletá má rada oboch rodičov rovnako a je pre ňu veľmi ťažké sa rozhodnúť. Preto
odporučili navštíviť s ňou školského psychológa. Zo správy tiež vyplynulo, že F. v škole v Bratislave

dosahuje dobré výsledky v škole, dobre si zvykla na nové prostredie a bez problémov sa adaptovala.
Kolízny opatrovník uviedol, že je pravdou, že otec sa vie o maloletú plne postarať, avšak na maloletú
prenáša svoj negatívny postoj k rozvodu manželstva, čo nepovažujú za vhodný výchovný vplyv zo strany
otca na maloletú. Kolízny opatrovník apeloval na rodičov, aby nevyužívali maloletú ako rukojemníka
pri riešení vzájomných nedorozumení v priebehu rozvodového konania. Neodporučili opätovnú zmenu

rodinného a školského prostredia maloletej.

Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 18.03.2013 (č.l. 155) vyplynulo, že psychológ Referátu
poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava ponúkol rodičom poradensko-psychologickú
intervenciu zameranú na zvládnutie rodičovských kompetencií v podmienkach rozpadu rodiny.Spolupráca s referátom bola ukončená na žiadosť otca z dôvodu časovej a finančnej náročnosti, ako
aj z dôvodu nariadeného súdnoznaleckého dokazovania, od ktorého otec očakával, že vyrieši otázku
zverenia maloletej.

Otec maloletej nesúhlasil s postupom kolíznej opatrovníčky v Bratislave a podal námietku voči jej
postupu a následne podal na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sťažnosť na vybavenie námietky
voči postupu kolíznej opatrovníčky (č.l. 207 - 210). Ústredie zistilo skutočnosti, ktoré poukazovali na
nedostatky pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany a ÚPSVaR Bratislava a malo požiadať o prijatie
opatrení, ktoré zabezpečia kvalitný výkon sociálnoprávnej ochrany detí.

Konzultácií nariadených tunajším súdom uznesením zo dňa 26.06.2013, č.k. 26P/4/2012-215 pred
Referátom poradensko - psychologických služieb sa maloletá nezúčastnila pre nesúhlas otca dieťaťa
(č.l. 345 a 346).

Zo znaleckého posudku č. 20/2014 vypracovaného znalcom Mgr. A. I., znalcom z odboru klinickej
psychológie dospelých a klinickej psychológie detí zo dňa 20.04.2014, v konaní vedenom pred
Okresným súdom Bratislava III vyplynulo, že súčasný psychický stav maloletej je dobrý, aktuálne sa u

nej nevyskytuje žiadna duševná vývinová porucha emócii, či správania. F. sa vyvíja v zmysle aktuálnych
vývinových potrieb a predispozícií v rámci mentálneho a sociálneho vývinu. Dieťa sa dobre adaptuje
medzi rovesníkmi a venuje sa vzdelávaniu. Mierne sa oneskoruje jej citový vývin, ktorý je zaťažený
sporom matky a otca. Maloletá pri týchto citových vzťahoch prežíva vzájomný konflikt situačne napätím,
bez špecifického patologického vplyvu na vývin dieťaťa. Z posudku vyplynulo, že maloletá F. má dobrý

vzťah k obom rodičom, základná emočná väzba - vzťah maloletej k matke je jednoznačne pozitívna a
bezpečná, dieťa je dobre systematicky výchovne vedené a stimulované k vzdelávaniu a k osobnostnej
autonómii. Vo výchovnom prostredí matky sa maloletá primerane citovo i osobnostne vyvíja. Matkin
vzťah k F. je rovnako citovo podporný, empatický a zároveň rešpektujúci jej vývinové potreby. Matka je
pre dcéru základnou vzťahovou osobou, ktorá diferencovanejšie pozná nielen jej potreby a vie lepšie

uplatňovať výchovné opatrenia. Citové väzby matky a záujem o dcéru je stabilný a dlhodobý. Maloletá
F. má aj k otcovi pozitívny a dôverný vzťah. Jej citová väzba je zneistená vzájomným rodičovským
vzťahom. Maloletá má od otca očakávania, chcela by si vytvoriť svoj vzťah k nemu aj za prítomnosti
matky, súčasne má obavu zo straty priazne otca. Verbálne nedokáže vyjadriť svoje prežívanie k otcovi.
Maloletá sa však cíti pri otcovi samostatne bezpečne. Otec ju podporuje vo vzdelávaní, podnecuje

ju k novým zážitkom a rozširuje jej sociálne vzťahy ku svojej rodine. Otcov vzťah k F. je autentický
a pozitívny. Napriek konfliktom s matkou maloletej ohľadom jeho stretnutia s dieťaťom a vzájomných
majetkových rozporov dieťa nezaťažuje svojimi negatívnymi emóciami, dokáže ich racionálne regulovať.
Jeho poznanie dieťaťa je však nižšie ako matky a obmedzené na doterajšie súčasné stretnutia. Maloletá
na prítomnosť otca za prítomnosti matky reaguje znížením spontánnosti a zvýšenou cenzúrou pri

vyjadrovaní svojho prežívania. Maloletá drží svoje prežívanie pod kontrolou, neustále sleduje verbálne
a neverbálne reakcie otca, resp. matky. V témach rozhovoru prenáša pozornosť na irelevantné témy.
Maloletá je v zvýšenej tenzii, zahanbene a obavou z možného konfliktu medzi rodičmi. V samotnej
prítomnosti otca maloletá spontánnejšie rozvíja rozhovor s otcom samostatne, reaguje na jeho podnety
a prejavuje o neho záujem. Maloletá v prítomnosti svojej matky za prítomnosti otca je menej spontánna,

reaguje iba jednoslovne na položené otázky. Prežíva neistotu a obavu z očakávanej explorácie svojho
vzťahu k rodičom. Maloletá sa správa vyhýbavo. V samotnej prítomnosti matky bez otca je maloletá
F. opäť spontánnejšia, nemá obavu z možnej negatívnej reakcie matky na otca. S matkou vedú
dialóg o svojich aktivitách a plánoch. Z posudku vyplynulo, že u maloletej F. je súčasný vzťah k
rodičom rovnocenný, mierne však pretrváva intenzívnejšia väzba na matku. Znalec nezistil žiadne

negatívne povahové charakteristiky u otca, ktoré by negatívne mohli zásadne ovplyvňovať zdravý
psychický vývin jeho dcéry, to platí aj o vplyve z minulosti. Matka dieťaťa má osobnostné charakteristiky,
ktoré neovplyvňujú ani neovplyvňovali negatívne vývin dieťaťa. Osobnostné predpoklady otca a matky
nemožno rovnocenne porovnať vzhľadom na skutočnosť, že dieťa má od každej rodičovskej osoby
iné očakávania. V aktuálnom vekovom štádiu sú obe rodičovské role rovnocenné. Po nástupe puberty

sa nakrátko zvýrazní rola matky pri psychosexuálnej identifikácii a následne neskorej adolescencii je
v popredí rola otca pri hodnotovom dozrievaní dieťaťa. Znalec odporúča ponechať dieťa vo výchove
matky a nevidí dôvod na zmenu výchovného prostredia. Znalec nezistil žiadne zásadné prekážky na
strane otca ako rodiča. Otec dieťaťa je spôsobilý zvládnuť výchovu dcéry. Osobnostné vlastnosti ako i
rodičovské kompetencie matky hodnotí znalec za dostatočné pre výchovu dieťaťa. Matka je pre dcéru v

nastávajúcom pubertálnom období nevyhnutná pri psychosexuálnom zrení a pri rozvoji intimity. Znalecnezistil žiadne zásadné prekážky na výkon osobnej starostlivosti. Odporúča však aktívne si usporiadať
vzťah s otcom dieťaťa a umožniť dieťaťu spájať zážitky z rodičov, ktoré mu uľahčia umožnia plynulý
prechod od jedného rodiča k druhému a naopak.

Uvedený súdny znalec sa osobne zúčastnil aj pojednávania dňa 16.09.2014 pred Okresným súdom
BratislavaIIIvoveciúpravyrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejF.avyjadrilsaajkotázkezverenia
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú požiadavku vzniesol otec maloletej.
Zo zápisnice z uvedeného pojednávania vyplynulo, že znalec uviedol, že maloletá má k obom rodičom
dôverný a blízky vzťah, tento vzťah je však oddelený, tzn. že dieťa si vytvára osobitný vzťah k matke

a osobitný k otcovi. Potencionálny konflikt medzi rodičmi u dieťaťa vyvoláva napätie, preto nedokáže
zdieľať resp. reprodukovať svoje zážitky s jedným rodičom u druhého rodiča. Maloletá sama formulovala
vzťah medzi rodičmi ako „hádky“, pri ktorých sú obaja rodičia ticho, nerozprávajú sa spolu. Do prežívania
dieťaťa je prenesený konflikt medzi rodičmi pri snahe identifikovať jeho problém a prežívanie dieťa
prechádza k irelevantným témam. Znalec síce konštatoval, že obaja rodičia sú dostatočne bohaté a
diferencované osobnosti, dokážu sa venovať svojmu dieťaťu a rozvíjať jeho záujmy, že sú splnené

osobnostné kritéria oboch rodičov pre striedavú osobnú starostlivosť, pokiaľ by ale boli splnené tie ďalšie
podmienky, ktoré sa týkajú návštevy školy, záujmových aktivít a pod., čo je už vec súdu, ale zdôraznil,
že aktuálne dieťa je v starostlivosti matky a cíti sa v jej prítomnosti dobre, zadaptovalo sa v školskom
prostredí, našlo si rovesnícke vzťahy, rozvíja sa aktívne a znalec nezistil dôvod zmeny výchovného
prostredia a uplatnil kritérium aktuálnych potrieb dieťaťa vzhľadom na skutočnosť, že onedlho vstúpi

do puberty a v tomto období je pre vývin dievčaťa významnejšia osoba matky, čo sa týka identifikácie
psychosexuálnej a tak isto rozvoja intimity. Uviedol, že dieťa mu osamote, bez vplyvu rodičov povedalo,
že v Bratislave si už zvyklo a nechcelo by sa vrátiť do Trenčína. Súdny znalec poukázal na to, že
najvýznamnejší problém je vzťah medzi rodičmi a pokiaľ by boli schopní vzťah skorigovať, tak pomôžu
svojmu dieťaťu, aby dieťa bolo v pohode, aby sa nepomočovalo, a pokiaľ je tu nejaká skutočnosť alebo

vzťah sa bude medzi nimi zhoršovať, tak im nepomôže ani súd, ani psychológ. Súdny znalec tiež
poukázal na to, že dôvod, prečo je maloletá v psychickej tiesni, je vzájomný vzťah a nekomunikácia
rodičov. Rodičom zdôraznil, aby začali spolu komunikovať a dieťa svojimi vyjadreniami o tom koho má
radšej, dieťa nekonfrontovali, skôr aby vytvárali priestor, aby dieťa mohlo s oboma rodičmi prežívať a
aby malo zážitkový svet spojený.

Kolízny opatrovník v konaní pred Okresným súdom Bratislava III vo veci starostlivosti súdu o maloletú F.
sp.zn. 37P/195/2012 zhodne so znalcom uviedol, že dieťa je u matky vo vhodnom rodinnom prostredí.
Tiež uviedol, že aj otec sa o maloletú veľmi zaujíma a je z ich pohľadu dobrý otec. Za najväčší problém
ale považujú nekomunikáciu rodičov a ako uviedol aj súdny znalec, dieťa tým trpí a chce sa zavďačiť
obom rodičom. Kolízny opatrovník apeloval na rodičov, aby veľmi intenzívne a rýchlo začali pracovať na

komunikácii a svojom vzťahu, aby tým pomohli svojej dcére a nevťahovali ju do svojich konfliktov. Navrhli
ponechať maloletú v osobnej starostlivosti matky a pracovať na svojej komunikácii. Kolízny opatrovník
poukázal na to, že striedavá osobná starostlivosť funguje iba vtedy, ak sú rodičia natoľko vyspelí, aby
to fungovalo.

Vo veci bol vypočutý aj otcom navrhnutý svedok PhDr. P. L., ktorý sa na pojednávania dostavil z

podnetu otca maloletej a z vlastného podnetu, súdom predvolávaný nebol. Uvedený svedok je síce
vyštudovaný psychológ, ale nemá špecifikáciu psychológie detí, vôbec sa nevenuje problematike
striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, v minulosti pôsobil na Krajskom riaditeľstve
PZ v oblasti personalistiky a pracovného umiestnenia, potom v oblasti zdravotníctva a v súčasnosti
je nezamestnaný. Otca maloletej pozná z jeho predchádzajúceho zamestnania a matku maloletej v

podstatevôbecnepozná,nikdysasňounezhováral.NezhováralsaanismaloletouF.,všetkyinformácie,
o ktorých chcel vypovedať, má sprostredkované od otca dieťaťa, alebo ktoré podľa vlastného vyjadrenia
pozoroval pred niekoľkými rokmi.

Z vykonaného dokazovania, tunajší súd zhodne aj so záverom Okresného súdu Bratislava III, kolízneho
opatrovníka a znalca ustanoveného v konaní pred Okresným súdom Bratislava III mal za to, že v

danej veci je v najlepšom záujme maloletej F. jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o
maloletú aj osobne stará a voči ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Znalec ustanovený
v konaní pred Okresným súdom Bratislava III odporučil ponechať dieťa vo výchove matky a nevidí dôvod
na zmenu výchovného prostredia. Uviedol, že samotná maloletá, keď bola len samostatne s ním bez
prítomnosti rodičov, mu uviedla, že už si v Bratislave zvykla a do Trenčína by sa už vrátiť nechcela.

Tunajší súd zhodne s názorom Okresného súdu Bratislava III tiež dospel k záveru, že v danej veci niesú splnené podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože
pre správne a pre dieťa nezaťažujúce fungovanie striedavej osobnej starostlivosti sa okrem iného
vyžaduje taká psychická a mentálna vyspelosť rodičov, že rodičia napriek rozpadu ich vzťahu sú schopní

bezproblémovo spolu komunikovať, čo v danej veci nie je splnené. Bolo preukázané, že rodičia maloletej
spolu nekomunikujú, majú veľmi narušené vzťahy, otec maloletej matku dieťaťa dokonca ani nepozdraví
a pod. Hoci nekomunikáciu rodičov otec popiera alebo si plne neuvedomuje následky, je zrejmé, že
maloletá narušené vzťahy medzi rodičmi veľmi citlivo a intenzívne vníma a toto napätie sa nepochybne
negatívne prenáša do jej citového prežívania. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že u maloletej

sa mierne oneskoruje jej citový vývin, ktorý je zaťažený sporom matky a otca a maloletá pri týchto
vzťahoch prežíva vzájomný konflikt situačne napätím, zatiaľ našťastie bez špecifického patologického
vplyvu na vývin dieťaťa. Preto je predovšetkým v záujme dieťaťa daná potreba čo najrýchlejšieho
vyriešenia sporu medzi rodičmi v otázke zverenia dieťaťa a konečného rozhodnutia, pretože akékoľvek
predlžovanie konania by len naďalej predlžovalo a prehlbovalo vnútorné citové napätie dieťaťa a
toto by si mal uvedomiť najmä otec dieťaťa, ktorý zase požaduje predlžovanie konania vykonávaním

ďalšieho znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov súd nepripustil už ďalšie dokazovanie nariadením
znaleckého posudku v zmysle návrhu otca, pretože vo veci bolo v oboch súdnych konaniach vykonané
náročné dokazovanie, vrátane aj znaleckého posudku a súd má dostatočné množstvo podkladov pre
zodpovedné rozhodnutie vo veci samej, ktoré je podľa názoru súdu za daných okolností v najlepšom
záujme dieťaťa. Okrem už uvedeného nesplneného predpokladu pre riadne fungovanie striedavej

osobnej starostlivosti, teda pre nekomunikáciu rodičov a pre ich vzájomne veľmi narušené vzťahy, mal
súd za to, že striedavá starostlivosť by nebola v záujme dieťaťa aj pre veľkú vzdialenosť bydlísk medzi
rodičmi (cca 130 km). Maloletá je žiačkou 5. ročníka ZŠ a je zrejmé, že nie je technicky možné, aby si
riadneplnilapovinnúškolskúdochádzkuvjednejzákladnejškole.Jesícemožné,žezprávnehohľadiska
by bolo možné plniť si povinnú školskú dochádzku na dvoch základných školách so striedaním po

mesiacoch, ale z psychologického hľadiska to určite nie je vhodné, aby sa jej obmesiac striedal školský
kolektív, učitelia, sociálne väzby a pod., nehovoriac už o kontinuite vyučovacieho procesu, preberaného
učiva, venovania sa jej mimoškolskej záujmovej činnosti a pod. Súd zdôrazňuje, že pre súd je prvoradý
záujem maloletého dieťa, ktorý je nadradený pred záujmami jeho rodičov. Je pravdou, že najlepším
výchovným prostredím pre dieťa je starostlivosť oboch rodičov, ale k tomu treba dodať, že za podmienky

riadne fungujúcej rodiny, keď starostlivosť poskytujú súčasne obaja rodičia. V prípade rozpadu rodiny
už však toto nie je možné, preto je potrebné po rozpade rodiny upraviť rodičovské práva a povinnosti
tak, aby za daných okolností to bolo pre dieťa čo možno najvhodnejšie a čo najmenej zaťažujúce. Súd
uznáva, že v danej veci sú obaja rodičia maloletej dobrými rodičmi, maloletá má rada oboch rodičov a
súd žiadneho z rodičov nekritizuje v jeho rodičovských schopnostiach, ale keďže už nezvratne došlo

k rozpadu rodiny, bolo potrebné rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas
po rozvode tak, aby to bolo pre maloletú čo možno najmenej zaťažujúce a v jej najlepšom záujme. Súd
prihliadol aj na potrebu zabezpečenia stability maloletej a jej sociálnych väzieb, keďže maloletá je už
dlhšiu dobu zadaptovaná v Bratislave. Tiež prihliadol i na to, že v nastávajúcom pubertálnom období
je aj v zmysle vyjadrenia súdneho znalca matka pre dcéru nevyhnutná pri psychosexuálnom zrení a

pri rozvoji intimity. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a maloletú F.
na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Za daných okolností by z vyššie uvedených
dôvodov model striedavej osobnej starostlivosti nebol v záujme dieťaťa, tento model neodporučil ani
súdny znalec, ani kolízny opatrovník, ktorí obaja odporučili zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky.

Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja

rodičia. Rozvodom manželstva účastníci prestanú byť manželmi, ale rodičmi svojho dieťaťa zostávajú aj
naďalej, pričom integrálnou súčasťou rodičovských práv a povinnosti v zmysle § 28 Zákona o rodine je
aj právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, pričom toto právo majú priamo zo zákona
obaja rodičia. K obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv niektorému rodičovi v zmysle
§ 38 Zákona o rodine, môže dôjsť len zo zákonom stanovených vážnych dôvodov rozhodnutím súdu.

Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, súd vychádzal z odôvodnených potrieb
maloletej a schopností a možností oboch rodičov a súčasne prebral aj úpravu z rozsudku Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 02.10.2014, č.k. 37P/195/2012-502 vo veci starostlivosti súdu o maloletú F.
na čas do rozvodu, pretože od tejto nedávnej úpravy nedošlo k žiadnej zmene pomerov.Maloletá má necelých 11 rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje
29,- Eur mesačne, poplatok za školský klub predstavuje 18,80 Eur mesačne a jej cestovné výdavky
predstavujú cca 15,- Eur mesačne. Maloletá navštevuje kurz anglického jazyka, ktorý stojí 360,- Eur a

bezplatný krúžok stolného tenisu. Maloletá je zdravá. Matka spolu s dcérou býva v rodinnom dome v
Bratislave, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou. Ich náklady bývania predstavujú 130,- Eur mesačne.
Matka maloletej je zamestnaná ako právnička na F. A. Q. s priemerným čistým mesačným príjmom
podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 09/2013 do 08/2014 vo výške 954,27 Eur.
Okrem maloletej F. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletej býva sám v byte v Trenčíne,

ktorý majú s matkou maloletej v BSM. Je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 423,58 Eur
mesačne, iný príjem nemá. Okrem maloletej F. otec nemá iné vyživovacie povinnosti.

Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a otca zaviazal prispievať na výživu
maloletej sumou 100,- Eur mesačne, ktorou sumou aj otec maloletej doposiaľ dobrovoľne prispieva na
výživu dieťaťa a ktorú sumu výživného navrhovala aj matka maloletej.

Keďže rodičia maloletej neuzavreli dohodu o úprave styku, ale súčasne nežiadali styk neupraviť, styk

otca s maloletou upravil súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, aby bol v čo najlepšom
záujme dieťaťa a aby bol zabezpečený podľa možností čo najširší styk otca s maloletou. Úpravu styku
súd prevzal z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.10.2014, č.k. 37P/195/2012-502, s
hodinovým posunutím do 18.00 hod. v nedeľu po víkendovom styku a s tým, že nad rámec uvedeného
súd na návrh upravil aj styk otca s maloletou počas prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov tak,

abyotecmalzabezpečenýdostatočnýpriestornatráveniečasusmaloletouajpočassviatkovaprázdnin,
keďže je zrejmé, že maloletá má s otcom dobrý vzťah a ten je tiež zodpovedný rodič.

O trovách konania rozhodol súd podľa § l44 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom
na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného
prostredia maloletého dieťaťa).